Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/205/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Z. M., H. G.M. XX, H., zastúpenej JUDr. Lubomírom Müllerom, advokátom so sídlom Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika, proti odporcovi: Slovenská M. - I. G. G. M., Ž.O. T.. XX, H., B. F.V. XXX,XX J. G. príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného G. H. V., Č..Y.. XXC XX/XXXX-XX, F. S. XX. I. XXXX, v časti priznanej náhrady trov konania, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že navrhovateľke náhradu trov (prvostupňového) konania nepriznáva.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Uznesením č.k. XXC XX/XXXX-XX F. S. XX.I. XXXX súd prvého stupňa zastavil konanie a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX J.. Konštatoval, že v danej veci sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške XXX,XX J. s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. V priebehu konania, pred začatím pojednávania vo veci samej, navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX vzala návrh na začatie konania v časti o zaplatenie istiny vo výške XXX,XX späť z dôvodu, že odporca jej oznámil listom zo dňa XX.XX.XXXX G.. F.. XXXXX/XXXX/XXX, že jej priznal náhradu nákladov obhajoby vo výške XXX,XX J.. Následne navrhovateľka, pred začatím konania vo veci samej, podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX vzala návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že jej odporca dňa XX.XX.XXXX priznal úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne za obdobie od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX, z celkového odškodnenia X.XXX,XX J., Z. U. D. D. XX,XX J.. Táto suma zahrňuje i príslušný úrok zo žalovanej sumy XXX,XX J.. S poukazom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľkou v celom rozsahu, konanie podľa zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia veta druhá , pretože dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľkou bolo správanie odporcu, nakoľko navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť po tom,

čo jej odporca zaplatil žalovanú sumu - istinu vo výške XXX,XX J. a uplatnené príslušenstvo. Dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľkou bolo teda správanie sa odporcu, ktorý žalovanú sumu a príslušenstvo navrhovateľke uhradil až po podaní návrhu vo veci samej, a preto dospel k záveru, že úspešnej navrhovateľke patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky pozostávali zo 4 úkonov právnej pomoci á XX,XX J., účtované zo substrátu XXX,XX J., podľa , písmeno a/, vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia zo dňa XX.XX.XXXX, podanie návrhu vo veci samej dňa XX.XX.XXXX, písomné vyjadrenie vo veci doručené súdu dňa XX.XX.XXXX - čiastočné späťvzatie, písomné vyjadrenie vo veci doručené súdu dňa XX.XX.XXXX - späťvzatie návrhu), k tomu priznal paušálnu sumu náhrad a výdavkov v roku

XXXX - X A. Á. X,XX J. a v roku XXXX - X A. Á. X,XX eur. Pokiaľ odporca žiadal, aby navrhovateľke nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia konštatoval, že navrhovateľka je dominus litis v spore a zákon ju nijakým spôsobom nelimituje v spôsobe uplatňovania si svojich nárokov, t.j. zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva obmedzenie pre navrhovateľku podať si i samostatné návrhy, ktorými sa domáha voči odporcovi náhrady jednotlivých nárokov, ktoré v konečnom dôsledku vyžadujú vlastný spôsob dokazovania. Poukázal na to, že v tomto konaní sa nejedná o drobný spor, kedy by súd podľa mohol trovy konania nepriznať alebo krátiť. Ďalej uviedol, že ustanovenie , ktorého aplikácie sa odporca dovolával, umožňuje, aby bez zreteľa na úspech v konaní uhradil trovy konania ten účastník alebo jeho zástupca, ktorý vznik trov spôsobil svojím zavinením, alebo tieto vznikli náhodou, ktorá sa mu prihodila, čo znamená, že súd môže uložiť i úspešnému účastníkovi, aby hradil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobil svojím zavinením. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, nakoľko v tomto konaní nešlo o zavinené spôsobenie trov konania navrhovateľkou. Navrhovateľka si návrhom uplatnila dôvodný nárok, ktorý uznal i odporca, nakoľko po podaní návrhu vo veci samej jej uplatnenú sumu a príslušenstvo uhradil.

Proti tomuto uzneseniu, do výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny v tejto časti tak, aby navrhovateľke nebola priznaná náhrada trov konania, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, konanie má inú vadu, ktorá mu mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nebral do úvahy skutočnosti podstatné pre priznanie tohto nároku, a to konanie právneho zástupcu navrhovateľky, ktoré vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva, a ktoré je súčasne konaním v rozpore so zákonom, konkrétne so zákonnou povinnosťou právneho zástupcu konať s odbornou starostlivosťou pri zachovaní účelnosti a hospodárnosti poskytovaných právnych služieb. Poukázal na to, že právny zástupca navrhovateľky uplatňoval u neho jednou žiadosťou odškodnenia za všetky nároky navrhovateľky podľa zákona číslo , pričom následne, po tom, ako uplynula šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uplatnil všetky nároky navrhovateľky osobitne, pričom tak vytvoril štyri samostatné súdne spory vedené na

tom istom súde pod spisovou značkou XXC XX/XXXX, XXC XX/XXXX, XXC XX /., XXC XX/XXXX. V konaní pred súdom prvého stupňa už poukazoval na to, že v tomto prípade ide o jednoduchý spor a všetky uplatnené nároky nevyžadujú žiadne špeciálne alebo fyzicky, psychicky či finančne náročné dokazovanie, nakoľko tieto nároky vyplývajú priamo zo zákona, a tento zákon aj presným a jednoznačným spôsobom určuje výšku jednotlivých nárokov, teda v tomto smere nie je potrebné žiadne výnimočné dokazovanie na účely zistenia výšky jednotlivých nárokov, všetky uplatňované nároky vychádzajú z toho istého skutkového stavu preukázaného listinnými dôkazmi a z toho istého právneho titulu, a teda konštatovanie súdu prvého stupňa o potrebe vlastného dokazovania v prípade jednotlivých nárokov považoval za absolútne neopodstatnené. Poznamenal, že hoci navrhovateľka je dominus litis a zákon ju neobmedzuje žiadnym spôsobom pri uplatňovaní jej práv prostredníctvom žalôb, toto postavenie navrhovateľky však nesmie vytvárať prostredie pre vznik bezdôvodného obohatenia v podobe trov právneho zastúpenia a hoci je na navrhovateľke, akým spôsobom si svoje nároky na súde uplatní, musí si byť vedomá toho, že v prípade nehospodárnosti a neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia, jej tieto nebudú uhradené, respektíve priznané v súdnom konaní a bude ich musieť znášať sama, prípadne ich bude musieť znášať sám právny zástupca, ktorý ich svojím neodborným a nehospodárnym konaním spôsobil. Nesúhlasil teda s postupom právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý uplatnením jednotlivých nárokov navrhovateľky samostatnými žalobami vytvoril niekoľko súdnych sporov s minimálnou hodnotou, pričom v každom takomto súdnom spore požaduje plnú náhradu trov právneho zastúpenia. Opakovane zdôrazňoval, že ide o nároky vyplývajúce z toho istého skutkového stavu veci, ktorý je uvádzaný rovnaký vo všetkých žalobných návrhoch, a ide o nároky vyplývajúce z toho istého právneho základu, zo zákona číslo , tieto nároky nie je potrebné v žiadnom smere preukazovať určitým špecifickým postupom, keďže vyplývajú priamo z právneho predpisu a dokonca aj ich výška je jednoznačne právnym predpisom stanovená. Podľa jeho názoru takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko ide o šikanózne zneužívanie práva, ktoré je spôsobilé druhému účastníkovi spôsobiť škodu. Zdôraznil, že účelom právnej úpravy náhrady trov konania je kompenzácia skutočných nákladov vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Namietal, že právny zástupca navrhovateľky nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže jeho úkony nevykazujú známky

žiadnej hospodárnosti poskytovania právnych služieb, toto konanie možno považovať za šikanózne, za účelom získania bezdôvodného obohatenia sa na úkor štátneho rozpočtu, v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho konania, najmä zo zásadou hospodárnosti konania. Zotrval na svojej argumentácii, že právny zástupca si svojím konaním v rozpore so zákonom sám zavinil vznik trov právneho zastúpenia, ktoré teraz požaduje prostredníctvom inštitútu trov konania v mene navrhovateľky. Vytýkal tak súdu prvého stupňa, že priznal náhradu trov konania bez skúmania účelnosti ich vynaloženia, bez skúmania zavinenia vzniku trov konania a bez skúmania správnosti ich vyčíslenia podľa príslušného vykonávacieho predpisu. Súd prvého stupňa podľa neho tiež vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že v tomto prípade sa nejedná o drobný spor, ktorým sa v zmysle rozumie každý spor, ktorého predmet konania nedosiahne sumu XXXX J., teda v tomto prípade boli splnené podmienky pre aplikáciu . Záverom uviedol, že uznáva trovy právneho zastúpenia len za podanie jedného návrhu týkajúceho sa

všetkých nárokov navrhovateľky a v tejto súvislosti uviedol, že nepodal odvolanie vo veci vedenej pod spisovou značkou XXC XX/XXXX, v ktorom bolo vydané prvé rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia zo štyroch súdnych sporov s rovnakými účastníkmi konania, vychádzajúcich z rovnakého skutkového a právneho základu, kde boli trovy právneho zastúpenia navrhovateľky uhradené v celkovej výške XX,XX J..

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na to, že práve odporca obchádzal zákon a konal v rozpore s dobrými mravmi, keď šikanózne ignoroval jej oprávnenú žiadosť a začal sa ňou zaoberať až po podaní návrhu, pričom časť nároku doposiaľ nevysporiadal. Uviedla, že čo koná alebo nekoná jej právny zástupca v sporoch u iných navrhovateľov, sa jej netýka, a pokiaľ by si aj jej právny zástupca v týchto iných sporoch počínal zle, nie je to dôvod na to, aby mala z toho v tomto spore nejakú ujmu. Nesúhlasila s aplikáciou nálezu Ú.D. G. Č. G..F.. V.. Ú. XXX/ XXXX na daný prípad. Zdôraznila, že žiadny návrh by nemusela podávať, keby si odporca včas splnil svoju zákonnú povinnosť. Zdôraznil, že má dôvody na to, aby jednotlivé položky žalovala samostatne, pretože konanie odporcu je v jednotlivých položkách nevyspytateľné, a to navzdory tomu, že pramenia z rovnakého právneho titulu a že odporca tvrdí, že výška nároku je jednoznačne právnym predpisom stanovená. Poukázala na to, že súdy posudzujú jednotlivé položky niekedy odlišne, dokonca pozná aj prípady, keď navrhovatelia podali jednu žalobu a súd potom niektoré položky vyčlenil na samostatné prejednanie. Ona postupovala čo najefektívnejšie tak, aby návrh bol jednoduchý, žalovanú položku bolo možné ľahko individuálne posúdiť, aby konanie nebolo komplikované rôznymi prístupmi odporcu k jednotlivým položkám, aby konanie nebolo komplikované tým, že jednotlivé položky sú posudzované podľa rôznych predpisov, aby nehrozilo vylúčenie jednotlivých položiek do samostatného konania a aby návrh bolo možné čo najskôr vybaviť. Poukazovala na to, že právny zástupca obhajoval jej záujmy s odbornou starostlivosťou a riadne, postupoval účelne a hospodárne, pretože návrh podal dôvodne a zároveň prinútil odporcu k tomu, aby dobrovoľne splnil všetko ešte skôr, než súd nariadil vo veci ústne pojednávanie, čím ušetril právny zástupca prácu súdu a usporil náklady obom stranám sporu. Uviedla, že práve odporca zavinil náklady, nakoľko ona žiaden návrh nemusela podávať, pokiaľ by odporca v zákonnej lehote vykonal predbežné prejednanie nároku. Poukázala tiež na to, že v danom prípade nejde o neprimeranosť trov konania voči uplatňovanej pohľadávke, keď trovy konania nedosahujú ani 25 % z istiny. Z uvedených dôvodov navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. v medziach dôvodov podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

V posudzovanej veci je nepochybne zrejmé, že navrhovateľka zobrala návrh späť, nakoľko odporca zaplatil žalovanú istinu spolu s požadovaným úrokom z omeškania po podaní návrhu, z čoho možno dovodiť, že návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu, a preto vznikol navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 , vety druhej

, účelne vynaložených na uplatňovanie jej práva ( ).

Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného je možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom účastníka rozhodnúť, koho ustanoví

za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby (úvahy) neobmedzuje ani iným spôsobom nevymedzuje. Jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania.

Právna úprava príkladne uvádza, že trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov konania a ich zástupcov ( ). Takými sú aj odmena advokáta, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času spojená s jeho činnosťou, obsahovo vymedzené príslušnými predpismi. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Vo všeobecnosti predstavuje účelnosť vlastnosť procesu spočívajúcu v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a kritérií a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.

Z ust. nevyplýva, že by odmena za zastupovanie advokátom v civilnom konaní bola sama osebe vždy trovami potrebnými k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Je potrebné prihliadnuť aj na samotný výber procesných prostriedkov zvolených účastníkom v každom konkrétnom prípade na uplatnenia alebo bránenie práva, ktoré ovplyvňujú aj rozsah trov, na ktorých náhradu môže, ale tiež rovnako nemusí, účastníkovi vzniknúť nárok, a preto účastník konania musí znášať aj procesnú zodpovednosť za voľbu konkrétneho prostriedku uplatňovania práva alebo jeho bránenia v súdnom konaní, ako aj procesné dôsledky spojené s prípadnou nevhodnosťou jeho výberu, a to aj v podobe nepriznania náhrady trov konania. Jednotlivé úkony právnej služby je preto potrebné posúdiť z hľadiska dosiahnutia rýchlosti, efektívnosti a účinnosti súdnej ochrany, ako aj z hľadiska hospodárnosti konania. Zákonná požiadavka dbať, z hľadiska priznania náhrady trov konania, na účelnosť ich vynaloženia, nijako neobmedzuje právo účastníka na poskytnutie právnej pomoci ( SR) a nie je ani v rozpore s podstatou dispozičnej zásady rozhodnúť sa začať súdne konanie podaním jednej či viacerých žalôb na súde voči určitému subjektu.

Odvolací súd si tak v danej veci v plnom rozsahu osvojil argumentáciu odporcu a dospel v danom prípade k záveru, že uplatnenie jedného nároku na náhradu škody navrhovateľkou viacerými návrhmi, ktorými sú samostatne uplatňované jednotlivé položky, z ktorých celkový nárok na náhradu škody pozostáva, vychádzajúce z rovnakých skutkových okolností a majúce zákonný podklad v rovnakom právnom predpise, predstavuje taký spôsob uplatňovania pohľadávky, ktorý je v rozpore so zásadami hospodárnosti a rýchlosti konania a s požiadavkou účelnosti vynaložených trov konania, nakoľko účelom právneho zastúpenia v takomto prípade nie je efektívne poskytovanie právnej pomoci, ale umelé navyšovanie trov

právneho zastúpenia, ktoré predstavuje zneužívanie práva na poskytnutie právnej pomoci advokátom v konaní, blížiace sa svojou intenzitou až ku šikanózneho výkonu práva, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci by aj mala navrhovateľka na ne zákonný nárok. Nejde o bezpodmienečne nevyhnutné trovy, ktoré by bola musela navrhovateľka vynaložiť na dosiahnutie súdnej ochrany svojho porušeného práva práve podaním samostatného návrhu, keď jedným návrhom, týkajúcim sa všetkých položiek, z ktorých odškodnenie pozostáva, by sa jednoduchším (menej zaťažujúcim protistranu) a hospodárnejším (úspornejším) spôsobom dosiahol rovnaký cieľ, teda súdnej ochrany by sa navrhovateľka rovnako účinne dovolala bez potreby rozdelenia nároku na viaceré položky a ich uplatňovanie si viacerými návrhmi, založenými na rovnakom skutkovom a právnom podklade, vo viacerých súdnych konaniach.

Za účelné preto nemožno považovať trovy právneho zastúpenia za také úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, späťvzatie návrhu), na ktoré už vznikol navrhovateľke nárok v sume XX,XX J. v inom obdobnom konaní pod sp.zn. XXC/XX/XXXX, vedenom medzi totožnými účastníkmi konania o jednom (v poradí prvom) z viacerých nárokov navrhovateľky, založenom na totožnom skutkom a právnom podklade, bez preukázania takých relevantných dôvodov v tomto konaní, pre ktoré by nevyhnutne museli byť tieto úkony právnej služby vykonané v samostatnom konaní o tomto nároku; na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v tomto inom konaní boli trovy právneho zastúpenia krátené o XX,XX J.. Pokiaľ nebol daný právny základ pre priznanie odmeny za prevzatia a prípravu zastúpenia, nebolo možné navrhovateľke priznať v tomto konaní ani odmenu za späťvzatie návrhu.

Navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne zásadné argumenty, ktoré by odôvodňovali potrebu viacerých súdnych konaní vychádzajúcich z toho istého skutkového stavu preukázaného

listinnými dôkazmi a vyplývajúcich priamo z toho istého právneho predpisu, a preto v takomto postupe jej právneho zástupcu nemožno vidieť nič iné, ako snahu o navýšenie trov právneho zastúpenia. Uvedené závery nie sú v rozpore ani s dispozičnou zásadou občianskeho súdneho konania a nijako neobmedzujú navrhovateľku na podanie návrhu a na ďalšie disponovanie návrhom a predmetom konania, ktorých voľba však podlieha princípom občianskeho súdneho konania, ktoré treba aj v tomto prípade vykladať tak, aby sa dosiahol jeho účel, ktorým je spravodlivá, rýchla a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých účastníkov konania (, ).

Po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, z hľadiska relevantných ustanovení zákona, odvolací súd uznal opodstatnenosť dôvodov odporcu, na ktoré poukazoval vo svojom odvolaní, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil podľa tak, že navrhovateľke nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal pre absenciu jeho návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v odvolacom konaní podľa ust. vety prvej .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.