Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-30Cb-86-2018.pdf
PDF · 98.47 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-30Cb/86/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobkyne: U.. W. D. "M.", s miestom podnikania L. dlhá 6, XXX XX X., U.: XX XXX XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom T? r?kom, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 1.325,53 eur, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou z 8. júna 2018 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej úroky z omeškania vo výške 1.325,53 eur.
2. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 27. júna 2016, č. k. 31Cb/196/2009-249 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 3.784,65 eur a trovy konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17. augusta 2016 a vykonateľnosť dňa 21. augusta 2016. Výzvou z 19. mája 2017 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 3.784,65 eur, na ktoré má právny nárok. Z tohto dôvodu požaduje žalobkyňa od žalovaného sumu 1.325,53 eur predstavujúcu úrok z omeškania za obdobie od 8. septembra 2012 do 8. septembra 2016. 2.1. Žalobkyňa k žalobe pripojila rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 27. júna 2016, č. k. 31Cb/196/2009-249.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo 16. júla 2018, sp. zn. 20Up/410/2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Žalovaný namietol premlčanie žalobou uplatneného nároku s poukazom na to, že dňa 23. januára 2008 ukončil šetrenie škodovej udalosti a žalobkyňa si nárok na zaplatenie úroku z omeškania uplatnila až 21. júna 2018. Podľa názoru žalovaného si žalobkyňa mohla uplatniť nárok na zaplatenie úroku z omeškania najneskôr dňa 23. januára 2010.
4. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 13. júla 2023 o 8:45 hod., ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu.
5. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 27. júna 2016, č. k. 31Cb/196/2009-249 súd zistil, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.784,65 eur, ktorá predstavovala žalovaným nevyplatená časť náhrady škody v podobe nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla z dôvodu, že dňa 4. augusta 2007 došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne pri dopravnej nehode spôsobenej JUDr. Igorom Skalošom, poisteným u žalovaného. Z nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný pôvodne uhradil len sumu 412,69 eur, zvyšok nároku žalobkyne pôvodne žalovaný odmietol uspokojiť, ako to uviedol žalovaný v oznámení o ukončení šetrenia škodovej udalosti z 23. januára 2008.
6. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku. 6.1. Podľa ustanovenia 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 6.2. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (ods. 7). 6.3 Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 6.4. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (ods. 2). 6.5. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 6.6. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 6.7. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 6.8. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (ods. 2).
7. V rámci svojho rozhodovania o nároku žalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania z náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla sa súd musel prednostne vysporiadať s právnym režimom, ktorý je potrebné na žalovaným uplatenú námietku premlčania aplikovať, či ide o režim občianskoprávny, na ktorý sa aplikujú ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, alebo či ide o režim obchodnoprávny, v rámci ktorého by sa otázka premlčania spravovala ustanoveniami § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.
8. V súvislosti s predmetnou otázkou súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 29. apríla 2022, sp. zn. 4Obdo/2/2021
(publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2022 pod R 37/2022), v ktorom najvyšší súd okrem iného uviedol, že vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ), tak vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zák. č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Tento vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je určený a vzájomné plnenie je limitované zákonnými i zmluvnými poistnými podmienkami, ktoré upravujú napr. do akých limitov je poisťovateľ povinný a komu plniť pri nastaní náhodnej poistnej udalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého rozsahu si môže, ak za poisteného škodu nahradí, uplatniť poisťovateľ regresný nárok voči poistenému škodcovi a pod. Vzťah poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená (v § 15 ods. 1). V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t. j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda podľa § 106 OZ (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie je). Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. 8.1. Rovnako aj v rozhodnutí z 28. apríla 2005, sp. zn. 3Cdo/38/2005 najvyšší súd uviedol, že záväzok poisťovne nahradiť škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú škodcom, je však povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu (aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). 8.2. Zároveň súd poukazuje aj na uznesenie najvyššieho súdu z 31. marca 2022, sp. zn. 4Obdo/9/2021 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2022 pod R 36/2022), v ktorom dovolací súd uviedol, že ustanovenie § 106 OZ upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. OZ, ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov (pozri napr. § 42 a § 510 OZ a pod.). Rovnaká úprava ako sa používa na posúdenie premlčania práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila prevádzkou motorového vozidla sa použije aj na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 a 2 PZP). 8.3. Vychádzajúc z citovaných judikatórnych záverov a znenia jednotlivých ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. je zrejmé, že pre aplikáciu jednotlivých zákonných ustanovení na vzťah medzi poškodeným (žalobkyňou) a poisťovateľom škodcu (žalovaným) je určujúci vzťah medzi poškodeným a škodcom, ktorý je vždy vzťahom občianskoprávnym podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi poškodeným a poisťovateľom škodcu žiadny ďalší právny vzťah nevzniká, poisťovateľ škodcu je len subjektom, ktorý má podľa zákonnej úpravy a podľa poistnej zmluvy uzatvorenej so škodcom, nahradiť poškodenému vzniknutú a preukázanú škodu spôsobenú jeho poisteným (škodcom). Z uvedeného vyplýva, že na priamy nárok uplatnený poškodeným voči poisťovateľovi škodcu (s odkazom
na znenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.) je nutné v každom jednom prípade aplikovať tú istú právnu úpravu, ktorá sa aplikuje na zodpovednostný právny vzťah medzi poškodeným a škodcom, a to právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (podľa § 427 a nasl.). Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú aj na príslušenstvo pohľadávky [ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (tu v spojení s ustanovením § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. a v ňom nachádzajúcou sa normatívnou poznámkou 15a/ odkazujúcou na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka)] a aj na premlčanie nároku [ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka (tu v spojení s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a v ňom nachádzajúcou sa normatívnou poznámkou 22/ odkazujúcou na § 106 Občianskeho zákonníka)]. Z uvedeného vyplýva, že na nárok poškodeného voči poisťovateľovi škodcu sa v žiadnom prípade nemôžu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to ani v prípade, ak by poškodeným bol podnikateľský subjekt.
