Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-48-2012.pdf
PDF · 87.64 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Slovanet, a.s., Bratislava, Záhradnícka 151, IČO: 35 765 143, právne zastúpeného STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, proti žalovanému: V. H., G. K., S.Á. XXXX/XX, o zaplatenie 327,79 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 41,65 EUR a
- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 16,84 EUR od 25.11.2010 do zaplatenia
- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 6,90 EUR od 29.12.2010 do zaplatenia
- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 8,29 EUR od 28.1.2011 do zaplatenia
- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 9,62 EUR od 26.2.2011 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.3.2012 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 327,79 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatených služieb za poskytnutie verejných telekomunikačných služieb a titulom zmluvnej pokuty.
Žalovaný nesúhlasil s podaným návrhom v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s tým, že táto nebola predmetnom ich zmluvného dojednania a zo strany žalobcu nebol upozornený na takúto zmluvnú povinnosť.
Účastníci konania uzavreli dňa 28.10.2010 v Prešove zmluvu o pripojení, na základe ktorej mal poskytovať žalobca verejné elektronické komunikačné služby žalovanému. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to 36 mesiacov, pričom žalovaný nezaplatil faktúry za poskytnuté služby za obdobie od 3.11.2010 do 28.2.2011. Z uvedeného dôvodu žalobca podaním zo dňa 24.2.2011 odstúpil od zmluvy o pripojení, pričom odstúpenie bolo žalovanému doručené 28.2.2011. Zároveň žalobca zaslal žalovanému faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 282,15 Eur so splatnosťou 25.3.2011.
Z výpovede žalovaného vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy nebol poučený, ani informovaný o tom, že súčasťou tejto zmluvy je dohoda o zmluvnej pokute. Táto skutočnosť mu bola oznámená až cestou súdu, ktorý doručil návrh na začatie konania.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktorú spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak im boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci je potrebné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa - zákon č. 250/2007 Z.z. v platnom znení a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3., pričom zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne ako tzv. typová zmluva spotrebiteľskou zmluvou. Tento výklad je zároveň v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení v zmysle zákona o elektronických komunikáciách, pričom žalobca poskytol žalovanému dohodnutú službu. Za poskytnutie dohodnutej služby žalovaný nezaplatil odmenu, čím porušil svoje povinnosti v zmysle zákona o elektronických komunikáciách, preto ho súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 41,65 EUR, čo predstavuje časť platieb za poskytnuté služby od uzavretia zmluvy do odstúpenia od zmluvy. Zároveň súd priznal navrhovateľovi taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého výška je daná v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom žalovaný sa dostal do omeškania s platením jednotlivých faktúr nasledujúcim dňom po ich splatnosti.
Pokiaľ sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom, tu súd považoval žalobu za nedôvodnú. Vychádzal zo skutočnosti, že v danom prípade sa nepochybne jedná o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, kde na strane dodávateľa vystupuje osoba, ktorá poskytuje svoje služby jednotlivým spotrebiteľom, pričom ich zmluvné dojednanie je vopred pripravené formulárovým spôsobom, ktoré nemá možnosť žalovaný ako spotrebiteľ ovplyvniť. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný dojednal so žalobcom v prípade porušenia jeho povinností zmluvnú pokutu, tak ako to uplatnil žalobca v tomto konaní. Cenový výmer, na ktorý sa žalobca odvoláva, nie je súčasťou zmluvy a žalobca v zmluve odkazuje iba na všeobecné podmienky a tarifu, pričom súd má za to, že takáto dohoda o zmluvnej pokute je potenciálne schopná vyvolať nerovnovážne postavenie medzi účastníkmi konania v neprospech spotrebiteľa, nakoľko nedodržaním jeho povinnosti zaplatiť čo i len poslednú faktúru, v rámci dohodnutej doby, by vznikol nárok žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Takéto dojednanie podľa názoru súdu nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka a nejedná sa o podmienky týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia. Z týchto dôvodov, preto súd zamietol návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 282,15 EUR.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo zároveň potrebné posúdiť aj podľa osobitných zákonných ustanovení, konkrétne § 544 OZ.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Pre dohodu o zmluvnej pokute teda zákon vyžaduje písomnú formu. Každá zmluva je ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho podpisom. V danom prípade žalovaný nepodpísal žiadnu dohodu o zmluvnej pokute, ktorá sa v texte nad jeho podpisom nenachádza, keďže zmluvná pokuta je upravená iba v cenovom výmere na ktorý žalobca priamo v texte žaloby odkazuje, resp. predložil aj listinu na č.l. 5 spisu, ktorú možno pravdepodobne identifikovať ako výňatok z tarify, avšak ani jeden z týchto dokumentov žalovaný nepodpísal a tým nemožno dospieť k záveru o písomnej dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty.
Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
V danom prípade žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 24.2.2011. Žalobca sám zvolil túto formu ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle zákona (§ 48 ods. 2 OZ) sa totiž zmluva pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu.
Vychádzajúc zo záveru o neplatnosti predmetnej zmluvy, teda že odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu od počiatku, si majú účastníci vrátiť len navzájom poskytnuté plnenia, teda žalovaný má zaplatiť za poskytnuté služby titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Aj vzhľadom na túto právnu skutočnosť, preto súd žalobe vyhovel v časti priznanej istiny s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom pomerne úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.