Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/53/2011

Potvrdené rozhodnutím 19Co/27/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X/A, B., proti odporkyni F. Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, B., o zaplatenie 1 766,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/53/2011-106 zo dňa 28.11.2012 jednohlasne takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 402,80 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa V. M., nar. X.X.XXXX, bytom E. X/A, B., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti odporkyni F. Q., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/ XX, B., v konaní o zaplatenie 1 766,93 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

konanie o istinu nad 1.073,13 Eur z a s t a v u j e ,

odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 402,80 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu M. dňa 14.10.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 1 766,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne z dlžnej sumy od 1.2.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Všetko titulom neuhradenia nájomného a nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a v písomnom podaní označenom ako „Odvolanie“, doručenom Okresnému súdu M. dňa 20.1.2011, namietala miestnu príslušnosť tamojšieho súdu. Z uvedeného dôvodu bola predmetná právna vec dňa 3.3.2011 postúpená Okresnému súdu Prešov ako súdu vecne a miestne príslušnému.

Súd svojim rozsudkom zo dňa 11.1.2012 vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 1.312,88 Eur s 10 % úrokom z omeškania od 1.2.2009 do zaplatenia. Voči rozsudku sa odvolala odporkyňa. Uznesením zo dňa 10.5.2012 krajský súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.

Krajský súd vo svojom uznesení uviedol:

„Vzhľadom na uvedené jej potrebné vyhodnotiť základnú odvolaciu námietku odporkyne ako dôvodnú. Pri výpočte nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu je treba vychádzať z toho, že odporkyňa mesačne ako zálohu na služby uhrádzala sumu po 5.300,-- Sk. Navrhovateľ tak bude mať nárok na doplatenie nedoplatku zo strany odporkyne iba v prípade, ak zálohovité platby mesačne vo výške 5.300,-- Sk nebudú kryť nedoplatky vyúčtované, tak Slovenským plynárenským priemyslom, a.s., ako aj Bytovým družstvom B. za rok 2008.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude tak, ako to bolo už uvedené vyššie, zaoberať sa tým, či mesačné zálohy poskytnuté odporkyňou navrhovateľovi na služby spojené s užívaním bytu vo výške 5.300,-- Sk mohli alebo nemohli pokryť vyúčtované náklady. Iba v prípade, že uvedená suma nepostačovala na úhradu služieb, bude namieste návrhu v príslušnej časti vyhovieť. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal všetkými odvolacími námietkami odporkyne.“

Svojim podaním zo dňa 15.8.2012, ktoré navrhovateľ formuloval ako vyjadrenie k výzve a doloženie dôkazových dokladov, navrhovateľ uviedol, že spresňuje svoju žalobu a žaluje odporkyňu na istinu 1.073,13 Eur + úroky z omeškania. Obsahom tejto istiny je 453,13 Eur na nedoplatkoch a 620,-- Eur za chýbajúce zariadenie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov G. Q., V. Š., oboznámením zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.12.2007, vyúčtovaním mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu Bytového družstva B. za mesiace január až december 2008 zo dňa 7.4.2010, vyúčtovacej faktúry SPP č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2009, ako aj ostatných listinných dôkazov založených v spise tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XX/XXXX, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 28.12.2007 uzavreli navrhovateľ ako prenajímateľ s odporkyňou ako nájomcom zmluvu o nájme bytu, podľa ktorej ďalšími nájomníkmi bytu boli G. Q., O. Q., W. Q. F. V. Š.. Predmetom nájmu bol 2,5 izbový byt nachádzajúci sa na X. poschodí na ulici Š. XXXX/XX O. B., podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu prislúchajúcich k bytu, spoločne s príslušenstvom a zariadením bytu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2008 do 31.12.2008. Zmluvné strany si dohodli mesačné nájomné vo výške 3 000,- Sk. Začiatok nájmu bol stanovený na 1.1.2008 a v tento deň bol prenajímateľ povinný dať predmet nájmu nájomcovi k dispozícii a odovzdať mu kľúče.

Podľa článku IV. bod 1. veta prvá a druhá zmluvy o nájme bytu, nájomné nezahŕňa úhrady za služby spojené s nájmom bytu (elektrická energia, plyn, vodné, stočné, teplo, teplá voda, fond opráv, prípadne iné poplatky spojené s užívaním bytu). Za tieto služby bude platiť nájomca zálohovo 5 300,- Sk mesačne vopred spolu s nájomným, t.j. sumu 8 300,- Sk, a to najneskôr do 5. dňa mesiaca, za ktorý sa platí, a to v hotovosti najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca.

Podľa článku IV. bod 2. zmluvy o nájme bytu, vyúčtovanie za služby spojené s nájmom bude znášať nájomca /nedoplatky, príp. preplatky/. Prílohou tejto zmluvy bude preberací protokol o prevzatí a odovzdaní bytu so stavom elektromeru, plynomeru, vodomeru.

