Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-80-2013.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/80/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. V., miesto podnikania W. XXXX/XX, XXX XX J. - G., W.: XX XXX XXX, zast. Consilior Iuris s.r.o. so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: BLUE LINE EXPRES s.r.o., so sídlom Lastomírska 1, 071 01 Michalovce, IČO: 44 369 883, zast. Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokát, AK so sídlom Nám. Slobody 7, Michalovce, o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 22Cb/8/2013-16 zo dňa 25.1.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 22Cb/8/2013-28 zo dňa 22.4.2013 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 25.1.2013 uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 6,91 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 402,40 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur, krátenej sumy 6,70 eur, trov právneho zastúpenia 379,20 eur, tie na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.620,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 19.10.2012 do zaplatenia a trov konania, ako nároku na úhradu ceny za vykonanú prepravu fakturovanú faktúrou č. 311085, ktorú pohľadávku nadobudol od dopravcu W.. G. K. S. G., postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX. Vo veci bol 22:8.2012 vydaný platobný rozkaz č.k. 22Rob/207/2012-24, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že medzi žalovaným a Ing. G. K. bola vzájomne odsúhlasená dohoda ohľadom splatnosti faktúry č. XXXXXX. Pôvodná splatnosť dlhu uvedená na faktúre bola nahradená na základe dohody novou splatnosťou. Uhradenie faktúry sa žalovaný snažil riešiť aj so žalobcom a to formou splátkového kalendára, no žalovanému sa s ním nepodarilo skontaktovať. Toto jeho konanie považuje žalovaný za neposkytnutie spolupôsobenia potrebného na to, aby si žalovaný mohol splniť svoj záväzok v zmysle ust. § 370 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu má za to, že nárok žalobcu pre jeho predčasné uplatnenie je nedôvodný.
Žalobca uviedol, že žalovaný vystavil zasielateľský príkaz č. 2011/085, na základe ktorého dopravca vykonal prepravu riadne a včas. Následne za vykonanú prepravu vystavil dopravca faktúru č. 311085 na sumu 1.620,00 eur, splatnú dňa 18.10.2011. Žalovaný existenciu dohody o zmene splatnosti faktúry nepreukázal. Žalobca žiadosť žalovaného o plnenie dlhu v splátkach neprevzal, žalobca teda s tým nevyslovil svoj súhlas, a preto k dohode nedošlo.
Podaním zo 7.12.2012 zobral žalobca návrh v časti 1.620,00 eur späť z dôvodu úhrady dlžnej istiny zo strany žalovaného po podaní návrhu dňa 5.12.2012.
Uznesením č.k. 22Cb/136/2012-59 z 10.12.2012 súd prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo 17.1.2013 č.k. 22Cb/136/2012-62 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.620,00 eur zastavil a nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.620,00 eur od 19.10.2011 do 5.12.2012 vylúčil na samostatné konanie. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
Vyčlenený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.620,00 eur od 19.10.2011 do 5.12.2012 a trov konania je vedený na súde prvého stupňa pod sp.zn. 22Cb/8/2013.
Podaním z 24.1.2013 zobral žalobca návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 166,97 eur späť z dôvodu úhrady tejto sumy zo strany žalovaného po podaní návrhu. Zotrval na úroku z omeškania vo výške 6,91 eur.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že dopravca vyfakturoval žalovanému cenu prepravy faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX vo výške 1.620,00 eur, ktorú pôvodne žalovaný neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávky z XX.X.XXXX W.. G. K. S. G. ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka mimo iného aj pohľadávku z faktúry č. XXXXXX. Výzvou z XX.X.XXXX žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky z faktúry č. XXXXXX a požiadal žalovaného o jej bezodkladnú úhradu na udaný bankový účet. Listom z X.X.XXXX žalovaný oznámil žalobcovi, že faktúru č. XXXXXX vo výške 1.620,00 eur uznáva a bude ju uhrádzať v splátkach, nakoľko nie je schopný ju uhradiť naraz. Žalovaný po podaní žalobného návrhu uhradil žalobcovi dňa 24.5.2012 sumu 74.970,88 eur, dňa 29.5.2012 sumu 52.906,98 eur a dňa 5.12.2012 sumu 1.620,00 eur.
Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že miesto nakládky a miesto vykládky prevážaného tovaru ležia vo dvoch štátoch, preto pre tieto prepravy platí vyhl.č. 11/1975 Zb. o Dohovor CMR. Citujúc čl. 1 odsek 1 kapitoly I Dohovoru CMR, § 10 ods. 1, 2 zák.č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 272, § 275 ods. 4, § 610, § 625 ods. 1, 2, § 365 Obchodného zákonníka a § 524, § 526 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že pokiaľ ide o obranu žalovaného, že žalobca bol v omeškaní, keďže neposkytol súčinnosť žalovanému, tu uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania ako prvý a žalobca mu po postúpení pohľadávky oznámil číslo účtu, kde má plniť. Ak by žalovanému vznikli pochybnosti ohľadom plnenia na faktúru č. 311085, nič mu nebránilo zložiť peňažné prostriedky do úschovy súdu. Napokon žalovaný nárok žalobcu uznal a čiastočne aj uhradil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalovanú istinu 1.620,00 eur a časť úrokov z omeškania vo výške 166,97 eur, súd ho zaviazal na úhradu úroku z omeškania 6,91 eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou istiny od 19.10.2011 do 5.12.2012, čo predstavuje pri 9,5% úroku z omeškania ročne sumu 173,88 eur (173,88 eur - 166,97 eur = 6,91 eur), pretože čo do sumy 166,97 eur súd konanie na základe späťvzatia žalobcu zastavil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 402,40 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur + krátenej sumy 6,70 eur a trov právneho zastúpenia 379,20 eur.
Súd nepriznal žalobcovi odmenu za 1 úkon - čiastočné späťvzatie ako neúčelné, pretože k nemu došlo v krátkom časovom odstupe, keď právny zástupca žalobcu mohol podať jedno späťvzatie na celú sumu.
Proti tomuto rozsudku - výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania vo výške 571,22 eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súhlasí s výrokom, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 6,91 eur, avšak nesúhlasí s výrokom o trovách konania, tento výrok považuje za nesprávny, nakoľko rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je daný odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.
Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.620,00 eur s prísl. Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 22Cb/136/2012. Medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania o uzavretí mimosúdnej dohody. K tejto dohode však neprišlo. Žalovaný dobrovoľne uhradil dňa 5.12.2012 na účet žalobcu istinu, t. j. sumu 1.620,00 eur. Nakoľko došlo k úhrade istiny zo strany žalovaného, žalobca listom zo dňa 10.12.2012 zobral svoj návrh v tejto časti späť a žiadal konanie v tejto časti zataviť. Prvostupňový súd konanie v tejto časti zastavil a zvyšný nárok žalobcu (t.j. nárok na úrok z omeškania a trovy konania) vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 22Cb/8/2013. V tomto konaní žalovaný dňa 24.1.2013 opäť dobrovoľne uhradil žalobcovi sumu vo výške 166,97 eur, ktorú si žalobca započítal na úrok z omeškania. Žalovaný ostal tak žalobcovi dlžný ešte sumu 6,91 eur titulom úroku z omeškania. Z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 24.1.2013 zobral svoj návrh na zaplatenie úroku z omeškania v časti 166,97 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Prvostupňový súd na pojednávaní dňa 25.1.2013 konanie v časti sumy 166,97 eur zastavil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6,91 eur a na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd nesprávne vyčíslil výšku trov súdneho konania, keď priznal žalobcovi súdny poplatok len vo výške 16,50 eur a krátenie 6,70 eur, nakoľko žalobca zaplatiť za podanie návrhu súdny poplatok vo výške 97,00 eur a do dnešného dňa nebolo v konaní 22Cb/136/2012 rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku.
