Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-252-2012.pdf
PDF · 84.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/252/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, IČO: 00 735 825, so sídlom Kollárova 31, Trnava, proti povinnému: O. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom U. XXXX/XX, R., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala č. 5, Hlohovec o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 30,00 Eur a ďalších trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 15. decembra 2011 pod č. k. 13Er/943/2010-32 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú exekúciu zastavil a zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,15 eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 30.3.2011 postúpil súdny exekútor návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel a dedičské konanie po ňom vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 20D/59/2009, bolo uznesením súdu prvého stupňa č .k. 20D/59/2009-12 zo dňa 2.7.2009 zastavené pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor si následne uplatnil trovy exekučného konania. Súd prvého zistil, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, a teda stratil právnu subjektivitu, ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Taktiež súd prvého stupňa mal za preukázané, že dedičské konanie vedené po neb. povinnom bolo uznesením č. k. 20D/59/2009-12 zo dňa 2.7.2009 zastavené, nakoľko povinný po sebe zanechal žiadny majetok a rovnako tak ani žiadnych dedičov. Oprávnený doposiaľ spôsobom uvedeným v cit. ust. § 37 Exekučného poriadku nepreukázal existenciu právneho nástupcu povinného, pričom existencia takéhoto subjektu nie je známa ani súdu, na základe čoho je predmetná exekúcia v súčasnosti vedená proti neexistujúcemu subjektu, a ako taká je neprípustná. Preto ju súd v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. g) vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia taktiež vyplýva, že exekúciu zastavil aj podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie).
O trovách exekučného konania rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania vo výške 41,15 eur, nakoľko exekučné konanie bolo zastavené po povinnom pre nedostatok majetku a je tu teda splnená podmienka v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej súd môže na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného, pretože v zmysle daného zákonného ustanovenia, trovy exekúcie znáša oprávnený tiež v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že tento si trovy exekučného konania vyúčtoval nesprávne, (trovy exekučného konania si súdny exekútor vyúčtoval v celkovej výške 55,69 eur), keďže podľa ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch v znení novely vyhlášky č. MS SR č. 569/2008 Z. z.,
ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté od 1.1.2009 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Súd prvého stupňa ďalej priznal súdnemu exekútorovi poštovné len vo výške 1,32 eur, nakoľko sa v exekučnom spise nachádza len jedna doručenka, ostané poštovné žiadané súdnym exekútorom nebolo preukázané, preto ich súd prvého stupňa nemohol priznať. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 41,15 eur.
Proti tomuto uzneseniu, konkrétne v časti výroku týkajúceho sa trov exekúcie, podal odvolanie súdny oprávnený, ktorý namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť súdnemu exekúcie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo vydané nedôvodne. Oprávnený zastáva názor, že žiaden z prípadov uvádzaných v § 203 Exekučného poriadku nebol v tomto prípade dôvodom zastavenia exekúcie a preto nie je zákonný dôvod na zastavenie oprávneného na úhradu trov exekúcie. Predpokladom pre aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku totiž je, aby bola dôvodom na zastavenie exekúcie nemajetnosť povinného, čo však nebol prípad tohto exekučného konania, nakoľko už bolo spomenuté vyššie, exekúcia bola zastavená v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda preto, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Oprávnený zastáva názor, že súd nemôže na jednej strane zdôvodniť zastavenie exekúcie ustanovením § 57 ods. 1 pís. g) Exekučného poriadku a na strane druhej oprávneného zaviazať na úhradu trov exekúcie s odkazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré výslovne vyžaduje, aby dôvodom na zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinného. Ďalej namieta, že rozhodnutie súdu o povinnosti oprávneného nie je možné zdôvodňovať tým, že dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť. Oprávnený sa teda stotožňuje s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, avšak tento dôvod zastavenia exekúcie nie je možné subsumovať pod žiaden z prípadov uvádzaných v § 203 Exekučného poriadku, ktorý by odôvodňoval zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje súdu rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie, obsiahnuté v napadnutom uznesení zrušiť ako nedôvodné.
Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13Er/943/2010 je vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 30 eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú namieste č. 0471134 z 21.3.2009, pričom exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 6.4.2009 Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 41,15 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (platného a účinného v čase začatia exekučného konania) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (platného a účinného v čase začatia exekučného konania) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia potom ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. mája 2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 (Rozhodnutie 49/2012) rozhodol, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O. s. p.), exekučný súd zastaví exekúciu z dôvodu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ E. p.), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ E. p.); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta E. p.).
Podľa § 14 ods. 1 (vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie - t. j. v znení novely vyhlášky č. 569/2008 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) akk je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 9.9.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 30.9.2010 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č .k. A 0471134, ktorý vydal Obvodné oddelenie PZ v Galante dňa 21.3.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 15.10.2009. Dňa 30.3.2011 Dňa 30.3.2011 doručil exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre neprípustnosť z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal len nepatrný majetok. Navrhol uložiť oprávnenému povinnosť zaplatiť jej trov exekúcie vo výške 55,69 eur.
Následne súd prvého stupňa rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil a zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,15 eur
Z uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 20D/59/2009-12, D zo dňa 2.7.2009. vyplýva, že dedičské konanie po povinnom (zomrel XX.X.XXXX) bolo zastavené podľa § 175h ods. 2 O. s. p., pretože poručiteľ
zanechal len nepatrný majetok, zomrel ako slobodný, bezdetný a bez zanechania závetu. Ako dedičia by zo zákona v II. dedičskej skupine prichádzali do úvahy rodičia poručiteľa.
Ak teda súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g), pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a zároveň exekúciu zastavil aj podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie) urobil nesprávne a mal ju - s poukazom na najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
- zastaviť iba z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h Exekučného poriadku). Teda súd prvého stupňa pochybil keď exekúciu zastavil nadbytočne aj podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Na správnosti výroku (I.), ktorým súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú a následne exekúciu zastavil to však nič nemení, i s ohľadom na skutočnosť, že správnosť tohto výroku žiaden z účastníkov konania nenamietal.
Súd prvého stupňa však postupoval správne, keď súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov konania vo výške 41,15 eur pričom rozhodnutie o trovách exekúcie dostatočne odôvodnil. Aj odvolací súd je toho názoru, že súdnemu exekútorovi prináleží s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1,2 vyhlášky 33,19 eur + 20% DPH (nakoľko zo spisu vyplýva, že súdny exekútor je platcom DPH) vo výške 6,64 eur. Súd prvého stupňa taktiež postupoval správne keď súdnemu exekútorovi priznal s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 vyhlášky náhradu poštovného v celkovej výške 1,32 eur. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa postupoval správne keď súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 41,15 eur. Zároveň súd prvého stupňa postupoval správne keď s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť súdnemu exekútori uhradiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v celkovej výške 41,15 eur.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie preto odvolací súd po vyčerpaní odvolacích dôvodov uplatnených do uplynutia lehoty na odvolanie, uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie ako vecne správne s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.