Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-26-2013.pdf
PDF · 99.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XX, právne zastúpený JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1, 066 01 Humenné, proti žalovaným v 1. rade O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XX, v 2. rade O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, Z., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom O. Š., takto
rozhodol:
Súd žalobu z am i e t a.
Žalovaným nepriznáva náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Pôvodní žalobcovia O. O. a M. M. podali dňa 20.01.2012 na tunajší súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomr. O. Š..
Podanú žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je vnukom por. O. Š. po neb. matke O. O., rod. Š., ktorá bola dcérou por. O. Š.. Žalobca v 2. rade bol vnukom por. O. Š. po neb. Matke A. M., rod. Š.H., ktorá bola tiež dcérou por. O. Š..
Žalovaný v 1. rade je závetným dedičom po zomr. M. Š., ktorý v roku 1960 prevzal po por. O. Š. rodinný dom súp. č. XX, ktorý bol zaradený do súpisu nehnuteľností vedených ako roľnícky podnik. Žalovaná v 2. rade je pravnučkou por. O. Š. po neb. A. M..
Dedičstvo po por. O. Š. bolo začaté býv. Štátnym notárstvom v Humennom pod sp. zn. D/227/1958 a to podľa zák. č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy a zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka ( tzv. Stredný občiansky zákonník ).
V predmetnej dedičskej veci bolo vydané uznesenie dňa 18.10.1960, sp. zn. D/227/1958, kde v čl. III písm. b) je uvedené, že dedičstvo por. Pozostáva z nehnuteľnosti v :
- kat. úz. N.:
- vo vložke číslo XX pod N. toho času zapísané na LV č. XXXX kat. úz. N.
- vo vložke číslo XXX pod N., 4 toho času zapísané na LV č. XXXX kat. úz. N.
- vo vložke číslo XXX pod N. a 3 toho času zapísané na LV č. XXXX kat. úz. N.
- vo vložke číslo XXX pod N. toho času zapísané na LV č. XXX kat. úz. N.
- vo vložke číslo XXX pod N.
- kat . úz. C.:
- vo vložke číslo XXXX pod N., X
- vo vložke číslo XXXX pod N.
- vo vložke číslo XXXX pod N.
- vo vložke číslo XXXX pod N., ktoré podľa ust. § 1 až 3 zák. č. 139/1947 boli vyhlásené za roľnícky podnik. Za preberateľa roľníckeho podniku bol ustanovený M. Š., nar. XX.XX.XXXX, člen JRD, ktorý bol synom por. O. Š..
Predmetné uznesenie nemohlo byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva k roľníckemu podniku v pozemkovej knihe por. O. Š.H. z dôvodu, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia dedičské konanie vedené na Štátnom notárstve v Humennom pod sp. zn. D/227/1958, predmetom ktorého bol roľnícky podnik, malo pokračovať buď uzatvorením dohody dedičov alebo vydaním rozhodnutia o nároku ustupujúcich dedičov na zaplatenie finančných čiastok, ktoré im bol preberateľ M. Š. povinný zaplatiť na vyrovnanie ich dedičských podielov. Po vydaní uznesenia takáto dohoda dedičov uzatvorená nebola a ani nedošlo k vydaniu rozhodnutia o finančnom vyrovnaní dedičov za ich dedičské podiely. Tým nebolo ukončené dedičské konanie po por. O. Š., vedené na bývalom Štátnom notárstve v Humennom pod sp. zn. D/227/1958. Z uvedených dôvodov vlastníkom nehnuteľností vedených vo vložke číslo XX pod N., vo vložke číslo XXX pod N., X, vo vložke číslo XXX pod N. a X, a vo vložke XXX pod N. kat. úz. N. zostal naďalej O. Š.H..
Po smrti M. Š. žalobcovia z výpisov listov vlastníctva zistili, že por. M. Š. je na LV Č.. XXXX, LV Č.. XXXX, LV Č.. XXX vedený ako výlučný vlastník a podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na týchto LV. Tieto nehnuteľnosti mal nadobudnúť na základe uznesenia Štátneho notárstva v Humennom zo dňa 18.10.1960 vklad pod zn. Z - 1XXXXX, ktoré je na predmetných listoch vlastníctva uvedené ako titul nadobudnutia. Predmetné uznesenie nemohlo byť podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva M. Š. k nehnuteľnostiam evidovaným na týchto listoch vlastníctva a teda M. Š. nemohol byť na základe tohto uznesenia zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Do roľníckeho podniku, ktorého preberateľom sa stal M. Š., patril aj obytný dom zapísaný vo vložke číslo XX. Vlastnícke právo k tomuto domu bolo zapísané na M. Š. na základe rozhodnutia obce N. o pridelení súpisného čísla na U. Č.. XXX kat. úz. N. k rodinnému Z.. Č.. XX. Po smrti M. Š., ktorý zomrel dňa 19.07.2009, sa vlastníkom rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. XXX zapísaného na LV č. XXX kat. úz. N. stal titulom dedenia na základe závetu spísaného na Notárskom úrade Humenné notárom M.. S. W., žalovaný v 1. rade. Na zápis vlastníckeho práva k vyššie uvedenému rodinnému domu v prospech M. Š. neexistoval právne relevantný titul a preto aj naďalej vlastníkov rodinného domu zostal O. Š..
