Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/51/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti o maloletú E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov X. Y., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., Q. XXX/X, občianky SR, zastúpenej Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, T. G. Masaryka 14/A, Lučenec a I. F., nar. XX. XX. XXXX trvale bytom Z., V. Q. XX, občana SR, o udelenie súhlasu k vysťahovaniu maloletého dieťaťa do cudziny, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. -65 zo dňa 28. 02. 2013 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom udelil za otca súhlas matke k vysťahovaniu maloletej E. F., nar. XX. XX. XXXX do U. F.. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby aj keď bude žiť v cudzine žilo v úplnej rodine, nakoľko matka očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa a mieni uzavrieť manželstvo s jeho otcom, ktorý pracuje a žije v zahraničí, kde pre rodinu zabezpečil aj bývanie a tak matka dokáže aj v cudzine zabezpečiť starostlivosť o maloletú E.. O novej úprave styku otca s maloletou E. súd nerozhodol, lebo nemožno predpokladať aký bude zdravotný stav matky po pôrode, pričom otec dieťaťa nežiadal upraviť styk s maloletou a nemal o ňom ani žiadnu predstavu. Súd vzal do úvahy aj vzájomnú komunikáciu rodičov, z ktorej vyplynulo, že matka otcovi nikdy v styku nebránila a pokiaľ sa neuskutočnil v súdom určených termínoch ponúkla otcovi aj náhradný termín styku. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že uvedené konanie mohlo začať i bez návrhu.

Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol otec, lebo rozhodnutie je neúplné a nejasné. Súd síce argumentoval Dohovorom o právach dieťa a to konkrétne čl. 7 ods. 1, no zároveň ho svojim rozhodnutím v celom rozsahu poprel. Hoci súd argumentoval, že každé dieťa má okrem iného právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, vôbec neurčil povinnosť matke umožniť otcovi styk s maloletou. Matka maloletej podľa otca nie je tehotná a preto jej nič nebráni v tom, aby zabezpečila jeho stretávanie s dieťaťom. Otec má maloletú dcéru takisto veľmi rád a trvalé odlúčenie by znamenalo pretrhnutie jeho pút s vlastným dieťaťom. Maloletá je vo veku, kedy nerozumie tomu, čo sa deje a teda nie je prípustné, aby jeho jediný kontakt s dieťaťom bol založený výlučne na telefonovaní. Rozhodnutie súdu nerešpektuje jeho práva, práve naopak súd prispel k rozvratu a úplnému odcudzeniu otca s jeho jediným dieťaťom. Pretože okresný súd neúplne zistil skutkový stav a na základe neúplne vykonaného dokazovania dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím vážne zasiahol a narušil otcovu osobnú integritu a rodinné zázemie, domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, že by došlo k správoplatneniu rozsudku, stratil by otec akúkoľvek možnosť stýkať sa s dcérou, čo by znamenalo presne to isté, keby o ňu prišiel, no s tým rozdielom, že v tomto prípade by jeho práva poškodil štát, ktorý v Ústave garantuje svojim občanom práva spojené s rodinou.

Kolízny opatrovník trval na svojich vyjadreniach, ako i na správe o prešetrení pomerov, ktorá bola vypracovaná a navrhoval rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovania.

Matka prostredníctvom advokáta sa stotožnila s rozhodnutím prvostupňového súdu. Vo fotokópii priložila preukaz o jej tehotnosti a oznámila, že so svojim terajším partnerom uzavrie manželstvo XX. XX. XXXX. K argumentu otca, že s maloletou dcérou v budúcnosti nebude mať možnosť osobného kontaktu matka uviedla, že od vyhlásenia prvostupňového rozsudku od marca 2013 otec maloletú E. nenavštívil v marci 1 krát, v apríli 2 krát a v máji 1 krát. K vyjadreniu matka priložila aj rozpis návštev za roky 2012 a 2013. Otcovi v styku s maloletou nikdy nebránila, bol to práve otec, ktorý súdom upravený styk nevyužíval s odôvodnením, že má priateľku vo U. V., u ktorej sa zdržiava asi 15 dní v mesiaci a keď sa má stretnúť s maloletou dcérou, musí požiadať svojho otca, aby mu požičal auto. Otec o maloletú dcéru nejavil záujem ani počas doby, keď žili na Slovensku, sám nepracuje, a ako uviedol je sociálne odkázaný, nakoľko t.č. nemá prácu a teda nemôže zabezpečiť lepšie podmienky na život ani svojej dcére. Matka si zakladá novú rodinu a teda dokáže maloletej E. poskytnúť možnosť žiť v úplnej rodine a zabezpečiť jej lepšiu budúcnosť. Vzhľadom k tomu, že jej budúci manžel už dlhšiu dobu žije a pracuje vo U. F. je pochopiteľné, že sa chce odsťahovať za ním aj s maloletou E. a preto ak okresný súd udelil súhlas k vysťahovaniu dieťaťa do U. F. je takéto rozhodnutie aj v záujme maloletého dieťaťa. Matka sa stotožnila s rozhodnutím súdu, keď nerozhodol o novej úprave styku s maloletým dieťaťom, lebo takto bral do úvahy skutočnosť, že matka otcovi nikdy nebránila v styku a pokiaľ sa neuskutočnil styk v súdom určených termínoch ponúkla otcovi náhradný termín. Matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu z vecne správnych dôvodov potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle a v súlade s ust. bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa , potvrdil.

