Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/3/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa R. F. D., bytom Q., XXX R. st., L. W. W/XXXXX- XXXX, zastúpeného L. J., bytom A. XX, G., proti odporcovi Obvodnému úradu Prešov, Námestie mieru 3, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. vo veci navrhovateľa R. F. D. proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Prešov o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Prešov č.k.: OPÚ-2012/71-110/HM zo dňa 23.04.2012 predložil navrhovateľ návrh na pristúpenie odporcu - Obvodného úradu Prešov do predmetného konania a žiadal, aby súd rozhodol, že Obvodný úrad Prešov je povinný nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa, obnoviť stav pred zásahom a rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o zachovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky zo dňa 16.12.1945 a o žiadosti navrhovateľa o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydaní osvedčenia/potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky podľa žiadosti navrhovateľa zo dňa 08.11.2011.

Krajský súd uznesením č.k. -121 zo dňa 17.10.2012 vo veci predmetného návrhu v konaní rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na pristúpenie Obvodného úradu Prešov, Námestie mieru 3 do konania odmietol a návrh navrhovateľa zo dňa 11.10.2012 vo veci uloženia povinnosti Obvodnému úradu Prešov nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa vylúčil na samostatné konanie s poukázaním na ust. a z dôvodov, že Obvodný úrad Prešov v konaní pred správnym orgánom iba podával stanovisko k prejednávanej veci a podľa ust. nespĺňa podmienky pre priznanie postavenia byť účastníkom správneho konania, t.j. ani v predmetnom konaní. Taktiež z dôvodu, že návrh navrhovateľa nie je konaním o opravných prostriedkoch a že zrejme sa domáha ochrany svojich práv podľa štvrtej hlavy piatej časti v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa alebo piatej hlavy piatej časti v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2012.

Ďalším uznesením sp.zn. zo dňa 20.02.2013 súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia odstránil vady podania tým, aby označil správne účastníkov konania, uviedol čoho sa svojim návrhom domáhala, teda či ide o návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy alebo návrh na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, uviedol v akom rozsahu postup, konanie, nekonanie odporcu napáda, v čom vidí nezákonnosť postupu, konania,

nekonania odporcu, uviedol konkrétne skutkové a právne okolnosti, z ktorých vyplýva dôvodnosť návrhu a ako žiada, aby súd o jeho návrhu rozhodol.

Písomným podaním zo dňa 14.03.2013 navrhovateľ na základe vyššie uvedeného uznesenia súdu návrh doplnil s tým, že účastníkom konania na strane odporcu je Obvodný úrad Prešov a že sa domáha ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy podľa Dôvodil, že nezákonnosť postupu odporcu vidí v tom, že odporca ako príslušný správny orgán do dnešného dňa nerozhodol o jeho žiadosti o zachovanie československého občianstva podľa Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. v zmysle návrhu bývalého Okresného národného výboru v Prešove zo dňa 11.04.1947 adresovaného vtedajšiemu Povereníctvu vnútra v Bratislave, z ktorého vyplýva, že sa navrhovateľovi navrhuje zachovať československé štátne občianstvo.

Je toho názoru, že splnil všetky podmienky pre zachovanie československého štátneho občianstva podľa Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. a Obežníka č. 10.100/1-IV/1-1945, ktorým sa vykonával tento ústavný dekrét. Jeho nárok bol objektívne dokázaný a potvrdený. Pretože neboli predložené listiny preukazujúce vybavenie uvedenej žiadosti je potrebné ho s odkazom na Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. (ďalej len „“) považovať za štátneho občana Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. , ktorý vychádzal z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 21.03.2012.

