Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/27/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X/A, B., proti odporkyni F. Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, B., o zaplatenie 1 766,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -106 zo dňa 28.11.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 402,80 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o istinu nad 1 073,13 eur.

Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 402,80 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporkyni uložil zaplatiť mu 1.766,93 Eur s 10 % ročným úrokom z omeškania od 01.02.2009 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.01.2012, ktorý bol uznesením krajského súdu zo dňa 10.05.2012 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol, svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; ; ods. 1; ods. 1; ods. 1; ods. 2; ods. 1; ods. 2 , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , , pričom konštatoval, že po opätovnom vykonaní dokazovania sa zaoberal nárokom navrhovateľa, ktorý po zrušujúcom uznesení krajského súdu navrhovateľ upravil na dve časti, a to v časti nedoplatku 453,13 eur a z časti za chýbajúce zariadenie 620,- eur. Keďže celková istina zo strany navrhovateľa bola 1 073,13 eur a predmetom konania bola istina 1 312,88 eur, v prevyšujúcej časti nad

sumu 1 073,13 eur konanie zastavil s tým, že podanie navrhovateľa, kde upravil výšku istiny na 1 073,13 eur zo dňa 15.08.2012 podľa obsahu vyhodnotil ako späťvzatie návrhu presahujúceho túto istinu.

Istina 1 073,13 eur pozostávala z dvoch častí, a to z nedoplatku na nájomnom 453,13 eur a zo 620,- eur za chýbajúce zariadenie.

V časti nedoplatku nájomného súd prvého stupňa vychádzal zo zmluvy o nájme bytu, ktorú účastníci uzavreli dňa 28.12.2007. V článku IV bod 2 sa uvádza, že vyúčtovanie za služby spojené s nájmom bude znášať nájomca (nedoplatky prípadne preplatky). Prílohou tejto zmluvy bude preberací protokol o prevzatí a odovzdaní bytu so stavom elektromeru, plynomeru, vodomeru.

V priebehu konania odporkyňa svoju procesnú obranu opierala o tvrdenie, že navrhovateľovi okrem bežného nájomného a zálohy pokrývajúcej úhradu za služby spojené s užívaním bytu spolu v sume 8.300,- Sk mesačne, navyše každý mesiac uhrádzala sumu 7.000,- Sk. O tomto svojom tvrdení však nevedela predložiť žiadny relevantný dôkaz. Aj keď je pravdou, že jej výpoveď potvrdili svedkovia vypočutí na pojednávaní - G. Q. a V. O., súd prvého stupňa ich tvrdeniam neuveril a považoval ich za účelové, keďže obaja svedkovia sú v príbuzenskom pomere k odporkyni. Vierohodnosť tvrdení uvádzaných odporkyňou spochybňuje aj to, že odporkyňa na pojednávaní pod prísahou uviedla, že s manželom mali súdom upravený výkon práv a povinností k ich maloletým deťom. Lustráciou v registroch súdu však bolo zistené, že na Okresnom súde Prešov neprebehlo žiadne konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom W. a O. Q..

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že nespochybniteľnou zostala skutočnosť, že odporkyňa platila zálohovito platby 5 300,- Sk (článok IV bod I zmluvy) a 3 000,- Sk bol dohodnutý nájom. Súd nanovo prepočítal z priložených faktúr zaplatené a spotrebované množstvá energie a služieb a zistil, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi zálohovými platbami 63 600,- Sk (12 x 5 300,- Sk) za rok 2008. Náklady spojené s užívaním bytu účtované Bytovým družstvom boli 72 903,14 Sk a nedoplatok SPP 2 810,15 Sk (93,28 eur).

To čo navrhovateľovi vzniklo ako reálne náklady spojené s užívaním bytu, bolo tak spolu 75 713,29 Sk. Odporkyňa zaplatila v zmysle zmluvy 63 600,- Sk a teda nedoplatok zo strany odporkyne v zmysle uzavretej zmluvy a reálnych nákladov predstavuje 12 113,29 Sk, teda 402,08 eur. Táto suma predstavuje nárok navrhovateľa na doplatenie nedoplatku zo strany odporkyne, pretože táto istina predstavuje rozdiel medzi zálohovými platbami a celkovým vyúčtovaním zo strany Bytového družstva a SPP, ktoré tieto zálohové platby nekryli.

Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej konštatoval, že priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 10 % ročne z istiny od 01.02.2009.

Súdom prvého stupňa bol návrh navrhovateľa čo do jeho nároku na zaplatenie sumy 620,- eur za chýbajúce zariadenie zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľ vo vzťahu k tomuto nároku neuniesol dôkazné bremeno, a to tým, že nepredložil protokol o odovzdaní bytu a zároveň keď hodnotu predmetných vecí určil svojvoľne.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. , pričom konštatoval, že navrhovateľ si uplatnil istinu vo výške 1 073,13 eur, pričom úspešný bol iba v časti nedoplatku na nájomnom vo výške 402,08 eur, teda menej ako 50 % úspechu. Preto súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 402,08 eur podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. V odvolaní uviedla, že navrhovateľovi nie je nič dlžná, pretože tento bral od nej nájomné vo výške 3 000,- Sk a 5 300 Sk za služby spojené s užívaním bytu.

Navrhovateľ mal preukázať šekom - SIPO, a nie len tvrdiť, že takúto sumu platil. Ak by bol platil v takejto výške, nebol by mu vznikol nedoplatok. Odporkyňa mu platila na predmetné účely dosť a ak navrhovateľ neplatil za byt toľko, koľko bral, dôsledky sú na ňom.