Odporkyňa sa s obsahom zmluvy pred jej podpísaním oboznámila, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve.

Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že zmluvný vzťah založený medzi ním a odporkyňou na základe zmluvy o nájme bytu fungoval. Navrhovateľ si nájomné v sume 8 300,- Sk chodieval pravidelne vyberať od odporkyne, ktorá mu peniaze odovzdala proti vystavenému príjmovému dokladu. Odporkyňa neuhradila nájomné za posledné dva mesiace roka 2008. Po skončení nájomného vzťahu si odporkyňa nesplnila povinnosť odovzdať byt do 31.12.2008, ale učinila tak až v polovici mesiaca január 2009, kedy kľúče od bytu odovzdala navrhovateľovi. Okrem dlžného nájomného za dva mesiace si navrhovateľ podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2008, ktorého vyúčtovanie mu bolo doručené v máji 2009. Najskôr mu odporkyňa mala tvrdiť, že dlžnú

sumu mu zaplatí po tom, čo sa vráti z Českej republiky, kam mala ísť pracovať. Neskôr mu odporkyňa tvrdila, že mu nič nedlhuje.

Odporkyňa na súdnom pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože žiaden nedoplatok na nájomnom nemá. Každý mesiac navrhovateľovi uhrádzala nájomné v sume 15 300,- Sk oproti v zmluve dojednanej sume 8 300,- Sk. Išlo o neoficiálnu sumu, na ktorej sa dohodli. S takýmto postupom súhlasila, pretože s rodinou súrne potrebovali zohnať bývanie. Odporkyňa navrhovateľovi dôverovala, a preto od neho nikdy nežiadala vystavenie príjmového dokladu o zaplatení konkrétnej sumy. S bývaním bola spokojná a pokiaľ by navrhovateľ byt v nadchádzajúcom roku nepotreboval, mala by záujem v ňom zostať aj naďalej. Ďalej uviedla, že navrhovateľ jej neoznámil, že by mala mať nejaký nedoplatok. V roku 2008 pracovala na dohodu, jej mesačný príjem bol približne 2 000,- Sk až 2 500,- Sk, okrem toho dostávala sociálne dávky, čo bolo spolu približne 8 000,- Sk. Jej manžel pracoval vo O. Z., kde zarobil okolo 1 100 libier.

Svedok G. Q., manžel odporkyne, k predmetnému konaniu uviedol, že v byte bývali s manželkou, ich deťmi a švagrinou. Pri odovzdávaní peňazí navrhovateľovi bol osobne asi trikrát, na konci roka 2008, kedy nepracoval v zahraničí. Peniaze odovzdávali navrhovateľovi do rúk. Išlo o sumu 8 300,- Sk podľa zmluvy. Okrem toho uhrádzali ďalších 7 000,- Sk na základe ústnej dohody s navrhovateľom, ktorý ich požadoval ako zálohu na pokrytie prípadných nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu. Na otázku súdu týkajúcu sa výšky nájomného, prečo uhrádzali tak vysoké nájomné, t.j. sumu 15 300,- Sk, keď bežné nájomné v B. sa v tom čase pohybovalo okolo 8 000,- Sk až 9 000,- Sk odpovedal, že boli s rodinou v tiesni, nemali kam ísť, a preto pristúpili na takúto dohodu.

V. Š., sestra odporkyne, bývala v roku 2008 v predmetnom byte a podľa jej výpovede bola takmer zakaždým pri odovzdávaní peňazí navrhovateľovi. Sumu 15 300,- Sk odovzdávala odporkyňa navrhovateľovi z ruky do ruky, bez vystavenia osobitných dokladov, pričom svedkyňa prispievala na nájomné sumou 4 000,- Sk.

Na súdnom pojednávaní konanom dňa 9.11.2011 navrhovateľ spresnil petit návrhu na začatie konania a návrh v časti prevyšujúcej sumu 1 312,88 eura vzal späť. Svoj návrh odôvodnil tým, že návrh o zaplatenie nájomného za mesiace november a december 2008 berie späť, rovnako tak nárok na zaplatenie za poškodené veci, a predmetom konania tak zostáva suma 1 312,88 eura, ktorá predstavuje nedoplatok za energie v sume 1 194 eur podľa vyúčtovania Bytového družstva B. a tiež nedoplatok za plyn v sume 93,28 eura podľa predloženej faktúry SPP, a.s.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd postupom podľa konanie v časti prevyšujúcej sumu 1 312, eura zastavil.

Vo vyjadrení zo dňa 15.8.2012 navrhovateľ sa dožadoval zaplatenia od odporkyne istiny 1.073,13 Eur, ktoré rozdelil na sumu 453,13 Eur na nedoplatku a 620,-- Eur za chýbajúce zariadenie.

