Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4C-74-2023.pdf
PDF · 94.08 KB
Case nature
Subarea
4C/74/2023
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľov: 1/ F., 2/ D., zastúpených: P., proti odporcovi: B., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.
Po právoplatnosti tohto uznesenia vec postupuje Mestu Stupava.
Odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľom 1/ a 2/ nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 14.6.2023 sa navrhovatelia (v návrhu označení ako žalobcovia) domáhali, aby súd uložil odporcovi (v návrhu označenému ako žalovaný) povinnosť zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok na miestnej komunikácii v správe Mesta Q., umiestnenej na parcele č. XXXX reg. E, evidovanej Okresným úradom F., katastrálny odbor, okres: F., obec: Q., katastrálne územie: Q., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to vrátane vytvárania akýchkoľvek prekážok na horeuvedenej miestnej komunikácii v správe Mesta Q., ktorá presahuje horeuvedenú parcelu č. XXXX reg. E nad rámec jej katastrálneho ohraničenia, a to vrátane umiestňovania akýchkoľvek predmetov, zastavenia alebo státia motorových vozidiel alebo akéhokoľvek iného spôsobu bránenia v sprístupnení nehnuteľností vlastnených navrhovateľmi, evidovaných Okresným úradom F., katastrálny odbor, okres: F., obec: Q., katastrálne územie: Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to: a/ pozemok parcela reg. C, parc. č. XXXX/X, b/ pozemok parcela reg. C, parc. č. XXXX/X, c/ stavba súp. č. XXXX,. popis stavby: poľnohospodárska účelová stavba, umiestnená na pozemku parc. č. 1XXX/X, d/ pozemok parcela reg. C, parc. č. XXXX/ XX, e/ pozemok parcela reg. C, parc. č. XXXX/XX.
2. V návrhu uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spomínaných nehnuteľností uvedených pod písm. a/ až e/ (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Odporca je vlastníkom nasledovných nehnuteľností evidovaných Okresným úradom F., katastrálny odbor, okres: F., obec: Q., katastrálne územie: Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX: a/ pozemok parcela reg. C, parc. č. XXXX/X, b/ stavba súp. č. XXXX, popis stavby: záhradná chata, umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X, c/ pozemok parcela reg. C, parc. č. XXXX/X, d/ pozemok parcela reg. C, parc. č. XXXX/X, e/ stavba súp. č. XXXX, popis stavby: garáž, umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X. Rozhodujúcimi okolnosťami pre nariadenie neodkladného opatrenia sú aktivity a konanie odporcu, ktoré nasvedčujú rušeniu navrhovateľov vo výkone ich vlastníckeho práva. Odporca opakovane bráni navrhovateľom v sprístupnení ich Nehnuteľností v podobe úmyselného vytvárania technických prekážok v prejazde motorových vozidiel, najmä tým, že na prístupovej ceste úmyselne a opakovane umiestňuje svoje motorové vozidlo. Jedná sa o jedinú prístupovú cestu spôsobilú na prejazd vozidiel k pozemkom. Juhovýchodná strana parcely č. XXXX reg. E vo vlastníctve Mesta Q. totiž nedokáže slúžiť ako príjazdová cesta pre motorové vozidlá. Uvedená prístupová cesta je nielen príjazdovou cestou prístupnou verejnosti, ale aj oficiálnou cestnou
komunikáciu v správe Mesta Q.. Mesto uvádza, že ide o tzv. miestnu cestu v zmysle § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Táto príjazdová cesta je v danej lokalite používaná už desiatky rokov a jej umiestnenie kopíruje stav, ktorý je v danej lokalite obvyklý a zaužívaný (ide o jedinú prístupovú cestu k oblasti so súkromnými pozemkami - tzv. chatová oblasť). Konanie odporcu je jednoznačne úmyselné proti právam navrhovateľov a ich ústavnému právu na výkon vlastníckeho práva. Uvedený záver je možné vyvodiť nielen zo samotného skutkového stavu, ktorým je umiestňovanie prekážok priamo na príjazdovej ceste, ale aj zo skutočnosti, že na poruchový následok týchto aktivít bol odporca niekoľkokrát upozornený. Rovnako bol tento stav riešený aj oznámením polícii, avšak bezvýsledne. Uvedené konanie odporcu navrhovatelia považovali za porušenie ustanovení zákona o