S poukázaním na vyššie uvedené je toho názoru, že štátne občianstvo mu nikdy nezaniklo, pretože spĺňal podmienky ustanovené v § 2 ods. 1 Dekrétu prezidenta republiky. Z návrhov na zachovanie štátneho občianstva z apríla 1947 vyplýva, že sa mu navrhuje zachovať štátne občianstvo a pokiaľ príslušný štátny orgán o jeho žiadosti nerozhodol, platí právna domnienka o zachovaní občianstva až do rozhodnutia o jeho žiadosti; inými slovami, ak si štát prostredníctvom príslušných štátnych orgánov nesplnil povinnosť rozhodnúť o žiadosti určitej osoby, hľadelo sa na ňu akoby štátne občianstvo nikdy nestratila. V prípade ak sa mu teda zachovalo štátne občianstvo netreba opomenúť skutočnosť, že v čase uplatnenia reštitučného nároku v súlade so zákonom bol prihlásený k trvalému pobytu na adrese A. XX, Z. - G..

Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 25.09.1997, v ktorom ústavný súd v obdobnej právnej veci nevybavenia žiadosti o zachovanie československého občianstva podanej podľa Dekrétu prezidenta republiky č. uviedol: „Ústavní soud sdílí názor stěžovatele, že dosavadním postupem správních orgánu bylo porušeno jeho právo, plynoucí z čl. 36 odst. I Listiny, totiž právo na řádný a spravoedlivý proces, zahrnující v sobě nejen právo na spravedlivý ůsob vedení procesu, ale také právo na trvání procesu až do jeho ukončení zákonem předpokládaným ůsobem. Právo plynoucí z čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod, totiž právo na řádny a spravedlivý proces, zahrnuje v sobě nejen právo na spravedlivý ůsob vedení procesu, ale také právo na trvání procesu až do jeho ukončení zákonem předpokládaným ůsobem.“

Ďalej uviedol, že proti postupu odporcu podal sťažnosť listom zo dňa 16.01.2012 adresovanú Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Dňa 24.04.2012 mu bola doručená odpoveď, ktorou bola jeho sťažnosť zamietnutá s odôvodnením, že ak sa domnieva, že je štátnym občanom Slovenskej republiky má právo podať na príslušnom súde určovaciu žalobu na vydanie rozhodnutia, že sa mu ku dňu 10.08.1945 zachováva štátne občianstvo Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov napadá postup odporcu pri vybavovaní jeho žiadosti zo dňa 08.11.2011 o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia/potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorú odporca listom zo dňa 19.12.2011 zamietol a nerozhodol tak o jeho žiadosti zo dňa 16.12.1945. Žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia rozhodnúť o jeho žiadosti o zachovanie štátneho občianstva Slovenskej republiky zo dňa 16.12.1945.

K návrhu sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 08.04.2013, v ktorom uviedol, že spochybňuje plnú moc udelenú R. F. D. zo dňa 01.07.1993 udelenú L. J. na jeho zastupovanie a vybavovanie rôznych záležitostí v Slovenskej republiky. Na základe žiadosti navrhovateľa o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky podanej dňa 08.11.2011 začal zisťovať štátne občianstvo. Listom zo dňa 19.04.2012, ktorý si navrhovateľ osobne prevzal 14.05.2012, ho vyzval na potvrdenie plnej moci zo dňa 01.07.1993 a súčasne oznámil tunajšiemu úradu či trvá na žiadosti o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Dňa 11.07.2012 bola prostredníctvom Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v E. N. doručená odpoveď navrhovateľa kde výslovne uviedol, že: „...informoval som pána J., že určite nechcem požiadať, ani prijať slovenské občianstvo (ani dvojité).“ Zároveň v liste uviedol, že: „Stal som sa naturalizovaným občanom Q.. Vzhľadom na text uvedenej prísahy nemôžem požiadať, ani akceptovať občianstvo iného cudzieho štátu.“ V súlade s ust. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zaslal list navrhovateľa listom zo dňa 06.08.2012 označeným ako žiadosť o súhlas - doplnenie žiadosti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 04.09.2012 sp.zn. SVS- OVVS2-2012/009133 súhlas s vydaním potvrdenia o štátnom občianstve odmietlo udeliť a súčasne uviedlo, že na základe navrhovateľom uvádzaných skutočností nie je možné ďalej akceptovať plnú moc zo dňa 01.07.1993, ktorou splnomocňuje L. J. na vybavovanie rôznych záležitostí v Slovenskej republike, aj na konanie o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je toho názoru, že plná moc udelená L. J. bola vypovedaná a v tomto konaní je nepoužiteľná a že L. J. koná bez vedomia navrhovateľa. Dňa 21.01.2013 doručil L. J. podanie, v ktorom predložil potvrdenie o plnej moci, ktoré bolo datované dňa 29.10.2012. Toto potvrdenie však neakceptuje a spochybňuje z dôvodu, že túto listinu označenú ako potvrdenie plnej moci zo dňa 29.10.2012 nie je možné účinne použiť na území Slovenskej republiky z dôvodu rozporu s čl. 3 a 4 Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín publikovanú v Zbierke Za verejnú listinu sa na účely tohto dohovoru považujú v súlade s čl. 1 písm. d/ aj notárske osvedčenia podpisov. Za účelom zjednodušenia používania zahraničných verejných listín sa teda zrušila superlegalizácia, ale osvedčenie apostilou ostalo zachované v súlade s ustanovením čl. 3 a 4 Dohovoru. Postup pri získaní overenia apostilou je predpismi Q. stanovený následovne: Doklad musí byť najskôr overený notárom, potom musí byť overený okresným úradom (county clerk) v okrese (County), v ktorom má notár svoje pôsobisko. Tento krok môže byť v niektorých štátoch Q. vynechaný, ak štátny úrad overí priamo notára. Štátny úrad v príslušnom štáte Q. potom opatrí doklad apostilou, ktorá je vo forme listu papiera pripojeného k dokladu.