Preskúmaním veci odvolací súd má za to, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu a z tohto zisteného stavu veci vyvodil i správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožňuje.

Dôvody, pre ktoré okresný súd návrhu vyhovel sú správne a na tieto dôvody v celom rozsahu poukazuje aj krajský súd a podrobnostiach na ne odkazuje.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo svojich jednotlivých ustanoveniach pojednávajúcich zvlášť o maloletých deťoch zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu rodičov vo výchove detí, ktorých povinnosťou je chrániť ich záujmy. Rovnako aj Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. 11. 1989 obsahuje dôrazné vyhlásenia a ustanovenia, v ktorých je zvýraznená ochrana práv dieťaťa v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti dieťaťa, ktoré musí vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, okrem iných aj o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, v zmysle ust. Zákona o rodine rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Aj v takomto prípade však pri rozhodovaní musia byť v najvyššej miere chránené práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa. Pri ich hodnotení súd vychádza nielen z výpovedí rodičov, svedkov, ale vezme do úvahy aj informácie o sociálnom prostredí, v ktorom dieťa žije a má žiť, so zistením aj vzájomného vzťahu toho, ktorého rodiča k dieťaťu a spätného vzťahu dieťaťa k rodičom, pričom hodnotenie okolností daného prípadu musí zohľadňovať v maximálnej miere chránené práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa.

S poukazom na uvedené a vychádzajúc z obsahu spisu krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý komplexne posúdil informácie o sociálnych pomeroch maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov aktualizovaných v čase vydania rozhodnutia, v dôsledku čoho mal dostatok relevantných skutkových zistení pre rozhodnutie, ktorým udelil za otca súhlas k vysťahovaniu maloletej E. do U. F.. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti koncom roku 2011, boli v máji 2012 upravené práva a povinnosti rodičov voči maloletej E., ktorú súd zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 50,- Eur mesačne. Zároveň bol aj upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Dôvody, pre ktoré otec stretnutia s dieťaťom nedodržiaval, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené a ospravedlňujúce, lebo svedčia o uprednostňovaní osobných záujmov otca na úkor záujmu o maloletú dcéru. Rozsudok okresného súdu je založený na citlivom zhodnotení vzťahu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. V priebehu odvolacieho konania matka predložila súdu sobášny list vydaný Matričným úradom Obce N. dňa XX. XX. XXXX, z ktorého vyplynulo, že dňa XX.XX. XXXX uzavrela manželstvo s U. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktoré manželstvo bolo zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X ročník XXXX na strane XX pod r.č. X. Matka svojim doterajším spôsobom života, ako aj snahou vytvoriť kompletnú rodinu pre zdarný vývoj maloletej E., ako aj očakávaného narodenia ďalšieho dieťaťa, preukázala dôvodnosť podaného návrhu. S prihliadnutím na dlhoročný pobyt jej terajšieho manžela pracujúceho a žijúceho vo U. F. boli preukázané dostatočné záruky stability novozaloženej rodiny, v ktorej maloletá E. bude vyrastať, čo nesporne zohľadňuje aj jej záujem. V konaní bolo preukázané, že manžel matky dlhodobe žije vo U. F., kde od roku 2006 má stabilné zamestnanie, v ktorom zastáva post U. N. a dosahuje zárobok postačujúci na krytie primeraných potrieb celej rodiny, ktorá bude bývať, v ním prenajatom byte od roku 2010. Argumentácia otca uvedená v dôvodoch odvolania bola prednesená v podstate už pred okresným súdom a s jeho námietkami sa okresný súd v plnom rozsahu vyporiadal. Nové sktutočnosti uvádzané neboli, nebolo navrhované ani vykonanie nových dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu je náležite odôvodnené a podložené skutkovými i právnymi argumentmi, ktoré sa krajskému súdu nejavia ako svojvoľné, či nesprávne. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky ani pre zmenu a ani pre zrušenie rozsudku okresného súdu a preto krajský súd ho v plnom rozsahu potvrdil.

Pretože išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu o náhrade trov odvolacieho konania, bolo rozhodnuté v poukazom na ust. podľa

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.