Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/142/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu Slovanet, a.s., Bratislava, Záhradnícka 151, IČO: 35 765 143, právne zastúpeného STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, proti žalovanému: V. H., bytom K., S. XXXX/XX, o zaplatenie 327,79 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 28 zo dňa 22.06.2012 takto jednohlasne rozhodol

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41,65 EUR a

- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 16,84 EUR od 25.11.2010 do zaplatenia

- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 6,90 EUR od 29.12.2010 do zaplatenia

- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 8,29 EUR od 28.1.2011 do zaplatenia

- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 9,62 EUR od 26.2.2011 do zaplatenia,

všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením , a , ustanovením , , , ustanovením , ustanovením , , ustanovením , a a ustanovením .

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení v zmysle zákona o elektronických komunikáciách, pričom žalobca poskytol

žalovanému dohodnutú službu. Za poskytnutie dohodnutej služby žalovaný nezaplatil odmenu, čím porušil svoje povinnosti v zmysle zákona o elektronických komunikáciách, preto ho súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 41,65 EUR, čo predstavuje časť platieb za poskytnuté služby od uzavretia zmluvy do odstúpenia od zmluvy. Zároveň súd prvého stupňa priznal žalobcovi taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého výška je daná v zmysle nariadenia vlády SR č. , pričom žalovaný sa dostal do omeškania s platením jednotlivých faktúr nasledujúcim dňom po ich splatnosti.

Pokiaľ sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom, tu súd považoval žalobu za nedôvodnú. Vychádzal zo skutočnosti, že v danom prípade sa nepochybne jedná o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, kde na strane dodávateľa vystupuje osoba, ktorá poskytuje svoje služby jednotlivým spotrebiteľom, pričom ich zmluvné dojednanie je vopred pripravené formulárovým spôsobom, ktoré nemá možnosť žalovaný ako spotrebiteľ ovplyvniť. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný dojednal so žalobcom v prípade porušenia jeho povinností zmluvnú pokutu, tak ako to uplatnil žalobca v tomto konaní. Cenový výmer, na ktorý sa žalobca odvoláva, nie je súčasťou zmluvy a žalobca v zmluve odkazuje iba na všeobecné podmienky a tarifu, pričom súd má za to, že takáto dohoda o zmluvnej pokute je potenciálne schopná vyvolať nerovnovážne postavenie medzi účastníkmi konania v neprospech spotrebiteľa, nakoľko nedodržaním jeho povinnosti zaplatiť čo i len poslednú faktúru, v rámci dohodnutej doby, by vznikol nárok žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Takéto dojednanie podľa názoru súdu nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa v zmysle a nejedná sa o podmienky týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia. Z týchto dôvodov, preto súd zamietol návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 282,15 EUR.

S poukazom na ustanovenie , konštatoval, že v danom prípade žalovaný nepodpísal žiadnu dohodu o zmluvnej pokute, ktorá sa v texte nad jeho podpisom nenachádza, keďže zmluvná pokuta je upravená iba v cenovom výmere na ktorý žalobca priamo v texte žaloby odkazuje, resp. predložil aj listinu na č.l. 5 spisu, ktorú možno pravdepodobne identifikovať ako výňatok z tarify, avšak ani jeden z týchto dokumentov žalovaný nepodpísal a tým nemožno dospieť k záveru o písomnej dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty.

Žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 24.02.2011. Žalobca sám zvolil túto formu ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle zákona ( ) sa totiž zmluva pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu.

Vychádzajúc zo záveru o neplatnosti predmetnej zmluvy, teda že odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu od počiatku, si majú účastníci vrátiť len navzájom poskytnuté plnenia, teda žalovaný má zaplatiť za poskytnuté služby titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Aj vzhľadom na túto právnu skutočnosť, preto súd žalobe vyhovel v časti priznanej istiny s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením Pomerne úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to voči druhému výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol nárok žalobcu zodpovedajúci sume 286,14 Eur s prísl. a voči tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol nárok žalobcu na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi v tomto konaní. Právne odôvodnil svoje odvolanie proti rozsudku žalobca ustanovením z dôvodu, že podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluvnú pokutu vo výške 282,15 Eur uplatnenú žalobcom na faktúre č. 611092815 si žalobca uplatnil na základe bodu 1.11 Cenového výmeru č. 38/2010, ktorý je