Ďalej uviedol, že návrh považuje za nedôvodný a tvrdenia v ňom uvedené za účelové a zavádzajúce.

Dôvodil, že dňa 08.11.2011 obdržal prostredníctvom L. J. žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Po obdržaní tejto žiadosti postupoval v súlade s treťou časťou (, , a ). Listami zo dňa 23.11.2011 sp.zn. 2011/08655 obrátil sa so žiadosťou o šetrenie štátneho občianstva navrhovateľa na Slovenský národný archív a na Národný archív Českej republiky. Na základe odpovedí týchto inštitúcií vyzval listom zo dňa 31.01.2012 sp.zn. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244 L. J. na doplnenie žiadosti. Po obdržaní doplnenia žiadosti listom zo dňa 06.03.2012 sp.zn. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244 požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o súhlas s vydaním potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra po telefonickej konzultácii odporučilo, aby listom priamo oslovil navrhovateľa. Tejto požiadavke Ministerstva vnútra vyhovel a listom zo dňa 19.04.2012 sp.zn. ObÚ-PO- OVVS4-2012/00244 vyzval navrhovateľa k doplneniu podania. Dňa 11.07.2012 mu bola prostredníctvom Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v E. N. doručená odpoveď navrhovateľa. Pretože odpoveď navrhovateľa bola doručená v anglickom jazyku požiadal o zabezpečenie prekladu. Dňa 23.07.2012 obdržal preklad a zaslal list spolu s prekladom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky s označením ako žiadosť o súhlas - doplnenie žiadosti listom zo dňa 06.08.2012. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 04.09.2012 sp.zn. SVS-OVVS2-2012/009133 súhlas s vydaním potvrdenia o štátnom občianstve odmietlo udeliť. Odmietnutie žiadosti obdržal dňa 10.09.2012. Listom zo dňa 12.09.2012 sp.zn. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244 v súlade so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a záväzným výkladom aplikácie pre Slovenskú republiku k Dohovoru o naturalizácii zaslal priamo navrhovateľovi zamietnutie žiadosti o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve. Navrhovateľ si list prevzal osobne dňa 13.10.2012. Ďalším listom zo dňa 27.09.2012 sp.zn. ObÚ-PO-OVVS4-2012/0244

oboznámil L. J. o vybavení ním podanej žiadosti a súčasne uviedol, že navrhovateľ bol o vybavení žiadosti písomne informovaný.

