Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-15-2013.pdf
PDF · 122.59 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu X. S., nar. XX.G. XXXX, bytom A. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom v Prešove, Floriánova č. 2, proti žalovanému Obvodnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Prešove, Námestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného sp. zn.: ObÚ-PO- OVBP-2013/294/1069/ŠSS-KK zo dňa 21.marca 2013 na základe žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. ObÚ-PO-OVBP-2013/294/1069/ŠSS-KK zo dňa 25.marca 2013 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p..
Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 279,36 EUR, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jánovi Garajovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
V zákonom stanovenej lehote podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.
V žalobe poukázal na to, že Obec X. vydala dňa 21.01.2013 pod sp. zn.: SÚ SP 2012/298 rozhodnutie, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorého sa mal dopustiť tým, že užíva stavbu Pneuservis
- nadstavba a prístavba na pozemku parc. č.340/1, kat. územie X. bez kolaudačného rozhodnutia od septembra 2012 a stavba slúži na skladovanie materiálu - autosúčiastky, za čo m u uložil podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona pokutu vo výške 10.000,-- EUR a povinnosť uhradiť trovy konania o priestupku v sume 16,-- EUR. Rozhodnutie bolo vydané na základe výkonu štátneho stavebného dohľadu dňa 03.12.2012, pri ktorom bolo zistené, že stavba Pneuservis - nadstavba a prístavba žalobcu bola bez kolaudačného rozhodnutia užívaná ako sklad.
Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Žalobca zdôraznil, že v odvolaní namietal, že ustanovenie § 85 ods. 1 Stavebného zákona upravuje, že stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení s tým, že Obec X. - stavebný úrad vydala dňa 22.07.2008 č.k.: SÚ SP 361/2008/148 stavebné povolenie na predmetnú stavbu, v ktorom konštatovala, že stavba bude slúžiť na podnikateľské účely - predajňa, teda o užívanie v zmysle ustanovenia §105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona by v tomto prípade išlo, ak by tam vykonával svoju podnikateľskú činnosť a to predaj súčiastok a nie tým, že tam skladuje drobný materiál. Poukázal tiež na to, že namietal výšku pokuty, ktorá je neúmerne vysoká až likvidačná za takéto drobné previnenie a stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutie neuviedol, na základe čoho dospel k uvedenej
sume pokuty. V odvolaní namietal, že stavba je aj bola v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu dňa 03.12.2012 riadne zabezpečená a pripravená už na samostatné užívanie bez toho, aby mala ohrozovať verejný záujem z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosť práce a technických zariadení. Akcentoval odvolaciemu orgánu, aby v rámci svojej kompetencie preveril, aké výšky pokút a za aké priestupky doposiaľ udelil stavebný úrad v rámci svojej pôsobnosti iným stavebníkom. Žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného má vady, pre ktoré nie je vykonateľné. Z výroku napadnutého rozhodnutia expressis verbis vyplýva, že sa zamieta odvolanie voči rozhodnutiu Obce A. č. SÚ SP 2012/298 zo dňa 21.01.2013 a napadnuté rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie žalobcu však smerovalo voči rozhodnutiu Obce X. a nie voči odvolaciu Obce A. a na základe tejto nesprávnej špecifikácie vo výroku rozhodnutia nemožno dotknuté potvrdzované rozhodnutie správne identifikovať, a preto je jeho výkon objektívne nemožný.
Ďalšou námietkou nezákonnosti žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného je, že odôvodnenie výšky pokuty v napadnutom rozhodnutí žalobca nepovažuje za dostatočné. Zákon pre určenie výšky pokuty stanovuje len hornú hranicu. Do úvahy preto prichádza uloženie pokuty vo výške 0,01 EUR do 33.193,92 EUR. Skutok, pre ktorý bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku, je s prihliadnutím na všetky okolnosti nijakým spôsobom neohrozoval verejný záujem. Drobný materiál, ktorý sa v predmetnej nehnuteľnosti spolu so stavebným materiálom nachádzal, žiadnym spôsobom neslúžil podnikateľskému účelu, na ktorý má predmetná stavba slúžiť, ale bol tam uložený len z dôvodu nedostatku priestoru. Preto výkon stavebného dohľadu žalobca považuje, ako aj uloženie pokuty za šikanózny a účelový postup zo strany príslušného správneho orgánu a v súvislosti s tým považuje aj samotnú výšku uloženej pokuty 10.000,-- EUR za neprimerane vysokú, ba až likvidačnú. V rozhodnutí chýba dostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty, ktoré by zakladalo jej opodstatnenosť.
