Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/40/2011

Potvrdené rozhodnutím 5Co/345/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu JUDr. Juraja Gavalčina, advokáta, Košice, Platanová 5, správcu konkurznej podstaty úpadcu Chemtrans s.r.o. „v konkurze", Strážske, Priemyselná 720, IČO: 36 191 809, proti žalovanému E. P., B. XXX, zast. JUDr. Štefanom Halinárom, Michalovce, Moldavská 4, , o zaplatenie 763,46 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 20C/40/2011-148 zo 14.6.2012 Okresného súdu Michalovce rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok."

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, JUDr. Marek Kotora ako sudca, v právnej veci žalobcu JUDr. Juraj Gavalčin, so sídlom kancelárie Platanova 5, 041 01 Košice, správca podstaty dlžníka Chemtrans s.r.o., so sídlom Priemyselná 720, 072 22 Strážske, IČO: 36191809 proti žalovanému E., o zaplatenie 763,46 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 662,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 12.1.2011 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 763,46 EUR s 9% úrokom z omeškania ročne od 19.10.2010 do zaplatenia, ako aj trovy tohto konania.

Poukazoval na to, že omylom zo strany ekonomického oddelenia žalobcu došlo k úhrade na účet žalovaného dňa 21.11.2008 v sume 15.000,- Sk (497,91 EUR) a dňa 26.11.2008 v sume 10.451,43 Sk (346,92 EUR), pričom žalovanému zostal nárok na úhradu cestovných náhrad za zahraničné pracovné cesty vo výške 2450,93 Sk (81,36 EUR) a prevyšujúcu sumu 763,46 EUR považuje za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v zmysle a násl. .

Uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril so žalovaným ako zamestnancom písomne dňa 9.9.2008 pracovnú zmluvu (čl. 10-15 spisu) na základe ktorej žalovaný vykonával prácu vodič MKD, resp. práce podľa pokynov zamestnávateľa. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, s dňom nástupu 10.9.2008 a s dojednanou skúšobnou dobou v rozsahu 3 mesiacov. Žalobca ako zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so žalovaným ako zamestnancom v skúšobnej dobe Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru podľa dňa 5.11.2008 (čl. 16 spisu).

Žalovaný bol zamestnaný u žalobcu od 10.9.2008 do 5.11.2008 počas ktorého vykonal 3 zahraničné pracovné cesty v čase od 12.9.2008 do 7.10.2008, ďalšiu od 10.10.2008 do 15.10.2008 a poslednú od 17.10.2008 do 24.10.2008 za ktoré mu boli vyplatené a to mzda za obdobie september 2008 a za obdobie október 2008 (čl. 17 a 18 spisu) a cestovné náhrady za pracovné cesty dňa 12.9.2008 v sume 6.055,80 Sk v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 8198 (čl. 22 spisu), dňa 10.10.2008 mu bola vyplatená suma 3.041,60 Sk v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 8224 (čl. 23 spisu), dňa 17.10.2008 suma 3.055,30 Sk v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 8231 (čl. 24 spisu), dňa 20.10.2008 suma 23.000,- Sk vkladom na účet (čl.

23 spisu), dňa 21.11.2008 suma 15.000,- Sk vkladom na účet (čl. 20 spisu) a dňa 26.11. 2008 suma 10.451,43 Sk vkladom na účet (čl. 21 spisu).

Žalovaného vyzval listom zo dňa 6.8.2010 (čl. 66 spisu) na dobrovoľné vydanie neoprávnene prijatej sumy, t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 763,46 Sk s tým, že mu ešte umožnil úhradu celej sumy aby ju uhradil v splátkach počas troch mesiacov. Zároveň ho poučil, že v prípade márneho uplynutia dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie pristúpi k vymáhaniu dohodnutej kúpnej ceny súdnou cestou.

