Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-121-2013.pdf
PDF · 72.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/121/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Z. V., bytom Q., V. X, zastúpenej X.. X. E. F. U. č. X proti odporcovi D. V. I., O. XX, IČO XXXXXXXX, o zaplatenie 662,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. októbra 2012, č. k. 22C/153/2012-50 takto
rozhodol:
Odvolanie navrhovateľky o d m i e t a .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 662,22 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že za opodstatnenú uznal námietku premlčania vznesenú odporcom. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa domáhala od odporcu plnenia na tom základe, že na účet odporcu vložila peniaze omylom, resp. bez právneho dôvodu. Takýto prípad možno subsumovať pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dôkazu, potvrdením banky o vklade v hotovosti je zrejmé, že navrhovateľka sa dozvedela o výške bezdôvodného obohatenia v deň vloženia hotovosti na účet v banke, t. j. 16.01.2009 a zároveň sa v tento deň dozvedela o tom, kto sa mal na jej úkor obohatiť, a to z potvrdenia banky o vklade v hotovosti, ktoré jej bolo vydané a ktoré prevzala toho istého dňa 16.01.2009, pretože na potvrdení je uvedené meno majiteľa účtu. Týmto dňom preto začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá skončila 16.01.2011 (§ 122 ods. 2). Návrh bol podaný na súd dňa 16.01.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby. Z toho nepochybne vyplýva, že návrh bol podaný až po uplynutí premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ navrhovateľka na základe zmeneného skutkového stavu oproti návrhu tvrdila, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v novembri 2011, keď sa od vysokej školy, na ktorej mala záujem študovať, dozvedela, že bola vylúčená zo štúdia, k tomu súd prvého stupňa uviedol, že v takom prípade nebolo možné návrhu proti odporcovi z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu vyhovieť. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca nebol účastníkom právneho vzťahu, na základe ktorého navrhovateľka cielene, a nie omylom poskytla plnenie. Bol len platobným miestom určeným príjemcom plnenia, ktorým bola druhá zmluvná strana prijímateľ plnenia navrhovateľky, t.j. vysoká škola. Preto ani v prípade, ak by bolo pravdou, že o bezdôvodnom obohatení sa mala navrhovateľka dozvedieť až po vylúčení zo štúdia vysokou školou, nebolo by možné návrhu proti odporcovi pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vyhovieť. Z týchto dôvodov návrh navrhovateľky zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 100 ods. 1, § 48 ods.1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 39,50 eur, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že podľa pokynov VŠEMVS vložila na konkrétny účet odporcu finančnú sumu a následne očakávala zo strany VŠEMVS uzavretie písomnej zmluvy o zabezpečení denného/externého/ /magisterského štúdia za úhradu, avšak uzavretie takejto zmluvy o štúdiu nikdy nedostala. Tvrdenie odporcu, že nebol účastníkom právneho vzťahu, na základe ktorého cielene, a nie omylom poskytla plnenie, a bol len platobným miestom určeným príjemcom plnenia, ktorým bola druhá zmluvná strana prijímateľ plnenia navrhovateľky, t. j. vysoká škola, nie je skutkovo podložené. Jediným subjektom, ktorý sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil, bol odporca, ktorý jediný prijal plnenie, na ktoré nemal žiadny právny nárok. Odporca nemal s ňou uzavretú žiadnu zmluvu, na základe ktorej by mal na prijaté plnenie od nej právny nárok. Rovnako na základe zmluvy medzi odporcom a VŠEMVS, nebol odporca oprávnený ponechať si prijaté finančné prostriedky, keďže ich vzájomná zmluva ju nezaväzovala plniť odporcovi. V celom spore vystupujú tri subjekt - navrhovateľka, odporca a VŠEMVS. Jediný, kto plnil, bola ona, jediný, kto prijal plnenie a kto sa bezdôvodne obohatil, bol odporca a jediným právnym vzťahom medzi týmito tromi subjektmi bola zmluva o výkone administratívnych činností medzi odporcom a VŠEMVS. Pokiaľ si uplatnila svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od subjektu, ktorému plnila, postupovala správne. Vyslovila názor, že súd mal vykonať dokazovanie výsluchom zástupcu VŠEMVS a mal preveriť skutočnosť, kedy a za akých okolností sa dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval, či odvolanie navrhovateľky bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ust. § 45 a nasl. O.s.p. Podľa cit. ustanovenia súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých to stanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods.1 O.s.p.). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia druhá veta, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (ods. 3 cit. ustanovenia).
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t. j. po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).
Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol riadne doručený právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 14.12.2012 do vlastných rúk, čo má súd za preukázané z vrátenej doručenky. To znamená, že deň 14.12.2012 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého rozsudku. Lehota na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t. j. dňa 15.12.2012 a jej posledný deň pripadol na 31.12.2012. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľky podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa prostredníctvom pošty. Vzhľadom k tomu, že na priloženej obálke zaslanej spolu s odvolaním bola nečitateľná pečiatka pošty o dátume prevzatia zásielky (odvolania) od právneho zástupcu navrhovateľky, odvolací súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľky na predloženie podacieho lístka o podaní odvolania na pošte. Právny zástupca navrhovateľky oznámil odvolaciemu súdu, že odvolanie bolo podané dňa 31.12.2012 na Podacej pošte v E. nedopatrením nedoporučenou zásielkou, na základe čoho nedisponuje podacím
lístkom z pošty. Právny zástupca navrhovateľky napriek ďalšej výzve odvolacieho súdu žiadnym dôkazom nepreukázal odoslanie podaného odvolania dňa 31.12.2012 na Podacej pošte v E.. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie bolo doručené Okresnému súdu Trenčín dňa 18.01.2013. Vzhľadom k tomu, že posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 31.12.2012, a odvolanie došlo na súd prvého stupňa dňa 18.01.2013, pričom právny zástupca navrhovateľky žiadnym spôsobom nepreukázal, že odvolanie podal v zákonom stanovenej lehote, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, teda oneskorene. Je málo pravdepodobné, že poštová zásielka, daná na prepravu podľa tvrdení právneho zástupcu navrhovateľky na pošte v E. dňa 31.12.2012, by bola prepravovaná poštou až 18 dní. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie navrhovateľky podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi táto nebola priznaná, nakoľko si trovy konania neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .