Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-280-2012.pdf
PDF · 80.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/280/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky A. O. K.. XX. XX. XXXX O. I. XXXX/XX, O. práv. zást. Tatiana Ježová advokátka, Martinčekova 6, Bratislava proti odporcovi 1) Q.. A. S.R., S. X, O. a 2) PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava IČO: 35 792 752 práv. zást. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní odporcu v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/196/2008-165 zo dňa 7. marca 2012 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/196/2008-165 zo dňa 7. marca 2012 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcu Q.. A. S. vydaný dňa 16. 5. 2008 vo veci spisovej značky RK - 701/07- EK a uložil odporcom spoločne a nerozdeliteľne zaplatiť navrhovateľke na náhradu trov konania sumu 198,96 eur a 331,50 eur. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhala z dôvodu, že na základe neho jej bola spolu s manželom uložená povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade zmenkovú sumu s príslušenstvom, pričom ona úverovú zmluvu nikdy nepodpísala ani zmenku neavalovala. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že predmetom rozhodcovského rozsudku bol nárok žalovaného v 2. rade (v rozhodcovskom konaní žalobcu) zo zmenky, ktorú ako dlžník vystavil manžel žalobkyne Y. O. a žalovaná na predmetnej zmenke bola uvedená ako aval. Zmenka zabezpečovala záväzok zo zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že návrh na začatie konania je dôvodný, pretože existuje dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku nakoľko je daná existencia dôvodov pre ktoré možno žiadať o obnovu konania (§ 40 ods. 1 prísm. h/ zák. č. 244/2002 Z. z.). Za dôvod pre ktorý možno žiadať o obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. súd prvého stupňa považoval skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 20. 9. 2007 spolu so žalobným návrhom nebol doručený žalobkyni (v konaní pred rozhodcom žalovaná) do vlastných rúk, no aj napriek tomu sa považoval za doručený dňom uplynutia úložnej doby na pošte. Žalobkyni takýmto postupom bola odňatá možnosť obhajovať svoje práva pred rozhodcom. Súd tento svoj právny názor odôvodnil tým, že zo žiadneho právneho predpisu žalobkyni nevyplýva povinnosť preberať si listové zásielky v rozhodcovskom konaní a preto nemožno konštatovať, že by sa uplatnenia svojich práv pripravila svojim úmyselným alebo nedbanlivostným konaním. V ďalšej časti odôvodnenia súd vyvodil, že rozhodcovský rozsudok je vlastne obdobou platobného rozkazu v konaní pred súdom. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú námietku pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade, pretože táto námietka nie je dôvodná v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale len v konaní kde súd prejednáva vec samú. Poukázal na zákon o rozhodcovskom konaní a O.s.p. a z toho vyvodil, že ani jeden zákon neobsahuje explicitné pravidlo, vo vzťahu k pasívnej legitimácii rozhodcu. Právne vec posúdil podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a § 40 ods. 1 písm. h/ zákona o rozhodcovskom konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
S týmto rozhodnutím sa neuspokojili odporca v 1. a v 2. rade a v zákonnej lehote podali proti nemu odvolanie. Odporca v 1. rade navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom obsiahlom odvolaní sa zaoberal predovšetkým spôsobom doručovania upraveným v § 25 zákona o rozhodcovskom konaní, občianskym súdnym poriadkom upravujúcim doručovanie písomností (§ 45 a nasl.), dôvodovou správou k § 25 a uviedol, že pri doručovaní písomností v rozhodcovskom konaní postupoval v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyni písomnosť bola doručená v súlade so zákonom a preto platí, že nie je daný dôvod na obnovu konania. V ďalšej časti sa zaoberal skutkovými okolnosťami na strane žalobkyne a poukázal na jej tvrdenia v žalobe, z ktorých nevyplýva že by o doručení nemala vedomosť. Ako ďalší odvolací dôvod namietal nedostatok pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade a zdôraznil, že právny názor súdu prvého stupňa je v rozpore so zákonom. Vo svojom odvolaní namietal i to, že súd prvého stupňa konal ultra petitum, keď rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h/ ZoRK, keď z tvrdení v žalobe vyplýva, že žalobkyňa sa zrušenia domáhala podľa písm. c/ citovaného ustanovenia. Záverom namietal postup súdu prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu a skutočnosť, že na strane žalobcu mal byť i manžel žalobkyne, pretože rozhodcovský rozsudok im uložil povinnosť spoločne a nerozdeliteľne. Odporca v 2. rade vytýkal súdu prvého stupňa postup v konaní z dôvodu, že zo skutkových tvrdení v žalobe dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý žalobkyňa ani netvrdila, nevyplýva a nevykonal dokazovanie na tvrdený dôvod. Uviedol, že podľa § 40 ods. 1 ZoKR sú dané taxatívne dôvody, ktoré majú za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom. Zrušenie možno teda navrhnúť len z konkrétneho dôvodu vymenovaného v citovanom ustanovení a len takýmto návrhom možno žalobu kvalifikovať ako podanú včas. Keďže žalobkyňa nenavrhla zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa písm. h/ cit. ust., o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie, znamená to, že došlo k zániku (preklúzii). Preklúziou je súd povinný sa zaoberať ex offo. Zastavenie lehoty môže byť posudzované len vo vzťahu k tomu - ktorému uplatnenému dôvodu. Súd prvého stupňa teda porušil povinnosť konať len v rozsahu dôvodov uplatnených v návrhu. Ďalej poukázal na to, že naviac ani dôvod obnovy konania pre ktorý súd prvého stupňa zrušil rozsudok nie je daný. Súd ani neposudzoval z akých skutočností možno usudzovať, že sú takými, ktoré môžu pre žalobkyňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Taktiež nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa pri posudzovaní doručenia zásielky žalobkyni. Podľa názoru odvolateľa neprevzatie zásielky doručovanej doporučene a do vlastných rúk v odbernej lehote je konanie, ktoré predstavuje zmarenie doručovania zo strany žalobkyne. Naviac ZoRK v ustanovení § 25 ods. 1 upravuje právne následky reálneho neprevzatia zásielok t. j. kedy sa považujú za doručené. Dôsledky neprevzatia znáša adresát, aby sa zabránilo obštrukciám pre preberaní zásielok. Preto nie je splnená ani tretia podmienka vyplývajúca z § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., že žalobkyňa bez svojej viny nemohla dôkazy použiť v pôvodnom konaní. Tak ako žalobkyňa prevzala druhý rozsudok, mohla si prevziať v poradí i prvý rozsudok. Súd prvého stupňa skutočnosti ohľadne doručovania v poradí prvého a v poradí druhého rozhodcovského rozsudku vôbec nevyhodnocoval. Keďže žalobkyňa preberala zásielky aj za svojho manžela, malo byť jednoznačne vyhodnotené, kto vlastne aj v poradí prvý rozhodcovský rozsudok reálne prevzal. Namietal, že z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, v čom súd prvého stupňa videl splnenie dôvodu podľa § 238 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a nevysporiadal sa ani s procesnou obranou odporcu v 2. rade, čo je v zmysle ustálenej judikatúry považované za odňatie možnosti konať pred súdom. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. V závere odvolania namietal jednak počet úkonov ako i výšku tarifnej odmeny. K odvolaniam sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedla, že z obsahu žaloby je zrejmé, čoho sa v konaní domáhala a aký skutkový dôvod uviedla. Opätovne sa zaoberala skutkovým stavom pre ktorý navrhla zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisu dospel k záveru, že tento rozsudok nie je možné potvrdiť ani zmeniť. V predmetnom konaní pred súdom prvého stupňa sa žalobkyňa ako účastníčka rozhodcovského konania (v ktorom vystupovala ako žalovaná) žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku voči odporcovi v 1. rade - rozhodcovi a odporcovi v 2. rade - majiteľovi zmenky.
Odvolací súd predovšetkým sa zaoberal okruhom účastníkov konania v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku pred súdom. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Podľa § 51 ods. 3 ZoRK ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konania sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdom t. j. občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Okruh účastníkov stanovuje § 90 O.s.p., ktorými sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Do okruhu účastníkov konania v žiadnom prípade v konaní pred súdom nepatrí konajúci sudca (ani v prípade návrhu na zrušenie rozsudku súdu 1. stupňa v odvolaní) a v konaní podľa ZoRK ani v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je účastníkom konania rozhodca (ani rozhodcovský súd). Rozhodca ustanovený spôsobom uvedeným v zákone je oprávnený rozhodovať spor medzi účastníkmi konania, teda vykonáva rozhodovaciu právomoc a a nie je účastníkom záväzkového vzťahu medzi stranami v rozhodcovskom konaní a preto nemôže byť ani účastníkom konania pred súdom vo veci žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal. Keďže nie je účastníkom (stranou) hmotnoprávneho vzťahu nie je daná ani jeho pasívna legitimácia v konaní v predmetnej veci (ani v žiadnej inej), pretože vecná legitimácia môže vyplývať len z hmotného práva. Na tomto právnom závere nič nezmení ani to, že predmetom konania je „len“ žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie zmenkový vzťah medzi účastníkmi rozhodcovského konania, ako nesprávne dôvodil súd prvého stupňa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvod ktorý súd prvého stupňa uviedol pre svoj právny názor a to posúdenie legality procesu pred rozhodcom nemôže zakladať pasívnu legitimáciu rozhodcu, pretože nemá oporu v zákone. Konanie pred rozhodcom súd prvého stupňa mohol a mal preskúmať vyžiadaním rozhodcovského spisu, čo sa nestalo. Vo veci samej odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvého stupňa týkajúcim sa doručovania písomností v rozhodcovskom konaní a naviac pre posúdenie doručenia súd prvého stupňa ani úplne nezistil skutkový stav vzhľadom na absenciu rozhodcovského spisu. Ustanovenie § 25 ZoRK upravuje doručovanie písomností účastníkom rozhodcovského konania tak, že je písomnosť doručená ak bola zaslaná adresátovi na miesto podnikania alebo na miesto trvalého pobytu adresáta. Pokiaľ ju adresát neprevezme považuje sa písomnosť za doručenú ak sa účastníci nedohodli inak. V zmluve účastníci dohodli, že zásielka sa považuje za doručenú posledným dňom uloženia na pošte. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobkyni právny predpis neustanovuje povinnosť prevziať zásielku v úložnej dobe, ale v takom prípade musí znášať dôsledky neprebratia zásielok, ako správne uviedol odporca v 2. rade v odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa zo skutkových zistení zatiaľ nie je možné nepochybne ustáliť, či tvrdenia žalobkyne majú oporu v dôkazoch. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú dané dôvody, pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. a preto rozhodcovský rozsudok zrušil podľa § 40 ods. 1 písm. h/ ZoRK. Dôvody obnovy konania sú v ods. 1 stanovené taxatívne a súd pokiaľ z tohto právneho dôvodu rozhodne o zrušení rozhodcovského rozsudku musí za tým účelom zistiť skutkový stav či sú v predmetnej veci dané skutočnosti alebo dôkazy, ktoré žalobkyňa bez svojej viny nemohla použiť v konaní pred rozhodcom. Otázka viny sa pri obnove konania posudzuje striktne z procesného hľadiska t. j. v danom prípade po riadnom posúdení či žalobkyni písomnosti boli doručené alebo nie.
Súd prvého stupňa v novom konaní pre použitie tohto dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku okrem doručovania musí preskúmať i skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník podľa svojho tvrdenia nemohol použiť v konaní pred rozhodcom a dospieť k záveru, že by tieto skutočnosti a dôkazy mohli privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že rozhodca nemôže zabezpečiť aby účastník rozhodcovského konania využil svoje procesné práva, musí mu dať len možnosť tieto práva uplatniť.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom odporcu v 2. rade o zániku práva z dôvodu, že žalobkyňa sa ako vyplýva zo skutkových tvrdení domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ZoKR (popiera platnosť rozhodcovskej doložky) a súd prvého stupňa jej návrh posúdil podľa písm. h/ cit. zák. Pokiaľ zo skutkových tvrdení vyplýva, že žalobu súd môže posúdiť podľa iného zákonného ustanovenia tak právne posúdenie je vecou konajúceho súdu a súd skutkový stav podriadi pod toto zákonné ustanovenie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.