Listom zo dňa 18.10.2010 (čl. 67 spisu) žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu vyzval žalovaného predžalobnou upomienkou na uhradenie sumy 763,46 EUR a to na dobrovoľnú úhradu jeho záväzku s poučením, že v prípade márneho uplynutia dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie pristúpi k vymáhaniu dohodnutej kúpnej ceny súdnou cestou.

Zdôraznil, že žalovaný na list zo dňa 6.8. 2010 (čl. 66 spisu) ani na list zo dňa 18.10.2010 (čl. 67 spisu) nijako nereagoval. Preto si uplatňuje zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle a Nariadenia vlády č. účinné od 1.1.2009 vo výške 9% ročne.

Na preukázanie skutočnosti, že žalovaný absolvoval predmetné zahraničné pracovné cesty žalovaný predložil príkazy na zahraničnú pracovnú cestu, ako aj vyúčtovanie nároku na stravné (čl.4-7 spisu a čl. 25- 65 spisu).

Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil. Mal za to, že šofér vykonávajúci zahraničné služobné cesty má mať taký príjem, ktorý je spolu aj s nárokom, ktorý si teraz u neho žaloba uplatňuje, by bolo možné považovať za adekvátny.

Počas trvania pracovného pomeru do 5.11.2008 mu bola vyplatená mzda, ako aj náhrady za pracovné cesty. Za tieto náhrady považuje aj sumu poskytnutú vo výške 763,46 EUR. Po skončení pracovného pomeru dňa 5.11.2008 podpisoval aj to, že medzi účastníkmi konania nie sú žiadne sporné nároky a že majú všetko vysporiadané.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX (čl. 10-15 spisu) žalovaný začal vykonávať pre žalovaného v zmysle článku 2 prácu vodič MKD, resp. práce podľa pokynov zamestnávateľa.

V zmysle článku 5 Mzdové podmienky bolo uvedené, že za riadny výkon práce podľa zmluvy patrí zamestnancovi mesačná hrubá mzda vo výške 11.000,- Sk a ďalšie plnenie podľa platného predpisu ohodnotenia výkonov vodičov.

V zmysle článku 1 bol dojednaný nástup zamestnanca do práce dňa 10.9.2008 a v zmysle článku 4 bol dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú bod 2 a v zmysle bodu 3 v súlade s ust. bola dojednaná skúšobná doba v rozsahu 3 mesiacov.

Z Dohody o rozviazaní pracovného pomeru podľa (čl. 16 spisu) súd zistil, že medzi spoločnosťou Chemtrans s.r.o. a žalovaným bolo dojednané, že pracovný pomer končí dňom 5.11.2008 dohodou v zmysle - v skúšobnej dobe.

Na preukázanie úhrady sumy 9.642,50 Sk žalovaný predložil súdu výpis z účtu (čl.17 spisu) a o vykonaní úhrady zo dňa 8.10. 2008, ako aj o vykonaní úhrady zo dňa 10.11.2008 v sume 11.604,- Sk (čl.18 spisu) a o vykonaní úhrady dňa 20.10.2008 v sume 23.000,- Sk (čl. 19 spisu) na účet žalovaného a o vykonaní úhrady dňa 21.11.2008 v sume 15.000,- Sk (čl.20 spisu) a dňa 26.11.2008 o vykonaní úhrady v prospech žalovaného vo výške 10.451,43 Sk (čl. 21 spisu).

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. zo dňa 18.11.2010 (čl. 75 spisu), ktorý bol žalovanému doručený dňa 11.1.2011.

Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý bol doručený Okresnému súdu Michalovce dňa 21.1.2011 (čl. 80 spisu). V predmetnom odpore uviedol, že pri ukončení pracovného pomeru podpísal so žalobcom výstupný list, kde bolo uvedené, že nemá žiadne podlžnosti voči zamestnávateľovi žalobcovi. Finančné prostriedky na svojom účte prijal v dobrej viere s vedomým, že čo sa týka výšky celkovej sumy na základe vyúčtovania cestovných náhrad v zmysle Zákona o cestovných náhradách za zahraničné služobné cesty mali by byť v zmysle zákona oveľa vyššie, ako mu boli vyplatené.