súčasťou zmluvy o pripojení. Cenový výmer dopĺňa Tarifu na poskytovanie prístupu do siete internet a ako taký je súčasťou zmluvy. Nemá povahu osobitného od Tarify a Všeobecných podmienok nezávislého dokumentu, práve naopak, v prospech účastníka Tarifu v niektorých jej častiach dopĺňa, resp. nahrádza a tvorí tak jej obligatórnu súčasť a v dôsledku toho aj súčasť zmluvy o pripojení. Dojednanie o zmluvnej pokute 282,15 Eur je obsiahnuté aj v samotnej tarife na poskytovanie prístupu do siete Internet, Oddiel A vysokorýchlostné pripojenie platnej od 01.10.2010, konkrétne v bode 6.4. Tarify. Cenový výmer č. 38/2010 ako aj Tarifa sú vydané v písomnej forme a zároveň je nepochybné, že sú súčasťou zmluvy. Možno konštatovať, že tak Cenový výmer č. 38/2010, ako aj Tarifa majú písomnú formu, ktorá zachytáva ich obsah nemenným spôsobom. Je možné, aby ustanovenie o zmluvnej pokute boli súčasťou príloh zmluvy, nakoľko zákon takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje. Rovnaký názor je uznávaný aj v právnej praxi. Žalobca sa domnieva, že v tomto prípade nie je potrebné osobitne podpisovať prílohy zmluvy, keďže tieto sú riadnou súčasťou zmluvy a dotknutý účastník sa môže s nimi kedykoľvek vopred oboznámiť. Okrem toho podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa nedostatočne prihliadol na zabezpečovaciu funkciu zmluvnej pokuty a jej výšku, neposúdil komplexne prihliadajúc na celé pôvodne predpokladané obdobie trvania zmluvného záväzku - 36 mesiacov. Žalobca oprávnene očakával, že zmluvný vzťah bude trvať po dobu 36 mesiacov, avšak toto sa nenaplnilo. Súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosť, že k splneniu hospodárskeho účelu, pre ktorý žalobca uzatvoril zmluvu so žalovaným, dochádza až momentom uplynutia dohodnutej doby trvania zmluvy. Ak žalovaný neplní riadne a včas svoje záväzky zo zmluvy, pre ktoré je žalobca nútený od zmluvy odstúpiť pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti, dochádza ku škode na strane žalobcu v podobe nenávratnosti vynaložených nákladov na zriadenie a poskytovanie služby. Výška zmluvnej pokuty nie je stanovená za účelom neúmerného zaťaženia žalovaného, ale s prihliadnutím na všetky náklady žalobcu súvisiace so zriadením a poskytovaním služby a zároveň i na ekonomický výnos, ktorý by žalobca dosiahol pri riadnom plnení zo strany žalovaného počas dohodnutej doby viazanosti. Doba viazanosti podľa zmluvy dohodnutá v trvaní 36 mesiacov znamenala pre žalobcu očakávaný hospodársky výsledok v sume 574,20 Eur (suma mesačného paušálu x počet mesiacov doby viazanosti, pričom mesačný paušál bol dohodnutý v dvoch sadzbách), a to počas prvej polovice doby viazanosti vo výške 6,90 Eur s DPH a počas druhej polovice doby viazanosti vo výške 25 Eur s DPH. Nakoľko však žalovaný neplnil svoje povinnosti, žalobca bol nútený od zmluvy odstúpiť po necelých 4 mesiacoch. Žalobca si tak faktúrami uplatnil mesačné paušály do 18.02.2011 vo výške 35,66 Eur namiesto očakávaných 574,20 Eur, teda o 538,54 Eur menej. Z uvedeného je zrejmé, že výška zmluvnej pokuty nie je v danom prípade stanovená neprimerane, keďže jej zaplatením sa žalobca neobohatí na úkor žalovaného vo výške, ktorá by mu poskytovala neprimeranú výhodu. Naopak, výška uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 282,15 Eur je primeraná vzhľadom na predpokladanú dobu trvania zmluvného vzťahu.

