Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-60-2013.pdf
PDF · 76.95 KB
Case nature
Subarea
8Co/60/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky G. M. nar. XX.X.S. bývajúcej v L. na H. Z.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti odporcovi Ľ. M. nar. XX.X.S. bývajúcemu v L. na H. Z.. Č.. XX zastúpenému JUDr. Annou Lacovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Pražskej ul. č. 4 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 19.12.2012 č.k. 18P/220/2012-24 v spojení s dopĺňacím uznesením z 12.4.2013 č.k. 18P/220/2012-67 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke na výživu 50 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh na vydanie predbežného opatrenia a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli splnené podmienky pre jeho priznanie. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľka ho nikdy nepožiadala, aby jej prispieval na výživu napriek tomu, že z dikcie § 72 ods. 2 Zák. o rodine a aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12.5.2010 sp. zn. III. ÚS 120/2010-27 priamo vyplýva, že ide o predčasne podaný návrh, ak pred podaním návrhu navrhovateľ nepožiada bývalého manžela o príspevok. Zdôraznil, že navrhovateľka disponuje takým majetkom, z ktorého si môže uspokojovať svoje potreby v primeranom rozsahu, o čom svedčí jej návrh na vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva prejednávaný v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/162/2012. Poznamenal, že na ňu ešte za trvania manželstva previedol svoj podiel v ziskovej spoločnosti Y., s.r.o. L., ku ktorému patrili 3 osobné motorové vozidlá, z ktorých jedno užíva matka navrhovateľky. Konštatoval, že mu preto nie je známe, prečo navrhovateľka nepracuje, prečo došlo k opätovnému prevodu podielu a ako navrhovateľka naložila s majetkom spoločnosti. Poprel tvrdenia navrhovateľky, o ktoré opierala svoj návrh, že spláca úver na bývanie, pretože ho spláca sám a konajúcemu súdu vytkol, že pri určovaní rozsahu príspevku vychádzal z jeho príjmov, ktoré dosahoval v roku 2011. Záverom poukázal na to, že finančná situácia navrhovateľky nemôže byť taká zlá, aby jej musel prispievať na výživu, keď nežiada o oslobodenie od súdnych poplatkov a vie si dovoliť služby právneho zástupcu.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. Poukázala na to, že osvedčila svoju neschopnosť sama sa živiť, pretože bez svojej viny prišla o zamestnanie a odvtedy sa nevie zamestnať, aj keď je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Uviedla, že v priebehu konania predložila potvrdenie, podľa ktorého nemá nárok na opakované poberanie dávky v hmotnej núdzi a zdôraznila, že sa osobne stará o dve mal. deti. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že na ňu previedol podiel zo svojej ziskovej spoločnosti upresnila, že ho predala za
70 Eur, pretože z audítorskej správy vyplynulo, že spoločnosť vykazuje vysokú mieru pohľadávok a v prípade ohrozenia ich vymáhania by sa mohla dostať do platobnej neschopnosti. Uviedla, že pre túto spoločnosť pracovala ako účtovníčka a 30.9.2011 jej bola daná výpoveď pre nadbytočnosť. Prezentovala názor, že aj zistenia o príjmoch odporcu z roku 2011 boli dostatočné pre predbežné určenie príspevku na výživu a v tejto súvislosti poukázala na to, že aktuálne príjmy odporcu budú predmetom dokazovania v konaní o merite veci. Vyjadrila presvedčenie, že súčasná formulácia ustanovení Zákona o rodine nevyžaduje, aby ešte pred podaním návrhu o príspevok na výživu rozvedenej manželky požiadala bývalého manžela o dobrovoľné plnenie tejto povinnosti. Spochybnila aj odvolaciu námietku odporcu, že ak si mohla dovoliť služby právneho zástupcu, je schopná sama sa živiť, pretože si ho musela zabezpečiť, aby sa domohla svojich práv. Dodala, že si v konaní v merite veci bude žiadať ich náhradu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľka v priebehu konania osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov, ktorá nastala v dôsledku nepochybne zistenej skutočnosti, že po prepustení zo zamestnania nemá žiadny stabilný príjem, ani nárok na dávku v hmotnej núdzi, z ktorých by si vedela uspokojovať svoje nevyhnutné potreby, napriek tomu, že sa riadne evidovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že ide o predčasne podaný návrh, ak pred jeho podaním navrhovateľ nepožiada bývalého manžela o príspevok, pretože zistenie, či sa bývalí manželia pred podaním návrhu dohodli o príspevku, nie jednou zo zákonných hmotnoprávnych podmienok priznania príspevku tak, ako sa domnieval odporca. Základné hmotnoprávne podmienky priznania príspevku vyplývajú z § 72 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať len vtedy, ak bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať a jeho priznanie musí byť v súlade s dobrými mravmi. V preskúmanej veci navrhovateľka osvedčila, že jej manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené, že nie je schopná sama sa živiť, že priznanie príspevku umožňujú aj schopnosti a možnosti odporcu, a že príspevok nie je v rozpore s dobrými mravmi, preto jej vznikol nárok na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý si osvojil počas dlhoročnej súdnej praxe, je slovné spojenie uvedené v § 72 ods. 2 Zák. o rodine „ak sa nedohodnú“, len zákonným vyjadrením vzájomného vzťahu, resp. postavenia dohody a súdneho rozhodnutia o určení rozsahu príspevku, ktorého účelom je zvýrazniť možnosť uzavretia dohody o rozsahu príspevku, ktorá bývalých manželov nenúti spravovať sa podmienkami uvedenými v zákone o rodine, ktorými sa riadi pri rozhodovaní súd a v prípade, ak dohoda existuje a je na základe nej riadne plnené, priznať jej prednosť pred súdnym rozhodnutím. Pre dohodu o platení príspevku zákon nepredpisuje osobitné náležitosti ani formu, takže môže byť uzavretá aj neformálne, teda aj konkludentne, a to tým spôsobom, že jeden z rozvedených manželov príspevok platí a druhý jeho platby prijíma. Vzhľadom na rôzne možnosti foriem uzavretia dohody o príspevku, odvolací súd poukazuje na to, že preukazovanie jej uzavretia, resp. pokusu o ňu, v zmysle výkladu slovného spojenia „ak sa nedohodnú“, by bolo často spojené s dôkaznou núdzou a viedlo by k zamietaniu aj dôvodne podaných návrhov. Už samotné podanie návrhu na príspevok predpokladá existenciu určitého sporu medzi bývalými manželmi, ktorý logicky vylučuje existenciu ich predchádzajúcej dohody a rovnako možno na existenciu, resp. neexistenciu predchádzajúcej dohody usudzovať z procesného správania sa bývalého manžela v konaní o určenie príspevku, ktoré je deklarovaním jeho postoja k návrhu. Aj v predmetnom prípade je už v tomto štádiu konania z podaní odporcu zjavné, že nepripúšťal a nepripúšťa akúkoľvek formu dohody o príspevku podľa § 72 ods. 2 Zák. o rodine, preto by bolo v tomto smere nadbytočné dopĺňať dokazovanie a vyžadovať preukazovanie predchádzajúceho pokusu navrhovateľky o dohodu. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že je podľa § 135 ods. 1 O. s. p. viazaný len rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b), tým, ktoré sa týka základných ľudských práv a slobôd, alebo tým, ktoré sa týka
rovnakej veci a rovnakých účastníkov konania a nie aj rozhodnutím vydaným na základe individuálnej sťažnosti iného účastníka konania v inom konaní, ktorého okolnosti boli odlišné od tých, ktoré sú predmetom skúmania v danom konaní. Pretože ide iba o predbežnú úpravu, v rámci ktorej postačuje osvedčenie danosti nároku, o potrebe ktorého nie sú vážnejšie pochybnosti, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať tým, prečo navrhovateľka nepracuje, ako naložila s podielom, ktorý na ňu odporca previedol, prečo si môže dovoliť služby právneho zástupcu, a že má majetok pochádzajúci z ich rozvedeného manželstva so zreteľom na to, že sú právne významné pre rozhodnutie v merite veci (schopnosti a možnosti navrhovateľky pracovať, resp. poberať príjem z účasti v spoločnosti, jej prípadné vedľajšie príjmy), resp. pre iný typ konania (hnuteľné veci a úvery pochádzajúce z rozvedeného manželstva). V tomto štádiu konania, pre nariadenie predbežného opatrenia, postačuje nepochybné zistenie, že navrhovateľka prišla o zamestnanie v dôsledku organizačných zmien, že je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, že nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi, a že sa osobne stará o dve maloleté deti. Pokiaľ ide o rozsah určeného príspevku, aj odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať z jeho osvedčených príjmov na primeranú výživu navrhovateľky 50 Eur mesačne. Odvolací súd neakceptoval ani odvolaciu námietku odporcu, že súd prvého stupňa pochybil, ak rozhodol o príspevku pre navrhovateľku na podklade jeho príjmov z roku 2011, pretože v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil, že by zarábal menej ako v roku 2011. Odvolací súd v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že pre nariadenie predbežného opatrenia postačuje osvedčenie danosti nároku a pokiaľ o jeho existencii nie sú dôvodné pochybnosti - tak, ako v predmetnom prípade, môže si osvojiť aj zistenia staršieho dáta - ak do jeho rozhodovania neboli relevantným spôsobom spochybnené. Opodstatnenosťou ostatných skutočností uvádzaných odporcom sa bude dôkladnejšie zaoberať konajúci súd v rámci skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O. s. p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Odvolací súd nerozhodol o trovách konania, aj keď o ich náhradu žiadal odporca v odvolaní, pretože o nich rozhodne súd prvého stupňa pri konečnom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.