Neuznával fotokópie výdavkových pokladničných dokladov a to konkrétne výdavkový doklad č. 8198 na sumu 200,- EUR zo dňa 12.9.2008 a výdavkový doklad č. 8224 na sumu 100,- EUR zo dňa 10.10.2008, keďže sa nejedná o jeho vlastnoručne podpisy a neuznáva teda prevzatie sumy vo výške 300,- EUR.

Zároveň vzniesol námietku premlčania sumy 763,46 EUR.

Vo vyjadrení žalobcu voči odporu k platobnému rozkazu zo dňa 16.2.2011 (čl.84 spisu) žalobca uviedol, že žalovaný nemohol prijať prostriedky v sume 763,46 EUR v dobrej viere, lebo tieto nepredstavujú náhradu za služobné zahraničné cesty, pretože žalovanému boli všetky náhrady za cestovné, ako aj ostatné mzdové a iné finančné nároky uhradené a riadne vysporiadané.

Cestovné náhrady za zahraničné služobné cesty na ktoré poukazuje žalovaný boli osobne vypočítané zamestnankyňou žalobcu Ing. Svetlanou Záhumenskou v zmysle platných právnych predpisov, ktoré žalovaný vo vyjadrení cituje a na základe skutočne vykonaných zahraničných pracovných ciest.

Listom zo dňa 6.8.2010 a listom zo dňa 18.10.2010 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše žalovaný vo svojom odpore nevyšpecifikoval nároky na cestovné náhrady za zahraničné služobné cesty, ktoré mu mali byť podľa jeho názoru vyplatené a oddiaľuje tým vydanie bezdôvodného obohatenia.

Mal za to, že podpisy na pokladničnom doklade č. 8198 na sumu 200,- EUR zo dňa 12.9.2008 a doklad č. 8224 na sumu 100,- EUR zo dňa 10.10.2008 sú podpismi žalovaného. Pokladničný doklad č. 8198 nebol osobne prevzatý na pracovisku žalovaným, ale špeditérom pánom Fedákom, ktorý doručil žalovanému finančnú hotovosť vo výške 200,- EUR spolu s pokladničným dokladom č. 8198 a žalovaný riadne prevzal hotovosť vo výške 200,- EUR podľa vedomosti žalobcu a podľa vyjadrenia pána Fedáka žalovaný podpísal pokladničný doklad, ktorý následne doručil pán Fedák na pracovisko žalobcu.

Pokiaľ ide o pokladničný doklad č. 8198 na sumu 200,- EUR bol vystavený v dvoch vyhotoveniach, pričom jedno vyhotovenie pokladničného dokladu podpísal pán Fedák pri prevzatí finančných prostriedkov vo výške 200,- EUR na pracovisku žalobcu a druhý pokladničný doklad odovzdal pán Fedák žalovanému pri prevzatí sumy 200,- EUR, ktorý následne podpísal žalovaný.

Pokiaľ sa týka námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný voči nároku žalobcu sa žalobca odvolával sa na ust. , kde uviedol, že prvýkrát sa žalobca mohol dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia najneskôr v deň jeho vzniku a to dňa 21.11.2008, kedy žalobca prvýkrát uhradil omylom žalovanému sumu 497,91 EUR.

Žaloba na vydanie platobnému rozkazu o zaplatenie 763,46 EUR bola podaná dňa 8.11.2010 na okresnom súde z toho dôvodu nárok nie je premlčaný a žaloba je dôvodná.

