Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4CoE-217-2012.pdf
PDF · 125.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/217/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. D., bytom N., I. Krasku XXX/ XX, prechodne bytom D. pod D., H. rad XXX/X, o vymoženie 58,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. apríla 2012, č.k. 1Er/401/2005-15, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. júna 2012, č.k. 1Er/401/2005-33, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 13. apríla 2012, č.k. 1Er/401/2005-15 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. júna 2012, č.k. 1Er/401/2005-33 p o t v r d z u j e .
Odvolanie povinného o d m i e t a .
Návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením č.k. 1Er/401/2005-15 zo dňa 13. apríla 2012 súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vo výroku II. zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 113,63 eur do rúk súdneho exekútora JUDr. Ivony Babuškovej do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom od 01.01.2004. Súd prvého stupňa preskúmaním veci zistil, že exekučným titulom vo veci je notárska zápisnica zo dňa 06.11.2004, č. N 4254/2004, NZ 80314/2004, na základe ktorej bol súdny exekútor JUDr. Ivona Babušková poverený vykonaním predmetnej exekúcie, a to vymožením 1.760,- Sk s príslušenstvom. V danej veci ide o osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa zápisnice sa k notárovi dostavil Mgr. Tomáš Kušnír, advokát konajúci na základe plnej moci, ktorá je prílohou zápisnice v mene povinnej osoby. Notár osvedčil, že Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, v mene povinnej osoby vyhlásil viaceré tam uvedené skutočnosti. Prílohou notárskej zápisnice je i zmluva o úvere zo dňa 14.06.2004, č. 3240579, ktorú uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom. V texte zmluvy o úvere je časť označená ako Splnomocnenie, v ktorej dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd konštatoval, že vo veci sú dané iné dôvody (nespôsobilosť exekučného titulu pre jeho absolútnu
neplatnosť a nesúlad s § 42 ods. 1 Exekučného poriadku), pre ktoré je exekúcia neprípustná a z tohto dôvodu ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie prvostupňový súd odôvodnil § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení s poukazom na § 196, § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ako aj s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že súdny exekútor predložil špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v celkovej výške 268,87 eur, ktoré pozostávali z hodinovej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky vo výške 166,00 eur za 25 hodín exekučnej činnosti, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky vo výške 58,06 eur a z DPH vo výške 44,81 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že čas, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať je pri preštudovaní návrhu na vykonanie exekúcie max. 10 min., pri jednotlivých žiadostiach o súčinnosť max. 10 min. za každú žiadosť, pri vypracovaní výzvy povinnému ako aj ich urgencia max. 10 min., pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu max. 30 min. za každý dokument. Podľa názoru prvostupňového súdu súdnemu exekútorovi nepatrí odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky za zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie, za návrh na zastavenie exekúcie, za zrušenie blokácie a vrátenie poverenia súdu, pretože toto sú administratívne úkony a za úkon exekučnej činnosti sa v tejto súvislosti dá považovať činnosť súdneho exekútora smerujúca k uskutočneniu exekúcie, t.j. k vymoženiu pohľadávky, ale nie administratívne práce, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene exekútora. Súd prvého stupňa zastával názor, že pre vyčíslenie skutočne vynaloženého času za jednotlivé úkony je podstatný celkový čas vynaložený na exekúciu a preto je potrebné, aby bol tento v konečnom dôsledku spočítaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 a ods. 2 cit. vyhlášky za 10 začatých hodín (a to za preštudovanie návrhu 10 min., vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 10 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min., 6 x výzva povinnému á 10 min., 21 x vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti á 10 min., 2 x vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu á 30 min., 2 x vypracovanie príkazu na začatie exekúci zrážkami zo mzdy á 30 min., 2 x vypracovanie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu, 2 x vypracovanie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy á 30 min., cca 560 min) á 6,64 eur vo výške 66,40 eur. Keďže je súdny exekútor registrovaným platiteľom DPH, súd prvého stupňa mu priznanú odmenu zvýšil o DPH vo výške 13,28 eur. Prvostupňový súd súdnemu exekútorovi ďalej priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhlášky celkovo v sume 58,06 eur, a to za poštovné vo výške 56,40 eur a kolky vo výške 1,66 eur. DPH za poštovné vo výške 58,06 eur, ktoré si súdny exekútor uplatnil, mu súd prvého stupňa s poukazom na § 40 zákona č. 222/2004 Z.z. nepriznal. Trovy exekúcie tak celkovo predstavovali sumu 137,74 eur, na ktoré v zmysle § 203 ods. 1 v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku súd prvého stupňa zaviazal oprávneného.