Mali za to, že je daný naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, ktorý je odôvodnený skutočnosťou, že zápisom vlastníckeho práva v prospech M. Š. a žalovaného v 1. rade bolo nedôvodne zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcov, ktoré im patrí z titulu dedičstva po por. O. Š..
V priebehu konania pôvodný žalobca v 2. rade zomrel a na jeho miesto priamo zo zákona na základe univerzálnej sukcesie vstúpili do konania jeho dedičia, a to M. M. O.. a W. M., ktorí v konaní vystupovali ako žalobcovia v 2. a 3. rade, nakoľko nastala skutočnosť, s ktorou zákon spája prechod práv a povinností ( dedenie ).
Podaním doručeným súdu žalobcovia v 2. a 3. rade zobrali žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade späť a žiadali konanie voči ním zastaviť.
Súd uznesením zo dňa 17.12.2012, č.k. 11C/17/2012-75 konanie zastavil konanie žalobcov v 2. a v 3. proti žalovaným v 1. a v 2. rade. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu O. O. proti žalovaným v 1. a 2. rade vylúčil na samostatné konania, ktorým rozhodne aj o trovách celého konania.
Žalovaný v 1. rade s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, zdedil v zákonnom dedičskom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť, teda je právoplatne skončené.
Súd nariadil pojednávanie s dokazovaním.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavila žalovaná v 2. rade, u ktorej je doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané dňa 18.06.2013 a ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. konala rozhodol v jej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobcu, výsluchom žalovaného v 1. rade a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä uznesením Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. D/227/1958 zho dňa 18.10.1960, výpismi z LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, úmrtným listom M. M., osvedčením o dedičstve po por. M. M. sp. zn. 14D/103/2012, osvedčením o dedičstve po por. M.D. Š. sp. zn. 13D/215/2009, vyjadreniami účastníkov, uznesením Ústavného súdu č. III ÚS 146/2012, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/214/2011 a zistil nasledovný skutkový stav.
Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej dohode, preto na podanej žalobe žalobca trvá v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že dedičstvo po zomrelom O. Š. podliehalo režimu podľa zák. č. 139/1947 Zb. Jeho majetok, teda nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, boli poňaté do poľnohospodárskeho podniku. V dedičskom konaní, ktoré bolo vedené bývalým Štátnym notárstvom Humenné pod sp. zn. D/227/1958, bolo vydané dňa 18.10.1960 uznesenie sp. zn. D/227/1958, v ktorom pod bodom číslo 4 tohto uznesenia bol za preberateľa tohto poľnohospodárskeho podniku týmto uznesením ustanovený M. Š. ako člen Jednotného roľníckeho družstva. Pod bodom 4 je zároveň uvedené alebo obsiahnuté poučenie pre účastníkov tohto dedičského konania, kde je napísané, že toto uznesenie nie je podkladom pre zápis do pozemkovej knihy. Z tohto dôvodu, že nie je zápisom, teda podkladom pre zápis do pozemkovej knihy, nemohol byť M. Š. zapísaný na základe tohto uznesenia, ako vlastník. Ďalej dedičské konanie malo pokračovať po právoplatnosti uznesenia sp. zn. D/227/1958, a malo sa v ňom pokračovať podľa ustanovenia § 6 a nasl. zák. č. 139/1947 Zb. V zmysle § 6 tohto zákona, mala byť prejednaná dohoda dedičov, ktorá by obsahovala ustanovenia o vyporiadaní ich podielov postupujúcim dedičom a keďže takáto dohoda nebola, tak malo nasledovať rozhodnutie súdu, v ktorom by súd určil lehotu, v ktorej by bola uložená preberateľovi, čiže pánovi M. Š. povinnosť ustupujúcim dedičom vyplatiť nejaké čiastky, poprípade súd mohol schváliť alebo povoliť splátky na zaplatenie finančnej náhrady. Takéto rozhodnutie nebolo vydané. Až na základe uznesenia