Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-57-2013.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/57/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 9259 22, proti žalovanej : Q. Š., bytom v Y. O. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej : OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 42 2472 68, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Stará baštová 2, v konaní o 376,05 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/570/2012-63 zo dňa 6.11. 2012
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 71,68 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 15,93 € a tieto zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr.Ladislava Mikluša do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 376,05 € s príslušenstvom. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 71,68 € a tieto zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O zamietnutí žaloby rozhodol v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku vedľajším účastníkom, ako aj samotnou žalovanou.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mal úspech vo veci, proti neúspešnému žalobcovi. Žalobcovi pre neúspech vo veci nevzniklo právo na náhradu trov konania a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto žalobcovi a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi neprizná. V dôvodoch odvolania uviedol, že priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiaden vzťah, a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo, či nárok, ani nie je a nebol spoločne s odporcom povinným na plnenie. Nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní, lebo vedľajší účastník vo veci samej úspech alebo neúspech nemal. Úspech vedľajšieho účastníka nie je automaticky daný úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať. Zároveň
podľa jeho názoru je uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom aj v rozpore s dobrými mravmi. V prípade právnickej osoby, ktorej predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, sa javí ako dôvodné predpokladať, že na realizáciu takejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená a nebude sa dávať právne zastupovať advokátom. Náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom teda nepredstavujú účelne vynaložené trovy.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý výrok rozsudku potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že principiálne má právo na náhradu trov konania. Zároveň trovy ním vynaložené boli účelné, keďže išlo o trovy právneho zastúpenia bezprostredne súvisiace s konaním. K zamietnutiu žaloby došlo práve v dôsledku úkonu vedľajšieho účastníka, preto tento úkon nie je ani nadbytočným. Vedľajšiemu účastníkovi bol daný priestor doručením žaloby, aby sa k veci vyjadril, chránil práva spotrebiteľa, čo aj pri prvom úkone, ktorý mu patrí, urobil. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok potvrdiť.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., t.j. preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Rozsudok je v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 71,68 € vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 prvej vety O.s.p.).
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, nemožno mu však ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva.
Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, a tak vedľajší účastník má v prípade úspechu právo na náhradu trov konania (rovnako ho v prípade jeho neúspechu možno zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania).
V tomto smere je teda odvolacia námietka žalobcu nedôvodná a pokiaľ vedľajší účastník vystupoval na strane žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, má rovnako ako samotná žalovaná právo na náhradu trov konania. Úspech vedľajšieho účastníka je teda daný úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník v konaní vystupoval.
Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na strane žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné na účelné bránenie práva žalovanej, na strane ktorej vystupoval, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania tak, ako sú tieto podrobne špecifikované v odôvodnení jeho rozsudku.
Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 27.7.2012 a požiadal o doručenie žaloby. Uznesením zo dňa 19.10.2012 súd vyzval vedľajšieho účastníka na vyjadrenie k žalobe, ktorú mu zároveň doručil. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo doručené súdu dňa 26.10.2012 a v tomto vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. Toto vyjadrenie oboznámil súd na pojednávaní dňa 6.11.2012, na ktorom bola prítomná aj žalovaná. Po oboznámení s týmto vyjadrením vedľajšieho účastníka aj žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.
Na základe vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom a samotnou žalovanou súd následne žalobu zamietol.
Za tejto situácie nepochybne právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovanej, teda poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovanej. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní.
Nemožno preto prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.
K odvolacej námietke žalobcu ohľadne významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza nasledovné:
V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom (čl. 47 ods.2 Ústavy). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom, v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Združeniu podľa § 25 zák.č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.
Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.
Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovanej), a to s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p.
Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl. 47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a pod. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.
V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Účastníkmi odvolacieho konania boli len žalobca a vedľajší účastník, lebo o právach a povinnostiach žalovanej sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo. Predmetom odvolacieho konania boli iba trovy konania vedľajšieho účastníka.
V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu, a to z odmeny v sume 8,30 € podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, t.j. vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, keďže ide o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, z režijného paušálu za tento výkon vo výške 7,63 €, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 15,93 € (8,30 € + 7,63 €), ktoré je v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka č.ú.4200922518/8360.
Pri určení odmeny za úkon právnej služby odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty 71,68 €, t.j. z výšky priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi, pretože tarifnou hodnotou veci v odvolacom konaní bola výška týchto priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.