Pokiaľ ide o výstupný list zo dňa 22.1.2011 žalobca uviedol, že takýto list v ktorom sa žalovaný odvoláva, že žalovaný nemá voči nemu žiadne podlžnosti žalobca nemá takýto list k dispozícii. Výstupné listy, ktoré obvykle podpisujú zamestnanci žalobcu pri ukončení pracovného pomeru majú predovšetkým záznamový a evidenčný charakter v tom zmysle, že zamestnanec, ktorý končí pracovný pomer u žalobcu uhradil všetky prípadné podlžnosti, ktoré mu vznikli počas trvania pracovného pomeru, napríklad nároky vyplývajúce zo spôsobených škôd. Takýto list však nezbavuje zamestnanca k prípadnému vydaniu bezdôvodného obohatenia, resp. iných nárokov.

K vzniku bezdôvodného obohatenia a k poukázaniu sumy vo výše 497,91 EUR došlo dňa 21.11.2008 a sumy 346,92 EUR dňa 26.11.2008 teda až po ukončení pracovného pomeru a až následne žalobca zistil nesprávne poukázanie finančných prostriedkov a poukazovanie žalovaného na výstupný list je neopodstatnené.

Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností predložil do spisu originál výdavkového pokladničného dokladu č. 8198 zo dňa 12.9.2008, originál výdavkového pokladničného dokladu č. 8224 zo dňa 10.10.2008 a originál výdavkového pokladničného dokladu č. 8231 zo dňa 17.10.2008, ktoré boli založené do prílohovej obálky na čl. 108 spisu..

Pokiaľ sa týka doručovania predžalobnej upomienky, ktorá bola zasielaná doporučene žalovanému 13.10.2010 táto sa mu vrátila s poznámkou adresát neznámy.

Zároveň predložil fotokópiu hárku o doručovaní predžalobnej upomienky zo dňa 18.10.2010 na adresu B., ktorá sa jeho právnemu zástupcovi nevrátila a zrejme bola žalovanému doručená, nakoľko následne žalovaný bol osobne v kancelárii. O tejto skutočnosti predložil poštový podací hárok na čl. 109 spisu o doručovaní na adresu Konečná č.6, Michalovce.

Z výsluchu svedkyne K., ako asistentka a následne fakturantka s tým, že mala na starosti aj pokladňu, pričom v súvislosti s pokladňou vykonávala činnosti - vystavovala príjmové a výdavkové doklady pre spoločnosti a pokiaľ prebiehali platby v hotovosti, ako aj pre zamestnancov tak im určité sumy odovzdávala.

Pokiaľ sa týka vystavenia pokladničného dokladu č. 8198 označeného ako A1 a ako A2 nachádzajúceho sa v prílohovej obálke (čl. 108 spisu) uviedla, že pri pokladničnom doklade by malo ísť o podpis pána P. odovzdať nedovolila.

Ďalej uviedla, že bolo praxou, že pred vykonaním pracovnej cesty a pred vykonaním prepravy dostávali zamestnanci zálohu na túto pracovnú cestu a osobne si myslí, že pokiaľ by túto zálohu žalovaný neprevzal, ani by nevycestoval pokiaľ by nebola daná určitá záloha na realizáciu tejto pracovnej cesty. Tvrdila, že peniaze prevzal pán Tomovčík osobne.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mal za to, že šofér vykonávajúci zahraničné služobné cesty má mať taký príjem, ktorý je spolu aj s nárokom, ktorý si teraz u neho žaloba uplatňuje by bolo možné považovať za adekvátny. Počas trvania pracovného pomeru do 5.11.2008 mu bola vyplatená mzda, ako aj náhrady za pracovné cesty. Za tieto náhrady považuje aj sumu poskytnutú vo výške 763,46 EUR. Po skončení pracovného pomeru dňa 5.11.2008 podpisoval aj to, že medzi účastníkmi konania nie sú žiadne sporné nároky a že majú všetko vysporiadané.

Mal za to, že pokiaľ po skončení pracovného pomeru mu žalobca zaslal sumu 15.000,- Sk dňa 21.11.2008 a 10.451,43 Sk 26.11.2008 tak išlo o vyrovnanie určitých nedoplatkov, ktoré vznikli z trvania pracovného pomeru. Tieto však nešpecifikoval.

