Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/25/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľky: I.. T. S., rod. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Q., v zastúpení: Záhoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, Bratislava,IČO: 47 232 412 proti odporcovi: U. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Q., v zastúpení: JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., advokát, Dobrovičova 6, Bratislava, o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd náhradu trov konania odporcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania / , zo dňa 23.02.2012 / doručený súdu/ sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti platiť výživné v pravidelne sa opakujúcich plneniach vo výške 1 500,- eur mesačne, so spätnou účinnosťou od januára 2010.

Pred začatím pojednávania vzala navrhovateľka návrh späť sčasti o povinnosť odporcu platiť výživné navrhovateľke počínajúc od januára 2010 do 23.02.2012, v časti ktorej žiadala konanie zastaviť. Uznesením čk: -116 zo dňa 10.06.2012 súd konanie v tejto časti zastavil a ďalej pokračoval v konaní o povinnosti odporcu platiť navrhovateľke žalovanú výšku výživného s účinnosťou odo dňa prijatia žaloby súdom.

Skutkovo návrh vo veci samej odôvodnila tvrdením, že s odporcom sú manželia, manželstvo bolo uzavreté v roku 2004, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti: P., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX. Počas manželského spolužitia odporca neprejavoval o rodinu takmer žiadny záujem, prevažnú časť trávil pracovne i súkromne mimo Q., často mimo územia P.. Voči navrhovateľke i maloletým deťom sa správa agresívne a psychicky aj fyzicky ich týral a ohrozoval. Ako manželia nevedú spoločnú domácnosť od 04.01.2010, kedy sa navrhovateľka spolu s maloletými deťmi odsťahovala k svojej matke z dôvodu vážnych nezhôd a napadnutia jej osoby odporcom. Od tejto doby si odporca dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke napriek tomu, že navrhovateľka je na predĺženej rodičovskej dovolenke pre prekážku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu maloletej dcéry K.. Pre túto prekážku navrhovateľka nepracuje a jej príjmom je len rodičovský príspevok, rodinné prídavky na obe maloleté deti a výživné na maloleté deti uhrádzané odporcom na základe predbežného opatrenia súdom. Čistá mzda odporcu ako zamestnanca spoločnosti FIPRA Slovakia, s.r.o. je cca 5 000,- eur mesačne, navrhovateľka má však za to, že odporca dosahuje aj iné príjmy, pričom celkovo podľa nej dosahujú jeho príjmy sumu cca 20 000,- eur mesačne. K úhrade nákladov vlastnej výživy navrhovateľka potrebuje sumu cca 2 400 - 2 600,- eur mesačne, ktorá suma pozostáva z nákladov na bývanie vo výške 298,- eur mesačne, strava vo výške 450,- eur mesačne, náklady na ošatenie vo výške

600,- eur mesačne, športové aktivity vo výške cca 82,- eur mesačne, náklady na kultúrne vyžitie cca 100,- eur mesačne, mesačné náklady spojené s užívaním a údržbou auta vrátane poistného cca 361,- eur mesačne, náklady na dovolenky a relaxačné náklady cca v rozsahu 42,-242,- eur mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť vo výške 223,- eur mesačne, náklady na kozmetiku a skrášľovanie vo výške 183,- eur mesačne. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka je na predĺženej rodičovskej dovolenke a okrem príspevkov od štátu a výživného na maloleté deti od odporcu určeného súdnym rozhodnutím nemá iné vlastné príjmy, žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Na preukázanie dôvodnosti skutkových tvrdení vymedzených v návrhu navrhovateľka žiadala vykonať listinné dôkazy pripojené k návrhu:

- sobášny list / čl. 4/

- potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku / čl. 5-7

- výplatné pásky odporcu za mesiace 9 - / čl. 8,9/

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný zároveň s tým, že priznanie výživného navrhovateľke je v rozpore s dobrými mravmi.

