Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-75-2013.pdf
PDF · 75.92 KB
Case nature
Subarea
11CoE/75/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: REVYMONT, spol. s r. o., so sídlom Šaľa, Diakovská cesta 9, IČO: 30 996 503, proti povinnému: GROM, spol. s r.o. v konkurze, naposledy so sídlom Poluvsie č. 165, IČO: 31 577 580, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 76,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, zo dňa 28. februára 2013, č.k. 0Er/601/1998-11, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a v druhom výroku nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil § § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku s poukazom na § 107 ods. 4 O.s.p. a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 31.03.1998 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 2.312,- Sk s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. E 2828/95-12 zo dňa 23.03.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.1998 a vykonateľnosť dňa 17.05.1998. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi udelené dňa 22.05.1998. Poverený súdny exekútor podaním zo dňa 18.07.2012 navrhol zastavenie predmetnej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdom prvého stupňa bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 24K/24/93-Že-829 zo dňa 21.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2011, zrušil konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Mária Trubanová, PhD. bola zbavená funkcie. Spoločnosť bola dňa 10.08.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra. Prvostupňový spd konštatoval, že spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou, pričom je preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka), čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (§ 19 O.s.p.). Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcii, a preto súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné viesť voči neexistujúcemu subjektu. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil § 203 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie. Uviedol, že doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík si podaním zo dňa 18.07.2012 vyčíslil trovy exekúcie vo výške spolu 37,98 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že v zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením. Prvostupňový súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného
k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to ukončeniu exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po vyše trinástich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojím súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania (v časti trov). Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983). Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 27/08 z 24.1.2008, uznesenie č. II. ÚS 272/08 z 22.10.2008, uznesenie I. ÚS 438/08 zo 17.12.2008, uznesenie I. ÚS 256/08 zo 07.08.2008 a iné), v ktorých opakovane poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd predmetné uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na nové konanie. Uviedol, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenia, že povinný bol vymazaný z obchodného registra v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa neskúmal dôvody výmazu povinného v intenciách uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3MCdo10/201 a 6 MCdo/7/2012, na základe čoho došlo k výmazu povinného z obchodného registra. Ak došlo z dôvodu, že povinný nemal majetok ani na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Rovnako tak súdu prvého stupňa pri určovaní odmeny súdneho exekútora nepostupoval v zmysle intencií uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 5MCdo/21/2011, podľa ktorého pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora nebolo podané.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o trovách exekúcie zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Zákonom č. 32/2002 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.02.2002 zmenené ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, pričom podľa novelizovaného znenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.03.1998 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 76,74 eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 1Rob1084/95 zo dňa 19.09.1995 Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.10.1995.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, a to na základe ustanovení § 203 Exekučného poriadku.
Na základe aktuálne judikatúry (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 21/2011 zo dňa 28.01.2013) odvolací súd uvádza, že pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.
V súlade s právnym názorom uvedeným vo vyššie uvedenom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2013, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danom prípade síce správne exekúciu zastavil, avšak nesprávne uviedol dôvod jej zastavenia. Z výpisu z obchodného registra má odvolací súd za preukázané, že Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 24K/24/93- Že-829 zo dňa 21.01 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2011 bol zrušený konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Mária Trubanová, PhD. bola zbavená funkcie. Povinný bol následne dňa 10.08.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra. V takomto prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ako to nesprávne ustálil súd prvého stupňa a z ktorého záveru vychádzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci rozhodol nesprávne o trovách exekúcie, keď na vec vzťahoval ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002. V posudzovanom prípade bolo potrebné o trovách exekúcie na základe analógie procesného práva rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa s prihliadnutím na právny názor uvedený v tomto rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie súdneho exekútora. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .