Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-6-2023.pdf
PDF · 108.98 KB
Case nature
Subarea
15C/6/2023
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcov: 1/ P. Ž., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. X. XXX, 2/ L. Ž., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. X. XXXX, 3/ Š. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. J., X. F. XXX/XX, 4/ O. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. J., X. F. XXX/XX, žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení AK-KRUPA s.r.o., so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Hurbanova 1, IČO: 36859435, proti žalovaným: 1/ T. C., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z., Š. XXX/X, 2/ T. Ž.Á., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. X. XXX, v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o návrhu žalobcov 1/ až 4/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 30.06.2023, doručenou tunajšiemu súdu 03.07.2023 elektronicky, autorizovanou podľa osobitného predpisu, sa žalobcovia 1/ až 4/ voči žalovaným 1/ a 2/ vo veci samej domáhajú určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2023 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor dňa 11.05.2023 pod číslom V XXXX/2023, por. č. zmeny XXX/2023, (ďalej len „KZ“), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX (pôvodne zapísané na LV č. XXXX), k. ú. H. X., obec H. X., okres Z. ako pozemok - parc. CKN č. XXXX/X o výmere 1155 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast; pozemok - parc. CKN č. XXXX/X o výmere 277 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, spoluvlastnícky podiel: 38/840-in k celku (ďalej len „nehnuteľnosti 1“); zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. H. X., obec H. X., okres Z. ako pozemok - parc. CKN č. XXXXX/XX o výmere 154 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok - parc. CKN č. XXXXX/XX o výmere 315 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, spoluvlastnícky podiel: 38/840-in k celku (ďalej len „nehnuteľnosti 2“) a na LV č. XXXX, k. ú. H. X., obec H. X., okres Z. ako pozemok - parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu č. XXXX/X o výmere 425 m2, druh pozemku: ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel: 19/420-in k celku (ďalej len „nehnuteľnosti 3“), priznania nároku voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že: 2.1. Pri prevode predmetných nehnuteľností KZ zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ nešlo o prevod na blízku osobu, keďže žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaný 2/ ako kupujúca nespĺňajú podmienky legálnej definície blízkych osôb v zmysle § 116, § 117 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). 2.2. Žalovaný 1/ pred prevodom písomne neponúkol svoj podiel na nehnuteľnostiach 1 a 3 žalobcom 1/ a 2/ ako podielovým spoluvlastníkom, čím si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 140 OZ. 2.3. Žalovaný 1/ pred prevodom písomne neponúkol svoj podiel na nehnuteľnostiach 2 na odkúpenie žalobcom 3/ a 4/ ako podielovým spoluvlastníkom, čím si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 140 OZ. 2.4. Túto povinnosť má spoluvlastník bez ohľadu na spôsob scudzenia svojho spoluvlastníckeho podielu. Keďže sa spoluvlastníci nedohodli o výkone predkupného práva, mali právo vykúpiť podiel na nehnuteľnostiach pomerne podľa veľkosti podielov.
