Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/82/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného spoločnosťou HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovaným v 1/ rade O. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. O., P. XXX/X, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mestom Liptovský Mikuláš a v 2/ rade O. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XX, C. H., toho času bytom W., B. H. XX, o zaplatenie 3.944,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -234 zo dňa 14.1.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.726,19 eur, úrok vo výške 11,25 % ročne zo sumy 3.273,68 eur od 23.11.2006 do 20.7.2010, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.273,68 eur od 2.7.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žalovaná v 2/ rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 178,66 eur na účet právneho zástupcu žalobcu spoločnosti HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.726,19 eur, úrok vo výške 11,25 % ročne zo sumy 3.273,68 eur od 23.11.2006 do 20.7.2010, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.273,68 eur od 2.7.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 41,30 eur od 23.11.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 229,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 534,31 eur, ktoré sú žalovaný 1/ a žalovaná 2/ povinní zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd žalobe žalobcu, po pripustenej zmene žaloby, čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný 1/ ako dlžník a právny predchodca žalobcu, Ľudová banka, a.s. ako veriteľ uzavreli dňa 24.8.2005 zmluvu o spotrebnom úvere číslo 325819, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému 1/ spotrebný úver vo výške 100.000,- Sk, pri úrokovej sadzbe 11,25 % ročne a ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 14,91 %, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať splátkami vo výške 2.221,- Sk, splatnými vždy k 20. dňu príslušného mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 20.7.2010. Vzhľadom na charakter zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a právnym predchodcom žalobcu sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa obsahu zmluvy ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko žalovaný 1/ dojednané splátky úveru neplatil riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 3.8.2006, v dôsledku čoho došlo k splatnosti celého úveru, aj jeho príslušenstva. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednané úroky. Nakoľko žalovaný 1/ doposiaľ časť poskytnutého úveru nevrátil, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok istiny vo výške 3.273,68 eur, ktorého výška vyplynula aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky. Keďže veriteľovi z poskytnutého úveru prislúcha dohodnutý úrok, súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku vo výške 11,25 % ročne, vyčísleného v sume 204,13 eur za obdobie od poskytnutia úveru, t.j. od 24.8.2005 do 22.11.2006, ktorého výška vyplynula aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky. Súd priznal žalobcovi aj úrok vo výške 11,25 % zo sumy 3.273,68 eur odo dňa nasledujúceho, t.j. od 23.11.2006, avšak len do 20.7.2010, t.j. do konečnej splatnosti úveru, dojednanej v úverovej zmluve. Súd mal za to, že zmluvný úrok prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, ktorá bola v zmluve o spotrebnom úvere dojednaná do 20.7.2010. V zostávajúcej časti uplatneného úroku súd žalobu žalobcu zamietol.

Nakoľko žalovaný 1/ sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 248,38 eur, vyčísleného za obdobie od 23.11.2006 do 1.7.2008 zo sumy nezaplatenej istiny vo výške 3.273,67 eur, nakoľko nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku (keďže vyčíslený úrok z omeškania z istiny za uvedené obdobie predstavoval 447,50 eur). Taktiež súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania od 2.7.2010 do zaplatenia vo výške 8,5 % ročne. Súd mal za to, že výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania s platením peňažného záväzku predstavovala 9 % ročne, nakoľko k mimoriadnej splatnosti úveru došlo k 3.8.2006, kedy výška úrokov z omeškania predstavovala 9 % ročne. Súd však nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku. Nakoľko žalobca si za deň 22.11.2006 uplatnil úrok z omeškania aj vo vyčíslených úrokoch z omeškania v sume 95,90 eur, súd žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania za deň 22.11.2006 vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.273,67 eur zamietol. Súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 95,90 eur za obdobie od 21.10.2005 do 22.11.2006, nakoľko nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 4.1.2013, uviedol, že suma vo výške 95,90 eur predstavuje úroky z omeškania vyčíslované v sadzbe 21,25 % zo súm nedoplatkov na splátkach. Nakoľko výška úrokov z omeškania nezodpovedá výške občianskoprávnych úrokov z omeškania, pričom žalobca neuviedol, z akých súm boli vyčíslované úroky z omeškania, nebolo možné oddeliť zákonom dovolené a zákonom nedovolené plnenie a priznať len úroky z omeškania v súlade s občianskoprávnymi predpismi.