Uznesením zo dňa 28. júna 2012, č.k 1Er/401/2005-33 súd prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.sp. vydal opravné uznesenie, v ktorom na žiadosť súdneho exekútora opravil výrok uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 1Er/401/2005-15 zo dňa 13. apríla 2012 a to tak, že výšku trov exekúcie, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného, zmenil z nesprávne uvedenej sumy 113,63 eur na sumu 137,74 eur. Uviedol, že pri vyhotovení uznesenia došlo vo výrokovej časti k chybe v písaní, čo je zrejmé aj z jeho odôvodnenia.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a povinný.
Oprávnený sa podaným odvolaním domáhal zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Uviedol, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní platných právnych normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Notár napráva situácie ako napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení, nie exekučný súd. Bol toho názoru, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Mal za to, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, a to najmä princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s povinným. Uviedol, že exekučný súd vo veci nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. K tvrdeniu súdu, že plnomocenstvo v notárskej zápisnici je neprijateľná podmienka uviedol, že týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Súčasne bol toho názoru, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rovnako nie je ani zmluvným ustanovením, pričom naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo taktiež považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné. Povinný taktiež mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo totiž o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o záver súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného uviedol, že tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol na základe plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil a žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil ani s uložím povinnosti hradiť trovy predmetnej exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže podľa jeho názoru exekúcia prebiehala zákonným spôsobom. Uviedol, že keby súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a použil dôvody neskôr uvádzané v rozhodnutí o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, ukončil by exekučné konanie a tak by nevznikali trovy exekúcie, na ktorých úhradu neskôr súd prvého stupňa zaviazal oprávneného. O trovách exekučného konania by prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Autoritatívne uloženie povinnosti oprávnenému vytvára v jeho majetkovej sfére priamu škodu v priamej príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym postupom exekučného súdu. Záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko dôvod opravy výroku nemožno vidieť v snahe dosiahnutia zhody číselného údaju uvedeného vo výroku s číselným údajom uvedeným v odôvodnení. Oprava výroku je možná len výnimočne, pretože sa tým zasahuje do právneho postavenia účstníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný v podanom odvolaní uviedol, že nesúhlasí aby platil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a žiadal, aby mu súdny exrkútor vrátil peňažné prostriedky, ktoré ,,preplatil“. Navrhol uznesenie súdu prévho stupňa vo výroku o trovách exekúcie zrušiť.
Podaním zo dňa 26.07.2012 doručil oprávnený súdu prvého stupňa dňa 09.08.2012 návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a doplnenie odvolacieho dôvodu postavenému na tvrdení, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že odvolací súd ako súd poslednej inštancie má podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie povinnosť položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, pretože v opačnom prípade sa otvára otázka ústavnosti jeho postupu s poukazom na čl. 46 ods. 1 a 4 čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že v danom prípade je nutné požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu nekalá zmluvná podmienka. Oprávnený taktiež poukázal na výklad pojmu opravný prostriedok v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Bol toho názoru, že prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Žiadal, aby odvolací súd exekučné konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky: 1/ či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky z tejto zmluvy, 2/ či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.
