Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Nt-100-2013.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Subarea
23Nt/100/2013
Uznesenie
Okresný súd v Martine na verejnom zasadnutí dňa 9.7.2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Viery Dikošovej a Dariny Hatarovej, v trestnej veci ods. O. W., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného O. W., I.. XX.X.XXXX O. G. G., G. Z. M. Č.. XXX/ XX, G. G., t. č. v ÚVTOS Ilava, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 3 T 2/2008 zamieta.
odôvodnenie:
Odsúdený O. W. podal na tunajšom súde dňa 24.5.2013 návrh na povolenie obnovy konania, vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 3 T 2/2008 , v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 27.1.2009 č. k. 3 T 2/2008 -94 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 To 41/2009 zo dňa 21.5.2009 uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vo svojom návrhu v podstate poukázal, že okresný súd pri ukladaní trestu aplikoval asperačnú zásadu a trest ukladal v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby, čo malo za následok uloženie neprimerane vysokého trestu. Ústavný súd SR nálezom zo dňa 28.11.2012 sp. zn. PL. 106/2011 rozhodol, že v § 41 ods. 2 zák. č. 300/2005 Z.z. , slová za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody", nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Podľa § 41b zákona o organizácii Ústavného súdu, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania. Uvedené vyplýva tiež zo stanoviska predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.3.2013. Na základe uvedených skutočností s poukazom na § 394 ods. 1 Tr. por. navrhol, aby súd povolil obnovu konania. Podľa § 402 ods. 1 Tr. por. súd prejednal návrh na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí. Súd sa na verejnom zasadnutí oboznámil s podaným návrhom na povolenie obnovy konania; so stanoviskom obhajcu ako aj prokurátora a podľa § 269 Tr. por. prečítal podstatný obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 3T/2/2008 , 13 T 81/2012 , 13 T 198/2010 ako i ďalšie listinné dôkazy pripojené v súdnom spise.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá a pridržiava sa dôvodov na obnovu konania, na ktoré poukázal vo svojom písomne podanom návrhu. Z uloženého trestu odňatia slobody má ešte vykonať 54 mesiacov.
Prokurátorka navrhla návrh na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietnuť.
Obhajca navrhol, aby súd rozhodol o povolení obnovy konania vedeného na Okresnom súde Martin sp. zn. 3T/2/2008 . Poukázal, že v danom prípade ako vyplýva z predmetného rozsudku pri ukladaní trestu bolo aplikované ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. a bol uložený úhrnný trest odňatia slobody s použitím asperačnej zásady vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov. Nálezom Ústavného súdu č. 106/2011 bolo predmetné ustanovenie Tr. zákona vyhlásené za protiústavné a teda stratilo účinnosť. Ako vyplýva z právnych predpisov ako i stanoviska Najvyššieho súdu, strata účinnosti právneho predpisu je skutočnosťou skôr neznámou, a teda dôvodom pre povolenie obnovy konania. V danom prípade bol odsúdenému uložený trest za trestné činy, ktoré možno považovať za nie tak závažné, pričom dolná hranica trestnej sadzby je 4 roky a horná hranica 13 rokov a 4 mesiace. Z uloženého trestu už odsúdený vykonal 4 roky, 1 mesiac a 19 dní, čo je viac ako dolná hranica trestnej sadzby. Pokiaľ ide o doterajší výkon trestu, tento si riadne plní svoj účel a odsúdený sa správa v súlade s ústavným poriadkom.
V zmysle ustanovenia § 297 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na verejnom zasadnutí, a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.
Na podklade spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3T/2/2008 súd zistil, že obv. O. W. bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 27.1.2009 č. k. 3 T 2/2008 -94 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 To 41/2009 zo dňa 21.5.2009 uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v bode 1/ a 2/ z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a v bode 3/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. g/, h/, m/, § 38 ods. 7 a § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku .
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutia súdu príp. prokurátora uvedené v Trestnom poriadku . Obnovu konania možno povoliť len ak súd zistí splnenie zákonných podmienok obnovy v zmysle § 394 Tr. por. V danom prípade návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oprávnenou osobou - odsúdeným a smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému je návrh prípustný - rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 3 T 2/2008 zo dňa 27.1.2009. Súd preto skúmal, či v danom prípade existujú zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania uvedené v § 394 Tr. por. , pričom zistil, že takéto podmienky nie sú splnené.
Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania v podstate poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, podľa ktorého bolo vyslovené, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody", dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky stratilo účinnosť a po uplynutí šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov platnosť.
Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť niektorú z podmienok uvedených v citovanom ustanovení Tr. por. , teda musia byť preukázané skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme a tieto musia zároveň samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu ( o vine či v danom prípade o treste ), než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie. Skutočnosťou skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý síce nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutočného stavu veci a spravidla ho bude potrebné preukazovať ďalšími dôkazmi. V zmysle § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, v znení neskorších predpisov, je dôvodom obnovy konania aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia. Súd preto skúmal, či vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 by odsúdenému pôvodne uložený trest odňatia slobody bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Okresný súd Martin vyhlásil dňa 27.1.2009 odsudzujúci rozsudok č. k. 3 T 2/2008 -94, pričom pri ukladaní trestu boli aplikované ustanovenia § 189 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. g/, h/, m/ a § 38 ods. 7 Tr. zák. V predmetnej veci bol obv. O. W. uznaný za vinného zo spáchania troch trestných činov, z ktorých bol jeden zločin a dva prečiny, spáchané vo viacčinnom súbehu tromi samostatnými skutkami a preto bola použitá i tzv. asperačná zásada podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Podľa § 41 ods. 2 veta prvá Tr. zák. platného a účinného pred vyhlásením nálezu ÚS sp. zn. PL. ÚS 106/2011 , „ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nálezom ústavného súdu nedošlo k rozhodnutiu o protiústavnosti celého § 41 ods. 2 Tr. zák., ale len časti vety prvej druhého odseku v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody". Pri ukladaní úhrnného trestu odňatia slobody u odsúdeného O. W. by súd naďalej vychádzal z ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. a teda horná hranica trestnej sadzby uvedená v osobitnej časti v § 189 ods. 2 Tr. zák. by sa zvýšila o jednu tretinu - z 10 rokov na 13 rokov a 4 mesiace ( 160 mesiacov ). V prípade použitia § 38 ods. 7 Tr. zák. t.j. nezvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby ( napriek prevahe priťažujúcich okolností ), by súd vychádzal z trestnej sadzby v rozmedzí 4 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov potom zodpovedá presnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Nemožno pritom opomenúť, že pri ukladaní trestu nebolo použité ďalšie zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák.
Zásady pre ukladanie trestov vyplývajú predovšetkým z ust. § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Základnými funkciami trestu sú funkcie represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd pri ukladaní trestu prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V danej veci podľa záveru súdu trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestov uvedeným v Trestnom zákone . Obv. O. W. sa dopustil závažnej úmyselnej trestnej činnosti - najmä pokiaľ ide o zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 , ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pričom v čase vyhlásenia rozsudku bol už 11-krát súdne trestaný ( vrátane odsúdení na nepodmienečné tresty odňatia slobody ), a to pre trestnú činnosť násilného i majetkového charakteru. U obv. O. W. sa jedná o osobu, ktorá sa opakovane dopúšťala trestnej činnosti a uložené tresty zjavne neviedli k jeho náprave. Úhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom zo dňa 27.1.2009 vo veci sp. zn. 3 T 2/2008 je preto zodpovedajúci jednak závažnosti spáchanej trestnej činnosti aj osobe páchateľa. Uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody nepochybne vyžaduje záujem na účinnej ochrane spoločnosti pred páchateľom. Okrem toho súd poukazuje, že obv. O. W. bol odsúdený tunajším súdom rozsudkom sp. zn. 13 T 198/2010 zo dňa 7.6.2011 ( pre trestný čin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 , § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 31.12.2005 ) a rozsudkom sp. zn. 13 T 81/2012 zo dňa 8.1.2013 ( pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 ), ktorými bolo právoplatne rozhodnuté o upustení od uloženia súhrnného trestu, práve vzhľadom na odsúdenie rozsudkom OS Martin sp. zn. 3 T 2/2008 . Právoplatne uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov preto ani po zohľadnení vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR nemožno považovať za taký, ktorý by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, pomerom páchateľa, alebo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Z uvedených dôvodov súd návrh ods. O. W. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 3T/2/2008 ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote do 3 ( troch ) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.