Poukázal na judikatúru a to, že okolnosti celého prípadu výrazne znižujú spoločenskú škodlivosť konania žalobcu a v súlade so zásadou správneho trestania je žiaduce, aby sankcia bola uložená proporčne k miere ohrozenia záujmu chráneného zákonom. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Ďalej uviedol, že ukladanie pokút za „správne delikty“ sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskréčna právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 163/2010 zo dňa 02.júna 2011. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 03.05.2011 sp. zn.: 3Sžo 253/2010, podľa ktorého uloženie vysokej sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa názoru najvyššieho súdu dostatočným pre uloženie pokuty.
Žalobca poukázal na to, že pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy podľa § 245 ods.2 O.s.p., ale aj jej správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a poukázal na rovnaké skutočnosti ako v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Obec X., Stavebný úrad pod č. SÚ SP 2012/298 dňa 21.01.2013 vydala rozhodnutie ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebného poriadku v znení neskorších predpisov vo veci priestupku podľa § 105 Stavebného zákona obvineného X. S.... na základe prejednania veci na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2013, podľa §46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že obvinený z priestupku X. S., A. XXX sa uznáva vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že užíva stavbu „Pneuservis
- nadstavba a prístavba“ na pozemku p. č. 340/1, k.ú. X. bez kolaudačného rozhodnutia od septembra
2012 a stavba slúži na skladovanie materiálu - autosúčiastky, za čo sa mu ukladá podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona pokuta vo výške 10.000,-- EUR... .
Citovaný výrok rozhodnutia prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že dňa 03.12.2012 bol uskutočnený výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe Pneuservis - nadstavba a prístavba na pozemku parc. č. 340/1, k.ú. X., ktorým bolo zistené, že stavebník X. S. užíva stavbu Pneuservis
- nadstavbu a prístavbu na pozemku parc. č. 340/1, k.ú. X. bez kolaudačného rozhodnutia ako sklad. Žalobcovi dňa 07.12.2012 bolo oznámené začatie konania o priestupku s realizovaním ústneho pojednávania podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vo veci porušenia Stavebného zákona a priestupok bol prejednaný na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2013, kde obvinený uviedol, že stavba sa užíva od septembra 2012 a slúži na skladovanie materiálu - autosúčiastky. Dôvodom využívania stavby bez kolaudácie je nedostatok priestoru a v súčasnosti priestor slúži ako sklad. V priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že obvinený X. S. sa dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona.
Obec X. v odôvodnení uviedla, že pri rozhodovaní o priestupkoch vychádzala z podkladov a to z vykonania štátneho stavebného dohľadu dňa 03.12.2012, ústneho prejednania priestupku dňa 09.01.2013. V súlade s ustanovením § 12 Zákona o priestupkoch prihliadla na to, že X. S., A. XXX sa priestupku dopustil po prvýkrát. Spáchanie priestupku obvineným bolo nepochybne preukázané. Výšku uloženej pokuty odôvodnil tým, že zákon nestanovuje spodnú hranicu pokuty. Je uvedená len maximálna hranica pokuty a so zohľadneným všetkých uvedených skutočností a z dôvodu, že stavba sa naďalej užíva bez kolaudačného rozhodnutia, Obec X. ako príslušný stavebný úrad prehodnotila výšku pokuty a zohľadnila, že žalobca sa dopustil priestupku po prvýkrát, preto bolo rozhodnuté tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia bola odôvodnené povinnosť zaplatiť trovy konania.
Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.03.2013 pod č. ObÚ- PO-OVBP-2013/294/1069/ŠSS-KK. Žalovaný ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že podľa § 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Obce A. č. SÚ SP 2012/298 zo dňa 21.01.2013 a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Obec A. ako príslušný stavebný úrad vydala dňa 21.01.2013 rozhodnutie č. SÚ SP 2012/298, ktorým obvineného z priestupku X. S., bytom A. XXX uznala vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona... . Poukázala na podané odvolanie v predmetnej veci, na priebeh konania a po preskúmaní príslušného spisového materiálu dospela k záveru, že stavebný úrad pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré mu predchádzalo, postupoval správne.