Nakoľko žalovaná 2/ v zmluve o ručení prehlásila, že splní svoj dlh voči veriteľovi z titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru, ak záväzok neuspokojí dlžník, t.j. žalovaný 1/, súd uložil povinnosť na úhradu priznaného plnenia obom žalovaným, a to tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobca bol oprávnený domáhať sa splnenia dlhu od žalovanej 2/, keďže žalovaný 1/ nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to právny predchodca žalobcu písomne vyzval.

Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a Ľudovou bankou, a.s. ako postupcom dňa 23.11.2006.

Pokiaľ žalovaná 2/ namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, súd nemal preukázanú takú zmenu v osobe dlžníka na strane žalovanej 2/, ktorá by odôvodňovala zaviazať na žalované plnenie inú osobu. Žalovaná 2/ v podanom odpore uviedla, že žiada súd o zmenu ručiteľa a predložila žiadosť o prevzatie dlhu, vyhotovenú H. H., v ktorej žiadal o prisúdenie dlhu po žalovanej 2/. Uvedené žiadosti však nepredstavujú žiaden zo zákonných dôvodov zmeny v osobe dlžníka podľa - . Žalovaná 2/ uzavretie ani jednej z uvedených zmlúv súdu nepreukázala, pričom splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že súhlas na zmenu v osobe dlžníka neudelil.

Súd taktiež uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 41,30 eur z dôvodu nepovoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte, ktorého výšku mal preukázanú z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj z oznámenia právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávok. Debetný zostatok na účte vyčíslil žalobca ako samotné nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov v sume 41,30 eur, ako aj nesplatené poplatky vo výške 81,13 eur. Keďže žalobca neuniesol v časti nesplatených poplatkov vo výške 81,13 eur dôkazné bremeno, nepreukázal dôvodnosť uplatnených poplatkov, ich štruktúru, t.j. o aké poplatky a za aké obdobie sa jedná, súd žalobu v uvedenej časti zamietol. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 41,30 eur, keďže žalovaný 1/ sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, a to od 23.11.2006 do zaplatenia. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že minimálne odo dňa postúpenia pohľadávky už bol žalovaný so splatením dlhu v omeškaní. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku.

Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z toho, že nároky, ktoré si uplatnil žalobca voči žalovaným 1/, 2/ z titulu dlžnej sumy na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a voči žalovanému 1/ z titulu zaplatenia nepovoleného prečerpania prostriedkov na účte, sú dva samostatné nároky. Súd priznal v konaní úspešnejšiemu žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/, nakoľko aj keď bol v konaní čiastočne neúspešný, jednalo sa o neúspech v pomerne nepatrnej časti. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku z návrhu voči žalovaným 1/, 2/ vo výške 229,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. vo výške 534,31 eur, pričom špecifikácia trov je uvedená v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v 2/ rade, a to voči výroku, ktorým bola spolu so žalovaným v 1/ rade jej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.726,19 eur, úrok vo výške 11,25 % ročne zo sumy 3.273,68 eur od 23.1.2006 do 20.7.2010, úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 3.273,68 eur od 2.7.2008 do zaplatenia a voči výroku o trovách konania. Má za to, že súd nedostatočne zistil a posúdil skutkovú podstatu veci, rozhodol v jej neprítomnosti, bez možnosti sa brániť a navrhovať dôkazy. Súd neakceptoval prevzatie záväzku H. H. s tým, že jeho žiadosť o prevzatie dlhu nepredstavuje žiaden zo zákonných dôvodov v zmene osoby dlžníka. Navrhovateľ nepredložil súdu dohodu o prevzatí záväzku zo dňa 14.10.2011, ani návrh dohody o pristúpení k záväzku podľa zo dňa 30.11.2012. Vo veci zabezpečenia ručenia O. S. ju o túto službu požiadal H. H., ktorý bol s ním v obchodnom vzťahu. Sama ho nepoznala. Po tom, čo prestal splácať úver a nebolo možné sa s ním skontaktovať, pán H. prejavil záujem prevziať záväzok na seba, o čom svedčí aj podanie zo dňa 29.12.2010 ako žiadosť o prevzatie dlhu, ktorú zaslal na súd. Následne s pánom H. uzavreli dňa 14.10.2011 dohodu o prevzatí záväzku, ktorou sa zaviazal prevziať za ňu záväzky v plnom rozsahu, ktoré pre ňu vyplývajú zo zmluvy o ručení. Navrhovateľ však takúto dohodu neakceptoval. Po predchádzajúcej dohode s právnym zástupcom po jej konzultácii s navrhovateľom sa vyjadril, že bude akceptovať dohodu o prevzatí alebo pristúpení k dlhu na strane dlžníka. Na základe takéhoto vyjadrenia predpokladala, že návrh dohody o pristúpení k záväzku, ktorý bol podpísaný H. H., bude uzavretý s navrhovateľom ako veriteľom na pojednávaní. Pojednávania sa však nemohla zúčastniť pre nemoc, svoju neprítomnosť ospravedlnila a súdu zaslala PN. Súd však konal v jej neprítomnosti i napriek tomu, že ju v konaní nevypočul, vydal rozsudok. Má za to, že bolo porušené jej právo na súdnu ochranu, keď jej nebolo umožnené vyjadriť sa k veci a konať pred súdom. Žiada, aby bol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušený a vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení žiada rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobca nikdy nesúhlasil s prevzatím dlhu v zmysle . Z uvedeného dôvodu nikdy nedošlo k podpísaniu dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej podľa , ktorá je však svojím obsahom, ako vyplýva z čl. III, v skutočnosti súhlasom s prevzatím dlhu v zmysle už spomínaného ust. . Navrhovateľ bol ochotný súhlasiť nanajvýš s pristúpením k záväzku v zmysle . K uvedenému však nakoniec nedošlo. Odvolanie žalovanej v 2/ rade považuje za nedôvodné, pričom okresný súd sa so všetkými výhradami žalovanej v 2/ rade vysporiadal vecne správne v napadnutom rozsudku. Tvrdenia žalovanej v 2/ rade považuje za irelevantné a účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich povinností. Žiada, aby súd odvolanie žalovanej odmietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 178,66 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. (z ktorého dôvodu sa rozsudok krajského súdu nedotýka odvolaním nenapadnutých, výrokov, ktorými boli uložené povinnosti vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade a zamietnutá žaloba vo zvyšnej časti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) postupom v zmysle ust. rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade ako vecne správny potvrdil.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil. Odvolanie žalovanej v 2/ rade nie je dôvodné.

Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozsudku a poukazuje naň. Okresný súd sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal so všetkými námietkami žalovanej v 2/ rade, o ktoré opiera aj svoje odvolanie.

Okresný súd dospel po vykonanom dokazovaní k vecne správnemu záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a žalovanou v 2/ rade bola uzatvorená platná zmluva o ručení ako akcesorická zmluva zabezpečujúca zmluvu o úvere, platne uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a žalovaným v 1/ rade. Platné uzavretie zmluvy žalovaná v 2/ rade nespochybnila. Z vykonaného dokazovania je tiež nepochybné, že žalovaný v 1/ rade si svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu, ani žalobcovi nesplnil. Žalobcovi preto ako veriteľovi vzniklo právo na splnenie záväzku žalovanou v 2/ rade ako ručiteľkou ( ).

Odvolacia námietka žalovanej v 2/ rade smeruje k popretiu jej pasívnej legitimácie v konaní, keď žalovaná v 2/ rade má za to, že došlo k zmene subjektu záväzkovo-právneho vzťahu na strane dlžníka, keď na jej miesto na základe uzatvorenej dohody o prevzatí záväzku zo dňa 14.10.2001 nastúpil H. H..

Okresný súd sa námietkou žalovanej v 2/ rade, ktorú uplatnila už v prvostupňovom konaní, vysporiadal vecne správne. Dohoda o prezvatí záväzku uzatvorená medzi žalovanou v 2/ rade a H. H. zaväzuje iba zmluvné strany tejto dohody a nespôsobuje stratu pasívnej legitimácie žalovanej v 2/ rade vo vzťahu k uplatnenému dlhu.

V danom prípade ide o dohodu v zmysle ust. (prevzatie plnenia), podľa ktorého ustanovenia kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

Takáto dohoda nemá za následok zmenu v subjektoch záväzku, pretože tu nejde o prevzatie dlhu, ale len o prevzatie plnenia. Preto na rozdiel od prevzatia dlhu podľa (kde dochádza k zmene v subjekte záväzku na strane dlžníka, vyžaduje sa však, aby na to dal veriteľ súhlas, čo sa v danom prípade nestalo) nedochádza k zámene osoby dlžníka a nedochádza ani k zmene počtu dlžníkov, ako je to v prípade pristúpenia k záväzku podľa .

