Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_12C-45-2013.pdf
PDF · 105.05 KB
Case nature
Subarea
12C/45/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcom: 1. S. Q., nar. X.X. XXXX, bytom R. N., K. XXX/XX, 2. C. Q., nar. X.XX. XXXX, bytom R. N., K. XXX/XX, 3. S. A., nar. XX.XX. XXXX, bytom J. XXX, všetci odporcovia zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 2.717,86 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie proti odporcovi v 3. rade v celom rozsahu z a s t a v u j e.
Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcov v 1. a 2. rade zaplatenia istiny 738,92 eur spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 52,78 eur od 21.9. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.10. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.11. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.1. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.2. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.3. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.4. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.5. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.6. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.7. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.8. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.9. 2008 do zaplatenia a zo sumy 52,78 eur od 21.10. 2008 do zaplatenia, z a m i e t a.
V prevyšujúcej časti konanie proti odporcom v 1. a 2. rade z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 2.7.2012 si uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie istiny 2.717,86 eur s úrokom z omeškania 34,74 eur a s úrokom z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 2.304,79 eur od 12.12. 2009 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania, s tým, že splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11. 2009 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Právny predchodca navrhovateľa a odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli dňa 5.11. 2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. Predmetom úveru bolo poskytnutie peňažných prostriedkov odporcom v 1. a 2. rade. Odporca v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Odporcovia sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto svoju povinnosť si nesplnil, čím sa dostal do omeškania, postupca od zmluvy odstúpil. Ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka navrhovateľa predstavovala sumu 2.817,86 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.404,79 eur, riadneho úroku 300,80 eur a z úroku z omeškania vo výške 112,27 eur. Odporca Juraj Ličko uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku.
V priebehu konania vzal navrhovateľ návrh na začatie konania proti odporcovi v 3. rade v celom rozsahu a proti odporcom v 1. a 2. rade v istine prevyšujúcej sumu 738,92 eur s príslušenstvom späť a v tomto rozsahu žiadal konanie zastaviť (č. l. 74, č. l. 94).
Akceptujúc dispozičné právo navrhovateľa s predmetom sporu, súd konanie podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, proti odporcovi v 3. rade v celom rozsahu a proti odporcom v 1. a 2. rade v sume prevyšujúcej 738,92 eur spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 52,78 eur od 21.9. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.10. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.11. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.1. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.2. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.3. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.4. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.5. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.6. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.7. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.8. 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,78 eur od 21.9. 2008 do zaplatenia a zo sumy 52,78 eur od 21.10. 2008 do zaplatenia, zastavil.
Odporca v 1. rade nepoprel, že uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o splátkovom úvere, poprel však, že by Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 2.9. 2010 (ďalej len „Dohoda“), podpísal. Poprel, že by sa bol v minulosti s niekým od navrhovateľa ohľadne tejto veci skontaktoval, naopak, v čase, keď mal údajne podpísať Dohodu, bol pracovne v Holandsku. Je pravda, že úver splácal len zo začiatku, neskôr na jeho splácanie peniaze nemal. V celom rozsahu súhlasil s tým, čo vo veci povedal jeho právny zástupca, pripojil sa i k vznesenej námietke premlčania nároku v spore navrhovateľom uplatneného.
Odporkyňa v 2. rade potvrdila, že úver sa spočiatku splácal, neskôr nemali na jeho splácanie peniaze. Nemala vedomosť o tom, že by ktokoľvek od navrhovateľa ohľadom zmluvy o úvere prišiel za jej manželom, odporcom v 1. rade. Takisto vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa v spore uplatneného.
