Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/3/2011

Potvrdené rozhodnutím 11Co/82/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného spoločnosťou HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovaným v 1/ rade O. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. O., P. XXX/X, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mestom Liptovský Mikuláš a v 2/ rade O. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XX, C. H., toho času bytom W., B. H. XX, o zaplatenie 3.944,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/3/2011-234 zo dňa 14.1.2013, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.726,19 eur, úrok vo výške 11,25 % ročne zo sumy 3.273,68 eur od 23.11.2006 do 20.7.2010, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.273,68 eur od 2.7.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a . Žalovaná v 2/ rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 178,66 eur na účet právneho zástupcu žalobcu spoločnosti HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného splnomocneným zástupcom HMG & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1) O. Š., D.. X. X. XXXX, H. N. U. O., P. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mestom Liptovský Mikuláš, a 2) O. G., D.. X. X. XXXX, H. N. Š. XX, C. H., H.. Č.. N. W., N.. H. XX, o zaplatenie 3944,51 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný 1) a žalovaná 2) s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 3726,19 eura, úrok vo výške 11,25 % ročne zo sumy 3273,68 eura od 23. 11. 2006 do 20. 7. 2010, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3273,68 eura od 2. 7. 2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalovaný 1) j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 41,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 41,30 eura od 23. 11. 2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a mi e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 229 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 534,31 eura, ktoré sú žalovaný 1) a žalovaná 2) p o v i n n í zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 16. 9. 2010, sa žalobca domáhal voči žalovaným 1) a 2) zaplatenia 3822,08 eura, úroku vo výške 11,25 % ročne zo sumy 3273,68 eura od 2. 7. 2008 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3273,68 eura od 2. 7. 2008 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného a voči žalovanému 1) povinnosti zaplatiť 122,43 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23. 11. 2006 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 11. 2006, uzatvorenej s S. Z., a. s. Dňa 24. 8. 2005 bola medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným 1) uzavretá zmluva o spotrebnom úvere číslo XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému 1) poskytnutý úver vo výške 3319,39 eura, so splatnosťou do 20. 7. 2010, pri úrokovej sadzbe 1,25 % ročne a ročnej percentuálnej miere nákladov 14,91 % ročne. Zmluvné strany sa dohodli na splácaní úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 73,72 eura, splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Na

zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva uzavrel jeho právny predchodca so žalovanou 2) zmluvu o ručení číslo XXXXXX zo dňa 24. 8. 2005. Žalovaný 1) sa dostal so splácaním úveru do omeškania, preto jeho právny predchodca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Nakoľko žalovaní aj napriek výzvam zo dňa 31. 1. 2006 a 30. 7. 2006 dlžnú sumu neuhradili, jeho právny predchodca listom zo dňa 3. 8. 2006 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 3. 8. 2006. K 1. 7. 2008 pozostávala nezaplatená suma z istiny vo výške 3273,68 eura a úrokov vo výške 584,40 eura. Žalovaný 1) taktiež dlhuje debetný zostatok na bežnom účte, ktorý ku dňu 22. 11. 2006 predstavoval 122,43 eura.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 8. 6. 2011, žalobca uviedol, že žalovaná suma vo výške 3822,08 eura pozostáva z istiny vo výške 3273,68 eura a úrokov vo výške 548,40 eura, vyčíslených k 1. 7. 2008.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 17. 8. 2011, žalobca uviedol, že ku dňu 1. 7. 2008 pozostávala pohľadávka zo zmluvy o úvere z nezaplatenej istiny vo výške 3273,68 eura a úrokov z omeškania vo výše 548,40 eura. Od 23. 11. 2006 si z istiny vo výške 3273,68 eura uplatňuje aj riadny úrok vo výške 11,25 % ročne. Navrhol, aby súd priznal voči žalovaným 1) a 2) právo na zaplatenie sumy vo výške 3822,08 eura, pozostávajúcej z istiny vo výške 3273,68 eura a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 1. 7. 2008 vo výške 548,40 eura, úroku vo výške 11,25 % ročne zo sumy 3273,68 eura od 23. 11. 2006 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3273,68 eura od 2. 7. 2008 do zaplatenia.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 4. 1. 2013, žalobca uviedol, že úroky vo výške 548,40 eura pozostávajú z úrokov z omeškania účtovaných od postúpenia pohľadávky, t. j. od 22. 11. 2006 do poslednej platby, t. j. do 1. 7. 2008, vo výške 8,5 % ročne z istiny vo výške 3273,67 eura, spolu 248,38 eura, úrokov z omeškania účtovaných odo dňa prvého omeškania so splácaním splátok, t. j. od 21. 10. 2005 do postúpenia pohľadávky, t. j. do 22. 11. 2006, vo výške 21,25 % ročne zo súm nedoplatkov na splátkach, celkom vo výške 95,90 eura a nezaplatených úrokov účtovaných od poskytnutia úveru, t. j. od 24. 8. 2005 do postúpenia pohľadávky dňa 22. 11. 2006 vo výške 11,25 % ročne z poskytnutého úveru, celkom vo výške 204,13 eura. Debetný zostatok na účte pozostáva zo súm poplatkov vo výške 81,13 eura a debetu vo výške 41,30 eura.