9. Vzhľadom na predmetný právny záver súd uvádza, že na posúdenie nároku žalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania z náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči žalovanému, je nutné aplikovať Občiansky zákonník, pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, a aj pokiaľ ide o samotné premlčanie nároku. Z tohto dôvodu je nesprávny odkaz žalobkyne na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v jej žalobe, keďže predmetná právna norma nie je na uplatnený nárok aplikovateľná.
10. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú námietku premlčania, súd uvádza, že nárok na úrok z omeškania je akcesorickým nárokom, ktorý dedí vlastnosti istiny, pričom a fortiori platí, že úroky z omeškania nemôžu byť kvalitnejšie ako istina. Uvedené znamená, že na premlčanie nároku na zaplatenie úroku z omeškania sa aplikuje tá istá úprava, ktorá sa použije aj na premlčanie istiny, a teda na premlčanie úrokov z omeškania z náhrady škody sa použije tá istá úprava, ako na premlčanie istiny (samotnej náhrady škody), t. j. ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. 10.1. Vyššie popísané ustálenie právneho režimu je podstatné pre posúdenie, či sa úroky z omeškania premlčujú jednorazovo, alebo každý deň samostatne s poukazom na odlišný judikatórny prístup k nároku na zaplatenie úrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka, v porovnaní s úrokmi z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Keďže nárok žalobkyne sa spravuje Občianskym zákonníkom, súd odkazuje v súlade s článkom 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku na judikatúru najvyššieho súdu, konkrétne na jeho rozsudok z 29. júna 2010, sp. zn. 1Cdo/157/2009. V predmetnom rozsudku dovolací súd skonštatoval, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, teda nie je, ako sa žalovaný mylne domnieva, pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. 10.2. Z uvedeného vyplýva, že v občianskoprávnom režime (vrátane nároku na úrok z omeškania z náhrady škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z.) sa úroky z omeškania premlčujú jednorazovo a premlčacia lehota začína plynúť v deň, kedy sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku.
11. V predmetnom spore vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti dňa 23. januára 2008, sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím náhrady škody žalobkyni v rozsahu 3.784,65 eur v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia škodovej udalosti, t. j. 8. februára 2008, v tento deň začala plynúť premlčacia lehota ohľadom nároku žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania. 11.1. Keďže ide o úroky z omeškania z náhrady škody, na premlčanie tohto nároku sa aplikuje ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota v danom prípade s poukazom na vyššie ustálený dátum začatia plynutia premlčacej lehoty uplynula uplynutím 8. februára 2010 a trojročná objektívna premlčacia lehota uplynula uplynutím 8. februára 2011. Nárok žalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania - keďže nebol uplatnený riadne a včas v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31Cb/196/2009 - bol premlčaný v celom rozsahu k 8. februáru 2010. 11.2. Žalobkyňa si nárok na zaplatenie úroku z omeškania uplatnila až žalobou z 8. júna 2018 doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21. júna 2018, t. j. viac ako 8 rokov po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobou uplatnený nárok tak je podľa názoru súdu mimo akýchkoľvek pochybností premlčaný. Súd pritom poukazuje na to, že žalobkyni nič nebránilo, aby si uplatnila nárok na zaplatenie úroku z omeškania spolu s istinou už v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31Cb/196/2009, žalobkyňa si však - hoci bola už v danom spore kvalifikovane zastúpená advokátom - v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt - svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania neuplatnila spolu s istinou ešte pred uplynutím premlčacej lehoty. 11.3. Keďže žalovaný v konaní v odpore proti platobnému rozkazu dôvodne uplatnil námietku premlčania vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, nemohol súd žalobkyni premlčané právo priznať (podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
12. Záverom ako poznámku súd uvádza k tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne prednesenému na pojednávaní dňa 13. júla 2023 - že uplatnený nárok nemá byť premlčaný, keď premlčacia lehota mohla začať plynúť až od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 27. júna 2016, č. k. 31Cb/196/2009-249 - že predmetné tvrdenie je účelové, ktoré nemá žiadny zákonný podklad, a naopak je v rozpore s nepochybným a jasným ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka. Preto predmetnému tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne nemohol súd priznať úspech.
13. Vzhľadom k tomu, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný, vyhodnotil súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú. Preto súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol (výrok I.).
14. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. a ustanovením § 396 ods. 3 C.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 % (výrok II.). 14.1. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania platí, že rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je výsledkové, a preto konečný výsledok sporu je určujúci aj pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov (odvolacieho) konania v časti, v ktorej sa rozhodovalo o odvolaní proti skoršiemu rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže bol vo výsledku celého konania celkom úspešný žalovaný, takýto úspech mu patrí aj v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cob/4/2022, 4Cob/5/2022, v ktorom nebolo vydané konečné meritórne rozhodnutie (v ktorom bol len zrušený rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava I z 24. septembra 2019, č. k. 30Cb/86/2018-122 a jeho uznesenie zo 16. apríla 2020, č. k. 30Cb/86/2018-161, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre zmeškanie). Súd zvýrazňuje, že výrok o trovách konania je závislým výrokom vo vzťahu k výroku vo veci samej (rovnako k tomu viď aj R 73/2004), a preto platí, že v štádiu rozhodovania o trovách konania je rozhodujúce finálne rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku a nie rozhodnutia, ktoré boli počas vedeného konania vydané a v dôsledku podaných riadnych, či mimoriadnych opravných prostriedkov prípadne aj zrušené (k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 30. marca 2023, sp. zn. 4Obdo/18/2022). 14.2. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).