Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/345/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu JUDr. Juraja Gavalčina, advokáta, Košice, Platanová 5, správcu konkurznej podstaty úpadcu Chemtrans s.r.o. „v konkurze", Strážske, Priemyselná 720, IČO: 36 191 809, proti žalovanému E. P., B. XXX, zast. JUDr. Štefanom Halinárom, Michalovce, Moldavská 4, , o zaplatenie 763,46 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -148 zo 14.6.2012 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 662,50 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 12.1.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení, o. i. citoval znenie § 451 a § 456 O. z. a uviedol, čo je účelom právnej úpravy § 451 a n. O. z., kto je povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia a kto je oprávneným subjektom, v čom môže získané bezdôvodné obohatenie spočívať, vymenoval niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré zák. v svojom § 451 ods.2 O. z. upravuje, uviedol, kde ide o plnenie bez právneho dôvodu, v ktorých prípadoch právny dôvod od začiatku neexistoval, aké plnenia možno považovať za plnenie kde právny dôvod odpadol, na akom princípe je založený rozsah a obsah reštituovaného plnenia a, čo je obsahom reštituovaného plnenia. Ďalej citoval znenie § 107 ods.1,2 O. z. a zdôraznil, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (v ods.1) a objektívnu (v ods.2), že začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie, uviedol ktorý deň je rozhodujúci pre začiatok plynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby a pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak 3 ročnej, ako aj 10 ročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia a, od ktorého dňa plynie 3 ročná (objektívna lehota) podľa § 107 O. z. a subjektívna premlčacia lehota, ktorá plynie v rámci objektívnej lehoty pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Napokon citoval znenie O. z. a nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom od 1.1.2009) a uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uskutočnil 21.11.2008 na účet žalovaného vklad vo výške 497,91 € (15 000 Sk) a 26.11.2008 vo výške 346,92 € (10 451,43 Sk) pričom odrátal z tejto sumy nároky žalovaného na cestovné za zahraničné pracovné cesty vo výške 2 450,93 Sk (81,36 €), že prijatie týchto platieb žalovaný potvrdil, že žalobca poukazoval aj na to, že žalovaný prevzal 12.9.2008 sumu 6 055,80 Sk na základe výdavkového pokladničného dokladu č.8198, 10.10.2008 sumu 3 041,60 Sk na základe výdavkového pokladničného dokladu č.8224 a 17.10.2008 sumu 3 055,30 Sk na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 8231, že žalovaný nepopieral, že podpis na výdavkovom pokladničnom dokladu č.8198 z 12.9.2008 označený písmenom A znejúci na sumu 6 055,80 Sk (obsah