cestnej premávke, Občianskeho zákonníka týkajúceho sa ochrany vlastníckeho práva a osobitne aj za konanie proti dobrým mravom, prípadne zneužívanie subjektívnych práv zo strany odporcu. Poukázali na to, že skutkový stav tamojších katastrálnych pomerov je taký, že verejne prístupná cestná komunikácia reálne prechádza a roky aj prechádzala cez hraničné miesta súkromných parciel. Prechod výhradne po verejnej parcele č. XXXX reg. E vo vlastníctve Mesta Q. už roky technicky možný nie je. Je to spôsobené tým, že v priebehu minulých rokov došlo k zastavaniu časti tejto verejnej parcely súkromnými objektami alebo objektami energetických sietí. Principiálnu protiprávnosť konania odporcu je možné odvodiť aj zo samotnej podstaty verejnej komunikácie tzv. miestnej cesty, ktorej úlohou je udržiavať cestné spojenie s pozemkami. Ani samotný fakt, že príjazdová komunikácia môže ležať alebo zasahovať do súkromných pozemkov nie je a ani nemôže byť dôvodom na jej blokáciu. Akýkoľvek výkon práva v podobe úmyselnej blokácie verejnej cestnej komunikácie predstavuje nielen zneužívanie subjektívnych práv, ale v reáliách Slovenskej republiky je aj absolútne neakceptovateľným vymáhaním (zjavne) domnelých práv daného vlastníka - faktického rušiteľa. Nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné najmä z dôvodu, že akékoľvek predchádzajúce snahy o riešenie tohto problému a zabránenie jeho opakovaniu ostali bezvýsledné. Poruchové aktivity vykonávané žalovaným sa opakujú. Neodkladnosť osvedčovali aj skutočnosťou, že na ich nehnuteľnostiach sa v súčasnosti vykonávajú stavebné práce a pozemkové úpravy. Neustále zabraňovanie prejazdu motorových vozidiel zo strany odporcu vyvoláva stav, kedy nemožno zabezpečiť prejazd vykonávateľom stavebných prác, pričom týmito krokmi je spôsobená navrhovateľom ujma nielen na výkone vlastníckeho práva, ale aj majetková škoda v podobe nutnosti predlžovať nájomný vzťah na cudzej nehnuteľnosti, v ktorej sú nútení so svojimi deťmi momentálne bývať. Stavebné úpravy na nehnuteľnostiach totiž vykonávajú aj z dôvodu vytvorenia podmienok na trvalé bývanie. Samotné konanie odporcu má následky nielen v podobe nemožnosť užívať pozemok, stavbu a vykonávať stavebné úpravy za účelom budúceho obývania danej stavby, ale má aj podobu množstva reziduálnych následkov, ktoré s jeho konaním súvisia. Trvanie svojho nároku osvedčovali nielen existenciou vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, nemožnosťou výkonu stavebných prác za účelom budúcej stavby, ale aj skutočnosťou, že odporca svoje poruchové aktivity vykonáva opakovane a spontánnym spôsobom. Zameriava ich zvlášť na čas, kedy na Nehnuteľnosť prichádzajú zhotovitelia stavebných prác a stavebných úprav so svojimi vozidlami a rovnako tak aj na čas, kedy svojim vozidlom k nehnuteľnosti pristupujú samotní navrhovatelia. V zmysle uvedeného skutkového stavu považovali za opodstatnené domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré bráni alebo sťažuje prejazd k Nehnuteľnostiam alebo bráni akémukoľvek sprístupneniu ich nehnuteľností. Navrhovatelia mali za to, že neodkladná úprava pomerov je opodstatnená nielen tým, že sa im bráni v plnohodnotnom užívaní ich Nehnuteľností, ale aj pretrvávaním a opakovaním poruchového stavu, ktorý vyvoláva ujmu na ich právach a vyvoláva bezprostredné kauzálne či reziduálne následky v podobe narastajúcej majetkovej škody.
3. Súd sa oboznámil s listinným dôkazmi priloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to čiastočnými výpismi z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. Q. (č.l. 42-50), čiastočnými výpismi z listu vlastníctva č. XXX vedeného pre k. ú. Q. (č.l. 32-41), odpoveďou Mesta Q. na žiadosť (č.l. 28), časťou Geometrického plánu - Zameranie skutkového stavu prístupovej cesty (č.l. 29), záznamami o podaní oznámenia zo 16.2.2023 a 7.5.2023 (č.l. 24-27), SMS komunikáciou (č.l. 30-31), fotodokumentáciou (č.l. 6-17) a obrazovo-zvukovou nahrávkou. Súd taktiež založil do spisu výpis z listu vlastníctva č. XXXX vedený pre k. ú. Q. (č.l. 65-69).
4. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 3 C.s.p., súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
7. Podľa § 4 C.s.p., iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
8. Podľa § 10 ods. 1 C.s.p., ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií.
10. Podľa § 1 ods. 2 cestného zákona, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a/ diaľnice, b/ cesty, c/ miestne cesty, d/ účelové cesty.
11. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych ciest a účelových ciest.
12. Podľa § 3c ods. 1 písm. d/ cestného zákona, štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami vykonávajú: nad miestnymi cestami a účelovými cestami obce.
13. Podľa § 3c ods. 2 cestného zákona, orgány štátneho odborného dozoru dbajú na zabezpečenie ochrany pozemných komunikácií a dozerajú, či sa dodržiavajú povinnosti a podmienky užívania pozemných komunikácií ustanovené týmto zákonom, predpismi vydanými na jeho vykonanie, ako aj opatrenia cestných správnych orgánov.
14. Podľa § 3c ods. 3 cestného zákona, ak zistí orgán štátneho odborného dozoru závadu, vyzve právnickú osobu alebo fyzickú osobu zodpovednú za dodržiavanie ustanovených povinností, aby sa postarali o nápravu; pri výkone dozoru môže dávať príkazy a zákazy, ako aj robiť vhodné dočasné opatrenia na odstránenie závad.
15. Podľa § 3c ods. 4 cestného zákona, ak nebude postarané o nápravu, vydá orgán štátneho odborného dozoru rozhodnutie, v ktorom nariadi postarať sa o nápravu, prípadne aj o zastavenie nezákonne vykonávaných činností.
16. Podľa § 3d ods. 3 prvej vety cestného zákona, miestne cesty sú vo vlastníctve obcí.
17. Podľa § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest.
19. Podľa § 23 cestného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
20. V súlade s ustanovením § 161 ods. 1 C.s.p. súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok konania a to najmä, či má právomoc v danej veci konať a rozhodnúť. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorej nedostatok nie je možné odstrániť a následkom nesplnenia uvedenej procesnej podmienky je zastavenie konania a postúpenie veci orgánu, ktorý má právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
21. V prejednávanej veci mal súd z čiastočných výpisov z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. Q. preukázané, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností. Z čiastočných výpisov z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. Q. je zrejmé, že odporca je výlučným vlastníkom pozemkov a stavieb špecifikovaných v návrhu, ktoré sa podľa geometrického plánu priloženého k návrhu nachádzajú v bezprostrednej blízkostí Nehnuteľností patriacich navrhovateľom. Ďalej z obsahu návrhu, z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Q. a spomínaného geometrického plánu vyplýva, že k nehnuteľnostiam odporcu a Nehnuteľnostiam navrhovateľov vedie prístupová cesta nachádzajúca sa na parcele č. XXXX registra E, druh pozemku - ostatná plocha o výmere 1 802 m2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve Mesta Q.. Z potvrdenia Mesta Q. zo dňa 14.7.2016 mal súd za preukázané, že mesto ako cestný správny orgán eviduje na parcele č. XXXX registra E miestnu komunikáciu v jeho správe. Súd preto vychádzal z toho, že predmetná prístupová cesta je tzv. miestnou cestou v zmysle § 4b ods. 1 cestného zákona. Navrhovatelia v návrhu zároveň uvádzali, že táto miestna komunikácia (cesta) v rozsahu, v akom sa dlhodobo užíva, presahuje parcelu č. XXXX registra E, a zasahuje do okolitých pozemkov patriacich iným vlastníkom. Uvedené sa javí aj z predmetného geometrického plánu. Z dôvodu jeho zlej čitateľnosti však nie je dostatočne zrejmé v akom rozsahu.
22. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že odporca im opakovane bráni v sprístupnení ich Nehnuteľností v podobe úmyselného vytvárania technických prekážok v prejazde motorových vozidiel. Tieto prekážky vytvára tým, že na predmetnej miestnej komunikácii úmyselne a opakovane umiestňuje svoje motorové vozidlo, čím ju blokuje. V nadväznosti na to sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok na tejto miestnej komunikácii, vrátane umiestňovania akýchkoľvek predmetov, zastavenia alebo státia motorových vozidiel alebo akéhokoľvek iného spôsobu bránenia v sprístupnení Nehnuteľností vlastnených navrhovateľmi (vzhľadom na obsah návrhu, v ktorom navrhovatelia poukazovali len na blokovanie predmetnej miestnej komunikácie zo strany odporcu, súd vychádzal z toho, že navrhovatelia tu mali na mysli akýkoľvek iný spôsob bránenia v sprístupnení Nehnuteľností súvisiaci s touto miestnou komunikáciou). Z uvedeného je zrejmé, že podstatou a cieľom požadovaného neodkladného opatrenia je zabezpečiť do budúcnosti pre navrhovateľov plynulú prejazdnosť (a tiež priechodnosť) predmetnej miestnej komunikácie, nakoľko odporca ju v minulosti úmyselne blokoval, v dôsledku čoho bol obmedzený, resp. zhoršený prístup navrhovateľov ako aj tretích osôb k Nehnuteľnostiam. Možno teda ustáliť, že podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k úprave užívania tejto miestnej komunikácie.
23. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií upravuje cestný zákon. Podľa § 23 cestného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z vyššie citovaných ustanovení cestného zákona vyplýva, že otázky užívania a ochrany pozemných komunikácií (ktorou je aj miestna komunikácia) nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením upraveným týmto osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je preto oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby.
24. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 6.3.2017 sp. zn. 3 Cdo 1385/2015, pričom toto jeho rozhodnutie prešlo aj testom ústavnosti uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.11.2017 sp. zn. III. ÚS 689/2017. Ústavný súd po preskúmaní uvedenej veci skonštatoval, že „Sťažovateľka sa svojím návrhom domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, avšak vzhľadom na verejnoprávny presah jej návrhu - úprava užívania verejnej komunikácie, ktorá je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom, preto o využívaní a úprave práv a povinností vo vzťahu k verejnej komunikácii je oprávnený a povinný rozhodnúť príslušný správny orgán, a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby. Všeobecné súdy do týchto vzťahov verejnoprávnej povahy môžu vstupovať len následne, v rámci správneho súdnictva, kde majú právomoc preskúmať a
rozhodnúť, či správny orgán konal v súlade s právnymi predpismi alebo vydal rozhodnutie, ktoré možno považovať za zákonné.“ K obdobným záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v ďalších svojich rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo 60/2018 a 7 Cdo 195/2020.
25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je súd toho názoru, že v predmetnej veci nemá právomoc konať a rozhodnúť.
26. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona, na miestnych komunikáciách vykonáva miestnu štátnu správu obec ako prenesený výkon štátnej správy. Zároveň v zmysle § 3c ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona, obec vykonáva nad miestnymi komunikáciami aj pôsobnosť štátneho odborného dozoru. V zmysle § 3c ods. 2 cestného zákona orgány štátneho odborného dozoru dbajú na zabezpečenie ochrany pozemných komunikácií a dozerajú, či sa dodržiavajú povinnosti a podmienky užívania pozemných komunikácií ustanovené týmto zákonom, predpismi vydanými na jeho vykonanie, ako aj opatrenia cestných správnych orgánov. Ak zistí orgán štátneho odborného dozoru závadu, vyzve právnickú osobu alebo fyzickú osobu zodpovednú za dodržiavanie ustanovených povinností, aby sa postarali o nápravu; pri výkone dozoru môže dávať príkazy a zákazy, ako aj robiť vhodné dočasné opatrenia na odstránenie závad (§ 3c ods. 3 cestného zákona). Ak nebude postarané o nápravu, v zmysle § 3c ods. 4 cestného zákona vydá orgán štátneho odborného dozoru (v tomto prípade obec) rozhodnutie, v ktorom nariadi postarať sa o nápravu, prípadne aj o zastavenie nezákonne vykonávaných činností. Z uvedeného je zrejmé, že právomoc vydať rozhodnutie ukladajúce povinnosť postarať sa o zastavenie nezákonne vykonávaných činností v súvislosti s miestnymi komunikáciami má správny orgán, ktorým je obec a to (v súlade s § 23 cestného zákona) postupom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. V prípade nesplnenia povinnosti povinným uloženej mu rozhodnutím obce ako správneho orgánu, je táto oprávnená zároveň viesť aj konanie o priestupku podľa § 22c cestného zákona, resp. pristúpiť k vykonávaciemu konaniu v zmysle Správneho poriadku (naznačený postup porovnaj napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.2.2020 sp. zn. 2Asan/9/2017). 27. So zreteľom na uvedené závery súd v zmysle § 10 ods. 1 C.s.p. konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre nedostatok právomoci súdu zastavil a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia postupuje vec Mestu Stupava.
28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
30. V danom prípade súd dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinili navrhovatelia podaním návrhu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. tak náhrada trov konania patrí odporcovi. Pretože odporcovi v konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľom nepriznal (viď R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).