Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/38/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu: MERCURIUS, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, Jazerná 3, Košice, IČO: 31 704 964, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom na Zbrojničnej č. 12, Košice, IČO: 319 622 38, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul.63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/4605-23530/2011/993403-r zo dňa 25.2.2011, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice IV. č. /Poto zo dňa 17.12.2010, ktorým bola podľa zákona č vyrubená pokuta v sume 24.219,50 EUR, zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007.

V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2007 nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty v sume 401.757,36 EUR a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.901,31 EUR. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2009.

Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie DR SR, podanou žalobou na tunajšom súde, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie č. /Poto zo dňa 9.2.2009, avšak dňa 9.8.2010 vzal žalobu späť.

Na základe týchto skutočností bola žalobcovi uložená pokuta podľa v sume 24.219,50 EUR zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. Q.2007. Táto povinnosť vyplýva správcovi dane zo zákona, ďalší výpočet uloženej pokuty žalovaný odôvodňoval použitím ust. , , a , , , , h, v platnom znení. Námietky žalobcu v dôvodoch odvolania považoval za neopodstatnené. Námietky hmotnoprávneho charakteru uvedené v odvolaní nemôžu ovplyvniť zákonom stanovenú povinnosť uloženia pokuty.

Daňový subjekt svoje námietky smeruje proti postupu správcu dane pri vyrubení rozdielu dane, čo nie je predmetom konania o pokute.

Žalobca podal žalobu na súd v zákonnej lehote. V žalobných dôvodoch uvádza, že rozhodnutia, ktoré sú predmetom prieskumu sú nezákonné a nepreskúmateľné, s odvolaním sa na a SR, nariadenie Rady ES 2913/92 ustanovujúcim Colný kódex spoločenstva v platnom znení, nariadenie komisie EHS č. 2454/93 na vykonávanie Colného kódexu, colný v platnom znení, vyhlášku MF SR č. , nariadenie CR SR č. 278/2005, Smernicu Rady 2006/112ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme daní z pridanej hodnoty, Šiestu smernicu Rady ES 77/388/ES,

Žalobca poukazuje na to, že v priebehu daňového konania namietal posúdenie situácie ako daňový delikt i to, že podľa ust. cit. zákona //, správca dane pri ukladaní pokuty bol povinný podľa odsekov 4, 5, 7 a 12 a 15 prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

Žalobca videl rozpor so zákonom a realitou v tom, že Colný úrad v Košiciach vydal rozhodnutia, na základe ktorých sa vykonávali jednotlivé obchodné transakcie. Colný orgán dozeral na zákonnosť týchto obchodov a nemal k týmto záležitostiam žiadne pripomienky. Uvádza ďalej, že tovar prepustený do príslušného colného režimu nepodlieha dovoznému clu, obchodno-politickým opatreniam a ani dani z pridanej hodnoty. Tovar podlieha clu DPH alebo obchodno-politickým opatreniam až pri prepúšťaní tovaru zo spomínaného colného režimu do colného režimu voľný obeh. V tomto prípade DPH vymeriava a vyberá t.z., že správcom DPH pri dovoze tovaru z nečlenských krajín ES je colný úrad, v ktorého pracovnom obvode sa tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh. V tejto súvislosti poukázal na neverejné zasadnutie ÚS SR vo veci sťažnosti P. spol. s r.o., rozsudok NS SR zo dňa 20.10.2009 ÚS SR zo dňa 27.10.2010, nález ÚS SR č. III. ÚS283/2010 zo dňa 27.10.2010.

Žalobca tvrdil, že colný úrad je jediný, ktorý má v kompetencii vykonávať dohľad nad všetkými obchodnými transakciami. Materiál, ktorý sa týkal týchto obchodov, nebol ani v jednom prípade prepustený do voľného obehu.

Nekompetentnosť správcu dane v predmetných rozhodnutiach má pre žalobcu likvidačný charakter, pričom žalobca je zapísaný v obchodnom registri od roku 1995 a pracoval a stále pracuje s tovarom, ktorý bol aj v colných skladoch alebo colných režimoch a doposiaľ nemal daňový úrad voči takýmto postupom žiadne námietky aj po kontrolách u žalobcu.

