Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/99/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľky: E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, proti odporcovi: E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, okres Senec, obec Rovinka, katastrálne územie Rovinka a to parcela registra „C“ č. XXX o výmere 57 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXX o výmere 344 m2, druh pozemku záhrada; parcela registra „C“ č. XXX o výmere 909 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXX o výmere 266 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „C“ číslo XXX.

Súd prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľke nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, okres Senec, obec Rovinka, katastrálne územie Rovinka a to parcela registra „C“ č. XXX o výmere 57 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXX o výmere 344 m2, druh pozemku záhrada; parcela registra „C“ č. XXX o výmere 909 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXX o výmere 266 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „C“ číslo XXX.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi titulom vyrovnania náhrady jeho spoluvlastnícke podielu sumu vo výške 26.500,- €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa domáhala návrhom zrušenia podielového spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, okres Senec, obec Rovinka, katastrálne územie Rovinka a to parcela registra „C“ č. XXX o výmere 57 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXX o výmere 344 m2, druh pozemku záhrada; parcela registra „C“ č. XXX o výmere 909 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXX o výmere 266 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „C“ číslo XXX. Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach navrhovateľky bol 7/8 a odporcu 1/8 k celku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením návrhu, znaleckého posudku a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním všetkých nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí odporcovi primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Spoločné nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.

Odporca na pojednávaní uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti nechce ostať bývať z dôvodu, že bývalý manžel navrhovateľky sa voči nemu dopúšťal násilného správania. Bol ochotný sa na vyporiadaní dohodnúť za podmienky, že mu navrhovateľka kúpi jedno až dvojizbový byt v Rovinke aspoň v hodnote 5.000.000,- Slovenských korún.

Zo znaleckého posudku č. 31/2012 vypracovaného znalkyňou Ing. Vierou Herdovou vyplýva, že nehnuteľnosti tvoriace podielové spoluvlastníctvo účastníkov nie je dobre možné rozdeliť. Síce parcely by bolo možné oddeľovacím geometrickým plánom rozdeliť, vo vzťahu k existujúcej stavbe a jej deľby podľa podielov to však nie je dobre možné. Z uvedeného dôvodu preto znalkyňa určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností v celkovej sume 212.000,- €.

Podľa § 142 ods. 1, 2 Občianske zákonníka (ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Predpokladom zrušenia podielového spoluvlastníctva je preukázanie aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa ako aj preukázanie pasívnej legitimácie na strane odporcov.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len , ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

Za primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Zákonné ustanovenie výslovne hovorí o primeranej náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky. v nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctva ukáže ako významnejší a prednejší. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac - menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcu. Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takými dôvodmi na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej alebo materiálnej (napr. výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej vybudovanie, zveľaďovanie). V neprospech žalobcu, napr. okolnosť, že vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva má v úmysle predať.

Každý spoluvlastník má právo obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca nechce byť ďalej v spoluvlastníckom pomere so žalovanými a vôbec nie je povinný tvrdiť a preukazovať existenciu dôvodov, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníctva opodstatnené.

Podľa vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nehnuteľnosti nie je dobre možné rozdeliť a preto vykonal vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva podľa druhého spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, keď prihliadol na účelné využitie veci a v súvislosti s tým spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ktorá mala o nehnuteľnosti záujem, dlhodobo ich užíva a sama tento spôsob aj sama navrhla. Odporca s uvedeným spôsobom vyporiadania súhlasil.

Čo sa týka ustálenia hodnoty predmetných nehnuteľností, súd postupoval spôsobom, keď cenu nehnuteľností zistil znaleckým posudkom. Znalkyňa v čase oceňovania nehnuteľností určila ich všeobecnú hodnotu na sumu 212.000,- €.

Pokiaľ ide o stanovenie primeranej náhrady; pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa určuje hodnota nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania a z nej sa vypočítava hodnota spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom na to, že odporca bol vlastníkom 1/8 patrí mu náhrada za spoluvlastnícky podiel v sume 26.500,- €. Vo vzťahu k určenej primeranej náhrade je potrebné uviesť, že navrhovateľka ako väčšinová podielová spoluvlastníčka predmetné nehnuteľnosti zhodnotila výlučnými finančnými prostriedkami, ktorú skutočnosť odporca nepoprel a navrhovateľka nežiadala tieto investície do spoločnej nehnuteľnosti započítať. Z uvedených dôvodov preto odporcom požadovaná náhrada 165.969,59 € bola neprimeranou.

O trovách konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.