Žalovaný uviedol, že o priestupkoch voči Stavebnému poriadku pojednáva Stavebný zákon v § 105. Podľa § 105 ods. 6 Stavebného zákona, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch - zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a subsidiárne sa použije zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Uvedené vyjadruje základnú požiadavku, že dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné konanie alebo kolaudácia, je procesný postup zavŕšený rozhodnutím, ktoré oprávňuje stavebníka, poprípade od neho odlišného vlastníka stavby, ako užívateľa užívať stavbu k účelu, ku ktorému je stavebno-technicky určená
Podľa § 67 ods. 1 Zákona o priestupkoch, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh. Podľa § 67 ods. 2 Zákona o priestupkoch, podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
V uvedenom prípade Zákon o priestupkoch ustanovuje právny rámec konania a potrebné procesné úkony boli stavebným úradom vykonané.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu zistil, že bola naplnená skutková podstata stavebného priestupku, preto začal konanie vo veci. Stavebný úrad vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 09.01.2013, pretože mal za to, že to prispeje k objasneniu skutkových okolností, a pretože správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. O ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica č. 2012/298, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti.
Vo vyjadrení odvolateľ uviedol skutočnosť, že sklad užíva od septembra 2012 na uskladnenie autosúčiastok z dôvodu nedostatku priestoru. Tým, že niekto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné, je naplnená skutková podstata § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona.
O náležitostiach rozhodnutia všeobecne pojednáva § 47 Správneho poriadku, ktorý ustanovuje, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 77 Zákona o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie, o započítaní času do času zákazu činnosti, o uložení ochranného opatrenia, o nároku na náhradu škody a o trovách konania.
Stavebný úrad vo výroku rozhodnutia obvineného z priestupku X. S., bytom A. XXX, uznal vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona, ktorého sa menovaný dopustil tým, že užíva stavbu Pneuservis -nadstavba a prístavba na pozemku par. č. 340/1, k.ú. X. bez kolaudačného rozhodnutia od septembra 2012 a stavba slúži na skladovanie materiálu - autosúčiastky, za čo mu uložil podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona pokutu vo výške 10 000,-- EUR a zároveň aj povinnosť zaplatiť trovy konania o priestupku vo výške 16,-- EUR. Stavebný úrad sa riadil zákonnými ustanoveniami a vo veci vydal zákonné rozhodnutie.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Rozhodnutia alebo opatrenia správnych orgánov musia byť náležité odôvodnené najmä vtedy, ak sa dotýkajú subjektívnych práv účastníka konania alebo mu ukladajú pokutu. Správny orgán musí odôvodniť, z akých dôvodov uložil pokutu a tiež prečo v takej výške. Riadne odôvodenie uloženej sankcie je dôležité, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu musí byť nielen zákonné, ale malo by byť aj spravodlivé, pretože pri rozhodovaní nestačí vec posudzovať len čisto z formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať aj z podstaty veci. V odôvodnení rozhodnutia je stavebný úrad povinný uviesť, na
ktoré okolnosti prihliadal pri vymeriavaní výšky pokuty v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, podľa znenia ktorého pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Stavebný úrad musí tiež v súlade s § 11 ods. 3 Zákona o priestupkoch zvážiť, či na zjednanie nápravy nebude postačovať samotné prejednanie priestupku. Zmyslom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia, pretože odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia.
Stavebný úrad pri uložení sankcie postupoval v súlade so Stavebným zákonom, nakoľko ten v § 105 ods. 3 písm. c/ uvádza, že priestupku sa dopustí a pokutou do 33.193,91 EUR sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné. Výška pokuty je v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnená tak, že bola určená v súlade s § 12 Zákona o priestupkoch, pričom pri jej stanovení stavebný úrad zohľadnil skutočnosť, že sa jedná o prvé porušenie stavebného zákona menovaným a zohľadnil aj jednotlivé okolnosti prípadu.
Podľa § 51 Zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákona ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.) To znamená, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona a pri aplikácii vychádzať zo základných zásad konania Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí istiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa kuk všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať (§ 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch).
Správny orgán je podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti a dôsledne vyžadovať plnenie povinností.
Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Zásada zásadnosti, zásada rýchlosti, zásada hospodárnosti konania, zásada zmierneho vybavenia a zásada materiálnej pravdy sú základnými ideami, princípmi právnej regulácie, ktorých význam spočíva v tom, že ovplyvňujú interpretáciu právneho predpisu a jeho správnu aplikáciu.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka konania.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Týmto sa ustanovujú požiadavky pre riadne vydanie rozhodnutia v správnom konaní, ktoré v danom prípade stavebný úrad dodržal.