prílohovej obálky čl.108), že túto prevzal a že podpis na tomto pokladničnom doklade je jeho podpisom, takisto nespochybňoval ani prevzatie sumy na základe výdavkového pokladničného dokladu č.8231 zo 17.10.2008 označený zo strany súdu písmenom C znejúci na sumu 3 055,30 Sk (obsah prílohovej obálky čl.108), ale zotrvával na tom, že sumu 3 041,60 Sk (100,96 €), ktorá mu mala byť zo strany žalobcu vyplatená na základe výdavkového pokladničného dokladu č.8224 z 10.10.2008 označenú písmenom B, neprevzal a popieral pravosť svojho podpisu na tomto výdavkovom doklade. Pokiaľ sa týka výdavkového pokladničného dokladu č.8224 z 10.10.2008 znejúci na sumu 3 041,60 Sk (označený písmenom B na čl.108) mal za to, že túto sumu žalovaný neprevzal, keďže prevzatie tejto sumy ním nebolo jednoznačne preukázané, svedkyňa Ciprichová sa vo svojej svedeckej výpovedi nejednoznačne vyjadrila o určitých skutočnostiach majúcich význam na preukázanie tejto skutočnosti, keďže nebola si úplne istá ohľadne prevzatia tejto sumy zo strany žalovaného, pričom prevzatie sumy 3 041,60 Sk (100,96 €) z jeho strany vyvodzovala z toho, že pokiaľ by mu táto suma nebola vyplatená, tak by nenastúpil na služobnú cestu, žalovaný toto tvrdenie svedkyne spochybnil a uviedol, že vykonával pracovné cesty aj bez toho, aby mu bola poskytnutá záloha a až následne po vykonaní pracovnej cesty sa všetky záležitosti dávali do poriadku, zároveň poukazoval na to, že podpis na tomto výdavkovom pokladničnom doklade nie je jeho, čo možno overiť porovnaním jeho podpisov nachádzajúcich sa v spise, ktoré sa nestotožňujú s jeho podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade č.8224 z 10.10.2008, pričom pri hodnotení prevzatia tejto sumy z jeho strany, zobral do úvahy aj túto jeho obranu. Podotkol, že takisto pokiaľ by mal vykonávať ohľadne tejto peňažnej sumy 3 041,60 Sk (100,96 €) znalecké dokazovanie trovy znaleckého dokazovania by presiahli žalobcom požadovanú sumu a vykonanie tohto dôkazu by bolo navyše v rozpore so zásadou hospodárnosti. Mal za to, že žalobca nepreukázal prevzatie sumy 3 041,60 Sk (100,96 €) zo strany „žalobcu“ a preto túto sumu, vzhľadom na obranu žalovaného ohľadne tejto sumy, považoval za opodstatnenú. Ďalej uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že žalobca uskutočnil 21.11.2008 na účet žalovaného vklad vo výške 497,91 € (15 000 Sk) a 26.11.2008 vo výške 346,92 € (10 451,43 Sk) a keďže tieto sumy zaslal na účet žalovaného bez právneho dôvodu, pričom nebolo preukázané z jeho strany, žeby ich vyplatenie súvislo s plnením jeho pracovných povinností a neboli vyplatené ani z dôvodu skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania 5.11.2008, preto v súlade s § 451 O. z. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 662,50 €, keďže na strane žalovaného došlo ohľadne uvedenej sumy k bezdôvodnému obohateniu (763,46 € - 100,96 €), že pôvodne žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 763,46 €, avšak ohľadne sumy 100,96 € (3 041,60 Sk) považoval obranu žalovaného za opodstatnenú, preto v prevyšujúcej časti nárok zamietol. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania zamietol jeho priznanie pred dňom doručenia platobného rozkazu, t.j. 11.1.2011, keďže zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby vyzval žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy a poštové podacie hárky nepreukazujú tú skutočnosť, že mu boli predmetné písomnosti aj ohľadne výzvy zo strany žalobcu doručené a či už išlo o písomnosti zo 6.8.2010, ako aj z 18.10.2010. Zistil, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 12.1.2011 predstavovala výšku 1%. Dospel k zaveru, že bolo preukázané, že prvýkrát sa žalovaný dozvedel o tom, že žalobca si voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 763,46 € doručením platobného rozkazu 11.1.2011 preto v súlade s § 517 ods.2 O. z. a § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z. ho zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne (8 % + 1 %) počnúc 12.1.2011, t.j. prvým dňom kedy sa dostal do omeškania so splnením tohto záväzku voči žalobcovi. Pokiaľ sa týka námietky premlčania zo strany žalovaného, poukázal na to, že žalobca podal „žalobcu“ 8.11.2010, že poukázal finančné prostriedky na účet žalovaného 21.11.2008 - sumu 497,91 € (15 000 Sk) a 26.11.2008 - sumu 346,92 € (10 451,43 Sk), že žalobca sa o tejto skutočnosti, pokiaľ ide o sumu 497,91 € (15 000 Sk) dozvedel 21.11.2008 a ohľadne sumy 346,92 € (10 451,43 Sk) 26.11.2008, že premlčania lehota podľa § 107 O. z. by uplynula, pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 497,91 € (15 000 Sk), 21.11.2010 a pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 346,92 € (10 451,43 Sk) 26.11.2008, že žalobca podal žalobu 8.11.2008, t.j. pred uplynutím premlčacej lehoty v rámci ktorej sa mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v podľa O. z., preto z týchto dôvodov považoval námietku žalovaného za neopodstatnenú. Pokiaľ ide o trovy konania nepriznal žalobcovi náhradu trov tohto konania, poukazujúc na , keďže žalovaný nie vlastným zavinením spôsobil to, že žalobca sa musel v konaní domáhať zaplatenia tejto sumy, pričom prijal tieto peniaze v dobrej viere za to, že „žalovaný“ mu tieto peniaze zaslal z titulu vyúčtovania určitých mzdových nárokov, súvisiacich so skončením pracovného pomeru, čo však nebolo v konaní zo strany žalovaného preukázané a, že ak by žalobca peniaze nezaslal na účet žalovaného omylom, nemusel by sa domáhať ich zaplatenia súdnou cestou, preto rozhodol, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a v jeho dôvodoch uviedol, že má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to z dôvodu,