K dôvodom, pre ktoré nebolo možné žiadosti navrhovateľa vyhovieť uviedol, že podstatou zamietnutia žiadosti bola skutočnosť, že navrhovateľ stratil československé štátne občianstvo dňa 30.12.1953 a to dňom udelenia štátneho občianstva S. naturalizačnou listinou No.7161349 podľa čl. 1 Úmluvy o naturalisaci uzatvorenej medzi Československom a S. zo dňa 16.07.1928 publikovanej v Sbírce zákonů pod č. 169/1929 ( ). Skutočnosti uvedené v zamietnutí žiadosti potvrdil aj navrhovateľ vo svojom liste zo dňa 22.06.2012 kde výslovne uviedol, že nemá záujme o štátne občianstvo Slovenskej republiky. Navrhovateľ zamietnutie žiadosti v zákonom stanovenej lehote súdne ani inak nenapadol. Nie je mu teda zrejmé porušenia akého konkrétneho práva alebo právom chráneného záujmu sa navrhovateľ domáha a v čom spočíva ním tvrdená nečinnosť odporcu. Navrhovateľ svoje tvrdenia nijako nešpecifikuje. Podľa jeho názoru návrhom proti nečinnosti je možné úspešne sa domáhať iba vtedy, ak nebolo potvrdenie resp. zamietnutie vydania, ktoré požaduje navrhovateľ a ku ktorému vydaniu/nevydaniu je tunajší úrad povinný, doposiaľ vydané.

Dôvodil, že postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami a preto je namieste iba jeden záver a to, že v konaní činný bol. Výsledkom činnosti bolo zamietnutie žiadosti o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Samotný postup pri zisťovaní štátneho občianstva a vydávaní osvedčenia/potvrdenia o štátnom občianstve nemá charakter konania právneho (všeobecný predpis o správnom konaní je vylúčený v o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), v ktorom by sa rozhodovalo o konkrétnych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach individuálne určeného subjektu, ale ide o postup, pre ktorý a ani neustanovuje konkrétny rámec či nejakú zvláštnu ochranu, ako je tomu v iných prípadoch. Podľa jeho názoru inštitútom ochrany proti nečinnosti sa nemožno úspešne domáhať uloženia takej povinnosti správneho orgánu, ktorá nemá povahu meritórneho rozhodnutia. Potvrdenie/osvedčenie o štátnom občianstve sa vydáva na potvrdenie určitej skutočnosti, o ktorej nie sú pochybnosti a v prípadoch kedy nie je potreba autoritatívneho zisťovania, nie je úlohou správneho orgánu odstraňovať pri osvedčovaní prípadné pochybnosti o existencii alebo neexistencii štátneho občianstva. Správny orgán môže teda potvrdenie/osvedčenie vydať alebo nevydať. Vydanie potvrdenia/osvedčenia je administratívny úkon a nie rozhodovanie o tom, či žiadateľ je alebo nie je štátnym občanom Slovenskej republiky - rozhodovanie o statuse, preto aj vydávanie osvedčenia je podľa vyňaté zo všeobecného predpisu o správnom konaní, lebo sa ním nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach konkrétneho subjektu.

Argumentoval, že právnu úpravu vydávania potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky upravuje a Potvrdenie/osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky je verejná listina, ktorou sa preukazuje skutočnosť, že určitá fyzická osoba je štátnym občanom Slovenskej republiky. Každá žiadosť o vydanie potvrdenia/osvedčenia o štátnom občianstve je posudzovaná individuálne a samostatne a podľa rozličných kritérií osobitných pre konkrétny daný prípad. Žiadateľ o vydanie potvrdenia/osvedčenia o štátnom občianstve predkladá ku žiadosti doklady uvedené v citovaného zákona. Správny orgán konajúci o vydaní tohto potvrdenia/osvedčenia na základe posúdenia relevantných právnych predpisov a vydaných dokladov a listín potvrdí/osvedčí, že konkrétna osoba je občanom Slovenskej republiky, ak to preukazujú uvedené dokumenty. Potvrdenie/osvedčenie je teda deklaratórnym úkonom existencie štátneho občianstva Slovenskej republiky ku dňu jeho vydania. Ak sa zistilo, že žiadateľ nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, obvodný úrad v sídle kraja žiadosť o vydanie potvrdenia/osvedčenia zamietne a písomne odôvodní prečo nemožno žiadosti o jeho vydanie vyhovieť. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán pri vydávaní potvrdenia/osvedčenia vychádza z platných právnych predpisov príslušného obdobia a dokladov, rozhodnutí a listín na ich základe vydaných, pričom tieto dokumenty nemá oprávnenie posudzovať z hľadiska ich súladu s hmotným a procesným právom platným v čase ich vydania. Na takéto konanie nemá správny orgán konajúci o vydaní potvrdenia/osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky žiadnu zákonnú kompetenciu.