Na pojednávaní dňa 3.10.2012 uviedol, že keď prepočítal všetky nedoplatky, zistil, že tá čiastka nedoplatku je 453,13 Eur. 620,-- Eur je za chýbajúce zariadenie, pretože veci, ktoré boli v byte, neboli vrátené a poukazoval na preberací protokol z roku 2007. Na otázku súdu, prečo to uvádza až teraz a aké dôkazy má o veciach a ich hodnotách, navrhovateľ uviedol, že tie veci tam jednoducho neboli, keď odporkyňa odišla, hodila mu iba kľúče. Tú hodnotu si dal na základe vlastnej úvahy.

Odporkyňa uviedla, že žiadne veci, ktoré boli navrhovateľove, z bytu nevyniesla. Odporkyňa uviedla, že veci, ktoré uvádzal navrhovateľ, tam ani neboli.

Na pojednávaní dňa 7.11.2012 odporkyňa predložila k nahliadnutiu súdu fotky, z ktorých vyplýva, že napríklad koberec, ktorý mala v prenajatom byte navrhovateľa, mala už aj v predchádzajúcich prenájmoch, čo z predložených fotografií vyplynulo. Taktiež napríklad aj chladničku, skrinky a podobne.

Navrhovateľ sám uviedol, že koberec na fotkách nie je jeho. Jeho koberec bol iný, a kde ho odporkyňa dala, tak to nevie. Iné dôkazy navrhovateľ nepredložil.

Z vyúčtovacej faktúry z SPP na predmetný byt vyplýva, že nedoplatok za obdobie od 19.1.2008 do 31.12.2008 je 93,28 Eur, spotrebované množstvo kWh za predmetné obdobie bolo 1.552. Z vyúčtovania mesačných zálohovitých platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace v roku 2008 od Bytového družstva B. (č.l.59) vyplýva, že nedoplatok za rok 2008 je suma 1.194,09 Eur, pričom celkové náklady z predmetného bytu tvorili istinu vo výške 72.903,14 Sk, zaplatených bolo 36.930,-- Sk.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa , úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Podľa , byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

Podľa , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súdy a iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ostatné orgány

verejnej moci, vrátane právnických osôb, ktoré vedú úradné registre a úradné evidencie so záznamami o majetkových hodnotách znejúcich na slovenskú menu, sú pri svojej činnosti povinné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu zohľadňovať prechod na euro vrátane zohľadňovania konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro; tieto skutočnosti netreba v konaniach pred orgánmi verejnej moci dokazovať. Orgány verejnej moci sú tiež pri svojej činnosti príslušné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu vykonávať prepočty a kontrolovať správnosť prepočtov peňažných súm zo slovenských korún na eurá vrátane prepočtov peňažných súm, o ktorých orgány verejnej moci rozhodujú po určení konverzného kurzu a ktoré sa stanú splatnými alebo ktorých splátky sa stanú splatnými až po zavedení eura.

Súd sa po opätovnom vykonaní dokazovania zaoberal nárokom navrhovateľa, ktorý po zrušujúcom uznesení krajského súdu navrhovateľ upravil na dve časti a to v časti nedoplatku 453,13 Eur a z časti za chýbajúce zariadenie 620,-- Eur. Keďže celková istina zo strany navrhovateľa bola 1.073,13 Eur a predmetom konania bola istina 1.312,88 Eur, súd s poukazom na ustanovenia v prevyšujúcej časti nad sumu 1.073, Eur konanie zastavil s tým, že podanie navrhovateľa, kde upravil výšku istiny na 1.073,13 Eur zo dňa 15.8.2012, podľa obsahu vyhodnotil ako späťvzatie návrhu presahujúceho túto istinu.

Istina 1.073,13 Eur pozostávala z dvoch častí a to nedoplatku na nájomnom 453,13 Eur a 620,-- Eur za chýbajúce zariadenie.

V časti o nedoplatku nájomného súd vychádzal zo zmluvy o nájme bytu, ktorú účastníci uzavreli dňa 28.12.2007. V článku IV bod 2 sa uvádza, že vyúčtovanie za služby spojené s nájmom bude znášať nájomca (nedoplatky prípadne preplatky). Prílohou tejto zmluvy bude preberací protokol o prevzatí a odovzdaní bytu so stavom elektromeru, plynomeru, vodomeru.

Súd uvádza, že každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje tzv. dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať svoje tvrdenia v zmysle V sporovom konaní je navrhovateľ povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesenie dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí (actori incumbit probatio). Spravidla preto postihuje najskôr navrhovateľa, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať tvrdený nárok.