V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 02.05.2012 /čl. 16-18/ na svoju obranu uviedol, že nárok navrhovateľky je nezákonný, nesprávny a nemorálny, skutkové tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v návrhu sú skreslené a nezodpovedajú skutočnosti. Nie je pravdou, že by sa navrhovateľka spolu s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti z dôvodu agresivity odporcu, nakoľko to bol práve odporca, kto bol navrhovateľkou opakovane napádaný, verbálne ako aj inými spôsobmi, navrhovateľka opakovane prejavovala svoj afekt aj pred cudzími ľuďmi a nekrotila ho ani pred maloletými deťmi. Napr. prišla za navrhovateľom do práce a začala vulgárne nadávať odporcovi ako aj jeho spolupracovníkom, brala firemné veci a pod. Odporca pritom poukázal na to, že pred rokom 2009 sa navrhovateľka takto nesprávala, bola to normálna, slušná žena, z ktorého dôvodu je možné predpokladať, že prišlo k nejakému patologickému narušeniu jej psychiky. Časom odporca zistil, že všetky prejavy navrhovateľky voči odporcovi sú závislé od množstva peňazí, ktoré dostane k dispozícií a keď už nedokázal odporca plniť narastajúce finančné požiadavky zo strany navrhovateľky, vždy prišli scény, rodinný kolaps, bránenie v styku s deťmi a pod. Pred podaním návrhu pritom navrhovateľka vybrala z účtov vedených na meno odporcu, resp. od neho samého vylákala sumu cca 80 000,- eur, a to ako svojvoľné výbery z účtov, ku ktorým mala dispozičné právo vo výške 72 290,- eur, sumu cca 5 000,- eur, ktoré mali slúžiť na letnú dovolenku na Ibize a sumu cca 5 000,- eur za nábytok do detskej izby, ktoré sumy mala navrhovateľka vyplatiť dodávateľom, avšak nikdy tak neurobila, hoci peniaze z domu odniesla, nezákonné výbery z účtu odporcu si navrhovateľka vynútila svojim agresívnym správaním tak, že jej v banke vydali peniaze z účtu odporcu, ku ktorému v tom čase nemala vôbec dispozičné právo a kde je i doklad z banky, že následnú reklamáciu odporcu uznali ako dôvodnú. Práve tieto výbery viedli odporcu k tomu, aby navrhovateľke zamedzil prístup k účtom, na čo následne navrhovateľka podala voči odporcovi túto žalobu.

Životná úroveň navrhovateľky je však v dôsledku privlastnenia si všetkých rodinných peňazí omnoho vyššia, než životná úroveň odporcu. Je taktiež potrebné uviesť, že navrhovateľka okrem žalovaného výživného na seba vo výške 1 500,- eur, súbežne žiada určiť odporcovi výživné na maloletú dcéru P. vo výške 1 600,- eur a výživné na maloletú dcéru K. vo výške 1 400,- eur mesačne, čo je spolu 4 500,- eur mesačne, pričom príjem odporcu dosahuje cca 5 000,- eur mesačne. Výlučne sám odporca však súbežne spláca hypotekárny dlh v pravidelných splátkach po 950,- eur mesačne., hoci navrhovateľka je rovnako spoludlžníkom tohto dlhu. Navrhovateľka nezodpovedným výberov spoločných peňažných prostriedkov dostala odporcu do druhotnej platobnej neschopnosti, ohrozila tým celú rodinu, z ktorého dôvodu si musel odporca požičať finančné prostriedky a obmedziť navrhovateľke disponovanie s finančnými prostriedkami. Rozpis nákladov vlastnej výživy navrhovateľky považoval za neadekvátne a nezodpovedajúce skutočnosti. Už v čase manželského spolužitia bola navrhovateľka na bezlepkovej diéte a mala problémy s chrbticou a jej výdavky nedosahovali takej výšky ako to uvádza vo svojich vyjadreniach a rozpisoch. Aj v prípade, že by navrhovateľka mala právo na výživné od odporcu za právneho stavu, že by spoločné finančné prostriedky nevybrala (čo však urobila), súd by jej nemohol

priznať výživné, nakoľko jej správanie voči odporcovi spĺňa všetky atribúty správania sa proti dobrým mravom, ktorým správaním sú okrem iného aj nepravdivé tvrdenia navrhovateľky uvádzané v návrhu.

Na preukázanie dôvodnosti skutkových tvrdení vymedzených v písomnom vyjadrení žiadal vykonať pripojené listinné dôkazy:

žiadosť o zníženie denného limitu na platobnej karte / čl. 20/

- vyjadrenie Č. k reklamácii neoprávneného hotovostného výberu / čl. 21/

- reklamácia neoprávneného hotovostného výberu / čl. 22, čl. 23/

- pohyb na účte - sumár všetkých prevodov / čl. 33- 48/.