Namietal zároveň aj úrok z omeškania, ktorý si uplatňoval žalobca, keďže na jeho strane došlo k prijatiu peňazí v dobrej viere, že mu táto suma patrí a to za určité nároky, ktoré vznikli ešte počas trvania pracovného pomeru.

Potvrdil prijatie sumy 100,- EUR, ako aj svoj podpis na pokladničnom doklade č. 8231. Potvrdil aj tú skutočnosť, že dňa 20.10.2008 prišla na jeho účet suma 23.000,- Sk, ako aj suma 15.000,- Sk a suma 10.451,43 Sk. Takisto potvrdil vyplatenie náhrady mzdy vo výške 9.643,-Sk za mesiac september 2008 a sumy 11.604,- Sk za mesiac október 2008.

Žalovaný po nahliadnutí do výdavkového pokladničného dokladu č. 8224 zo dňa 10.10.2008 označený zo strany súdu písmenom B znejúci na sumu 3.041,602 Sk (100,96 EUR), ktorý sa nachádza na čl. 108 spisu uviedol, že podpis uvedený v časti podpis príjemcu nie je jeho podpisom, pričom na prvý pohľad možno vidieť, že podpis príjemcu v tejto časti na pokladničnom doklade označenom zo strany súdu písmenom A2 (pokladničný doklad č. 8198 zo dňa 12.9.2008) je jeho podpisom, pričom úplne odlišný podpis v časti príjemcu je na pokladničnom doklade označenom zo strany súdu písmenom B (výdavkový pokladničný doklad č. 8224 zo dňa 10.10.2008.

Pokiaľ sa týka výdavkového pokladničného dokladu č. 8231 zo dňa 17.10.2008 označený písmenom C znejúci na sumu 3.055,30 Sk, ktorý sa nachádza na čl. 108 spisu uviedol, že ide o jeho podpis.

Žalovaný zdôrazňoval, že pokiaľ sa aj porovná podpis na pokladničnom doklade č. 8198 označený zo strany súdu písmenom A2, ako aj podpis na pokladničnom doklade 8231 označený písmenom C, ako aj podpis na odpore voči platobnému rozkazu tak tieto podpisy sú úplne iné, ako podpis na pokladničnom doklade č. 8224 označený písmenom B. Zotrvával na tom, že nejde o jeho podpis.

Pokiaľ sa týkalo výsluchu svedkyne Ciprichovej mal za to, že táto sa jednoznačne nevyjadrila, že ide o jeho podpis, teda tvrdil naďalej, že výdavkový pokladničný doklad označený písmenom B (výdavkový pokladničný doklad č. 8224 zo dňa 10.10.2008) nepodpísal, pričom svedkyňa jednoznačne neuviedla, že je si istá na 100%, že ide o jeho podpis a žeby malo ísť o jeho podpis, čo si ona myslí keďže sa to tak robilo.

Pokiaľ išlo o pracovné cesty nie vždy zobral zálohu a nie vždy bez prevzatia zálohy vycestoval na pracovnú cestu, keďže bolo praxou spoločnosti Chemtrans s.r.o., že prišiel pán Tirpák, ktorý robil šéfa a povedal, že treba ísť tam a tam a v podstate sa to muselo niekedy urobiť aj bez toho, aby dostal zálohu na túto služobnú cestu a túto musel vykonať aj bez vyplatenia. A potom dodatočne sa všetko vypisovalo a dávali sa doklady a papiere do poriadku, aby všetko účtovne sedelo. Mal za to, že nie je pravdou čo vraví svedkyňa pani Ciprichová, žeby bez týchto peňazí ani nevycestoval, lebo niekedy aj keď nemal peniaze musel ísť, keďže si vážil prácu o ktorú nechcel prísť a keďže oni sa správali tak ako sa správali, teda niekedy vycestoval aj bez toho, aby mal zálohu na pracovnú cestu a nie je pravdou ako uvádza svedkyňa, žeby bez tejto zálohy nevycestoval. Uviedol, že asi týždeň pred ukončením pracovného pomeru v spoločnosti Chemtrans s.r.o. títo dávali všetky papiere do poriadku.