Odvolateľ má právo podať proti rozhodnutiu o priestupku odvolanie, ale ním uvedené skutočnosti neboli novými skutkovými okolnosťami a stavebný úrad vo svojom rozhodnutí o výške pokuty prihliadol na všetky ním uvedené skutočnosti. K odvolaniu uviedol, že:
Odvolateľ v odvolaní poukázal na stavebné povolenie č. SU SP 361/2008/148 zo dňa 22.07.2008 domáhajúc sa konštatovania, že stavbu mohol užívať na základe tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2008 v podmienke č. 3 jednoznačne určuje podmienku, že stavba sa môže užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, ktoré vydá stavebný úrad na základe návrhu stavebníka. Stavebný zákon ustanovuje výšku pokuty v § 105 ods. 3 do 33.193,91 EUR, avšak dolné hranice sadzieb pokút boli zo stavebného zákona vypustené. Stavebný úrad uložil za spáchanie priestupku pokutu v rozmedzí ustanovenom stavebným zákonom a jej výšku odôvodnil určením, že prihliadol na prvé porušenie stavebného zákona. Stavebný úrad jednoznačne určil obsah skutkovej podstaty, teda užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia, preto tvrdenie odvolateľa, že sa jedná o drobné previnenie je v tomto prípade irelevantné. Bolo preukázané, že stavba sa užíva a odvolateľ to sám priznal. Bola naplnená skutková podstata priestupku - protiprávnosť konania, existencia zodpovednej osoby, trestnosť ustanovená zákonom, ako aj znaky priestupku: subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. Stav veci bol presne zistený a zodpovedá reálnej skutočnosti, čo potvrdil svojím vyjadrením aj odvolateľ, keď uviedol, že sa stavba využíva ako sklad. Odvolateľ žiadal o preverenie výšky pokút v prípade iných priestupkov, ktoré stavebný úrad doposiaľ udelil, žalovaný dôvodil, že stavebný úrad koná o priestupkoch ako prvostupňový orgán a odvolací orgán do tohto konania nevstupuje z dôvodu zásady objektívnosti a každý jednotlivý prípad je špecifický, preto jednotlivé prípady nemožno porovnávať.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného rozhodnutia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Občiansky súdny poriadok v § 244 ods. 3 upravuje, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 03.12.2012 bola spísaná zápisnica z výkonu štátneho stavebného dohľadu vo veci uskutočnenia kontroly stavby Pneuservis - nadstavba, prístavba na pozemku parc. č. 340/1 povolenej rozhodnutím č. SÚ SP 361/2008/148, právoplatné 25.07.2008. Zo zápisu v tejto zápisnici vyplýva, že na stavbe Pneuservis, parc. č. 340/1 nie sú osadené odkvapové rúry, stavba nie je skolaudovaná, nadstavba sa užíva bez kolaudácie ako sklad s tým, že stavebník sa dopustil porušenia Stavebného zákona, čím sa dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona. Užíva stavbu bez kolaudácie. V spise je tiež pripojená zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku, zápisnica zo zasadnutia obecnej rady konaného dňa 10.12.2012 na Obecnom úrade v X. s konštatáciou, že bol vykonaný stavebný dohľad v Autoservice p. S.. Podniká v neskolaudovanej budove už dva roky. V roku 2008 dostal stavebné povolenie na nadstavbu, doteraz nekolaudoval ani nepredĺžil lehotu na výstavbu. Bude predvolaný na priestupkové konanie. Pokuta u podnikateľov podľa zákona je do 33.000,-- EUR pri tomto priestupku. Návrh členov rady je dať pokutu 10.000,-- EUR, t.j. tretinu.
V administratívnom spise je pripojená aj kópia rozhodnutia Obce X., Stavebného úradu, vydaného pod č. SÚ SP 361/2008/148 zo dňa 27.07.2008, podľa ktorého bolo vydané podľa § 66 Stavebného zákona stavebné povolenie žalobcovi, ktorým bola povolená stavba Pneuservis - nadstavba a prístavba
I. etapa v Obci X., okres R., na pozemku parcela č. 340/1, k.ú. X.. Predmetom tohto rozhodnutia je povolenie nadstavby a prístavby Pneuservisu I. etapa podľa predloženého a tunajším stavebným úradom súčasne overeného projektu pozemnej stavby projektová dokumentácia. Projektová dokumentácia tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia... . Jedná sa prístavbu komunikačného modulu so schodiskom. Nad takto rozšíreným pôdorysom sa zrealizuje nadstavba, ktorú tvorí: predajňa, sklad, chodba, šatňa, WC o celkovej podlahovej ploche 69,16 m2. Nadstavba bude prepojená s jestvujúcim poschodím... . Vo výrokovej časti sa súčasne konštatuje, že pozemná stavba bude slúžiť na podnikateľské účely - predajňa.
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom k 03.12.2012 v ustanovení § 105 ods. 1 až 6 upravuje priestupky. Podľa § 105 ods. 6 - na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch, teda zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - priestupky prejednáva stavebný úrad alebo inšpekcia.
Podľa § 105 ods. 3 písm. c/ - priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk (33.193,92 EUR) sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné.
Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v ustanovení § 3 upravuje, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobca sa dopustil priestupku podľa vyššie citovaného ustanovenia.
Zákon o priestupkoch v § 12 ods. 1 upravuje, že pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Z citovaného odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že výška pokuty nebola vôbec odôvodnená a k rovnakému pochybeniu došlo aj žalovaným, pretože síce odcitoval príslušné právne predpisy, avšak v odôvodnení rozhodnutia chýba správne uváženie v zmysle intencií § 12 Zákona o priestupkoch.
Aj z judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že uloženie vysokej sankcie vyžaduje, aby správny orgán rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa názoru najvyššieho súdu dostatočným pre uložene pokuty v konkrétnej výške (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 03.mája 2011 sp. zn.: 3Sžo 253/2010).
Z obsahu odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov podľa názoru súdu vyplýva, že tieto rozhodnutia nie sú podrobne zdôvodnené vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Pre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí argumentácia iba vo všeobecnej rovine s konštatovaním prihliadnutia k zákonným predpokladom tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v ustanovení § 59 ods. 1 upravuje, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku - odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti... .
Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa a nie nahrádzať prvostupňové konanie. Odvolací orgán je povinný postupovať samostatne a nezávislé od zistení, hodnotení, ako aj stanoviska orgánu prvého stupňa.
Odvolací orgán je oprávnený a súčasne aj povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, čo znamená, že žalovaný je povinný preskúmať zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia a vec posudzuje po stránke právnej a skutkovej.
Žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový správny orgán neprihliadol na ustanovenie § 85 zákona č. 50/1976 Zb., ktorý v odseku 1 prvá veta upravuje, že stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení.
Z citovaného rozhodnutia o povolení stavby jednoznačne vyplýva, že v povoľovanej stavbe je aj sklad a zápisnica z vykonaného stavebného dozoru konštatuje, že je tam uskladnený materiál.
Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 upravuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Citované ustanovenie platí aj pre odvolacie konanie, lebo podľa § 60a Správneho poriadku - ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
Ak teda žalovaný s uvedenou odvolacou námietkou sa nevyporiadal, jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 245 ods. 2 síce upravuje, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
V preskúmavanej veci tak, ako už bolo vyššie uvedené, chýba správna úvaha prvostupňového správneho orgánu a úvaha o výške uloženej pokuty v priestupkovom konaní, vo vzťahu ku konkrétnostiam v tejto veci chýba aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného.
Za nedôvodnú považuje súd námietku žalobcu vo vzťahu k chybe v písaní, keď vo výroku prvostupňového rozhodnutia a v odôvodnení sa konštatuje, že ide o rozhodnutie Obce A.. Aj podľa názoru súdu ide o chybu v písaní, ktorú je možné opraviť postupom podľa §47 ods. 6 Zákona o správnom konaní, podľa ktorého chyby v písaní, v počtoch, aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek, aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný v ďalšom konaní, pokiaľ nepristúpi k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci prvostupňovému správnemu orgánu, je povinný výšku uloženej sankcie presvedčivo a náležite odôvodniť, vyporiadať sa s námietkou žalobcu vo vzťahu k § 85 ods. 1 prvá veta zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania.
Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 11.07.2013 vyčíslil trovy konania tak, že žiadal priznať úkony právnej služby a to 1 úkon právnej služby podľa ustanovenia §11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení = 130,17 EUR, 1/ prevzatie a príprava veci dňa 11.04.2013, 2/ návrh na začatie konania dňa 11.04.2013, 3/ porada s klientom dňa 08.07.2013, 4/ účasť na pojednávaní dňa 09.07.2013,
spolu 520,68 EUR,
režijný paušál za rok 2013 4x 7,81 EUR = 31,24 EUR, spolu: 520,68 EUR + 31,24 EUR = 551,92 EUR + 20% DPH (110,38 EUR) = 662,30 EUR, zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 EUR, celkovo spolu: 662,30 EUR + 99,50 EUR = 761,80 EUR.
Po preskúmaní predloženého vyúčtovania súd dospel k záveru, že nie je správne, pretože podľa § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb advokátovi patrí odmena v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, ktorá je 60,07 EUR. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby bez porady s klientom dňa 08.07.2013 ako úkon neúčelný, teda 3x 60,07 EUR + 3x 7,81 EUR (režijný paušál - spolu 203,64 EUR + 20% DPH,, t.j. 40,728 EUR, spolu 244,36 EUR a súdny poplatok 35 EUR, celkom 279,36 EUR. (Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov 10b z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o priestupku na základe žaloby je 35 EUR.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.