súdu, ktoré bolo vydané podľa § 334 Zákona č. 142/1950 Zb., teda zákona Občianskeho súdneho poriadku, mohlo byť vlastne ukončené dedičské konanie. Poukázala na to, že podľa § 334 potvrdenie o nadobudnutí dedičstva muselo obsahovať mimo mena, teda identifikačných údajov, aj v písmene c) právny dôvod nadobudnutia dedičstva a pod písmenom d) mali byť vlastne práva, obsiahnuté tie práva, čiže povinnosť, právo na zaplatenie finančnej náhrady a takisto podľa písmena e) aké zápisy sa na základe tohto uznesenia potom majú vykonať vo verejných listinách a teda v pozemkovej knihe. Až na základe potvrdenia nadobudnutia dedičstva, mohol byť vykonaný zápis do pozemkovej knihy, no toto nebolo vydané a neexistovala ani dohoda. Keďže takéto listiny, ani dohoda, ani uznesenie, neexistovali, M. Š. sa nemohol stať vlastníkom. To že sa nestal vlastníkom, svedčí aj fakt, že ešte do 19.10.2010 bol ako vlastník na listoch vlastníctva zapísaný O. Š.. Práve všetci dedičia vedomí si práve skutočnosti o zápise, že O. Š. je stále vedený ako vlastník, nenapádali skutočnosť, že nebolo vydané uznesenie súdu alebo nenapádali užívacie právo nebohého M. Š.. Aj naďalej má za to, že M. Š. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo ani na základe vydržania, keďže tomu bránila existencia jednej zo základných podmienok a to, že dobromyseľnosť. Nemohol byť M. Š. dobromyseľný práve v tom smere, bol účastníkom dedičského konania, poznal uznesenie a vedel, že sa nestal vlastníkom. Ďalej uviedla, že M. Š. sa nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, nevzťahuje sa na tento právny stav ani zákon č. 293/1992 Zb. a teda ani lehota o usporiadaní vlastníckych vzťahov. Účelom Zákona č. 293/1992 Zb., bolo usporiadanie vlastníckych vzťahov práve týchto neevidovaných vlastníckych vzťahov v listoch vlastníctva. Keďže M. Š. nebol vlastníkom, čiže nebolo možné ani použiť právny režim zákona zo strany dedičov, použiť tento zákon na vyrovnanie týchto dedičských podielov podľa zák. č. 293/1992 Zb., lebo tomu aj v podstate svedčil zápis. Opätovne poukázala na skutočnosť, že na listoch vlastníctva, bol vlastníkom stále O. Š. a tieto predmetné nehnuteľnosti teda patria do dedičstva stále po por. O. Š.. Na základe vyššie uvedeného má za to, že žaloba je opodstatnená a žiadala, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania.
Žalovaný v 1. rade aj naďalej s podanou žalobou nesúhlasil. Trovy konania si neuplatnil.
Podľa uznesenia Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. D/227/1958 za preberateľa roľníckeho podniku bol ustanovený M. Š., člen JRD.
Z LV č. 1013 vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľností na ňom zapísaných je M. Š., ( zomrel ), v spoluvlastníckom podiele 1/1. Titulom nadobudnutia bolo uznesenie D/227/1958 zo dňa 18.10.1960, Z- XXXX/XX, PKV -XX.
Z LV č. XXXX vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľností na ňom zapísaných je M. Š., ( zomrel ), v spoluvlastníckom podiele 1/1. Titulom nadobudnutia bolo uznesenie D/227/1958 zo dňa 18.10.1960, Z- XXXX/XX, PKV -XXX PKV - XXX.
Z LV č. XXX vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľností na ňom zapísaných je O. G., v spoluvlastníckom podiele 1/1. Titulom nadobudnutia bolo osvedčenie o dedičstva, 13D/215/2009, Dnot 102/2009 zo dňa 17.12.2009, Z XXXX/XX-XX/XXXX.
Z LV č. 468 vyplynulo, , že vlastníkom nehnuteľností na ňom zapísaných je M. Š., ( zomrel ), v spoluvlastníckom podiele108/972. Titulom nadobudnutia bolo uznesenie D/227/1958 zo dňa 18.10.1960, Z-XXXX/XX.
Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.12.2009, sp. zn. 13D/215/2009 nadobudol dedičstvo po por. M. Š. v celosti jediný závetný dedič, a to O. G., t.j. žalovaný v 1. rade.
Podľa osvedčenia o dedičstve po por. M. M. st. - pôvodný žalobca v 2. rade, sp. zn. 14D/103/2012 zo dňa 13.07.2012, dedičmi sa stali M. M. ml. a W. M..