Žalobca taktiež nesúhlasí s tým, že prvostupňový súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby spočívajúci v čiastočnom späťvzatí návrhu, nakoľko čiastočné späťvzatia boli vykonané v záujme hospodárnosti konania, bezodkladne po dobrovoľnom uhradení príslušných súm žalovaným. Žalobcu podával čiastočné späťvzatia vždy tesne pred vytýčeným pojednávaním v záujme toho, aby prvostupňový súd mohol rozhodnúť a mal na pojednávaní k dispozícii všetky dôkazy. Z tohto dôvodu považuje žalobca obe čiastočné späťvzatia za dôvodné a podané účelne, a preto nevidí dôvod na nepriznanie odmeny za vykonanie týchto úkonov právnej služby.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v bode I poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí absentuje výrok o zastavení konania čo do sumy 166,97 eur. Výrok písomného rozhodnutia tak nie je úplný, jednoznačný a určitý. Táto absencia výroku zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo odporuje princípom riadneho a spravodlivého procesu, zakotveným v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Má za to, že na toto závažné procesné pochybenie, majúce za následok nesprávne rozhodnutie veci by mal súd prihliadnuť ex offo.
Čo sa týka výroku o trovách konania, k tomu žalovaný uviedol, že súhlasí s argumentáciou súdu prvého stupňa, že čiastočné späťvzatie návrhu je neúčelné, nakoľko k nemu došlo v krátkom časovom odstupe, keď žalobca mohol podať jedno späťvzatie na celú sumu. Súd správne určil výšku náhrady trov právneho zastúpenia, čo napokon aj vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom zdôvodnil.
Zároveň žalovaný poukázal aj na žalobcom nesprávne určenú tarifnú hodnotu úkonu právnej služby (čiastočné späťvzatie zo dňa 24.1.2013) v podanom odvolaní, tarifná odmena mala byť vypočítaná za jeden úkon zo sumy 173,88 eur (úrok z omeškania).
Námietku žalobcu, že súd nesprávne vyčíslil výšku trov súdneho konania, keď priznal žalobcovi súdny poplatok len vo výške 16,50 eur a krátenie 6,70 eur, nakoľko žalobca zaplatil za podanie návrhu súdny poplatok vo výške 97,00 eur považuje žalovaný za neopodstatnenú vo vzťahu k nemu, nakoľko ide o nesprávny postup zo strany súdu. Žalovaný svojim konaním nedal na takýto postup súdu žiaden dôvod. Správny postup súdu mal byť taký, že súd v súvislosti so zastavením konania mal rozhodnúť aj o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v zmysel ust. § 11 ods. 3,4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a to tak, že celkom zaplatený súdny poplatok vo výške 97,00 eur mal krátiť o 6,70 eur a zvyšok vrátiť z dôvodu zastavenia konania. Keďže v dôsledku postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vznikli žalobcovi trovy konania v podobe nákladov na odvolacie konanie, žalovaný zodpovedať nemôže. Je preto namieste pri rozhodovaní odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania žalobcovi postup v súlade s § 150 O.s.p., pretože tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania trovy odvolacieho konania nepriznáva.
Spolu s podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach 6.5.2013, súd prvého stupňa doručil odvolaciemu súdu uznesenie č.k. 22Cb/8/2013-28 zo dňa 22. apríla 2013, ktorým doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.1.2013 č.k. 22Cb/8/2013-16, v ktorom súd neuviedol ďalší výrok rozsudku tak, že ďalší výrok rozsudku znie „ Súd konanie čo do sumy 166,97 eur zastavuje“. V ostatnej časti ostáva rozsudok bez zmien.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné:
Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nepatrí odmena za jeden právny úkon - čiastočné späťvzatie návrhu, pretože tento úkon nemožno považovať za účelný. Bol urobený v krátkom časovom odstupe medzi dvomi späťvzatiami.
Pokiaľ ide o námietku, týkajúcu sa rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku, odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa je povinný rozhodnúť o jeho vrátení podľa § 11 zák.č. 71/1992 Zb., ak sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p., neúspešný odvolateľ (žalobca) na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo a druhým účastníkom žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.