2.5. V čase uzavretia KZ boli okrem žalovaného 1/ podielovými spoluvlastníkmi: 2.5.1. nehnuteľností 1 aj žalobca 1/ (spoluvlastnícke podiely: 3337/5880; 1637/17640 a 53/360; t.j. spolu 14245/17640) a žalobca 2/ (spoluvlastnícky podiel: 53/360); 2.5.2. nehnuteľností 2 aj žalobcovia 3/ a 4/ v rámci ich BSM (spoluvlastnícky podiel: 401/420); 2.5.3. nehnuteľností 3 aj žalobca 1/ (spoluvlastnícke podiely: 5/294; 5/98 a 5/294; t.j. spolu 25/294) a žalobca 2/ (spoluvlastnícky podiel: 5/294). 2.6. Žalovaní 1/ a 2/ doteraz dobrovoľne nezabezpečili, aby Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor vykonal zmenu zápisu pomerov spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam 1, 2 a 3 na aktuálnom LV č. XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. H. X. s ohľadom na namietanú neplatnosť KZ. Požadovaný rozsudok bude slúžiť pre Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor ako právny podklad k vykonaniu zápisu zmien na vyššie uvedených listoch vlastníctva. Žalobcovia môžu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, čím je daný ich naliehavý právny záujem. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. V prípade určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy je takýmto osobitným predpisom OZ - jeho § 40a, podľa ktorého sa neplatnosti podľa § 140, t.j. pri porušení predkupného práva oprávneného spoluvlastníka (žalobcov 1/ až 4/), treba dovolať. Relatívnu neplatnosť KZ napádajú z dôvodu, že žalovaný 1/ neponúkol na kúpu svoj spoluvlastnícky podiel k pozemkom ostatným spoluvlastníkom a teda neumožnil uplatniť predkupné právo žalobcom ako ostatným podielovým spoluvlastníkom podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. 2.7. Žalovaný 2/ sa snaží svojím dispozitívnym scudzovacím právnym úkonom previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam 1, 2 a 3 na tretiu osobu a za tým účelom podal na Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor návrh na začatie správneho konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nim titulom Darovacej zmluvy (V-XXXX/2023). Daný právny úkon zo strany žalovaného 2/ predstavuje pre žalobcov bezprostredne hroziacu ujmu. Jeho účelom bolo zmariť naplnenie práva žalobcov ako podielových spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené a teda ide o právny úkon, ktorý obchádza zákon. 2.8. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Vyplýva priamo zo zákona a má vecno-právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek vlastníckeho práva - práva nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Ide o právny vzťah, v ktorom právu jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia zodpovedá povinnosť strany druhej. Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, sú stanovené priamo zákonom. Toto právo predstavuje všeobecnú ochranu podielového spoluvlastníka pred tým, aby proti jeho vôli vstúpila do spoluvlastníckeho režimu taká osoba, s ktorou tento nemá záujem zotrvať v spoluvlastníctve. K tomu citoval ust. § 40a, § 140, § 116 a § 117 OZ. Spoluvlastník oprávnený z predkupného práva má pri jeho porušení právo domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok alebo sa môže domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, príp. sa uspokojí s tým, že mu zostáva zachované predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010, sp. zn. 3Cdo/122/2009). 2.9. Žalobcovia 1/ až 4/ sú v tomto konaní aktívne legitimovaní ako spoluvlastníci a pasívna legitimácia žalovaných 1/ a 2/ vyplýva priamo z OZ. 2.10. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 OZ) všeobecnú úpravu o predkupnom práve z ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu OZ (§ 602 až § 606 OZ), čo možno vyvodiť aj z § 603 ods. 2, ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo. 2.11. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade, keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa
stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. V tom spočíva jej podobnosť s absolútnou neplatnosťou.
3. Ďalším návrhom datovaným k 30.06.2023, doručeným tunajšiemu súdu 03.07.2023, sa žalobcovia prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému - konkrétne len voči v žalobe označenej žalovanej 2/ (ďalej len „žalovaná 2/“) s poukazom na § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: „I. Žalovanej 2/ sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťami, a to: pozemkom parc. CKN č. XXXX/X o výmere 1155 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast a pozemkom parc. CKN č. XXXX/X o výmere 277 m2, druh pozemku: trvalý trávny X., k. ú. H. X., obec H. X., okres Z., zapísané na LV č. XXXX, vydanom Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor, v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 38/840; pozemkom parc. CKN č. XXXXX/XX o výmere 154 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemkom parc. CKN č. XXXXX/XX o výmere 315 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, k. ú. H. X., obec H. X., okres Z., zapísané na LV č. XXXX, vydanom Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor, v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 38/840; pozemkom parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu č. XXXX/X o výmere 425 m2, druh pozemku: ostatná plocha, k. ú. H. X., obec H. X., okres Z., zapísané na LV č. XXXX, vydanom Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor, v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 19/420; a to previesť, zapožičať, prenajať, zriadiť vecné bremeno alebo záložné právo k nim, či ich vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. Žalobcovia majú proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.
4. Z odôvodnenia tohto návrhu explicitne vyplýva, že nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhajú v súvislosti s podanou žalobou vo veci samej uvedenej pod bodmi 1. a 2. odôvodnenia a počas konania o tejto žalobe, v súvislosti s čím žalobcovia uviedli identické skutkové a právne zdôvodnenie ako v žalobe vo veci samej. Ďalej uviedli, že žalovaná 2/ sa pokúsila svojim dispozitívnym scudzovacím právnym úkonom previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam 1, 2 a 3 na tretiu osobu. Za tým účelom podala na Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor návrh na začatie správneho konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam 1, 2 a 3 titulom Darovacej zmluvy (V-XXXX/2023). Daný právny úkon predstavuje pre žalobcov bezprostredne hroziacu ujmu. Jeho účelom je zmariť naplnenie práva žalobcov ako podielových spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené a teda ide o právny úkon, ktorý obchádza zákon. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podávajú preto, aby žalovaná 2/ počas priebehu žalobou iniciovaného súdneho konania vo veci samej nemohla svojim ďalším dispozitívnym scudzovacím právnym úkonom previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam 1, 2 a 3 na tretie osoby. Zo strany žalovanej 2/ bol vykonaný právny úkon, ktorý môže predstavovať pre žalobcov bezprostredne hroziacu ujmu a ktorého účelom je zmariť naplnenie práva žalobcov ako podielových spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené. Žalobcovia sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, čo je v zmysle § 325 ods. 1 CSP jeden z dvoch prípadov, kedy súd môže nariadiť neodkladné opatrenie (ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená). Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu - rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcov odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ktoré musia žalobcovia náležitým spôsobom osvedčiť, čo ale z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, čím dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Uzavretím Darovacej zmluvy (V-XXXX/2023) je viac než pravdepodobné, že žalovaná 2/ sa pokúša previesť protiprávne nadobudnuté nehnuteľnosti 1, 2 a 3 na ďalšiu osobu (podľa ústneho vyjadrenia žalovanej 2/ na svojho syna ako blízku osobu, kde žalobcovia kvôli prevodu na blízku osobu nemôžu namietať relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy). Pokiaľ by sa uskutočnil takýto prevod, bolo by zmarené konanie vo veci samej v zmysle súčasne s týmto návrhom podanej žaloby, pretože žalobcovia by sa už ďalej nemohli domáhať proti žalovanej 2/ neplatnosti kúpnej
zmluvy. Je tu potreba neodkladne zastabilizovať právny vzťah medzi stranami do doby, kým dôjde k vyriešeniu otázky porušeného predkupného práva žalobcov. Pokiaľ by došlo k realizácii darovania nehnuteľností 1, 2 a 3 titulom Darovacej zmluvy (V-XXXX/2023), malo by to za následok zhoršenie pozície žalobcov v spore, resp. k zmareniu práva uplatňovaného žalobou v konaní vo veci samej vo vzťahu k žalovanému, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, pričom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je konkrétna a je žalobcami hodnoverne osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami uvedenými v návrhu tak, že je možné označiť ju za odôvodnenú. Ak by Darovacia zmluva (V-XXXX/2023) nadobudla účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností, boli by ohrozené práva opomenutých spoluvlastníkov, ktorých sa žalobcovia domáhajú v prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej, a preto je nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán sporu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Hmotnoprávny nárok (právo) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) vyplýva zo žaloby vo veci samej. Z Darovacej zmluvy (V-XXXX/2023) je zrejmé, že žalovaná 2/ prejavila vôľu scudziť svoje spoluvlastnícke podiely, ktorých prípadný prevod na tretiu osobu by mohol žalobcom skomplikovať výkon práva, ktorého sa v prebiehajúcom konaní domáhajú. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že žalobca nie je povinný presne slovne vyjadriť petit navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý by mal súd prevziať do enunciátu svojho rozhodnutia a postačí, aby z jeho návrhu dostatočne vyplývalo, čoho sa domáha, pre účely dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je postačujúce, ak žalobca uvedie relevantné skutočnosti odôvodňujúce potrebu jeho nariadenia a konajúci súd tieto zváži a vyhodnotí buď ako potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie. Preto ak súd, vychádzajúc z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených žalobcami prisúdi ich tvrdeniam iný obsah, viažuci sa k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, je to v súlade s konštantnou súdnou praxou.
5. Žalobcovia k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili:
- kúpnu zmluvu z 21.04.2023,
- výpisy z LV č. XXXX, XXXX a XXXX pre k. ú. a obec H. X. vytvorené cez katastrálny portál.
6.1. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6.3. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami (písm. c/), niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (písm. d/). 6.4. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
7. Neodkladné opatrenie možno v prípade jeho odôvodnenosti (ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia možnej exekúcie a ak súčasne sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením) nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení, pričom navrhované neodkladné opatrenie ani nemusí mať nevyhnutne väzbu na konanie vo veci samej, teda môže mať aj samostatný režim a za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nadväzovať ani podanie žaloby, ak týmto spôsobom možno docieliť (nielen dočasnú), ale trvalú a súčasne potrebnú úpravu pomerov subjektov takéhoto konania práve navrhovaným spôsobom. Z ust. § 330 ods. 2 CSP totiž výslovne vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, najmä ak obsahom neodkladného opatrenia sú tzv. zdržovacie nároky. Jedným zo základných predpokladov pre jeho nariadenie všeobecne je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a nevyhnutnosť a vhodnosť bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom požadovaným navrhovateľom v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo existencia obavy z ohrozenia exekúcie, pri posudzovaní čoho súd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v podanom návrhu tvrdené a v potrebnej miere osvedčené. Uvedené predpoklady v prípade, že navrhované neodkladné opatrenie má byť nariadené v rámci konania vo veci samej, súd skúma aj vo vzťahu k uplatnenému nároku vo veci samej, nakoľko ako už bolo uvedené osvedčenie nároku navrhovateľa (pod čím treba rozumieť nielen dôvodnosť samotného nároku, ale súčasne aj jeho uplatnenie procesne prípustným spôsobom), ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť predbežná ochrana, je jedným z predpokladov pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je založené na princípe
ochrany práv a oprávnených záujmov jeho navrhovateľa zásadne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, ktoré má trvať dovtedy, dokým pretrvávajú dôvody jeho nariadenia.
8. Žalobca sa v tomto konaní vo veci samej domáha deklarovania existencie neplatnosti KZ, t.j. právneho úkonu ako právnej skutočnosti.
9. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Predpokladom procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP je to, že možnosť jej podania vyplýva z osobitného predpisu. V opačnom prípade žaloba o určenie existencie (neexistencie) právnej skutočnosti nie je prípustná. Osobitným predpisom pripúšťajúcim možnosť žalobou požadovať určenie právnej skutočnosti je napr. OZ (žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6), Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia právneho pomeru podľa § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2), atď. V takýchto prípadoch osobitný právny predpis výslovne priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia právnej skutočnosti. To, že žalobca si z možných viacerých nárokov prináležiacich mu alternatívne v prípade porušenia jeho predkupného práva uplatnil relatívnu neplatnosť KZ v zmysle § 40a OZ (čo súčasne vylučuje možnosť, aby si popri tom mohol uplatniť niektorý iný zo všeobecných nárokov v zmysle § 603 ods. 3 OZ) ešte neznamená, že mu právo žalovať neplatnosť KZ vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 40a OZ stanovuje akurát to, kto, voči komu a akým spôsobom sa môže domáhať určenia takejto (relatívnej) neplatnosti. Dovolať sa jej môže oprávnený subjekt jednostranným právnym úkonom adresovaným účastníkovi (zvyšným všetkým účastníkom) takéhoto úkonu. Zo znenia daného ustanovenia však nevyplýva možnosť dovolávať sa na súde určenia neplatnosti právneho úkonu postihnutého dôvodom relatívnej neplatnosti. Slovné spojenie vyplývajúce z ust. § 40a OZ („... pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá“) je teda použité vo vzťahu k účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, ktorým musí byť adresované oprávnenou osobou a ktoré (takéto dovolanie) musí byť doručené všetkým účastníkom takéhoto úkonu, ako nevyhnutný predpoklad vzniku účinkov (účinnosti) dovolania sa takejto neplatnosti a spôsobenia následkov z takéhoto úkonu vyplývajúcich. Na základe uvedeného súd uzatvára, že prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) CSP vyžaduje, aby možnosť žalovania existencie nejakej právnej skutočnosti výslovne vyplývalo z osobitného predpisu, tak ako je to zrejmé z už uvedeného príkladmého výpočtu takýchto prípadov.
11. Na rozdiel od prezentovaného názoru žalobcov, súd s poukazom na predchádzajúci bod 10., ustanovenie § 140 v spojení s § 40a OZ nepovažuje za ustanovenie umožňujúce domáhať sa na súde určenia neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobcov ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľností 1, 2 a 3 zo strany žalovanej 2/ ako ich spoluvlastníka, ku ktorému malo dôjsť napadnutou KZ, nakoľko dané ustanovenie vo väzbe na ust. § 40a OZ rieši dôvod a subjekty - kto a voči komu sa môže dovolať (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k porušeniu predkupného práva a následky jej účinného dovolania sa, ktoré inak podrobne a správne popísali žalobcovia v podanej žalobe. Účinné dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu relatívne neplatného spôsobuje (okamihom doručenia dovolania sa relatívnej neplatnosti všetkým - ostatným účastníkom daného úkonu) nastanie účinkov neplatnosti tohto úkonu ex tunc, čo má za následok existenciu (zachovanie) toho právneho stavu, ktorý existoval pred urobením takéhoto (neplatného) právneho úkonu.
12. Ani ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v aktuálne účinnom znení nemôže samo o sebe predstavovať „osobitný predpis“ predpokladaný v ust. § 137 písm. d) CSP, ktoré upravuje akurát postup orgánov štátnej správy na úseku správy katastra v správnom katastrálnom konaní v prípade zápisu rozhodnutia súdu, ktorým bola určená o. i. neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností. Ide pritom o ustanovenie, ktoré v takomto znení je
účinné od 01.09.2009 (od účinnosti novely katastrálneho zákona vykonanej zákonom č. 304/2009), kedy bol účinný ešte Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016), ktorý v § 80 písm. c) upravoval možnosť podania žaloby o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, čiže stanovoval (na rozdiel od aktuálnej právnej úpravy v CSP) rovnaký právny režim v prípade určovacích žalôb, či už išlo o určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, keďže v tom čase existujúca judikatúra nerozlišovala v prípade určovacích žalôb, či sa ňou požadovalo určenie práva alebo právnej skutočnosti, ktorá v prípade oboch vyžadovala ako predpoklad ich procesnej prípustnosti a tým aj jej úspešnosti preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
13. Žalobcovia pri koncipovaní svojej žaloby fakticky postupovali tak, ako to bolo možné (prípustné) za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keď hoci žalovali neplatnosť právnej skutočnosti, súčasne (v časti pod II. žaloby) zdôvodňovali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, hoci jeho existenciu ust. § 137 CSP vyžaduje len pri žalobách o určenie existencie (neexistencie) práva (písm. c/), kdežto procesnú prípustnosť žaloby o určenie existencie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/) zákon viaže na to, že takáto možnosť žalovania vyplýva z osobitného predpisu. Pritom takého „zmiešavanie“ procesných predpokladov prípustnosti určovacej žaloby vo svojich dôsledkoch potiera obsah a zmysel ust. § 137 CSP, stanovujúceho síce demonštratívne jednotlivé typy žalôb, ale súčasne v prípade určovacích žalôb stanovuje (rozlišuje) dva možné spôsoby žalovania v závislosti na tom, či predmetom požadovaného určenia je existencia (neexistencia) práva (kedy sa súčasne zásadne vyžaduje preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, vyjmúc prípadov, ak tento vyplýva z osobitného predpisu), alebo určenie existencie právnej skutočnosti, v ktorom prípade sa vždy vyžaduje splnenie ako nevyhnutného predpokladu pre úspešnosť podanej žaloby to, že takáto možnosť žalovania vyplýva z osobitného predpisu. Pritom žalobcovia pre prípad úspešného (dôvodného) dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia ich predkupného práva majú k dispozícii prípustný procesný prostriedok (určovaciu žalobu na určenie existencie práva) na uplatnenie (ochranu) svojich práv.
14. S ohľadom na účinky, ktoré má za následok dôvodné a zákonom predpokladaným spôsobom učinené dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, žalobcovia môžu s ohľadom na v takom prípade existujúci rozpor medzi skutočným vlastníckym právnym stavom oproti vlastníckemu (spoluvlastníckemu) stavu evidovanému v katastri nehnuteľností k nehnuteľnostiam 1, 2 a 3, dotknutých daným právnym úkonom, žalovať o určenie existencie práva (spoluvlastníckeho práva), ktoré by ohľadne podielov aktuálne zapísaných na žalovanú 2/, v takomto prípade svedčilo (zostalo zachované) žalovanému 1/. Dokonca v takom prípade by s poukazom na § 228 CSP, ustanovujúceho subjektívnu záväznosť rozsudku, mohol mať nimi požadovaný rozsudok o určenie vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva ako vecného práva k nehnuteľnosti záväznosť (v prípade jeho právoplatnosti) aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti za predpokladu, že by šlo o návrh podaný v čase, kedy bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 2 CSP). Takýto postup by súčasne eliminoval dôsledky (komplikácie) spôsobené možnými ďalšími prevodmi žalobou dotknutých nehnuteľností v priebehu sporu, čiže by riešil dôsledky, k zabráneniu ktorých malo smerovať žalobcami navrhované neodkladné opatrenie, a to bez potreby iniciovania takéhoto postupu. V takom prípade (ak by nešlo o prípad, že už v čase zápisu poznámky existoval návrh na povolenie vkladu do katastra, ktorá situácia by bola riešiteľná po povolení vkladu procesným postupom podľa § 80 CSP) ani ďalšie prevody by z hľadiska označenia strán sporu nemohli „skomplikovať“ situáciu žalobcov v prípade požadovania určenia existencie práva, na čo žalobcovia opakovane poukazovali pri zdôvodňovaní potrebnosti nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže ani tieto ďalšie prevody, ktoré by nadväzovali na neplatný právny úkon, by nemohli „skonvalidovať“ existujúcu neplatnosť a šlo by taktiež o neplatné právne úkony pre neexistenciu vlastníctva na strane prevodcu - v zmysle dávnej právnej zásady - nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám.
15. S odkazom na vyššie uvádzané potom súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, keďže súd žalobu žalobcov, vo vzťahu ku ktorej sa žalobcovia domáhali nariadenia predmetného neodkladného opatrenia, nepovažuje za procesne prípustný spôsob ochrany (uplatňovania) svojich práv a nadväzne na to ani nimi navrhované neodkladné opatrenie nemôže predstavovať vhodný a potrebný (nevyhnutný) spôsob dočasnej úpravy pomerov strán sporu počas takéhoto konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).