Súd vydal vo veci dňa 21. 10. 2010, pod č. k. -34, platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému 1) do vlastných rúk, z dôvodu jeho neznámeho pobytu. Žalovaná 2) podala v zákonnej lehote proti vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že ručila žalovanému 1), avšak na oplátku jej mal ručiť on. On ju však oklamal, viac ho nenašli. Požiadala o zmenu ručiteľa, ktorým by mal byť Ľ. H.. V dôsledku podaného odporu došlo, v súlade s ustanovením , k zrušeniu vydaného platobného rozkaz v plnom rozsahu.

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na podanej žalobe trvajú. Posledná splátka úveru bola žalovaným 1) zaplatená v novembri 2006, od 22. 11. 2006 žalovaný 1) úver nesplácal. Zostatok istiny predstavuje 3273,68 eura, úroky z omeškania predstavujú 548,40 eura. Úrok z omeškania bol vyčísľovaný v sadzbe 8,5 % ročne. Úrok z omeškania si uplatňujú odo dňa postúpenia pohľadávky, nakoľko dlh bol vyčíslený k 22. 11. 2006. Úrok z omeškania z debetného zostatku na účte si uplatňujú odo dňa postúpenia pohľadávky. Žalobca nevyslovil súhlas ani s prevzatím dlhu, ani s pristúpením k záväzku tretej osoby k záväzku žalovanej 2).

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriaku, súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu, žalovanej 2) a opatrovníka žalovaného 1), ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, pričom splnomocnený zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti, ako aj neúčasti žalobcu z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní, pričom súhlasil s vykonaním súdneho pojednávania v ich neprítomnosti, žalovaná 2) požiadala o ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti, pričom súdne pojednávanie odročiť z uvedeného dôvodu nežiadala, opatrovník žalovaného 1) ospravedlnil svoju neúčasť pracovnou vyťaženosťou, súhlasil s vykonaním súdneho pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto konal a

rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 23. 11. 2006, zmluvou o spotrebnom úvere číslo XXXXXX, zmluvou o ručení číslo XXXXXX, výzvami na zaplatenie dlžnej sumy z 31. 1. 2006, 3. 7. 2006, 14. 5. 2007, 28. 2. 2006, vrátane poštových doručeniek, vyhlásením o mimoriadnej splatnosti úveru, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom z účtu žalovaného 1) u právneho predchodcu žalobcu, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalovaný 1) ako dlžník a Ľ. N., a. s. ako veriteľ uzatvorili dňa 24. 8. 2005 zmluvu o spotrebnom úvere číslo XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému 1) poskytnutý spotrebný úver vo výške 100.000 Sk, úročený úrokovou sadzbou vo výške 11,25 % ročne, pri ročnej percentuálnej miere nákladov v čase podpisu zmluvy 14,91 % ročne, ktorý sa žalovaný 1) zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2221 Sk, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, prvá splátka splatná dňa 20. 9. 2005, posledná splátka splatná 20. 7. 2010. Podľa čl. V ods. 27 písm. d) zmluvy, pri neplnení podmienok a povinností zo strany dlžníka, dohodnutých v zmysle tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie celého vyčerpaného úveru, vrátane úrokov, pred dňom dohodnutej splatnosti, a to aj vtedy, ak veriteľ neodstúpil od tejto zmluvy.

Žalovaná 2) ako ručiteľ a Ľ. N., a. s. ako veriteľ uzatvorili dňa 24. 8. 2005 zmluvu o ručení číslo XXXXXX, v ktorej žalovaná 2) vyhlásila, že na zabezpečenie zabezpečovanej pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere číslo XXXXXX zo dňa 24. 8. 2005, preberá na seba voči banke ako veriteľovi záväzok, že ju v plnom rozsahu uspokojí, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník.

Výzvami zo dňa 31. 1. 2006 a 3. 7. 2006 bol žalovaný 1) vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, pričom uvedená výzva bola zaslaná na vedomie aj žalovanej 2). Listom zo dňa 14. 5. 2007 žalobca vyzval žalovanú 2) na zaplatenie dlžnej sumy. Listom zo dňa 31. 1. 2006 bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná žalovaná 2) na úhradu dlžnej sumy. Výzvou zo dňa 28. 2. 2006 bol vyzvaný žalovaný 1) na úhradu dlžnej sumy, pričom uvedená výzva bola daná na vedomie žalovanej 2). Žalovaná 2) prevzala výzvu dňa 10. 3. 2006. Výzvu zo dňa 3. 7. 2006 žalovaná prevzala 10. 7. 2006.