Podľa názoru žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bol žalovanému fakturovaný oprávnene a to z dôvodu, že odstúpením od zmluvy tento nárok nezaniká v prípade, že vznikol ešte pred samotným odstúpením od zmluvy. Žalovaný porušil svoju povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Z toho dôvodu vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 6.4.1 Tarify. Pokuta za porušenie právnej povinnosti - 282,15 Eur a súčasne v zmysle bobu 1.11 Cenového výmeru č. 38/2010 a teda ku vzniku nároku došlo preukázateľne pred odstúpením od zmluvy. Skutočnosť, že zmluvná pokuta bola žalovanému fakturovaná až po odstúpení od zmluvy, nespôsobuje zánik nároku. Otázku zániku práva na plnenie zmluvnej pokuty po odstúpení od zmluvy, rieši aj odborná literatúra Prof. JUDr. Q. Q., Dr. Sc. vo svojej monografii zmluvná pokuta. Z uvedeného, aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky (sp. zn. MCdo 264/2002) vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu vznikol v momente, keď žalovaný porušil svoju právnu povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytované služby a teda ešte pred odstúpením od zmluvy. Fakturácia pokuty predstavuje iba uplatnenie už vzniknutého nároku. Nie sú to teda ustanovenia zmluvy, ktoré zachovávajú právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, aj napriek odstúpeniu od zmluvy, ako to vyplýva z rozsudku súdu prvého stupňa. Skutočnosť, že zmluvná pokuta nezaniká odstúpením od zmluvy, je podstatou a zákonným dôsledkom inštitútu zmluvnej pokuty ako takej. Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zanikol spolu so zmluvou v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Pre prípad úspechu vo veci si žalobca uplatňuje trovy konania vzniknuté v základnom aj v odvolacom konaní. Tieto vyčíslil na 151,62 Eur. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobcovi prizná zamietnutý nárok v celom rozsahu a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 286,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 286,14 Eur od 26.03.2011 do zaplatenia, ako aj trovy prvostupňového a odvolacieho

konania vo výške 151,62 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ak odvolací súd vzhliadne dôvody pre zrušenie a nie pre zmenu rozsudku, žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, proti ktorému toto odvolanie smeruje zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 27.06.2013 o 12.00 hodine a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania nie je dôvodné.

Ustanovenie taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovenia je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu, než sa správne mal použiť, alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, avšak jeho nesprávny výklad.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho záveru a odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Možno prisvedčiť súdu prvého stupňa, že dohoda o zmluvnej pokute vyžaduje písomnú formu. Z obsahu spisu i predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný nepodpísal žiadnu dohodu o zmluvnej pokute, ktorá sa v texte nad jeho podpisom nenachádza. Zmluvná pokuta je upravené iba v Cenovom výmere, na ktorý žalobca priamo v texte žaloby odkazuje. Zároveň žalobca predložil aj listinu, z ktorej vyplýva, že ide o výňatok z Tarify. Možno prisvedčiť súdu prvého stupňa, že ani jeden z týchto dokumentov žalovaný nepodpísal. Sám žalobca ani netvrdí, že by sa tak stalo, tvrdí však, že v tomto prípade nie je potrebné osobitne podpisovať prílohy zmluvy, keďže tieto sú riadnou súčasťou zmluvy a dotknutý účastník sa môže s nimi kedykoľvek vopred oboznámiť.

Odvolací súd má za to, že žalovaný sa mýli pokiaľ má za to, že možno zmluvnú pokutu dojednať písomne aj bez toho, aby toto dojednanie bolo ukončené podpisom žalovaného, ktorý by potvrdil uzavretie dohody s obsahom tak, ako to tvrdí žalobca.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že sa nepochybne jedná o spotrebiteľskú zmluvu medzi účastníkmi konania, kde na strane dodávateľa vystupuje osoba, ktorá poskytuje svoje služby jednotlivým spotrebiteľom, pričom ich zmluvné dojednanie je vopred pripravené formulárovým spôsobom, ktoré nemá možnosť žalovaný ako spotrebiteľa ovplyvniť. Správna je i úvaha súdu prvého stupňa, že dojednanie zmluvnej pokuty prostredníctvom Cenového výmeru, na ktorý sa žalobca odvoláva, ktorý nie je súčasťou zmluvy a žalobca v zmluve odkazuje iba na Všeobecné podmienky a Tarifu, nemôže požívať súdnu ochranu, lebo je v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa v zmysle , pričom sa nejedná o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia.

Súd prvého stupňa teda dôvodne zamietol žalobu čo do zmluvnej pokuty vo výške 282,15 Eur.

Predmetom odvolacieho konania je i zamietnutie žaloby, čo do sumy 3,99 Eur, ide o fakturovanú sumu pod bodom A vo faktúre 611092815 a to bod 2 nedodržanie doby splatnosti za faktúry 610326919, 610357095, 611029942.

Súd prvého stupňa toto zamietnutie žaloby v tejto časti odôvodnil tým, že žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 24.02.2011. Teda žalobca sám zvolil túto formu ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť, napr. výpoveď.

I odvolací súd má za to, že v zmysle ustanovenia sa zmluva pri odstúpení ruší ex tunc, teda od začiatku, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu od počiatku, preto si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenia za služby titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Účastníci zmluvy sa inak nedohodli, preto zmluva sa pri odstúpení zrušila od začiatku. Zamietnutie žaloby v časti 3,99 Eur s prísl. je teda dôvodné.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i o trovách konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením Úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Preto odvolací súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.