Žalobca sa neúčtovaním DPH nijako neobohatil a nespôsobil ujmu štátnemu rozpočtu, pričom jeho postup bol dobromyseľný.

Navrhol súdu, aby rozhodnutie žalovaného zrušil.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 5.12.2011. V podanom vyjadrení zotrval na svojom stanovisku, ktorý je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Navrhol žalobu zamietnuť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p, po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. V ďalšom konaní sa riadil uznesením Najvyššieho súdu SR č.5Sžf 14/2012 zo dňa 28.2.2013.

Predmetom preskúmavaného rozhodnutia je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa o uložení pokuty daňovému subjektu - žalobcovi, podľa ust. , v znení neskorších predpisov /ďalej len zákona o správe daní/.

Podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. Spôsob výpočtu upravuje § 35 ods. 2 zákona o správe daní.

V prípade porušenia daňových povinností vyplývajúcich z príslušných hmotnoprávnych predpisov upravených v ust. § 35 zákona o správe daní, správca dane uplatňuje zásadu oficiality. Daňové konanie vo veci vyrubenia pokuty začína v nadväznosti na poslednú vetu ust. § 20 ods. 1 zákona o správe daní z vlastného podnetu. V tomto konaní sa nezisťuje ani nepreveruje skutočnosť rozhodujúca pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Sankčný postih je preto len následkom nedodržania príslušného hmotnoprávneho predpisu zákona o DPH.

V prípade žalobcu, správca dane neuznal pri daňovej kontrole údaje prezentované daňovým subjektom, teda z hľadiska hmotného práva bola žalobcovi určená vlastná daňová povinnosť.

V tomto konaní sa súd nezaoberá so skutkovými zisteniami, ktoré boli predmetom konania pri preskúmaní rozhodnutia č. I/223/9262-56554/2009/992517-r zo dňa 3.6.2009, pretože v tomto konaní sa skúma, či dôvody pre uloženie pokuty boli v súlade so zákonnou úpravou, ktorá je v tomto prípade ustanovená v § 35 ods. 1 písm. f/ zákona o správe daní.

Žalobca v žalobe nenamietal výpočet ani výšku pokuty, namietal iba to, že správcom DPH pri dovoze z nečlenských krajín EÚ je colný úrad, v ktorého pracovnom obvode sa tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh, ďalej porušenie § 35 ods. 16 zákona o správe daní.

Súd zistil, že konanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/223/9262-56554/2009/992517-r zo dňa 3.6.2009 bolo tunajším súdom pod sp. zn. zo dňa 19.8.2010 zastavené, uznesenie o zastavení nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2010.

Námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávneho postupu správcu dane pri uplatnení ust. § 35 ods. 16 zákona o správe daní je irelevantná z dôvodu, že v tomto prípade sa pokuta neukladala podľa ust. § 35 ods. 4, 5, 7 až 12 a 15, ale bola uložená podľa ust. § 35 ods. 1 písm. f/ zákona o správe daní.

V prípade zmeny skutkových okolností, ktoré viedli správcu dane k určeniu vlastnej daňovej povinnosti, nie je vylúčený postup podľa ust. § 35 ods. 19 zákona o správe daní.

Súd nezistil v preskúmavacom konaní nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto žalobu zamietol.

V správnom súdnictve je súd viazaný skutkovým stavom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia ( ). V čase vydania uznesenia NS SR zo dňa 28.2.2013 už bolo rozhodnuté vo veci C-165/11 z 8.11.2012. V základnom konaní (nepriznanie nadmerného odpočtu - IV. Q 2007) nejde o paakt, ale o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Rozhodnutie súdneho dvora platí pre všetky daňové subjekty v EÚ, okrem členského štátu, ktorý vo vnútroštátnom predpise využil možnosť predaj v colnom sklade oslobodiť od dane. Slovenská republika uvedenú možnosť nevyužila, preto uložená pokuta nebola správnym orgánom vyrubená nezákonne, ale s vyššie citovanou právnou úpravou.

Podľa ust. , ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe /ďalej len „v medziach žaloby“/ dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. prvá veta , neúspešnému účastníkovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.