Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-79-2013.pdf
PDF · 117.33 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/79/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci žalobkyne: BL Telecom debt s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpená: Advokátska kancelária SOUKENÍK
- ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C. K., o zaplatenie 580,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/36/2012-43 zo dňa 24. septembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty žalovaným zamietol. Právne rozsudok odôvodnil aplikáciou § 43 z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 2 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala od žalovaného zaplatenie 580,89 eur s príslušenstvom, a to na základe zmluvy o postúpení, ktorou prevzala od postupcu, spoločnosti Slovak Telekom a.s. pohľadávku voči žalovanému z titulu nezaplatenia faktúry č. 7903089835, vyfakturovanej ako zmluvná pokuta. Podľa dodatku k zmluve o pripojení zmluvná pokuta bola dohodnutá podľa tabuľky č. 1/ na 10.000Sk a podľa bodu 4/ tohto dodatku zmluvná pokuta patrí dodávateľovi v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka a to najmä hociktorej povinnosti uvedenej v dodatku ako aj všeobecných obchodných podmienkach. Súd dospel k záveru, že je nepochybné, že právna predchodkyňa žalobkyne právo na zmluvnú pokutu odvíjala od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňoval. Nejednalo sa o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 OZ). Právna predchodkyňa žalobkyne pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v zmysle zmluvy o pripojení a najmä dodatku považoval súd ako neprimeranú sankciu a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišoval situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti , teda na jeho začiatku. Rovnako bez akéhokoľvek významu je aj to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. V predmetnej veci žalobkyňa svoj nárok na zmluvnú pokutu odvodzovala z
neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd jej z tohto dôvodu právo nepriznal. V zmysle § 53 ods. 4 OSP súd túto zmluvnú podmienku neurčil za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia a to z toho dôvodu, že cieľom takéhoto vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky je práve to, aby dodávateľ naďalej takúto zmluvnú podmienku nepoužíval. V tomto konkrétnom prípade sa však neprijateľná zmluvná podmienka viaže na žalobkyňu, ktorá nadobudla pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávky a samotnú zmluvu neuzatvárala. Žalobkyňa vo svojom podaní zároveň žiadala v prípade ak by súd žalovanú istinu z titulu zmluvnej pokuty nepriznal, aby mu priznal náhradu škody, pretože jeho predchodca poskytol žalovanému telekomunikačné zariadenia v počte 2 ks - Sony Ericsson W580i a Sony Ericsson K750i za akciovú cenu a náhradu škody si uplatňuje ako hodnotu dotácie právneho predchodcu žalobkyne do kúpy telefónneho zariadenia. Takúto požiadavku žalobkyne nebolo možné akceptovať, pretože žalobkyňa jednoznačne prevzala od právneho predchodcu pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty a to vyfakturovanej konkrétne faktúrou č. 7903089835. Žalovaný žalobkyni žiadnu škodu nespôsobil, teda v konaní nebola preukázaná existencia škody vo vzťahu k žalobkyni, ani porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušení zmluvnej povinnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Os.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca v konaní nebol úspešný, žalovanému v konaní trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 OSP zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť 580,899 eur s úrokmi z omeškania a nahradiť trovy konania a trovy odvolacieho konania. Poukázala na skutočnosť, že otázku prijateľnosti zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah. Výška zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy. Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi žalobkyne vzniknúť v prípade, ak žalovaný čerpá všetky benefity a nebude plniť svoje povinnosti zo zmluvy. Z tohto pohľadu je potrebné primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého mobilného telefónu, ktorý musel právny predchodca žalobkyne fakticky financovať (úverovať) zo svojich prostriedkov a z hodnoty ostatných poskytnutých benefitov ako priamych investícií právneho predchodcu žalobkyne. Výšku zmluvnej pokuty pritom nie je možné odstupňovať v závislosti od času, ktorý zostáva do konca doby viazanosti, pretože právnemu predchodcovi žalobkyne sa na začiatku doby viazanosti vracajú nepriame investície vynaložené v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb žalovanému (poskytovanie vedľajších podporných telekomunikačných služieb a administratívnych výdavkov), ktoré nielen na začiatku právneho vzťahu so žalobkyňou, ale aj počas celého obdobia poskytovania služieb vynakladá. K návratnosti priamych investícií preto dochádza až neskôr. Návratnosť priamych investícií nie je priamo úmerná dobe, ktorou sú zmluvné strany viazané podľa zmluvy o pripojení, ale má progresívny charakter, preto nie je možné výšku uplatnenej zmluvnej pokuty meniť a znižovať v závislosti od času porušenia povinností zo strany žalovaného. Odvolateľ ďalej namietal, že odôvodnenie súdu ohľadne nevyváženosti zmluvnej pokuty nie je relevantné. Je predsa zrejmé, že povinnosťou právneho predchodcu žalobkyne bolo poskytnúť telekomunikačné služby a povinnosťou žalovaného bolo uhrádzať cenu za tieto služby riadne a včas. V prípade, ak by si právny predchodca žalobkyne neplnil povinnosti zo zmluvy, mohol by byť sankcionovaný podľa predpisov správneho práva a teda sankcia za neplnenie si povinností je obojstranná. Žalovaná poukazuje na ustanovenia § 545a OZ a § 53 ods. 4 písm. k) OZ a v súvislosti s uvedeným je toho názoru, že súd mohol aplikovať uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu mohol znížiť, pričom súd ani neuviedol, aká výška zmluvnej pokuty by bola primeraná. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, ktoré ust. možno považovať za generálnu klauzulu neprijateľných zmluvných podmienok, považuje sa iba ustanovenie, ktoré spôsobuje „značnú“ nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k zákonu číslo 757/2009 Z.z. predstavuje pojem značná nerovnováha v právach a povinnostiach extrémny rozdiel medzi výškou zmluvnej pokuty a výškou poskytnutých benefitov. Uvedený definičný prvok neprijateľných zmluvných podmienok určuje už smernica Rady ES č. 1993/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v čl. 3 ods. 1 ako „ak napriek požiadavke dôvery spôsobí podmienka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa“. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu treba posudzovať s prihliadnutím na § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) OZ a § 545 OZ je možné rozlíšiť do troch skupín. Do prvej skupiny možno zaradiť ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré sa považujú za prijateľnú zmluvnú podmienku. Do druhej skupiny patria
ustanovenia o zmluvnej pokute síce v neprijateľnej výške, ale ešte nespôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa a do tretej ustanovenia, ktoré už značnú nerovnováhu spôsobujú. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia zo zmluvy (poskytnutých služieb a benefitov), na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Keď boli žalovanému poskytnuté telekomunikačné zariadenia s benefitom spolu 384,68 eur, súd mal za neprimeranú výšku zmluvných pokút určenú sumou 580,89 eur (zmluvná pokuta, ktorá zabezpečovala benefit pri poskytnutí mobilného telefónu Sony Ericsson W 580i vo výške 331,94 eur a zmluvnú pokutu, ktorá zabezpečovala benefit pri poskytnutí mobilného telefónu Sony Ericsson K 750 i vo výške 248,95 eur). Súd uvedenú skutočnosť nesprávne posúdil a neprihliadol pritom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoje povinnosti riadne a včas platiť dohodnutú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby už po, v prípade sedemnástich mesiacoch viazanosti a druhom prípade od uzavretia zmluvy a jeho koncové zariadenie bolo vypojené zo siete v 1. prípade po dvadsiatich mesiacoch a v 2. prípade po troch mesiacoch doby viazanosti. Súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, aká výška zmluvnej pokuty by bola primeraná k uvedenému zmluvnému vzťahu a poskytnutým benefitom. Súd neuviedol, akou úvahou o primeranosti výšky zmluvnej pokuty sa v odôvodnení rozsudku riadil, neuviedol, čo považuje za nepomer výšky zmluvnej pokuty, tým neprispel k určitosti rozhodnutia. Ak by súd vo svojom odôvodnení uviedol, že výška zmluvnej pokuty prevyšuje zmluvnej povinnosti napríklad o 20 % či 100 %, z uvedeného by bolo zrejmé určiť, akým výkladovým pravidlom sa súd pri zamietnutí návrhu riadil a čo ešte súd považuje pri poskytnutí uvedených benefitov za prijateľnú výšku zmluvnej pokuty. K otázke neprimeranosti zmluvnej pokuty poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28 Cdo 575/2000, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/39/20U a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/125/2011-169.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.
Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:
Zo zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z. zo dňa 02.04.2008, v znení jej dodatku z 02.04.2008 a zo zmluvy o pripojení zo dňa 13.11.2006, v znení jej dodatku zo dňa 13.11.2006 vyplýva, že spoločnosť T Mobile a.s. sa zaviazala žalovanému zriadiť prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby v zmysle dohodnutých účastníckych programov a rozsahu služieb. V dodatkoch k zmluvám o pripojení si účastníci upravili podmienky kúpy mobilných telefónov. Žalovanému bol na základe dodatku k zmluve zo dňa 02.04.2008 predaný mobilný telefón značky Sony Ericsson W 580i za kúpnu cenu 2.490 Sk a bol aktivovaný program služieb 55 Viac, na základe dodatku k zmluve zo dňa 13.11.2006 bol žalovanému predaný mobilný telefón značky Sony Ericsson K 750i za kúpnu cenu 1 Sk a bol aktivovaný program služieb 100 (200) Viac. V bode 4 dodatkov k zmluvám sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej najmä v bode 1 písm. b), v bode 2 alebo 3 dodatku alebo v čl. 3 bode 3.6. alebo v čl. 5 bode 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v prvom prípade 10.000 Sk a v druhom 7.500 Sk s DPH. Žalobkyňa nadobudla pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 7.12.2011.
V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa nasledovne:
- v z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
-OZ definoval spotrebiteľské zmluvy v § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008.
-s účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Právny vzťah medzi účastníkmi založený dvoma hore uvedenými zmluvami o pripojení pôvodne uzatvorenými medzi spoločnosťou T- Mobile a.s., ktorá pri uzatváraní a plnení zmlúv konala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 z. č. 610/2003 Z. z. a na druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. OZ a podľa § 43 z. č. 610/2003 Z. z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a zmluvy o pripojení sú zmluvami spotrebiteľskými a treba na ne aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetných zmlúv.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetných zmlúv, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Z obsahu zmlúv uzavretých medzi účastníkmi a ich dodatkov vyplýva, že text zmlúv a dodatkov bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluvy boli pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmlúv a ich dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvy ako celok odmietnuť alebo ich prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/ EHS), bolo na žalobkyni ako dodávateľovi. Žalobkyňa ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázala, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Podstatným totiž je, že v daných uzavretých spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmlúv, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej
zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.
Ďalej odvolateľ namietal, že by uzatvorením dohôd o zmluvnej pokute došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluvách, resp. dodatkoch, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa.
Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.
Ako bolo už uvedené vyššie, v bode 4 dodatkov k zmluvám o pripojení sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku, t.j. v pevne dojednanej výške 10.000 Sk, t.j. 331,94 eur v prípade dodatku k zmluve zo dňa 02.04.2008 a 7.500 Sk, t.j. 248,95 eur v prípade dodatku k zmluve zo dňa 13.11.2006 Obsahom dojednaní je tiež to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný nahradiť i náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty a zmluvné pokuty je spotrebiteľ povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti.
Z obsahu zmlúv i dodatkov vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ zakúpil od dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 2.490 Sk a 1 Sk a tiež mal možnosť používať poskytované služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy žalovaným ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového súdu, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovaným ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná.
Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške 10.000 Sk, t.j. 331,94 eur a 7.500 Sk, t.j. 248,95 eur bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetných zmlúv, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na zníženú kúpnu cenu za mobilný telefón 2.490 Sk a 1 Sk musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu 331,94 eur a 248,95 eur, teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným v cit. bode 4 dodatkov k zmluvám o pripojení zo dňa 02.04.2008 a 13.11.2006 o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné (53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.
ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd v súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie, v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.
S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v zmysle § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. Keďže v odvolacom konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli, a neuplatnila si ich v zmysle § 151 ods. 1 OSP nebola mu náhrada trov odvolacieho konania priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.