V doplnení odvolania, ktoré urobila na základe výzvy prvostupňového súdu, odporkyňa tiež namietala, že navrhovateľ si neplnil svoju povinnosť a neplatil za byt adekvátnu sumu, lebo ak by bol takúto sumu platil, nebol by mu vznikol nedoplatok, resp. by bol vznikol len minimálny. Navrhovateľ platil len za jednu osobu, nie za 5 osôb, ktoré v byte skutočne bývali. Navrhovateľ mal platiť celú sumu spolu 8 300,- Sk, nie 3 000,- Sk a 5 300,- Sk si brať pre seba.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení uviedol, že odporkyňa prehliadla listinný dôkaz o tom, akú sumu platil za úhradu služieb. Uvedené preukázal vyúčtovaním z bytového družstva a SPP. Odvolanie odporkyne je nedôvodné a navrhovateľ ho považuje za úmyselný prieťah v súdnom konaní.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 27.06.2013 a zistil, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Vo vzťahu k rozsudku v jeho napadnutej časti odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými vo vzťahu k napadnutému výroku.

K odvolaním námietkam odporkyne odvolací súd len na doplnenie uvádza, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi bolo na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.12.2007 dohodnuté nájomné za nájom bytu vo výške 3 000,- Sk mesačne a na úhradu za služby spojené s užívaním bytu suma vo výške 5 300,- Sk mesačne.

Z vyúčtovania mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívanom bytu, ktorý bol predmetom nájmu, za mesiace 1 - 12/2008 zo dňa 07.04.2010 vyplýva, že predpis za služby spojené s užívaním bytu bol za rok 2008 vo výške celkom 36 930,- Sk a náklady celkom vo výške 72 903,14 Sk.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne konštatoval, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi zálohovými platbami 63 600,- Sk (12 x 5 300,- Sk) za rok 2008, náklady spojené s užívaním bytu účtované bytovým družstvom boli 72 903,14 Sk a nedoplatok SPP 2.810,15 Sk (93,28 eur), a teda to, čo navrhovateľovi vzniklo ako reálne náklady spojené s užívaním bytu, predstavuje sumu celkom 75 713,29 Sk.

Odporkyňa zaplatila za služby v zmysle zmluvy 63 600,- Sk a teda nedoplatok zo strany odporkyne v zmysle uzavretej zmluvy a reálnych nákladov predstavuje 12 113,29 Sk, teda 402,08 eur. Táto suma predstavuje nárok navrhovateľa na doplatenie nedoplatku zo strany odporkyne, pretože táto istina predstavuje rozdiel medzi zálohovými platbami a celkovým vyúčtovaním zo strany Bytového družstva a SPP, ktoré tieto zálohovité platby nekryli.

Z uvedeného teda vyplýva, že je nedôvodnou odvolacia námietka odporkyne, že nie je povinná zaplatiť navrhovateľovi nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu.

Zároveň, s poukazom na ust. nedôvodnou je aj odvolacia námietka odporkyne, že navrhovateľovi platila sumu celkom vo výške 8 300,- Sk a navrhovateľ mal v takejto výške platiť bytovému družstvu a nie platiť iba vo výške 3 000,- Sk a 5 300,- Sk si nechať pre seba.

K uvedenému odvolací súd konštatuje, že podľa zmluvy odporkyňa mala platiť navrhovateľovi sumu celkom vo výške 8 300,- Sk mesačne, avšak odporkyňa zjavne nesprávne chápala, že celé toto plnenie bolo plnením na úhradu nákladov spojených s užívaním predmetného bytu. Zo zmluvy o nájme bytu, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou nepochybne vyplýva, že za služby spojené s užívaním bytu sa účastníci zmluvy dohodli na plnení vo výške celkom 5 300,- Sk mesačne a suma 3 000,- Sk bola dojednaná ako nájom za predmetný byt, teda ako odplata, ktorú mala odporkyňa prenechávať navrhovateľovi za predmet nájmu, pričom táto odplata neslúži a ani v danom prípade nemala slúžiť na úhradu nákladov, spojených s užívaním predmetného bytu. Ak by odporkyňa bývala v prenajatom byte bez toho, aby uhrádzala nájom ( dohodnutý vo výške 3.000 Sk ), vznikol by jej aj všetkým, ktorí bývali v byte spolu s ňou, bezdôvodné obohatenie do výšky nájomného ( 3.000 Sk mesačne ).

Preto odvolací súd považoval odvolacie námietky odporkyne v celom rozsahu za nedôvodné a preto je rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 402,08 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, správny.

Rozsudok v napadnutej časti bol preto podľa ako vecne správny potvrdený aj so správnym výrokom o trovách konania.

Odvolanie nebolo podané proti výrokom o zastavení konania nad istinu 1 073,13 eur a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, preto rozsudok v týchto výrokoch nadobudol v zmysle ustanovenia právoplatnosť.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že aj keď súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľovi priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 10 % ročne z istiny od 01.02.2009, z napadnutého výroku rozsudku (a ani z ďalších) nevyplýva, že by takýto nárok súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal. Keďže v tomto smere odvolanie nebolo podané navrhovateľom iba odporkyňou, vychádzajúc zo zásady zákazu zmeny v horšie ( „reformatio in peius“ ), nebolo možné rozhodovať v odvolacom konaní aj o tomto nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.