Pokiaľ sa týka návštevy JUDr. Kizivata toho navštívil na jeseň v roku 2010 s tým, že mal tam nejaké podlžnosti a bol si vyjasniť nejakú vec. Nevedel uviesť, či to bolo v tejto veci, alebo v inej veci. Necítil sa vinným za to, aby po dva a pol roku mal niečo žalobcovi vracať.

Nepopieral, žeby peniaze prišli, že niečo je jeho podpisom, niečo nie je jeho podpisom. Zdôraznil však, že keď opúšťal spoločnosť Chemtrans s.r.o. nemal žiadne podlžnosti voči nim, ani oni voči nemu, že odišiel s čistým štítom s nulovým kontom a že nemá im čo platiť keď oni si po dva a pol roku aj napriek tomu, že tento nárok vraj nie je premlčaný nemajú si čo voči nemu uplatňovať pokiaľ sme spravodlivým štátom.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Účelom právnej úpravy ustanovenia a následne je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom je ten v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, teda na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať buď vo veciach, alebo výkonoch, ako aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch.

Zákon vo svojom ustanovení upravuje niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia a to plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z neplatného právneho úkonu a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatočne odpadol. Právny dôvodom od začiatku neexistoval napr. v prípade poskytnutia zálohy kúpnej ceny za nehnuteľnosť, hoci kúpna zmluva ešte nebola uzavretá. O takéto bezdôvodné obohatenie pôjde aj v prípade ak niekto omylom poskytne plnenie inému voči ktorému nie je v žiadnom právnom vzťahu.

Za plnenie kde právny dôvod odpadol možno považovať napríklad plnenia, ktoré účastníkovi právneho vzťahu zostali potom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej zrušenie. Za takéto plnenie možno považovať aj prípad uzavretia dohody o obstaraní veci, zverenie peňazí na ich kúpu, ktorá sa však neuskutočnila.

V zmysle ustanovenia je určené, ktorý subjekt je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Touto osobou je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. Môže ísť o fyzickú, alebo právnickú osobu, ako aj štát.

Zákonodarca dôsledne uplatňuje zásadu spočívajúcu v tom, že nikto sa nesmie obohatiť na úkor iného. Aj v prípade, že ide o osobu na úkor ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané a nemožno ju zistiť štát sa stáva náhradným subjektom oprávneným požadovať vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia.

Rozsah a obsah reštituovaného plnenia je založený na princípe uvedenia do predchádzajúceho stavu a týka sa všetkých skutkových podstát na základe ktorých môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Predmet bezdôvodného obohatenia, t.j. to o čo sa povinný obohatil sa musí vrátiť v rovnakom rozsahu a zákon neustanovuje žiadne výnimky. Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú dobromyseľnosť v čase získania bezdôvodného obohatenia.

Obsahom reštituovaného plnenia je plnenie, ktoré bolo neoprávnene prijaté. Ide vlastne o predmet bezdôvodného obohatenia, ktorý spočíva buď v peňažnom plnení, resp. v plnení nepeňažného charakteru.

Všeobecne platí zásada, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (v odseku 1) a objektívnu ( v odseku 2). Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.

Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

Podľa premlčacie lehoty pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie 3 ročná (objektívna lehota) odo dňa kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu a subjektívna premlčania lehota, ktorá plynie v rámci objektívnej lehoty, odo dňa kedy ten na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a zároveň je splnená aj ďalšia kumulatívna podmienka, že sa dozvie aj kto sa obohatil na jeho úkor.