Proti skutkovým tvrdeniam odporcu navrhovateľka písomne dňa 25.06.2012 / čl. 78 - 82/ uviedla, že počas manželského spolužitia sa odporca venoval budovaniu svojej kariéry, trávil v spoločnej domácnosti minimum času a jeho správanie voči navrhovateľke nezodpovedalo dobrým mravom. Spoločnú domácnosť viedli v novostavbe rodinného domu „ K. F.“ na adrese G. XX, Q. s tým, že v priebehu roku 2010 sa dva krát vrátila do rodinného domu v záujme riešenia manželskej krízy. O spoločnú domácnosť ako i maloleté deti sa starala výlučne navrhovateľka, okrem finančného zabezpečenia, o ktoré sa staral odporca. Životná úroveň navrhovateľky bola počas života s odporcom nadštandardná, čo vyplýva i z vyčíslenia potrieb navrhovateľky, pričom však po opustení spoločnej domácnosti životná úroveň navrhovateľky značne poklesla, avšak odporca si svoju životnú úroveň i naďalej zachováva. Navrhovateľka pritom nemá možnosť pracovať, keďže z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletej K. musí byť na predĺženej rodičovskej dovolenke, o čom svedčí i posudok ÚPSVaR v Bratislave a ktorá skutočnosť predstavuje objektívnu prekážku zamestnať sa na strane navrhovateľky. Od odporcu pritom už nedostáva žiadne finančné prostriedky a k účtom odporcu nemá žiadne dispozičné práva. Ohľadom neoprávnených výberov finančných prostriedkov uviedla, že tieto tvrdenia odporcu nie sú pravdivé, z výpisov účtov sa nedá preukázať o aké účty sa v skutočnosti jedná a ani to, kto v skutočnosti tieto platobné operácie vykonal, keďže finančnými prostriedkami na účtoch disponoval rovnako tak odporca ako i navrhovateľka. Od marca roku 2012 si navrhovateľka náklady na vlastnú výživu zabezpečuje sama za pomoci svojej matky, pričom odporca na výživu navrhovateľky neprispieva. Na strane navrhovateľky neexistuje relevantný dôvod, pre ktorý by súd nemal jej návrhu vyhovieť a priznať výživné na manžela.

Na preukázanie dôvodnosti svojich skutkových tvrdení žiadala vykonať listinné dôkazy pripojené k podaniu zo dňa 25.06.2012:

- správa ošetrujúceho lekára o napadnutí navrhovateľky / čl. 83/

lekársky nález o zdravotnom stave mal. K. a mal. P. / čl. 84/

lekársky nález o zdravotnom stave navrhovateľky / čl.85, 87/

- predpis nedoplatku SPP za fakturačné obdobie 9/2010-9/2011 na odberateľa I.. T. Q., B. XX,Q. / čl. 86/ +faktúra ESET, s.r.o.

- predpis mesačných zálohových platieb Novbyt s.r.o. , platný od 1.2.2012 / čl.90/

- vyučtovanie nákladov spojených s užívaním bytu k 31.3.2012 - nedoplatok

- faktúry za služby siete T-com,elektrinu / čl.92-95/

- faktúra TOYOTA service + pokladničné doklady / čl. 96- 97/

- rozhodnutie o dani z nehnuteľnosti za rok 2012 / 98-99/

- združené poistenie domácnosti / čl.100/

- predpis poistného Allianz-Slovenská poisťovňa / čl. 101/

- faktúra za prezutie a uskladnenie pneumatík / čl. 102/

- potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov a rodičovskom príspevku / čl. 103-107/

Odporca listom zo dňa 03.07.2012 v zastúpení právneho zástupcu poukázal na správanie sa navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi v tom, že bezdôvodne obvinila odporcu zo sexuálneho násilia voči mal. dcére P., na preukázanie tejto skutočnosti žiadal vykonať listinný dôkaz:

- správu detského psychiatra zo dňa 3.2.2012 / čl.111/.

Na pojednávaní dňa 16.07.20913 /čl. 141-147/ účastníci konania v zastúpení právnych zástupcov zotrvali na doterajších prednesoch a vyjadreniach, ďalej súdu zhodne uviedli, že návrh na rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k ich maloletým deťom vedie pod spisovou značkou . Návrh vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vedený na tunajšom súde pod spisovou značkou bol postúpený na OS Bratislava II titulom jeho miestnej príslušnosti podľa , .