Dohodu o prevzatí plnenia uzatvárajú doterajší dlžník a tretia osoba. Touto dohodou sa tretia osoba zaväzuje voči doterajšiemu dlžníkovi, že s veriteľom bude konať tak, že veriteľ od dlžníka nebude požadovať, ani vymáhať splnenie záväzku. Veriteľ však z tejto dohody nezískava žiadne práva, ale táto dohoda zakladá obligačný záväzok iba medzi dlžníkom a treťou osobou (preberateľom dlhu). Preberateľ dlhu má na základe tejto dohody iba povinnosť voči dlžníkovi. To znamená, že veriteľ môže naďalej požadovať splnenie dlhu od pôvodného dĺžníka. S preberateľom plnenia totiž nie je v žiadnom právnom vzťahu a nemôže ho ani žalovať o plnenie. Ak preberateľ dlhu nesplní povinnosť, na ktorú sa zaviazal, môže sa dlžník od neho domáhať, aby poskytol sľúbené plnenie jeho veriteľovi. Ide tu však o záväzkový vzťah medzi pôvodným dlžníkom a preberateľom plnenia, nie medzi veriteľom a preberateľom plnenia. Aj napriek uzavretiu predmetnej dohody zostáva naďalej pasívne legitimovanou účastníčkou právneho vzťahu voči veriteľovi žalovaná v 2/ rade ako ručiteľka.

Uzatvorená dohoda o prevzatí záväzku, ktorú žalovaná v 2/ rade uzatvorila s H. H., nespôsobila zánik jej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi. Jej povinnosť voči žalobcovi zo zmluvy o ručení trvá a okresný súd ju správne zaviazal na plnenie voči veriteľovi v rozsahu, v ktorom uznal jeho nárok za dôvodný.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej v 2/ rade, dohoda o pristúpení k záväzku, návrh ktorej predložila a ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom a pristupujúcim k záväzku H. H., nebola uzatvorená, preto je pre tento spor právne irelevantná.

Žalovaná v 2/ rade namietala porušenie svojich procesných práv z dôvodu, že okresný súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti, pričom pojednávania sa nezúčastnila z dôvodu práceneschopnosti.

Krajský súd preto skúmal, či zo strany okresného súdu nedošlo vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu za účelom obhájenia, ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Účasť na nariadenom pojednávaní súdu je právom a zároveň povinnosťou účastníka ( ).

Súd má však povinnosť pokračovať v konaní aj vtedy, ak si účastníci neplnia svoje povinnosti a sú nečinní.

Podľa ust. , súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle ust. , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

V zmysle ust. , účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

V zmysle ust. , ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pojednávanie môže byť odročené len na žiadosť účastníka z dôležitého dôvodu. Pokiaľ má byť dôvodom pre odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, samotné predloženie dokladu o práceneschopnosti nepostačuje. Účastník je povinný predložiť aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní.

V danom prípade žalovaná v 2/ rade takýto kvalifikovaný dôvod pre odročenie pojednávania nepreukázala. Podstatné však je, že o odročenie pojednávania ani nepožiadala. V súvislosti s pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo 14.1.2013, súdu dňa 9.1.2013 oznámila, že z dôvodu práceneschopnosti sa nebude môcť na pojednávaní zúčastniť a zaslala fotokópiu potvrdenia práceneschopnosti, vystavenú 8.1.2013, čo možno vyhodnotiť, vychádzajúc z obsahu tohto podania, iba ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, nie však ako žiadosť o odročenie pojednávania.

V danom prípade neexistoval kvalifikovaný dôvod pre odročenie pojednávania a okresný súd podstupoval správne, keď pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalovanej v 2/ rade.

Postupom okresného súdu preto nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom žalovanej v 2/ rade.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, vrátane výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. s poukazom na ust. . Žalovaná v 2/ rade bola v odvolacom konaní neúspešná. Za úspešného účastníka odvolacieho konania možno považovať žalobcu, ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu, kde odmena predstavuje 141,07 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH vo výške 29,78 eur, spolu náhrada trov konania vo výške 178,66 eur. Keďže vyčíslené trovy právneho zastúpenia boli v súlade s ustanoveniami , , vyhlášky č. , krajský súd žalobcovi uplatnené trovy právneho zastúpenia priznal a zaviazal žalovanú v rade 2/ zaplatiť mu ich na účet jeho právneho zástupcu v 3-dňovej lehote.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.