Táto subjektívna premlčania lehota plynie v rámci objektívnej premlčacej lehoty a nemôže presiahnuť rámec objektívnej premlčacej lehoty a aj keď začne plynúť neskôr uplynie dňom okamihu uplynutia objektívnej premlčacej lehoty.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uskutočnil dňa 21.11.2008 na účet žalovaného vklad vo výške 497,91 EUR (15.000,- Sk) a dňa 26.11.2008 vklad vo výške 346,92 EUR

(10.451,43 Sk) pričom odrátal z tejto sumy nároky žalovaného na cestovné za zahraničné pracovné cesty vo výške 2.450,93 Sk (81,36 EUR). Prijatie týchto platieb žalovaný potvrdil.

Žalobca poukazoval aj na to, že žalovaný prevzal dňa 12.9.2008 sumu 6.055,80 Sk na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 8198, dňa 10.10.2008 sumu 3.041,60 Sk na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 8224 a 17.10.2008 sumu 3.055,30 Sk na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 8231.

Žalovaný nepopieral, že podpis na výdavkovom pokladničnom dokladu č. 8198 zo dňa 12.9.2008 označený písmenom A znejúci na sumu 6.055,80 Sk (obsah prílohovej obálky čl. 108 spisu), že túto prevzal a že podpis na tomto pokladničnom doklade je jeho podpisom. Takisto nespochybňoval ani prevzatie sumy na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 8231 zo dňa 17.10.2008 označený zo strany súdu písmenom C znejúci na sumu 3.055,30 Sk (obsah prílohovej obálky čl. 108 spisu).

Zotrvával na tom, že sumu 3.041,60 Sk (100,96 EUR), ktorá mu mala byť zo strany žalobcu vyplatená na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 8224 zo dňa 10.10.2008 označenú písmenom B, neprevzal a popieral pravosť svojho podpisu na tomto výdavkovom doklade.

Súd pokiaľ sa týka výdavkového pokladničného dokladu č. 8224 zo dňa 10.10.2008 znejúci na sumu 3.041,60 Sk (označený písmenom B na čl. 108 spisu) mal za to, že túto sumu žalovaný neprevzal, keďže prevzatie tejto sumy žalovaným nebolo jednoznačne preukázané. Svedkyňa Ciprichová sa vo svojej svedckej výpovedi nejednoznačne vyjadrila o určitých skutočnostiach majúci význam na preukázanie tejto skutočnosti, keďže nebola si úplne istá ohľadne prevzatia tejto sumy zo strany žalovaného, pričom prevzatie sumy 3.041,60 Sk (100,96 EUR) zo strany žalovaného vyvodzovala z toho, že pokiaľ by mu táto suma nebola vyplatená, tak by nenastúpil na služobnú cestu. Žalovaný toto tvrdenie svedkyne spochybnil a uviedol, že vykonával pracovné cesty aj bez toho, aby mu bola poskytnutá záloha a až následne po vykonaní pracovnej cesty sa všetky záležitosti dávali do poriadku.

Zároveň poukazoval na to, že podpis na tomto výdavkovom pokladničnom doklade nie je jeho, čo možno overiť porovnaním jeho podpisov nachádzajúcich sa v spise, ktoré sa nestotožňujú s jeho podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade č. 8224 zo dňa 10.10.2008, pričom súd pri hodnotení prevzatia tejto sumy zo strany žalovaného, zobral do úvahy aj túto obranu žalovaného.

Takisto pokiaľ by mal súd vykonávať ohľadne tejto peňažnej sumy 3.041,60 Sk (100,96 EUR) znalecké dokazovanie trovy znaleckého dokazovania by presiahli žalobcom požadovanú sumu a vykonanie tohto dôkazu by bolo navyše v rozpore so zásadou hospodárnosti.

Súd mal za to, že žalobca nepreukázal prevzatie sumy 3.041,60 Sk (100,96 EUR) zo strany žalobcu a preto túto sumu vzhľadom na obranu žalovaného ohľadne tejto sumy, ktorá je uvedená vyššie považoval za opodstatnenú.

V konaní bolo preukázané, že žalobca uskutočnil dňa 21.11.2008 na účet žalovaného vklad vo výške 497,91 EUR (15.000,- Sk) a dňa 26.11.2008 vklad vo výške 346,92 EUR (10.451,43 Sk). Keďže tieto sumy zaslal žalobca na účet žalovaného bez právneho dôvodu, pričom nebolo preukázané zo strany žalovaného, žeby ich vyplatenie súvislo s plnením pracovných povinností žalovaného a neboli vyplatené ani z dôvodu skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania dňa 5.11.2008.

Preto súd v súlade s ust. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu, ktorá je uvedená vo výrokovej časti rozsudku, keďže na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu ohľadne sumy 662,50 EUR (763,46 EUR - 100,96 EUR). Pôvodne žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 763,46 EUR, avšak ohľadne sumy 100,96 EUR (3.041,60 Sk) súd považoval obranu žalovaného za opodstatnenú. Preto v prevyšujúcej časti nárok zamietol.

Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd zamietol priznanie úroku z omeškania pred dňom doručenia platobného rozkazu, t.j. dňom 11.1.2011, keďže zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby vyzval

žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy a poštové podacie hárky nepreukazujú tú skutočnosť, že žalovanému boli predmetné písomnosti aj ohľadne výzvy zo strany žalobcu doručené a či už išlo o písomnosti zo dňa 6.8.2010, ako aj zo dňa 18.10.2010.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 12.1.2011 predstavovala výšku 1%.

Bolo preukázané, že prvýkrát sa žalovaný dozvedel o tom, že žalobca si voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 763,46 EUR doručením platobného rozkazu dňa 11.1.2011 preto súd v súlade s ust. a nar. vl. č. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne (8% + 1 %) počnúc dňom 12.1.2011, t.j. prvým dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splnením tohto záväzku voči žalobcovi.

Pokiaľ sa týka námietky premlčania zo strany žalovaného súd poukazuje na to, že žalobca podal žalobcu dňa 8.11.2010. Žalobca poukázal finančné prostriedky na účet žalovaného dňa 21.11.2008 - sumu 497,91 EUR (15.000,- Sk) a dňa 26.11.2008 - sumu 346,92 EUR (10.451,43 Sk). V zmysle ust. sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca sa o tejto skutočnosti pokiaľ ide o sumu 497,91 EUR (15.000,- Sk) dozvedel 21.11.2008 a ohľadne sumy 346,92 EUR (10.451,43 Sk) dňa 26.11.2008. Premlčania lehota v zmysle ust. by uplynula pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 497,91 EUR (15.000,- Sk) dňa 21.11.2010 a pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 346,92 EUR (10.451,43 Sk) dňa 26.11.2008. Žalobca podal žalobu dňa 8.11.2008 t.j. pred uplynutím premlčacej lehoty v rámci ktorej sa mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. . Preto súd z týchto dôvodov považoval námietku žalovaného za neopodstatnenú.

Pokiaľ ide o trovy konania súd nepriznal žalobcovi náhradu trov tohto konania poukazujúc na ust. , keďže žalovaný nie vlastným zavinením spôsobil to, že žalobca sa musel v konaní domáhať zaplatenia tejto sumy, pričom žalovaný prijal tieto peniaze v dobrej viere za to, že žalovaný mu tieto peniaze zaslal z titulu vyúčtovania určitých mzdových nárokov súvisiacich so skončením pracovného pomeru, čo však nebolo v konaní zo strany žalovaného preukázané. Ak by žalobca peniaze nezaslal na účet žalovaného omylom nemusel by sa domáhať ich zaplatenia súdnou cestou. Preto súd rozhodol, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa , to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.