V závere uviedol, že meritórne a autoritatívne nerozhoduje o tom, či niekto je alebo nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Takúto takúto kompetenciu nemožno vyvodiť. Zisťovanie štátneho občianstva nemá charakter konania právneho, preto pri zisťovaní štátneho občianstva nemôže vykonávať žiadne dokazovanie v procesnom zmysle, nemôže vykonať ani žiadne hodnotenie dôkazov tak ako to mylne uvádza navrhovateľ. Ak neexistuje žiadna pochybnosť o existencii štátneho občianstva, štátne občianstvo sa potvrdí alebo osvedčí. V prípade pochybností sa obracia na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súlade s ust. , ktoré s vydaním potvrdenia/osvedčenia buď súhlasí alebo nesúhlasí. Podľa jeho názoru kompetencia rozhodovania o statuse o určení štátneho občianstva prislúcha výlučne súdnej moci. Ak sa teda navrhovateľ domnieva, že je štátnym občanom Slovenskej republiky mal by sa svojho nároku domáhať v občianskoprávnom konaní žalobou o určení či má alebo nemá štátne občianstvo Slovenskej republiky a nie domáhať sa vydania potvrdenia/osvedčenia o štátnom občianstve, ktorým sa osvedčujú skutočnosti úradne nepochybné. Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Súd preskúmal návrh vo veci a predložený administratívny spis. Z podaného návrhu je nesporné, že navrhovateľ sa domáha ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy súdom podľa štvrtej hlavy piatej časti (ďalej len ).

Podľa , a , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podstatou konania podľa týchto ustanovení je ochrana navrhovateľa pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, ak tento nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, čím je v konaní nečinný, pričom takéto tvrdenie musí byť obsahom podaného návrhu.

Nečinnosťou je pasivita orgánu verejnej správy v prejednávanej veci, ktorá nie je zapríčinená žiadnou zákonnou alebo faktickou prekážkou, no napriek tomu orgán verejnej správy nekoná. To sa môže prejaviť aj opomenutím predpísaných úkonov, zbytočnými prieťahmi, absenciou akýchkoľvek úkonov, tvrdením nedostatku právomocí orgánom verejnej správy alebo vybavením veci listom, záznamom a podobne namiesto rozhodnutia vo veci.

Nečinnosť, ktorá je postupom, je však primárne spojená s nedodržaním procesných lehôt ustanovených administratívnymi procesnými normami pre konkrétnu vec, pričom tieto sa môžu predĺžiť za súčasného vyrozumenia účastníka, ktoré je poriadkovej povahy a preto nemá rozhodujúci vplyv na nečinnosť orgánu verejnej moci.

Dôvod, ktorý navrhovateľ uvádza ako príčinnú nečinnosť správneho orgánu musí byť vážny a tvrdenia navrhovateľa musia preukazovať, že v podstate neexistuje prekážka konania správneho orgánu a ten i napriek tomu nekoná, je nečinný a toto je v rozpore s konkrétnymi zákonnými ustanoveniami, ktoré ukladajú správnemu orgánu povinnosť konať, postupovať istým spôsobom, robiť určené úkony a rozhodnutia. Navrhovateľom musí byť právny predpis a konkrétne ustanovenia v uvedenom smere konkretizované.