Ľ. N., a. s. dňa 3. 8. 2006 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 3. 8. 2006 z dôvodu porušenia povinnosti splácať dojednaný úver.

Žalobca ako postupník a Ľ. N., a. s. ako postupca uzatvorili dňa 23. 11. 2006 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola postúpená pohľadávka voči žalovanému 1) z titulu debetného zostatku na bežnom účte vo výške 1244,20 Sk, bankových poplatkov vo výške 2444 Sk, z titulu spotrebného úveru vo výške istiny 98.622,75 Sk, riadnych úrokov vo výške 6149,56 Sk, úrokov z omeškania vo výške 2889,07 Sk.

Ľ. N., a. s. listom zo dňa 20. 12. 2006 oznámila postúpenie pohľadávky voči žalovanému 1). Uvedené oznámenie žalovaná 2) prebrala dňa 15. 1. 2007.

Ľ. H. v liste zo dňa 29. 12. 2010 uviedol, že žiada o prisúdenie dlhu žalovanej 2), nakoľko ju do tohto problému dostal svojou nepozornosťou. Žalovaný 1) ich oklamal, keď sľúbil ručenie pôžičky žalovanej 2), oklamal aj banku, kde zobral podvodom úver.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( ).

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ods. l o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej D. N. Z. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu, po pripustenej zmene žaloby, čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný 1) ako dlžník a právny predchodca žalobcu, Ľ. N., a. s., ako veriteľ uzavreli dňa 24. 8. 2005 zmluvu o spotrebnom úvere číslo XXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému 1) spotrebný úver vo výške 100.000 Sk, pri úrokovej sadzbe 11,25 % ročne a ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 14,91 %, ktorý sa žalovaný 1) zaviazal splácať splátkami vo výške 2221 Sk, splatnými vždy k 20. dňu príslušného mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 20. 7. 2010. Vzhľadom na charakter zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1) a právnym predchodcom žalobcu sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa obsahu zmluvy ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko žalovaný 1) dojednané splátky úveru neplatil riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 3. 8. 2006, v dôsledku čoho došlo k splatnosti celého úveru, aj jeho príslušenstva. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednané úroky. Nakoľko žalovaný 1) doposiaľ časť poskytnutého úveru nevrátil, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok istiny vo výške 3273,68 eura, ktorého výška vyplynula aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky. Keďže veriteľovi z poskytnutého úveru prislúcha dohodnutý úrok, súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku vo výške 11,25 % ročne, vyčísleného v sume 204,13 eura za obdobie od poskytnutia úveru, t. j. od 24. 8. 2005 do 22. 11. 2006, ktorého výška vyplynula aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky. Súd priznal žalobcovi aj úrok vo výške 11,25 % zo sumy 3273,68 eura od dňa nasledujúceho, t. j. od 23. 11. 2006, avšak len do 20. 7. 2010, t. j. do konečnej splatnosti úveru, dojednanej v úverovej zmluve. Súd mal za to, že zmluvný úrok prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, ktorá bola v zmluve o spotrebnom úvere dojednaná do 20. 7. 2010. V zostávajúcej časti uplatneného úroku súd žalobu žalobcu zamietol.

Nakoľko žalovaný 1) sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 248,38 eura, vyčísleného za obdobie od 23. 11. 2006 do 1. 7. 2008 zo sumy nezaplatenej istiny vo výške 3273,67 eura nakoľko nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku (keďže vyčíslený úrok z omeškania z istiny za uvedené obdobie predstavoval 447,50 eura). Taktiež súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania od 2. 7. 2010 do zaplatenia vo výške 8,5 % ročne. Súd mal za to, že výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania s platením peňažného záväzku predstavovala 9 % ročne, nakoľko k mimoriadnej splatnosti úveru došlo k 3. 8. 2006, kedy výška úrokov z omeškania predstavovala 9 % ročne. Súd však nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku. Nakoľko žalobca si za deň 22. 11. 2006 uplatnil úrok z omeškania aj vo vyčíslených úrokoch z omeškania v sume 95,90 eura, súd žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania za deň 22. 11. 2006 vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3273,67 eura zamietol. Súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 95,90 eura za obdobie od 21. 10. 2005 do 22. 11. 2006, nakoľko nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 4. 1. 2013, uviedol, že suma vo výške 95,90 eura predstavuje úroky z omeškania vyčíslované v sadzbe 21,25 % zo súm nedoplatkov na splátkach. Nakoľko výška úrokov z omeškania nezodpovedá výške občianskoprávnych úrokov z omeškania, pričom žalobca neuviedol, z akých súm boli vyčíslované úroky z omeškania, nebolo

možné oddeliť zákonom dovolené a zákonom nedovolené plnenie a priznať len úroky z omeškania v súlade s občianskoprávnymi predpismi.