Odporkyňa svoju procesnú obranu opiera o tvrdenie, že navrhovateľovi okrem bežného nájomného a zálohy pokrývajúcej úhradu za služby spojené s užívaním bytu spolu v sume 8 300,- Sk mesačne, navyše každý mesiac uhrádzala sumu 7 000,- Sk. O tomto svojom tvrdení však súdu nevedela predložiť žiadny relevantný dôkaz (napr. príjmový doklad). Aj keď je pravdou, že jej výpoveď potvrdili svedkovia vypočutí na súdnom pojednávaní - p. G. Q. a V. Š., súd ich tvrdeniam neuveril, a považuje ich za účelové, keďže obaja svedkovia sú v príbuzenskom vzťahu k odporkyni. Vierohodnosť tvrdení uvádzaných odporkyňou spochybňuje aj to, že odporkyňa na súdnom pojednávaní pod prísahou uviedla, že s manželom mali súdom upravený výkon práv a povinností k ich maloletým deťom. Lustráciou v registroch súdu však bolo zistené, že na tunajšom súde neprebehlo žiadne konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom W. F. O. Q.. Odporkyňa svoju procesnú obranu opiera o tvrdenie, že navrhovateľovi okrem bežného nájomného a zálohy pokrývajúcej úhradu za služby spojené s užívaním bytu spolu v sume 8 300,- Sk mesačne, že navyše uhrádzala navrhovateľovi istinu vo výške 7.000,-- Sk, neuveril, pretože odporkyňa neuniesla v tomto dôkazné bremeno.

Nespochybniteľná bola ale skutočnosť, že odporkyňa, tak ako to bolo uvádzané, platila zálohovito platby 5.300,-- Sk (článok IV bod I zmluvy) a tento fakt nebol spochybnený, 3.000,-- Sk bol dohodnutý nájom. Súd nanovo prepočítal z priložených faktúr zaplatené a spotrebované množstvá energie a služieb a zistil nasledovné. Odporkyňa zaplatila zálohovitými platbami 63.600,-- Sk navrhovateľovi (12 x 5.300,-- Sk) za rok 2008. Náklady spojené s užívaním bytu vyúčtované z Bytového družstva boli 72.903,14 Sk a nedoplatok z SPP 2.810,15 Sk (93,28 Eur). To, čo teda navrhovateľovi vzniklo ako reálne náklady spojené s užívaním bytu, bolo spoločne Bytové družstvo a SPP 75.713,29 Sk. Odporkyňa zaplatila v zmysle zmluvy 63.600,-- Sk a teda nedoplatok zo strany navrhovateľky v zmysle uzavretej zmluvy a reálnych nákladov predstavuje istinu 12.113,29 Sk, čo predstavuje 402,08 Eur. Práve táto suma predstavuje nárok navrhovateľa na doplatenie nedoplatku zo strany odporkyne, pretože táto istina predstavuje rozdiel medzi zálohovitými platbami a celkovým vyúčtovaním zo strany Bytového družstva a SPP, ktoré tieto zálohovité platby nekryli.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa sa s úhradou nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu dostala do omeškania, uvedené zakladá nárok navrhovateľa v zmysle na zaplatenie úrokov z omeškania. Navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10% ročne z istiny od 1.2.2009 do zaplatenia je dôvodný a jeho výška je v súlade s ustanovením nariadenia vlády SR č. , preto mu súd priznal tento nárok v celom rozsahu a to od uplatneného času ukončenia nájomného vzťahu.

Ďalšia časť, z ktorej pozostávala istina zo strany navrhovateľa, bolo 620,-- Eur za chýbajúce zariadenie. V tomto prípade súd opätovne poukazuje na vyššie uvedenú dôkaznú povinnosť v sporovom konaní zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ poukazoval síce na odovzdávajúci protokol, ale nepredložil identifikácie predmetných zariadení, a čo je závažnejšie pre dôkaznú situáciu, nepredložil súdu odovzdávajúci protokol. Pri ukončení nájomného vzťahu, kedy by bolo zrejmé, čo bolo alebo nebolo odovzdané v predmetnom byte. Naopak odporkyňa na svoju obranu predložila súdu fotografie z predmetného bytu, ako aj z predchádzajúcich nájmov, z ktorých sú zrejmé identické kusy nábytku alebo kobercov. S poukazom na neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa ohľadne chýbajúcich vecí - chýbajúci protokol o odovzdaní bytu pri ukončení nájomného vzťahu, ako aj o samotnej hodnote vecí (navrhovateľ uviedol, že hodnotu vecí určil svojvoľne podľa vlastnej úvahy) súd uzatvára, že návrh navrhovateľa v tejto časti nie je nijako dôvodný, je nepreukázaný. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Navrhovateľ si uplatnil istinu vo výške 1.073,13 Eur, pričom úspešný bol iba v časti nedoplatku na nájomnom vo výške 402,08 Eur, teda menej ako 50 % úspechu. Preto súd rozhodol o trovách konania s poukazom na citované ustanovenie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.