Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/152/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 44 430 043, proti povinnému J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. XX, XXX XX X. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Lučenec, Št. Moyzesa 50, Lučenec pod sp. zn. EX 1105/2012 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 26,80 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -52 zo dňa 30.10.2012, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -52 zo dňa 30.10.2012 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. zo dňa 08.03.2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý bol vydaný na základe poistnej zmluvy zo dňa 23.03.2010. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré v časti XV. stanovili, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodované rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Na základe povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a obsahu zmluvy okresný súd uviedol, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. S ohľadom na túto skutočnosť poukázal na ust. SR, z obsahu ktorého vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo a pri rozhodovaní sú sudcovia viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa , teda Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy aplikoval aj ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica), konkrétne čl. 6 ods. 1, ktorý stanovil podmienky, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Tiež poukázal na ust. čl 3 ods. 1 Smernice a prílohu Smernice obsahujúcu indikatívny zoznam neprijateľných podmienok, najmä na bod 1 písm. q) spomínanej prílohy. V súvislosti s aplikáciou Smernice okresný súd poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach Óceano Grupo Editorial C-240/98 až C-244/98 a Cofidis C-473/00, v zmysle ktorých Smernica zaisťuje spotrebiteľom ochranu, v rámci ktorej je vnútroštátny súd povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky aj v prípade ak sa spotrebiteľ zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Okresný súd tiež poukázal na to, že koncipovaním rozhodcovskej doložky v posudzovanej veci oprávnený od počiatku sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, z účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať

na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Okresný súd konštatoval, že túto skutočnosť podporuje znenie rokovacieho poriadku konajúceho rozhodcovského súdu, ktoré v § 29b ods. 3 „umožňuje“ spotrebiteľovi vykonať ústne pojednávanie aj v krajskom meste podľa trvalého pobytu spotrebiteľa, avšak pod podmienkou úhrady preddavku na vecné náklady, ktorý môže byť minimálne vo výške 100,- Eur. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve bola v čase jej uzavretia neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa ust. , účinného v čase uzavretia zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.. V dôsledku toho okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. S poukazom na uvedené okresný súd podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie okresného súdu z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia. Uviedol, že predložený exekučný titul spĺňa všetky podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti a zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo k porušeniu čl 46 ods. 1 SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Tiež namietol záver okresného súdu o rozhodcovskej doložke, ktorú označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. S poukazom na znenie a zaradenie rozhodcovskej doložky odvolateľ zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná s povinným individuálne v rámci osobitných zmluvných dojednaní (ďalej len „OZD“), ktoré povinný mohol a nemusel podpísať bez akéhokoľvek vplyvu na samotnú Zmluvu. OZD boli samostatnou oddeliteľnou časťou Zmluvy od jej zvyšku. Rozhodcovská doložka nemala teda vplyv na samotnú poistnú zmluvu, resp. poistný vzťah. Odvolateľ namietol aj nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia okresného súdu, podľa ktorého mal byť povinný v rámci rozhodcovského konania hrubo a značne nerovnovážne proti oprávnenému znevýhodnený. Odvolateľ zdôraznil, že rozhodcovskú doložku si dojedli oprávnený s povinným, dohodli sa na rozhodcovskom súde, ale poukázal aj na ods. 3 XV. časti všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“), zo znenia ktorého vyplýva možnosť dohodnúť sa na inom rozhodcovskom súde. Oprávnený nemohol ovplyvniť interné predpisy rozhodcovského súdu, ktoré boli zverejnené aj v Obchodnom vestníku a nemal vplyv ani na určenie rozhodcu na rozhodovanie vo veci. Odvolateľ poukázal aj na pasivitu povinného, ktorý sa proti vydanému rozsudku mohol brániť odporom, námietkou nedostatku právomoci alebo žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej odvolateľ namietol, že okresný súd vykonal dokazovanie bez toho, aby umožnil účastníkom konania uplatniť ich procesné oprávnenia, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ale aj na nález Ústavného súdu SR. Uviedol, že okresný súd nemohol posúdiť rozhodcovskú doložku ako neindividuálnu, pretože vôbec neumožnil oprávnenému preukázať opak. Okresný súd nedostatočne posúdil rozhodcovskú doložku, ale aj ostatné predložené listiny a nesprávne vec právne posúdil keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Odklonil sa od doterajšej judikatúry Ústavného súdu SR () a nenariadil pojednávanie a odklonil sa aj od právneho záveru Najvyššieho súdu SR () k výkladu ust. a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že vyhovie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu podľa ust. a zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 23.03.2010 Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú aj VPP zo dňa 01.01.2010. Tieto v XV. časti- „rozhodcovské konanie“ obsahujú rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplýva, že „poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní pred rozhodcovským súdom.“ Súčasťou VPP sú na str. 13 OZD. Pod VPP ako aj pod OZD sú podpisy povinného aj oprávneného. Obsahom OZD je ustanovenie, podľa ktorého sú OZD samostatnými dojednaniami technicky aj právne oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy, neoddeliteľnými sa stávajú až podpisom s tým, že nesúhlas s OZD môže poistník (povinný) prejaviť aj tak, že ich preškrtne. V bode 3 OZD sa zmluvné strany dohodli na dojednaní rozhodcovskej doložky odkazujúc na ust. XV. časti VPP. V bode 4 OZD môže poistník, teda povinný, v lehote 30 dní ad podpisu poistnej zmluvy individuálne odmietnuť rozhodcovskú doložku v XV. časti VPP bez toho, aby tým bol dotknutý samotný poistný vzťah. Povinný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, preto oprávnený na základe tejto rozhodcovskej doložky podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, predložený oprávneným ako exekučný titul, v ktorom bol povinný zaviazaný na zaplatenie 26,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 24.06.2010 až do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur.

Odvolací súd sa primárne zaoberal námietkou odvolateľa o prekročení právomoci okresného súdu, keď skúmal exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok. Odvolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie, skúmať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení, a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 1 ), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2) je zrejmé, že súd je v každom štádiu vedenia exekúcie (obzvlášť v štádiu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi) povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či rozhodnutie, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vymoženia svojho nároku, je spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na to, že v tomto konaní má byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, okresný súd musel posúdiť, či je spôsobilým exekučným titulom nielen podľa ust. § 41 Exekučného poriadku, ale aj podľa príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, a to s ohľadom na ust. tohto zákona. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc súdu posúdiť, či rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul nevykazuje niektorú z vád podľa ust. Zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. , v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve uzavretej dodávateľa so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka spotrebiteľskej zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. K námietke odvolateľa o porušení ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky na podklade listinných dôkazov, ktoré predložil oprávnený, preto nie je možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zistil, že dohoda účastníkov o rozhodcovskej doložke tvorí samostatnú časť listiny označené ako „Všeobecné poistné podmienky“, ktoré povinný podpisoval osobitne od rozhodcovskej doložky dohodnutej v rámci časti „Osobitné zmluvné dojednania“.

Z jednotlivých bodov OZD vyplýva, že dohoda o rozhodcovskej doložke bola dojednaná oddelene od samotnej poistnej zmluvy a účinnosť ustanovení o rozhodcovskej doložke obsiahnutých vo VPP, bod XV. „rozhodcovské konanie“, bola naviazaná na samostatné dojednanie rozhodcovskej doložky v rámci OZD. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Odvolací súd totiž poukazuje na rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou podľa a nasl. a rozhodcovskou doložkou podľa ako súčasťou inej zmluvy. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. a tak, že podpísali OZD, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. , a teda neplatnú podľa . S ohľadom na formu, obsah a ostatné podmienky zmluvy, ako aj znenie ustanovení zaradených do OZD, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej doložky samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil okresný súd. Tento právny záver však nemožno paušálne aplikovať na všetky poistné zmluvy uzatvárané oprávneným, ako poskytovateľom poistenia.

S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. a zrušil a podľa odseku 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a v prípade, že nezistí žiadne iné dôvody na postup podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, vyhovie žiadosti súdneho exekútora.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.