Podaním zo dňa 24.08.2012 doručeným súdu prvého stupňa dňa 31.08.2012, podal oprávnený opätovný návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu postavenému na tvrdení, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Návrh na prerušenie konania odôvodnil potrebou položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky ohľadne aplikácie písm. q/ Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Tvrdil, že ak bola smernica prebratá do slovenského právneho poriadku správne a včas, je nutné najmä z dôvodov právnej istoty aplikovať slovenskú právnu úpravu. Samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno proti nemu odvolávať. Podľa jeho názoru všeobecný súd nezdôvodnil, prečo priamo aplikoval ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS. Ďalej uviedol, že vzhľadom na požiadavky jednotnej aplikácie a jednotnej interpretácie úniového práva je potrebné text úniového predpisu skúmať vo všetkých jeho úradných jazykových verziách a vziať do úvahy skutočný úmysel zákonodarcu a cieľ samotného predpisu. Žiadal, aby odvolací súd exekučné konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, a to či sa má písm. q/ Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov, v prípade zápornej odpovede, či je možné písm. q/ Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 vykladať tak, že mu neodporuje uzavretie predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorú citoval a či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie
vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a odvolanie povinného je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..
Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.02.2005, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej dňa 09.03.2005, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4254/2004, Nz 80314/2004 zo dňa 06.11.2004, v ktorej povinný, zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, uznal čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenému pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice a zároveň vyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou.
Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý konal na základe splnomocnenia udeleného povinným v Zmluve o úvere zo dňa 14.06.2004.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah nebol individuálne dojednaný a povinný ani tento obsah nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Zmluvná voľnosť a vôľa povinného bola týmto postupom obmedzená, keď povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca než splnomocnenca vopred určeného oprávneným v samotnej formulárovej zmluve. Podpisom zmluvy sa povinný navyše vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Navyše odvolací súd má z úradnej činnosti za preukázané, že v zmluve vopred takto určený advokát vystupoval aj ako zástupca oprávneného na zastupovanie pri právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom oprávneného. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil záujmy povinného v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnomocnenie pre advokáta je absolútne neplatným právnym úkonom a každý jeho právny úkon urobený za povinného je rovnako neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica spísaná na základe neplatného splnomocnenia je preto nulitným právnym aktom a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, čo predstavuje dôvod pre vyhlásenie danej exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.
Odvolací súd zároveň zastáva právny názor, že predmetné ustanovenie zmluvy o splnomocnení je i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko povinný ako spotrebiteľ zásadným spôsobom týmto zhoršil svoje zmluvné postavenie a dôsledkom toho vznikol nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného, bez akejkoľvek možnosti ovplyvnenia obsahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa, teda povinného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predložená zmluva uzavretá medzi účastníkmi vykazuje znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Aj v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a tiež podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať normy chrániace spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné na vzťah účastníkov aplikovať aj príslušné ustanovenia chrániace spotrebiteľa.
Námietku zo strany oprávneného, že predmetná notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri udelení poverenia, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Súd je kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje k záveru, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastaviť tak, ako to predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v nadväznosti na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997).
Odvolací súd na základe odvolania oprávneného preskúmal následne aj výrok o náhrade trov exekúcie, pričom dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď na úhradu účelne vynaložených trov exekúcie zaviazal podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie.
Odvolací súd konštatuje, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku existencia určitej formy procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Pod zavinením oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. O tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené je potrebné uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. V danom prípade dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia je nespôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého nemôže byť vedená exekúcia. Napriek tejto skutočnosti, keď predmetná notárska zápisnica spísaná na základe neplatného splnomocnenia predstavuje nulitný právny akt, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva právny názor, že oprávnený týmto postupom zavinil zastavenie exekúcie a súd prvého stupňa ho tak správne zaviazal na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že aktuálna judikatúra v mnohých prípadoch týkajúcich oprávneného dospela k zhodným záverom, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto si oprávnený musel byť vedomý vyššie uvedeného postupu súdu prvého stupňa.
Pokiaľ ide o námietku oprávneného týkajúcu sa opravy uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. apríla 2012, č.k. 1Er/401/2005- 15 odvolací súd konštatuje, že znenie § 164 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. umožňuje vykonať opravu uznesenia tak na návrh, ako aj bez návrhu, ak ide o chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu rozhodne súd do 30 dní od jeho podania. V danom prípade návrh na opravu uznesenia zo dňa 13. apríla 2012, č.k. 1Er/401/2005-15 vo výroku o náhrade trov exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 27.06.2012. O
uvedenom návrhu rozhodol súd prvého stupňa vydaním opravného uznesenia zo dňa 28. júna 2012, č.k. 1Er/401/2005-33, tak, že opravil výšku trov exekúcie z nesprávne uvedenej sumy 113,96 eur na sumu 137,74 eur.
Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti, musí ísť o celkom zjavne spoznateľné pochybenia (napr. z rozporu výroku a odôvodnenia). Opraviť možno výrok rozsudku (uznesenia), jeho odôvodnenie i poučenie. V prípade, ak sa opravuje výrok rozsudku, musí sa tak urobiť opravným uznesením. Odvolací súd zastáva právny názor, že v predmetnom prípade išlo o zrejmú nesprávnosť, ktorá spočívala v rozpore výroku s odôvodnením vyššie uvedeného rozhodnutia zo dňa 13. apríla 2012, č.k. 1Er/401/2005- 15 a ktorá bola odstránená zákonným spôsobom. V odôvodnení tohto uznesenia je jasne uvedená výška účelne vynaložených trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 137,74 eur, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného, avšak vo výroku tohto rozhodnutia je nesprávne uvedená suma 113,63 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o zrejmé pochybenie spočívajúc v chybe v písaní, ktorého odstránenie nebolo možné dosiahnuť inak, ako vydaním opravného uznesenia, ktoré bolo vydané v zákonnej lehote a ktoré odvolací súd považuje za dostatočne odôvodnené. Nakoľko sa súd prvého stupňa výpočtom vyššie uvedenej sumy v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. dostatočne zaoberal v pôvodnom rozhodnutí, odvolací súd nepovažuje za potrebné tento postup opakovať v opravnom uznesení, keďže vo výpočte sumy 137,74 eur ani nedošlo k žiadnym zmenám, resp. opravám. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva právny názor, že súd prvého stupňa pri vyhotovovaní opravného uznesenia postupoval správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 13. apríla 2012, č.k. 1Er/401/2005-15 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. júna 2012, č.k. 1Er/401/2005-33 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Pokiaľ ide o odvolanie povinného odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania povinného, zaoberal sa tým, či odvolanie povinného možno považovať za odvolanie podané oprávnenou osobou a či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 206 ods. 1 O.s.p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Citované zákonné ustanovenia upravujú podmienku prípustnosti odvolania z hľadiska subjektu tak, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prislúcha účastníkovi konania, pričom však toto právo mu nepatrí vždy. V zmysle § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania však je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla
prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.).
Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Považská Bystrica zo dňa 13. apríla 2012, č.k. 1Er/401/2005-15 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. júna 2012, č.k. 1Er/401/2005-33 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 137,74 eur. Povinný podal proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tým, aby hradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zastáva právny názor, že uznesením súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie nebolo zasiahnuté do práv a povinností odvolateľa, t.j. povinného, a súčasne tento výrok nevyznel ani v jeho neprospech. Z uvedeného tak možno vyvodiť záver, že nebol naplnený subjektívny predpoklad na podanie odvolania voči výroku preskúmavaného uznesenia povinným. Vzhľadom na túto skutočnosť povinný nebol oprávnený na podanie odvolania voči výroku o náhrade trov exekučného konania.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie povinného podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol.
Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak osobitný predpis neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.
Osobitné pravidlá, týkajúce sa exekučného konania, stanovené v citovanom zákonnom ustanovení sa uplatňujú pri výkone rozhodnutia, resp. exekúcii so zreteľom na jej podstatu, pretože nasleduje až po tom, čo existuje exekučný titul, pred vydaním ktorého sa účastníci konania mohli brániť a presadzovať svoje oprávnenia procesne určeným spôsobom, vrátane návrhov, ktoré sú týmto ustanovením priamo vylúčené. Odvolací súd tak návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.
Taktiež návrh oprávneného na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ považoval odvolací súd za nedôvodný. Súdny dvor EÚ už totiž v obdobných veciach, v ktorých účastníkom vo vnútroštátnom konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 ZFEÚ vykladať všeobecné kritériá, používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti, týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie SD EÚ zo dňa 16.11.2010, C -76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i z pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .