Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-223-2013.pdf
PDF · 72.03 KB
Case nature
Subarea
41CoE/223/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Q. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, XXX XX T., štátny občan SR, zast. Mgr. Alešom Miklom, advokátom, so sídlom Palackého 211, 511 01 Turnov, Česká republika, proti povinnému FILIP, spol. s r.o., so sídlom Kuzmányho 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 626 106, o vymoženie pohľadávky vo výške 476,88 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Vierou Uhríkovou, Exekútorský úrad so sídlom Letná 40, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 173/2006, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er 677/2006-19 zo dňa 30. 01. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er 677/2006-19 zo dňa 30. 01. 2012 v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie, z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 3Er 677/2006-19 zo dňa 30. 01. 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Nakoľko v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že z ustanovení § 196, § 200 ods. 1, § 197 ods. 1, § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže povinný bol v priebehu exekučného konania vymazaný z obchodného registra, súdna exekútorka žiadala, aby bol na úhradu trov zaviazaný oprávnený. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému, je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Okresný súd mal za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti, a to z dôvodu, že exekučné konanie začalo už dňa 12. 04. 2006 a k výmazu povinného došlo až dňa 03. 11. 2009, teda nebolo možné od oprávneného očakávať, aby s takým časovým predstihom predvídal zánik oprávneného. Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (zánik povinného) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Z uvedených dôvodov okresný súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.
Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku o náhrade trov exekúcie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna exekútorka. V odvolaní uviedla, že v danom prípade došlo k výmazu povinného, ktorému predchádzalo jeho zrušenie bez nariadenia likvidácie. Nakoľko nedošlo k zániku povinného zlúčením, splynutím, ani rozdelením, teda imanie povinného neprešlo na právneho nástupcu, do úvahy prichádza iba situácia, keď povinný nemal žiaden majetok, a preto sa vykonanie likvidácie nevyžadovalo. Táto situácia je totožná so situáciou, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súdna exekútorka v odvolaní ďalej uviedla, že v predmetnom exekučnom konaní konala na návrh a v prospech oprávneného. Na základe poverenia vydaného súdom vykonávala úkony za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Za takúto exekučnú činnosť jej patrí náhrada trov exekúcie podľa ust. § 196 Exekučného poriadku. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekučného konania, ktorým je nemajetnosť povinného, okresný súd mal pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať v súlade s ust. § 203 ods. 2, prvá veta Exekučného poriadku a priznať jej náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odvolaní zároveň uviedla, že od 01. 11. 2010 je platcom DPH. Preto žiadala priznať náhradu trov exekúcie zvýšenú o daň z pridanej hodnoty. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie zmenil a zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 298,59 Eur vrátane DPH.
K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 12. 04. 2006 bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdna exekútorka požiadala okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 27. 04. 2006 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 156/04-40 zo dňa 09. 02. 2005. Súdna exekútorka podala dňa 14. 04. 2010 na okresnom súde podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného výmazom z obchodného registra bez likvidácie a súčasne si vyčíslila trovy exekúcie. Okresný súd následne uznesením č.k. 3Er 667/2006-19 zo dňa 30. 01. 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa ust. § 36 ods. 2, prvá veta Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania (12. 04. 2006) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania (12. 04. 2006) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania (12. 04. 2006) ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku spravidla aj pri zastavení exekúcie je ten, proti komu sa vedie exekúcia (povinný), povinný nahradiť trovy exekúcie. Výnimku z tejto zásady zakotvuje zákon tak, že za určitých okolností súd môže a za určitých okolností musí zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Z vyššie citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má povinnosť, zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje.
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v priebehu exekučného konania došlo k výmazu povinného z Obchodného registra z dôvodu, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 26Cbr/144/2008-27 zo dňa 02. 06. 2009 rozhodol o zrušení spoločnosti povinného bez likvidácie. Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý okresný súd zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s tvrdením súdnej exekútorky v odvolaní, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v predmetnej veci je daný dôvod na postup podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v danom prípade prichádza do úvahy aj zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, kedy podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie oprávnený. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že záver okresného súdu, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, je nutné považovať za súčasného stavu veci, keď sa neoboznámil s dôvodmi, pre ktoré došlo na základe Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/144/2008-27 zo dňa 02. 06. 2009 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasný. Preto aj rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov exekúcie nie je možné považovať za správne. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní si osvojil vyslovený právny názor v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011, 4M Cdo 8/2011 zo dňa 25. 01. 2012.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.