Po poučení súdom vykonanom na pojednávaní v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p. a § 120 ods. 4 účastníci nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.
Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na zákonnú dôkaznú povinnosť účastníkov. Novelou O.s.p. a to zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.
Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa § 120, odsek 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79, odsek 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101, odsek 1 a § 120, odsek 1 O.s.p.
Súd sa najprv zaoberal otázkou, keďže ide o určovaciu žalobu podľa § 80, písmeno c ) O.s.p., či žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p.; návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia a existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Vecná legitimácia je vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. V danom prípade bude na podanie určovacej žaloby vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu či práva, o ktorého v určovacej žalobe ide. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Podľa § 91 ods. 2 O.s.p.; ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Pre sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p. na oboch stranách , t.j. žalobcov i žalovaných. Postavenie žalobcu je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, kde ostatní účastníci musia vystupovať v konaní ako žalovaní, aj keď v konaní o dedičstve sa niektorí z nich nestavali odmietavo k spornej otázke, prípadne boli pasívni. Ak sa sporu nezúčastnia všetky nerozluční spoločníci, nemožno návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie.
Nerozlučné spoločenstvo je charakterizované tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov spoločne.
Procesné dôsledky nerozlučného spoločenstva: a) rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom),
b) práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné,
c) procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide o nútené spoločenstvo. Pri nerozlučnom spoločenstve môže vzniknúť medzi spoločníkmi rozpor v otázke ďalšieho procesného postupu. V prípade rozporu napríklad dispozitívnymi úkonmi (späťvzatie návrhu, zmena návrhu), sa rešpektuje nerozlučnosť vzťahu. Preto sa na takýto úkon vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov. Ak sa takáto zhoda nedosiahne, ide o neúčinné prejavy.
Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.k III. ÚS 146/2012-9 uvádza, že kto je vecne legitimovaným vymedzuje výlučne hmotné právo a všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana ( § 124 OZ ). Je totiž nesporné, že účinnosť rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je nutná v danom prípade na strane odporcov, účasť aj všetkých pozemnoknižných podielových spoluvlastníkov, prípadne ich právnych nástupcov. Práve oni sú totiž subjektmi práv a povinností, ktoré sú predmetom konania o určenie vlastníckeho práva ( že nehnuteľnosti - pozemky patria do dedičstva ). Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam ( o určenie, že žalované parcely patria do dedičstva po právnej predchodkyni navrhovateľa ) sa vzťahuje na pozemnoknižných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je konaním, ktorým sa poskytuje rovnaká právna ochrana všetkým domnelým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Jedná sa teda o nútené spoločenstvo účastníkov konania. V prípade absencie procesného spoločenstva účastníkov, vedie súd k zamietnutiu návrhu.
V danom prípade pôvodnú žalobu podali ako žalobca v 1. rade O. O. a ako žalobca v 2. rade M. M. st. V priebehu konania pôvodný žalobca v 2. rade zomrel, a na jeho miesto v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpili do konania dedičia, a to M. M. ml. a W. M. ako žalobcovia v 2. a 3. rade. Títo v priebehu konania, podaním doručeným súdu dňa 03.12.2012 zobrali žalobu voči žalovaným späť a žiadali konanie zastaviť. Súd uznesením zo dňa 17.12.2012, č.k. 11C/17/2012-75 konanie žalobcov v 2. a 3. rade proti žalovaným v 1. a 2. rade zastavil a v prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu O. O. proti žalovaným v 1. a 2. rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách celého konania. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po por. O. Š. a pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade, t.j. O. O. a M. M. st. vytvorili nerozlučné spoločenstvo. Dedičia po pôvodnom žalobcovi v 2. rade M. M. st., M. M. ml. a W. M., nastúpili do konania na jeho miesto, teda už oni spoločne so žalobcom v 1. rade O. O. vytvorili nerozlučné spoločenstvo. Sami však požiadali, aby súd konanie voči ním zastavil, nakoľko žalobu zobrali späť, teda na základe uznesenia zo dňa 17.12.2012 bolo konanie voči ním zastavené a oni v konaní prestali vystupovať. Zároveň z ich strany, nakoľko nemali záujem na dedení, nebol podaný návrh, aby boli do konania pribratí na strane žalovaných. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že konania sa nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, teda z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, súd žalobu zamietol.
O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade boli v konaní úspešní žalovaní. Žalovaný v 1. rade trovy konania nežiadal a žalovaná v 2. rade si trovy konania neuplatnila, preto súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.