Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-105-2013.pdf
PDF · 76.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/105/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava proti žalovanej J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, o zaplatenie 822,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/454/2012 -57 zo dňa 03.04.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách účastníkov konania.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 822,86 Eur s úrokom vo výške 16,9 % ročne od 06.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 06.10.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 20 Eur, vždy do 15- teho dňa toho-ktorého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodol, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.
Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobcu, ktorým žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu sumu 822,86 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že prečerpala účet do povolenej výšky debetného limitu, nepovolené prečerpanie neuhradila.
Prvostupňový súd považoval žalobný návrh za dôvodný a aplikujúc ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka , § 497 , § 502 ods. 1 veta prvá, § 709 ods. 1 a § 710 , § 711 ods. 1 a § 716 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobe vyhovel. Zistil, že žalovaná skutočne prečerpala nepovolene debetný zostatok vo výške 822,86 Eur, zostatok na svojom účte nedoplnila minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o stanovené poplatky, porušila zmluvné podmienky, a preto žalobca od zmluvy odstúpil. Preto prvostupňový súd zaviazal žalovanú k úhrade dlžnej sumy 822,86 Eur spolu s úrokom vo výške 16,9 % ročne od 06.10.2011.
Úroky z omeškania prvostupňový súd odôvodnil aj podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 9,5 % ročne od 06.10.2011.
Pri rozhodovaní o úhrade dlhu prvostupňový súd zistil, že žalovaná je v takej sociálnej situácii, že to odôvodňuje aplikáciu ust. § 160 ods. 1 O. s. p. a povolil žalovanej uhradiť dlh v splátkach po 20 Eur mesačne. Prihliadol pritom na pomery žalovanej, ktorá je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny, nemá vlastný príjem, poberá iba sirotský dôchodok vo výške 213,80 Eur mesačne pre maloleté deti H. E. a J. E., o ktoré sa sama stará. Zo sirotského dôchodku uhrádza všetky náklady na uspokojovanie základných životných potrieb, preto je dôvod na aplikáciu § 160 ods. 1 O. s. p. a prvostupňový súd jej priznal právo plniť dlh v splátkach.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 150 ods. 1 O. s. p. V danom prípade podľa všeobecnej právnej úpravy v konaní bola úspešná žalobkyňa, a preto v prípade úspechu jej patrí nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Výnimku z tejto zásady uvedenej v ust. § 142 ods. 1 O. s. p. upravuje § 150 O. s. p. Prvostupňový súd skúmal aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a zistil, že na strane žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce najmä v osobných a majetkových pomeroch žalovanej, ktorá je nezamestnaná, nemá vlastný príjem, poberá len sirotský dôchodok, z ktorého musí uhrádzať náklady na bývanie, stravovanie, hygienu a bežné výdavky seba a jej dvoch maloletých detí, o ktoré sa sama stará. Poukázal pritom aj na zistenia v súvislosti s umožnením vykonávať peňažné plnenie v splátkach.
Prvostupňový súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa okrem uvedených okolností aj v samotnom priebehu konania, keď žalovaná od prvého úkonu, ktorý jej patril aktívne vystupovala v konaní a plnila procesné povinnosti.
Súd mal za to, že uloženie povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania by bolo neprimerane tvrdé. Nepriznaním náhrady trov konania nebude takým zásahom do majetkovej sféry žalobcu, ktorý je bankovou inštitúciou, aby boli ohrozené jeho celkové majetkové pomery, preto súd podľa § 150 ods. 1 O. s. p. účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal rozhodnutie prvostupňového súdu pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Prvostupňovým súdom bol síce priznaný nárok žalobcovi v plnej výške, avšak žalovanej bola umožnená výhoda splácať dlh v splátkach, čo predstavuje 40 mesiacov. Náhrada v podobe úroku z omeškania za takéto obmedzenie nie je postačujúca, keďže sa objektívne nemôže nahradiť možný zisk pri ďalšom využití žalovanej istiny v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu, preto nepriznanie náhrady výdavkov spojených s ochranou oprávneného majetkového nároku žalobcu vedie k ďalšiemu majetkovému znevýhodneniu žalobcu. Prvostupňový súd sa nevysporiadal s tým, prečo nepriznal žalobcovi náhradu trov konania a tieto nepovolil žalovanej splácať v splátkach rovnako ako istinu, alebo prečo žalobcovi nebola priznaná aspoň čiastočne náhrada trov konania. Konštatovanie prvostupňového súdu o prístupe žalovanej k sporu a ku konaniu nie je dôvodom pre aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní. Uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spojeného s podaním odvolania, ktoré trovy aj písomne vyčíslil na sumu 40,24 Eur vrátane DPH.