Súd v predmetnej veci nezistil splnenie takýchto predpokladov.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 08.11.2011 podal L. J., bytom A. XX, G. za navrhovateľa R. L. D. žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia/ potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky podľa o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Listom zo dňa 23.11.2011 č. 2011/08655 odporca požiadal Slovenský národný archív o šetrenie, či sa v archívnom fonde Povereníctva vnútra - štátne občianstvo 1945 - 1954 nachádza doklad o zachovaní československého štátneho občianstva navrhovateľa a jeho matky W. A. D., rod. O., prípadne aj nejaký iný archívny materiál týkajúci sa uvedených osôb.

Listom zo dňa 08.12.2011 č. SNA-2011/02805-DBI1 Slovenský národný archív odporcovi oznámil, že spis č. 40.105/1-IV/1-1946 o zachovaní, udelení alebo zamietnutí československého štátneho občianstva navrhovateľa a W. A. D. rod. O. v archívnych fondoch Povereníctva vnútra - štátne občianstvo, roky 1945 - 1954 a Povereníctvo vnútra - všeobecný odbor nenašli.

Tú istú žiadosť ako bola adresovaná na Slovenský národný archív adresoval odporca aj Národnému archívu v Českej republike písomným podaním zo dňa 23.11.2011 č. 2011/08655.

Národný archív Českej republiky písomným podaním zo dňa 02.01.2012 č. NA-3610-2/04-2011 odporcovi oznámil, že v spisoch Ministerstva vnútra - nová registratúra 1945 - 1948, sign.A4604-4617,VIIR (dekretální řízení), Ministerstva vnútra ČSR-CSÚ, Ministerstva vnitra - nová registratúra a Ministerstva vnitra - dodatky o prověření a udelení československého státniho občanství a národní spolehlivosti a propuštení občanů z československého státniho zvazku v rokoch 1949 - 1966 sa nenachádzajú žiadne materiály o štátnom občianstve navrhovateľa a W. D. rod. O..

Listom zo dňa 31.01.2012 č. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244 odporca vyzval L. J. na doplnenie žiadosti o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a to o predloženie osvedčenia o zachovaní československého štátneho občianstva, resp. osvedčenie o vrátení československého štátneho občianstva po roku 1945 alebo iný doklad preukazujúci československé štátne občianstvo (napr. listinu o udelení). Na túto výzvu L. J. reagoval listom zo dňa 13.02.2012.

Listom zo dňa 16.03.2012 č. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244/FA odporca žiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o súhlas na vydanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky navrhovateľa.

Listom zo dňa 19.04.2012 č. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244/FA odporca žiadal navrhovateľa, aby predložil písomné oznámenie, či plná moc zo dňa 01.07.1993, ktorou ustanovil L. J. za svojho splnomocnenca je platná a či nedošlo k jej vypovedaniu a zároveň, aby oznámil či trvá na svojej žiadosti o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky ku dňu 20.12.1992 k uplatneniu reštitučného nároku.

Listom zo dňa 20.04.2012 č. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244/FA odporca žiadal Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Generálny konzulát E. N. o doručenie výzvy navrhovateľovi zo dňa 19.04.2012.

Listom zo dňa 17.05.2012 č. 1739/2012-GKNY/1 Generálny konzulát Slovenskej republiky v New Yorku odporcovi oznámil, že výzva zo dňa 20.04.2012 na doplnenie žiadosti o potvrdenie štátneho občianstva bola zaslaná navrhovateľovi a ten si ju prevzal dňa 14.05.2012. Ďalším listom zo dňa 29.06.2012 Generálny konzulát Slovenskej republiky doručil odporcovi osobný list navrhovateľa, ktorý zaujal stanovisko k výzve zo dňa 20.04.2012. List bol datovaný 22.06.2012 a písaný v anglickom jazyku.

Listom zo dňa 17.07.2012 odporca požiadal odbor ekonomický Obvodného úradu Prešov o zabezpečenie finančného krytia a prekladu listu z jazyka anglického do jazyka slovenského.

