Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Co-4-2013.pdf
PDF · 101.57 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: JUDr. T. B., G., A.G. XX, nar. XX.X.XXXX, proti žalovanému: SPRAVBYTKOMFORT, a.s., Prešov, Volgogradská 88, IČO: 31 718523, v právnej veci odvolania proti vyhláseniu o písomnom hlasovaní, žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/28/2012-98 zo dňa 11.10. 2012 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej v spojení s opravným uznesením.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že správu bytového domu nachádzajúceho sa na ul. S. G. č.XX, súpisné č. XXXX G., zapísaného na LV č. XXXX, vo vchode č. XX vykonáva žalovaný ako správca. Žalobca je vlastníkom jedného z bytov nachádzajúcich sa v tomto bytovom dome, okrem neho sa tam nachádza ešte ďalších 71 bytov, ktoré sú vo vlastníctve výlučnom, podielovom, či bezpodielovom iných osôb. Z výsluchu žalobcu mal zistené, že žalobca sa domáhal svojím podaním zmeny rozhodnutia, ktoré bolo prijaté písomným hlasovaním vlastníkov bytov v bytovom dome dňa 31.01.2012 s tým, že poukazoval na to, že došlo k porušeniu ust. § 14 ods.3 Zákona o vlastníctve bytov a to z dôvodu, že obsah písomného hlasovania mal byť prejednaný na zhromaždení všetkých vlastníkov bytov a až potom mohlo byť vykonané aj písomné hlasovanie vlastníkov bytov.
Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého žalovaný nie je pasívne legitimovaný v predmetnom konaní, keďže žaloba smerovala len vo vzťahu k správcovi bytového domu, pričom napadnuté prijaté rozhodnutia v písomnom hlasovaní boli rozhodnutiami iných vlastníkov bytov. Podľa názoru prvostupňového súdu správca môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom, napríklad hospodáriť s úhradami, fondom prevádzky údržby a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou; rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv - § 85 zákona č. 182/1993 Zb. Nehlasuje však na zhromaždení, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom. Takéhoto rozhodnutia vo veci by sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru mohol domáhať nie proti správcovi, ale proti tým, ktorí majú právo hlasovať, t.j. proti vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v predmetnom bytovom dome. Skonštatoval, že žalovaný, proti ktorým sa žaloba domáhal určenia neplatnosti hlasovania nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom tohto konania.
Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného žalobu zamietol. Nezaoberal sa otázkou splnenia podmienok hlasovania a neskúmal otázku naliehavého právneho záujmu.
Poukázal na ust. § 1 ods.1, § 6 ods.1, 2,3, § 14 ods.1, § 14 ods.2, 3, § 14 ods.6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže si žalovaný v konaní trovy neuplatnil a zo spisu súd nezistil, že by mu trovy vznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.
V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nerozhodol o žalobnom návrhu o odvolaní proti písomnému hlasovaniu vlastníkov v bytovom dome, ktoré bolo vykonané 31.1.2012 zákonom nedovoľujúcim spôsobom v jeho obsahu a postupe. Žalovaná vykonala písomné hlasovanie z účelových dôvodov s cieľom získať finančný a majetkový prospech pre svoje komerčné záujmy, podvodným spôsobom uviedla vlastníkov bytov do omylu, čo dostatočným zákonným spôsobom preukázal a potvrdil dôkazmi priloženými k žalobnému návrhu. Prvostupňový súd nevenoval náležitú pozornosť pri dokazovaní a len formálne potvrdil, že sa v súdnom spise nachádzajú, ale o právnej veci v zmysle zákona nerozhodol, preto rozhodnutie prvostupňového súdu a jeho postup v ňom považuje za nesprávny, lebo nepostupoval podľa § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. a rozhodnutie je potrebné považovať za vadné.
Ďalej uviedol, že súd ignoroval jeho písomný návrh na zabezpečenie dôkazu v zmysle § 79 ods.2 O.s.p., ktorým ho požiadal, aby vyzval žalovanú stranu na doplnenie listinného dôkazu, teda zaslanie hlasovacích hárkov - hlasovacích lístkov ako dôkazov o tom, že skutočne v písomnom hlasovaní vlastníkov bytovo uskutočnenom dňa 31.1.2012 hlasovalo 72 vlastníkov bytov, z ktorých 58 vlastníkov bytov malo hlasovať za podľa zápisu a tiež aby sa preukazovalo, že hlasovacie hárky obsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 14 ods.6 zákona č. 182/1993 Z.z. o bytových a nebytových priestorov.
Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný, neúplný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a vrátil vec prvostupňovému súdu na znovu rozhodnutie vo veci a doplnenie dokazovania.
Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Náhradu trov konania si neuplatnil.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a rozsudok verejne vyhlásil.( § 156 ods. 3 O.s.p)
Prvostupňový súd zistil dostatočne skutkový stav veci a správne právne vec posúdil. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd dopĺňa.
Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „BytZ“), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových
domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa ust. § 8 ods.1 BytZ, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 8a ods.1 BytZ, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
Podľa ust. § 8b ods.1,2 BytZ, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Pri správe domu je správca povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, g) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok,
i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, j) podať návrh na exekučné konanie, 12ab) k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom.
Podľa ust. § 14 ods.1,2, 3, 4 BytZ, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Podľa § 14 ods. 6 Bytz, ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
Podľa ust. § 80 písm.c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Ustanovenie § 14 ods.4 BytZ obsahuje v sebe zákonný prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích práv v rámci rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní, respektíve tí, ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť alebo ak sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie konkrétneho rozhodnutia. Práve právnym prostriedkom ochrany týchto vlastníkov je žaloba podaná na súde v zákonom ustanovených lehotách. Ustanovenie § 14 ods. 6 cit. Zákona teda jeho posledné dve vety obsahujú rovnakú právnu ochranu pre prehlasovaného vlastníka alebo vlastníka ktorý sa o výsledkoch písomného hlasovania nemohol dozvedieť aká je upravená pri rozhodovaní na schôdzi vlastníkov. V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že mu nebol doručený hlasovací lístok ( čl. 87 súdneho spisu) a nemohol sa tak zúčastniť hlasovania .Žalobca uplatneným návrhom žiada zrušiť zrealizované písomne hlasovanie vlastníkov bytov bytového domu na ul. A. G..XX zo dna 31.1.2012 o spôsobe vyfinancovania obnovy bytového domu.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že návrhu nie možné vyhovieť pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) ( porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9)
Prejav vôle vlastníkov realizovaný formou písomného hlasovania má v prípade prijatia konkrétneho návrhu, o ktorom sa hlasuje, vždy formu rozhodnutia( uznesenia). Rozhodnutie prijímajú samotní vlastníci bytov.
Správca teda je formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zvolili na účel správy ich spoločného majetku. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom (§ 8 b).
Vyplýva teda, že môže správca vykonávať činnosti vymedzené zákonom (obstarávanie služieb a tovaru, prevádzka, údržba, udržiavanie spoločných častí domu, služby spojené s užívaním bytu, vedenie účtu, vymáhanie škody a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu). Správca je teda subjekt odlišný od vlastníkov, z tohto dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov, okrem prípadu ak by spravoval byt alebo nebytový priestor, alebo vlastnil v dome takýto priestor.
Vlastníci bytov dvojtretinovou väčšinou prijali návrh a súhlasili so spôsobom financovania obnovy bytového domu prostredníctvom úveru z Prvej stavebnej sporiteľne , a.s. vo výške 420 000 Euro. U. Z tohto teda vyplýva, že len oni môžu byť žalovanými subjektmi, pretože len ich prijaté rozhodnutia právne zaväzujú, to znamená, že z nich vyplývajú práva a povinností.
Z tohto dôvodu nie je žalovaný v konaní pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že prijaté rozhodnutie zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, musí potom žaloba na určenie neplatnosti prijatého rozhodnutia alebo o zrušenie alebo aj podľa ust. 14 ods.6 cit.zákona smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
Napriek tomu, že ustanovenie § 14 ods. 6 priznáva právo na ochranu prehlasovanému vlastníkovi alebo vlastníkovi ktorý sa o výsledkoch písomného hlasovania nemohol dozvedieť a žalobca nie je takýmto vlastníkom možno mu predsa len priznať právo na právnu ochranu ak nie podľa § 14 ods.6 tak má žalobca ako vlastník bytu popri špecifickom právnom prostriedku obsiahnutom v ustanovení § 14 ods. 4, 6 citovaného zákona aj obecné právne prostriedky súdnej ochrany na zvrátenie stavu ktorý vznikol v dôsledku rozhodnutia prijatého aj formou písomného hlasovania a to určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. Nemožno tak vylúčiť možnosť preskúmavania rozhodnutia vlastníkov bytov okrem prípadov podľa § 14 ods.4, 6 cit. zákona .Súd je oprávnený rozhodovať o určení neplatnosti či o zrušení prijatých rozhodnutí a je oprávnený preskúmavať prijaté rozhodnutia a existuje viacero možností kedy sa môžu vlastníci obrátiť s návrhom na preskúmanie rozhodnutia na súd ale v prejednávanej veci prijaté rozhodnutie je výsledkom procesu kolektívneho rozhodovania, je vôľou
vlastníkov bytov ide o rozhodovanie a rozhodovací proces určitej skupiny oprávnených subjektov formou hlasovania ktorému predchádza určitý formálny postup upravený v zákone podľa formy hlasovania.
Vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v prejednávanej veci, odvolací súd potvrdil rozsudok o zamietnutí žaloby (§ 219 ods.1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. Úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a tak im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.