Nakoľko žalovaná 2) v zmluve o ručení prehlásila, že splní svoj dlh voči veriteľovi z titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru, ak záväzok neuspokojí dlžník, t. j. žalovaný 1), súd uložil povinnosť na úhradu priznaného plnenia obom žalovaným, a to tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobca bol oprávnený domáhať sa splnenia dlhu od žalovanej 2), keďže žalovaný 1) nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to právny predchodca žalobcu písomne vyzval.

Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a Ľudovou bankou, a. s. ako postupcom dňa 23. 11. 2006.

Pokiaľ žalovaná 2) namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, súd nemal preukázanú takú zmenu v osobe dlžníka na strane žalovanej 2), ktorá by odôvodňovala zaviazať na žalované plnenie inú osobu. Žalovaná 2) v podanom odpore uviedla, že žiada súd o zmenu ručiteľa a predložila žiadosť o prevzatie dlhu, vyhotovenú Ľ. H., v ktorej žiadal o prisúdenie dlhu po žalovanej 2). Uvedené žiadosti však nepredstavujú žiaden zo zákonných dôvodov zmeny v osobe dlžníka podľa - 533 . Žalovaná 2) uzavretie ani jednej z uvedených zmlúv súdu nepreukázala, pričom splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že súhlas na zmenu v osobe dlžníka neudelil.

Súd taktiež uložil žalovanému 1) povinnosť zaplatiť žalobcovi 41,30 eura z dôvodu nepovoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte, ktorého výšku mal preukázanú z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj z oznámenia právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávok. Debetný zostatok na účte vyčíslil žalobca ako samotné nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov v sume 41,30 eura, ako aj nesplatené poplatky vo výške 81,13 eura. Keďže žalobca neuniesol v časti nesplatených poplatkov vo výške 81,13 eura dôkazné bremeno, nepreukázal dôvodnosť uplatnených poplatkov, ich štruktúru, t. j. o aké poplatky a za aké obdobie sa jedná, súd žalobu v uvedenej časti zamietol. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 41,30 eura, keďže žalovaný 1) sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, a to od 23. 11. 2006 do zaplatenia. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že minimálne odo dňa postúpenia pohľadávky už bol žalovaný so splatením dlhu v omeškaní. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z toho, že nároky, ktoré si uplatnil žalobca voči žalovaným 1) a 2) z titulu dlžnej sumy na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a voči žalovanému 1) z titulu zaplatenia nepovoleného prečerpania prostriedkov na účte sú dva samostatné nároky. Súd priznal v konaní úspešnejšiemu žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovaným 1) a 2), nakoľko aj keď bol v konaní čiastočne neúspešný, jednalo sa o neúspech v pomerne nepatrnej časti. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania z uplatneného nároku voči žalovaným 1) a 2), t. j. 229 eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 534,31 eura, a to tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní dňa 24. 9. 2012 (, , citovanej vyhlášky v spojení s citovanej vyhlášky) po 141, eura, režijný paušál ku 2 úkonom právnej služby vykonaným v

roku 2010 po 7,21 eura a režijný paušál k jednému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2012 vo výške 7,63 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 445,26 eura, čo činí 89,05 eura. Súd nepriznal žalobcovi tarifnú odmenu a k tomu prislúchajúci režijný paušál za vyjadrenia k žalobe zo dňa 6. 6. 2011, 15. 8. 2011 a 28. 12. 2012, nakoľko v občianskom súdnom konaní je možné priznať účastníkovi len náhradu trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Vyjadrenia, ktoré doručil súdu splnomocnený zástupca žalobcu k uvedenému konaniu, nepredstavovali úkony právnej služby, ktoré by boli účelne vynaložené v súvislosti s uvedeným konaním. Skutočnosť, že žalobca si už v žalobe nesplnil povinnosť tvrdenia v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné uplatnený nárok meritórne posúdiť, v dôsledku čoho musel na základe výziev súdu žalobu dopĺňať, nemôže byť hodnotená ako účelné vynakladanie trov konania. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovaným 1) a 2) povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu, a to rovnakým spôsobom ako priznanú istinu s príslušenstvo, t. j. tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V časti uplatneného nároku žalobcu na vrátenie povoleného prečerpania na účte bol úspešnejší žalovaný 1), preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko žalovaný 1) si náhradu trov konania neuplatnil, pričom o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh účastníka, súd o náhrade trov konania žalovaného 1) voči žalobcovi nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.