V spise sa ďalej nachádza preklad vyššie uvedeného listu vyhotovený podľa prekladateľskej doložky prekladateľom Doc. PhDr. J. G., CSc. Z uvedeného listu okrem iného vyplýva, že dňa 23.05.2012 sa telefonicky spojil s Generálnym konzulátom v E. N., hovoril s pani, ktorej meno si nepamätá a ktorá chcela vedieť či to bol on, ktorý inicioval žiadosť vo veci slovenského občianstva alebo či to bol pán L. J. z G. v Slovenskej republike. Povedal jej, že to bol pán J., pretože on mu v roku 1992 vybavil slovenský občiansky preukaz, keď navštívil G.. Pokiaľ si pamätá tento preukaz stratil platnosť, nevie kedy k tomu došlo. V tom čase informoval pána J., že určite nechce požiadať ani prijať slovenské občianstvo (ani dvojité) a to hlavne z dôvodov, že v roku 1945 Československo skonfiškovalo majetok jeho rodiny v G. pri Z.. Tiež etnicky prečistili jeho rodinu, keďže patrili k maďarskej menšine a odobrali im občianstvo Československej republiky, čím ich ponechali ako vysídlené osoby bez štátnej príslušnosti. Po tom ako rodina mala šťastie a emigrovala v roku 1949 do S. K. slúžil v ozbrojených silách Q.. Celkovo slúžil 21 rokov. Keď sa v marci roku 1953 vrátil do K. po nútenej okupácii v západnom E. mohol požiadať o občianstvo Q.. Cestoval do A., R. na súd a pred sudcom zložil prísahu, že bude dodržiavať všetky zákony uvedené v dokumente. Stal sa naturalizovaným občanom Q.. Vzhľadom na texte tejto prísahy nemôže požiadať ani akceptovať občianstvo iného cudzieho štátu.

Listom zo dňa 06.08.2012 č. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244/FA odporca doručil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky doplnenie k žiadosti o súhlas s vydaním/nevydaním potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky navrhovateľa list navrhovateľa s úradným prekladom.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 04.09.2012 č. SVS-OVVS2-2012/009133 odporcovi zaslalo stanovisko, v ktorom oznamuje, že nedáva súhlas s vydaním potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky pre meno R. L. D., ktorého v konaní zastupuje L. J..

Listom zo dňa 12.09.2012 č. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244/FA oznámil navrhovateľovi, že zamieta jeho žiadosť o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

Listom zo dňa 27.09.2012 č. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244/FA adresovaným Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky pre Generálny konzulát E. N. odporca požiadal o doručenia zamietnutia žiadosti o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky pre navrhovateľa.

Generálny konzulát Slovenskej republiky listom zo dňa 16.10.2012 č. 2451/2012-GKNY/1 odporcovi oznámil, že žiadosť o doručenie rozhodnutia vo veci vydania potvrdenia o štátnom občianstve pre navrhovateľa bola navrhovateľovi zaslaná a tento si zásielku prevzal dňa 13.10.2012.

Listom zo dňa 27.09.2012 č. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00244 odporca oznámil L. J., že na základe stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVVS2-2012/009133 zo dňa 04.09.2012 a listu navrhovateľa zo dňa 22.06.2012 nie je možné akceptovať plnú moc navrhovateľa zo dňa 01.07.1993. Zároveň oznámil, že navrhovateľ bol o vybavení žiadosti o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve písomne informovaný. Na základe vyššie uvedeného listu doručil L. J. odporcovi potvrdenie plnej moci zo dňa 29.10.2012, ktorú mu navrhovateľ udelil dňa 01.07.1993. Potvrdenie plnej moci bolo vyhotovené v anglickom jazyku 29.10.2012 a preložené prekladateľom PhDr. K. L., PhD. Z tohto potvrdenia vyplýva, že navrhovateľ vyhlasuje, že všetky otázky týkajúce sa jeho reštitučných nárokov na jeho majetok vzniesol vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jeho českého alebo slovenského občianstva (v deň vznesenia jeho reštitučných nárokov) od zadržaní, ktorého nebolo doteraz rozhodnuté od 06.12.1945, ako aj jeho trvalý pobyt v Slovenskej republike je potrebné prejednať so splnomocnencom pánom L. J.. V úplnosti sťahuje list, ktorý už skôr zaslal.