že on ako pracovník dostal od žalobcu iba to, čo si odpracoval a zaslúžil, že pri odchode zo zamestnania podpisoval pracovný list, v ktorom je jednoznačne uvedené, že tak organizácia, ako žalobca, ako aj on - pracovník, ako žalovaný, nemajú voči sebe žiadne podlžnosti, všetky nároky sú vyrovnané, že peniaze od žalobcu prijal v dobrej viere, že si ich plne zaslúžil, a preto trvá na tom, že nie je žalobcovi nič dlžný, ničím sa neprevinil, aby mu mal platiť sumu vo výške 662,50 € a ešte mu aj platiť úroky z omeškania. Na základe uvedeného preto žiadal zrušiť rozsudok v plnom rozsahu ako nedôvodný.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že proti rozsudku podal žalovaný 24.9.2012 odvolanie, v ktorom namieta, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to z dôvodu, že on „ako pracovník dostal od žalobcu iba to, čo si odpracoval a zaslúžil“, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí a má za to, že súd vo veci úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny podľa potvrdiť.

Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (, ), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, potvrdil podľa , ako vecne správny, lebo hoci súd vec sčasti nesprávne právne posúdil, úplne zistil skutkový stav veci, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s nim v celom rozsahu stotožňuje.

Žalovaný uplatnil iba odvolací dôvod podľa (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ale skutočnosti uvedené v odvolaní sa dajú podradiť aj pod odvolací dôvod upravený v , t. j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - , preto žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

Súd nepoužil správny právny predpis, lebo správne mal na daný skutkový stav aplikovať § 222 Z. p., avšak napriek tomu, vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, keďže právna úprava bezdôvodného obohatenia v Z. p. je v podstate (až na niektoré odchýlky, ktoré na posúdenie nároku žalobcu v prejednávanej veci nemajú nijaký právny význam) identická s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia v O. z., pričom pokiaľ ide o premlčanie platí v celom rozsahu úprava podľa O. z.

Podľa § 222 (Bezdôvodné obohatenie) ods.1 Z. p. ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa ods.2 cit. ust. bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ods.3 cit. ust. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ods.4 cit. ust. s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa ods.6 cit. ust. vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Podľa ustálenej súdnej praxe bezdôvodným obohatením podľa Z. p. sú akékoľvek neprávom vyplatené sumy, tzn., môže ísť o neprávom vyplatené sumy všetkého druhu, a teda nielen z dôvodu mzdy, príp. nesprávne vyplatených náhrad cestovných výdavkov.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že skutočnosť, že žalovaný pri odchode zo zamestnania podpisoval pracovný list, v ktorom je jednoznačne uvedené, že tak organizácia, ako žalobca, ako aj on - pracovník, ako žalovaný, nemajú voči sebe žiadne podlžnosti, všetky nároky sú vyrovnané, nevylučuje, aby sa zamestnávateľ - ak neskôr zistí, že má voči zamestnancovi pohľadávku - domáhal jej uspokojenia v súdnom konaní a rovnako tak nezakladá ani existenciu dobrej viery na strane zamestnanca.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Účastníci konania si neuplatnili náhradu trov odvolacieho konania, preto o nich nebolo potrebné rozhodnúť.

Súd sa upozorňuje, že úvodná časť písomného vyhotovenia rozsudku („Okresný súd ... ako sudca“) nezodpovedá úprave v § 11 ods.3 zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a takáto formulácia je nesprávna.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.