Odvolanie bolo doručené žalovanej. Žalovaná sa k odvolaniu do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrila.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1 , 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je vo vzťahu k výroku o trovách konania dôvodné.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol. Na správnom rozhodnutí súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v odvolacom konaní a ani iným spôsobom, než súd prvého stupňa, odvolací súd nevyhodnotil celý priebeh prvostupňového konania a rozhodnutie o trovách konania. Je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na úvahe, ktorá je správna a v priebehu odvolacieho
konania sa nevyskytli žiadne argumenty, ktoré by svedčili o tom, že úvaha prvostupňového súdu nie je správna alebo že je v rozpore so zásadami logiky.
Odvolací súd pritom, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, poukazuje na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tejto súvislosti je potrebné však aplikovať aj ust. § 150 ods. 1 O. s.p. , ktoré ustanovenie sa musí vyhodnotiť prvostupňovým súdom pri rozhodovaní o trovách konania a k ust. § 150 ods. 1 O. s. p. prvostupňový súd musí v súvislosti s aplikáciou § 142 ods. 1 O. s. p. prihliadnuť. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. musí predstavovať celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť náležitým spôsobom aj odôvodnený.
Prvostupňový súd vyhodnotil okolnosti daného prípadu ako celkom výnimočné, náležite aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. ako výnimku zo zásady vyplývajúcej ust.§ 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešným účastníkom konania, v plnom rozsahu mu podľa základnej procesnej zásady úspechu v spore patrí nárok na náhradu trov konania. Tak pri aplikácii § 142 ods. 1 O. s. p. by žalobca mal právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie nároku voči žalovanej. Prvostupňový súd po vyhodnotení všetkých okolností však dospel k záveru, že je spravodlivé, aby tieto trovy, ktoré žalobcovi účelne vznikli a v rámci úspechu v spore by mu patrili, aby mu náhrada za tieto trovy nebola priznaná, pretože sú tu okolnosti súvisiace s pomermi a postavením žalovanej v tomto spore, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. Prvostupňový súd správne vyhodnotil, že nepriznanie náhrady trov konania nezasiahne do majetkovej sféry žalobcu takým spôsobom, ako by došlo k zásahu do majetkovej sféry žalovanej. Trovy konania predbežne žalobca v žalobe vyčíslil na 141,80 Eur. Úhradou týchto trov konania nenastane stav, ktorý by zapríčinil, vzhľadom na charakter žalobcu, zníženie sociálnych istôt, na základe ktorých by došlo k zníženiu majetku žalobcu natoľko, že by to ohrozilo jeho podnikanie. Na druhej strane však žalobca si musí uvedomiť, že uvedená suma trov konania vzhľadom na dávku, ktorú poberajú maloleté deti žalobkyne, a to vo forme sirotského dôchodku spolu vo výške 213,80 Eur, z ktorej sumy žijú tri osoby, by podstatným spôsobom zasiahla do ich sociálnej situácie a neprimeraným spôsobom by zaťažila rodinu s hrozbou nedostatku finančných prostriedkov potrebných na uspokojovanie základných potrieb maloletých detí. Preto prvostupňový súd správne uvažoval, keď sociálnu situáciu žalovanej vyhodnotil tak, že žalobcovi nepriznal plnú výšku náhrady trov konania, pretože aj čiastočná úhrada, resp. plná úhrada v splátkach by mohla mať rovnaký negatívny dopad na sociálnu situáciu žalovanej ako úhrada trov konania v celom rozsahu.
Chovanie žalovanej v priebehu súdneho konania je len podpornou okolnosťou, ktorá svedčí o prístupe žalovanej k riešeniu problému, ktorý vznikol na jej strane, kde nie je možné pričítať na jej ťarchu napr. pasívne konanie žalovanej, prípadne vyhýbanie sa zodpovednosti za vzniknutý dlh.
V súvislosti s úvahou o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p. dáva do pozornosti odvolací súd účastníkom konania skutočnosť, že aj žalobca mohol predísť vzniknutiu takéhoto sporu, keď povolil žalovanej prečerpať účet do výšky debetného limitu, keď si nezabezpečil vznik spornej situácie inak, najmä nemal žalovanej vzhľadom na jej sociálnu situáciu povoliť prečerpanie účtu. Aj žalobca bol povinný správať sa obozretne a vzniku sporu predísť skôr, než k spornej situácii dôjde. Táto okolnosť, ktorá prvostupňovým súdom však nebola vyhodnotená, bola tiež dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa v súvislosti s trovami konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 , 2 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.