Na vyššie uvedený list reagoval odporca písomným podaním zo dňa 08.02.2013 č. ObÚ-PO- OVVS4-2013/03546, ktorý adresoval L. J., v ktorom opätovne oznámil, že o vybavení žiadosti o vydanie

potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky zo dňa 08.11.2011 bol navrhovateľ písomne informovaný dňa 12.09.2012.

Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť v lehote do 30 od právoplatnosti uznesenia rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o zachovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky zo dňa 16.12.1945.

Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by odporca takouto žiadosťou navrhovateľa disponoval. V spise sa nachádza žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia/ potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky podľa , ktorý upravuje štátne občianstvo Slovenskej republiky.

Podľa a , štátne občianstvo Slovenskej republiky sa preukazuje platným osvedčením o štátnom občianstve Slovenskej republiky, platným občianskym preukazom, platným cestovným pasom alebo potvrdením podľa odseku 13. Osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky vydáva príslušný obvodný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorá sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.

Podľa , osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa vydáva na tlačive, ktoré vydáva ministerstvo spravidla do 30 dní od podania žiadosti. Osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky je platné 6 mesiacov odo dňa vydania a len v podobe originálu.

Podľa , ak sa zistilo, že žiadateľ nie je štátnym občanom Slovenskej republiky obvodný úrad v sídle kraja žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky zamietne a písomne odôvodní prečo nemožno žiadosti vyhovieť.

Podľa , ak sa žiadateľ nenachádza v ústrednej evidencii nadobudnutia a straty štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo ak sú pochybnosti o jeho štátnom občianstve, obvodný úrad v sídle kraja požiada ministerstvo o súhlas s vydaním osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

ustanovuje podmienky nadobúdania, straty a osvedčovania štátneho občianstva Slovenskej republiky a upravuje priestupky na úseku štátneho občianstva Slovenskej republiky (). Zo žiadnych ustanovení citovaného zákona nevyplýva povinnosť odporcu rozhodovať o žiadosti o zachovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktoré bolo adresované vtedajšiemu Povereníctvu vnútra v Bratislave v zmysle Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. a návrhu bývalého Okresného národného výboru v Prešove zo dňa 11.04.1947. Pretože navrhovateľ nekonkretizoval právny predpis a ustanovenie, na základe ktorého by pre odporcu vyplývala povinnosť rozhodnúť o jeho žiadosti, tak ako to uviedol v návrhu a takúto povinnosť neukladá, považuje súd návrh navrhovateľa za nedôvodný. Súd zároveň podotýka, že vo veci žiadosti o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie potvrdenia/osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktoré adresoval navrhovateľ odporcovi dňa 08.11.2011 odporca konal a žiadosť o vydanie potvrdenia/osvedčenia o štátnom občianstve zamietol listom zo dňa 12.09.2012. Toto oznámenie si navrhovateľ osobne prevzal, pričom splnomocnenec L. J. bol o tomto riadne vyrozumený písomným podaním zo dňa 27.09.2012. Odporca od dátumu podania žiadosti do doby oznámenia o zamietnutí žiadosti riadne vo veci konal, o čom svedčí aj vyššie citovaný časový rozpis konania.

Ako vyplýva z ust. , na postup správneho orgánu podľa tretej časti tohto zákona, t.j. vo veci vydávania osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa nevzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní, teda ani procesné lehoty v ňom uvedené. Súd sa v danom prípade stotožňuje s názorom odporcu, že ide o deklaratórny úkon, t.j. potvrdenie určitej skutočnosti, o ktorej nie sú pochybnosti a v prípadoch, kedy nie je potreba autoritatívneho zisťovania nie je úlohou správneho orgánu odstraňovať pri osvedčovaní prípadné pochybnosti o existencii alebo neexistencii štátneho občianstva. Správny orgán môže teda potvrdenie/osvedčenie vydať alebo nevydať, teda žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve zamietnuť. Nejedná sa teda o rozhodovanie o tom, či žiadateľ je alebo nie je štátnom občanom Slovenskej republiky, teda rozhodovanie o statuse.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh zamietol ako nedôvodný podľa

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Návrhu súd nevyhovel, preto navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( ).