Odporca v 3. rade potvrdil, že pri zmluve o úvere vystupuje ako ručiteľ.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.11. 2003 (ďalej len „Zmluva“), Dohodou o ručení zo dňa 5.11. 2003, Všeobecnými obchodnými podmienkami k Zmluve, Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 4.11. 2009 s prílohou č. 1, Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 2.9. 2010 (ďalej len „Dohoda“), listami adresovanými Slovenskou sporiteľňou (ďalej len „SLSP“) odporcom zo dňa 20.11. 2009, listami adresovanými navrhovateľom odporcom zo dňa 12.6. 2012 ( Pokus o zmier), platobnou históriou, transakciami na úvere, písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 18.2. 2013 a písomnými podaniami právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov zo dňa 9.10. 2012, 30.4. 2013 a 21.6. 2013, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav veci:
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11. 2009 uzavretej medzi postupcom, SLSP a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi v 1., 2. a 3. rade. Právny predchodca navrhovateľa (SLSP) a odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli dňa 5.11. 2003 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 70.000 Sk s mesačnými splátkami vo výške 1.590 Sk. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.12. 2003, konečná splatnosť úveru dňa 20.10. 2008, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca, výška úrokovej sadzby 10,80 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru splatnom pri podpise Zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 100 Sk štvrťročne. Svoje zmluvné povinnosti si odporcovia riadne neplnili, dostali sa do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 4.11. 2009, podľa tvrdenia navrhovateľa ale i podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, dlhovali odporcovia v 1. a 2. rade sumu 2.817,86 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 2.404,79 eur, riadneho úroku 300,80 eur a z vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu postúpenia vo výške 112,27 eur.
Z Dohody zo dňa 2.9. 2010 mal súd zistené, že ako veriteľ na dohode je uvedený navrhovateľ a ako dlžník odporca v 1. rade. V bode 2 Dohody je uvedené, že odporca uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 2.304,79 eur, z ostatného príslušenstva a z nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. V bode 3 Dohody sa odporca v 1. rade mal zaviazať splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach v dohodnutej výške 50 eur k 20. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti 1. splátky je 20.11. 2010.
V listoch zo dňa 12.6. 2012 adresovaných odporcom, oznámil navrhovateľ odporcom, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý pozostáva z neuhradeného úveru vo výške 2.304,79 eur, zmluvného úroku 857,17 eur, riadneho úroku 300,80 eur, z úroku z omeškania vo výške 112,27 eur a z dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania 150 eur. Sumu 3.725,03 eur uložil súd odporcom zaplatiť do 19.6. 2012.
V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, je uvedená ku dňu 4.11. 2009 nezaplatená istina vo výške 2.404,79 eur a príslušenstvo pohľadávky (úroky) vo výške 413,07 eur pri počte dní omeškania 1141.
Písomnými podaniami zo dňa 30.4. 2013 a 21.6. 2013 právny zástupca odporcov a vedľajšieho účastníka na strane odporcov (do konania vstúpil podaním zo dňa 9.10. 2012), poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pretože pri jej uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žiadal, aby navrhovateľ preukázal, z čoho presne pozostáva uplatnená istina 2.717,86 eur a kedy sa tá ktorá splátka istiny pohľadávky stala splatnou, z ktorých dlžných splátok, za ktoré obdobie pozostáva pôvodná istina a kedy nastala splatnosť tej ktorej splátky a z čoho sa skladajú, čo jednotlivé splatné splátky obsahujú. Vzniesol námietku premlčania poukazujúc na to, že podľa listín predložených navrhovateľom, bola konečná splatnosť úveru dňa 20.10. 2008, odstúpením od zmluvy sa však stala predčasne splatnou ešte pred týmto dátumom, keď podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11. 2009 bol počet dní omeškania už ku dňu 4.11. 2009 spolu 1141 dní. Dohoda je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý v rámci svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v postavení dodávateľa. Návrh na uzatvorenie formulára Dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, navyše jej významu spotrebitelia nerozumejú. Predĺženie premlčacej doby navrhovateľ so spotrebiteľmi nesporne dojednáva podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pretože odchýlne dojednania, ktoré by neboli spotrebiteľovi na prospech sú neplatné (§ 52 ods. 2 OZ), pričom v pochybnostiach je na mieste použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ).
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred súdom potvrdil, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20.10. 2008, s tým, že podľa nej ku dňu podania návrhu na súd nebolo premlčaných 14 splátok a preto v priebehu konania upravili podaný návrh.
Právny zástupca odporcov i vedľajšieho účastníka na strane odporcov trval na premlčaní nároku v konaní navrhovateľom uplatneným v trojročnej premlčacej dobe podľa OZ, poukazujúc na dátum konečnej splatnosti úveru 20.10. 2008, počet dní omeškania uvedených v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok 1141 ku dňu 4.11. 2009, z dôvodu ktorého vzniesol námietku premlčania. Poukázal tiež na to, že Dohoda je absolútne neplatný právny úkon, pretože z vyjadrenia odporcu v 1. rade je zrejmé, že Dohodu nepodpísal.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom .
V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami v 1. a 2. rade možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná a učinná norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec, v zmysle § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V predmetnej veci vzniesli odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Navrhovateľ si v spore uplatnil nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcom, ktorá ku dňu 4.11. 2009 predstavovala sumu 2.717,86 eur. V konaní bolo preukázané, že odporcovia dlh riadne nesplácali, z dôvodu ktorého ich navrhovateľ vyzval na zaplatenie celého dlhu aj s príslušenstvom. Navrhovateľ napriek výzve súdu, nedoložil do spisu listiny, z ktorých by bola zrejmá nielen konečná splatnosť úveru ako celku, ale aj to, že odporcom boli zo strany právneho predchodcu navrhovateľa poskytnuté peňažné prostriedky a v akej výške, akú sumu v skutočnosti odporcovia právnemu predchodcovi navrhovateľa alebo navrhovateľovi zaplatili a na čo všetko boli tieto platby započítané (istina, úroky, úroky z omeškania a poplatky), z čoho pozostáva žalovaná istina (istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.) a kedy sa tá ktorá splátka stala splatnou. Zo samotného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa bližšie k žalovanej a v priebehu konania upravenej sume nevyjadril, ako i z písomností ním predložených, osobitne Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11. 2009 mal súd zistené, že pohľadávka navrhovateľa bola v celom rozsahu splatná pred viac ako tromi rokmi od podania návrhu na súd (2.7. 2012), keďže konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.10. 2008 a ku dňu postúpenia pohľadávky (4.11. 2009) boli odporcovia v omeškaní so zostatkom pohľadávky (vtedy so sumou 2.817,86 eur) už spolu 1141 dní. Tak ako súd uviedol vyššie, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva, je nevyhnutné. Navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde pred podaním návrhu na súd. Návrh vo veci samej podal teda navrhovateľ na súd po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1. 2011.
Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá mala byť podpísaná odporcom v 1. rade (ten tvrdil, že ju nepodpísal), podľa názoru súdu touto dohodou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú dohodu, obsahom ktorej je vyhlásenie „odporcu“ o uznaní záväzku. Takéto konanie navrhovateľa súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie urobiť a v skutočnosti ho ani neurobil. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor
nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby, keďže, ako už bolo uvedené vyššie, dlh odporcov bol premlčaný zjavne pred podaním žaloby na súd a teda návrh vo veci samej podal navrhovateľ na súd až po uplynutí trojročnej premlčacej lehote dňa 2.7. 2012, z dôvodu ktorého bolo potrebné návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Navrhovateľ však v konaní do vyhlásenia rozsudku nepredložil ani dôkaz o tom, akú sumu v skutočnosti odporcom jeho právny predchodca poskytol a akú časť z poskytnutých prostriedkov odporcovia navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatili, na čo boli tieto platby použité (istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.) resp. navrhovateľ do vyhlásenia rozhodnutia vôbec neuviedol, z čoho pozostáva žalovaná istina. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je pritom elementárnou povinnosťou účastníka konania a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo alebo povinnosť odporcu vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Nebolo povinnosťou súdu tvrdenia navrhovateľa vyvodzovať z predložených neúplných listinných dôkazov. Okrem toho iba k žalobe s dostatočnými tvrdeniami sa môže odporca kvalifikovane vyjadriť a súd o takejto konať. Tvrdenia o základe a výške nároku by preto mali byť súčasťou žaloby, prípadne vysvetlené na súdnom pojednávaní, ktoré súd aj nariadil, na ktoré sa navrhovateľ síce dostavil, avšak vyššie uvedené okolnosti neobjasnil, tvrdenia uvedené v návrhu nepreukázal dôkazmi a preto neuniesol dôkazné bremeno. Preto i z týchto dôvodov bolo potrebné návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Pokiaľ právny zástupca odporcov uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia obsiahnutého vyššie, nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať súd o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.
O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.