Na pojednávaní dňa 23.05.2013 právna zástupkyňa navrhovateľky doručila súdu spolu so svojim záverečným vyjadrením v prejednávanej veci /čl. 398-405/ fotokópiu oznámenia vo veci ublíženia na zdraví, ktoré oznámenie podala navrhovateľka voči odporcovi z dôvodu, že dňa 06.04.2013 mal odporca v rodinnom dome na G. E. XX v Q. fyzicky napadnúť ich spoločnú maloletú dcéru P., nar. XX.XX.XXXX tak, že jej vykrútil ľavú ruku, čím jej spôsobil pomliaždeninu na zápästí, pričom navrhovateľka navštívila na druhý deň s maloletou P. i lekára. Odporca k predmetnému oznámeniu podal vysvetlenie v ktorom uviedol, že sa jedná o krivé obvinenie zo strany navrhovateľky, z predmetného incidentu má vyhotovený obrazovo - zvukový záznam, z ktorého je zrejmé, že k žiadnemu útoku či na osobu navrhovateľky alebo na osoby maloletých detí nedošlo, práve naopak, bola to navrhovateľka, ktorá chytila „psychický výlev“, vyhodila odporcovi kľúče od domu a auta na ulicu, pričom škrabla odporcu do oka. Napriek tejto skutočnosti odviezol odporca navrhovateľku i maloleté deti do bytu na B. ulici (viď zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 25.05.2013 spísaná na OR PZ Bratislava II, Obvodné oddelenie PZ Vrakuňa).

Za konania v prejednávanej veci právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojich prednesoch voči súdu na pojednávaniach, vrátane záverečného prednesu žiadala návrhu navrhovateľky vyhovieť v celom rozsahu a určiť odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 1 500,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, t. j. 23.03.2012. Poukázala na to, že v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu maloletej K. je navrhovateľka na predĺženej rodičovskej dovolenke, ktorá skutočnosť jej znemožňuje dosahovať príjem primeraný jej vysokoškolskému vzdelaniu. Odporca od 23.03.2012, t. j. od podania návrhu neprispieva na výživu navrhovateľky žiadnou finančnou čiastkou, hoci má vedomosť o nákladoch a výdavkoch navrhovateľky. Odporca pritom nespochybňuje výdavky navrhovateľky minimálne v rozsahu 1 000,- eur mesačne, v zmysle svojho vyjadrenia na pojednávaní súdu dňa 16.07.2012. Príjmy odporcu sa pohybujú v sume cca 5 000,- eur mesačne z pracovného pomeru, okrem toho je 33% spoluvlastníkom spoločnosti FIPRA Slovakia, s.r.o., ktorá spoločnosť dosiahla v roku 2011 príjmy vo výške 409 554,25 eur, 15% spoluvlastníkom spoločnosti CEC - Central Europen Consulting, s.r.o., ktorá dosiahla príjmy vo výške 43 002,40 € a taktiež pôsobí v organizácii EPPP, ktorá dosiahla v roku 2011 príjem 19 682,24 €, z ktorých skutočností vyplýva, že príjmy odporcu sú vysoko nadštandardné. Okrem týchto príjmov odporca využíva benefity poskytované zamestnávateľom ako služobné motorové vozidlo, mobilný telefón, služby športového a relaxačného centra PENATI Club a pod. Odporca pritom svoje pravidelné mesačné výdavky na svoju osobu vyčíslil v sume 1 750,- eur, ktorá suma je o 250,- eur vyššia, než výživné, ktoré od neho navrhovateľka požaduje. Z uvedeného je zrejmé, že životná úroveň navrhovateľky ukončením vzájomného spolužitia účastníkov konania klesla v porovnaní s nadštandardnou životnou úrovňou odporcu, ktorú si tento ponechal i naďalej.

K tvrdeniam odporcu, že návrh navrhovateľky je nemorálny, pričom poukazoval na jej správanie ako i na údajné výbery finančných prostriedkov vo výške cca 80 000,- eur, ktoré konanie odporca vníma

ako v rozpore s dobrými mravmi uviedla, že tieto odmieta, považuje ich za urážlivé a bezdôvodne dehonestujúce jej osobu. Z podkladov, ktoré odporca súdu predložil vôbec nevyplýva, že ide o bankové výpisy z jeho účtov, o aké účty ide, pričom odporca pripisuje na ťarchu navrhovateľky aj svoje vlastné výbery. Peňažné prostriedky sa nachádzali na účtoch vo vlastníctve odporcu, z ktorých finančných prostriedkov navrhovateľka hradila potreby celej domácnosti a rodiny. Takéto výbery sa však nerealizovali po 23.03.2012, kedy podala návrh na určenie výživného, nakoľko od tohto obdobia nemala viac prístup k účtom odporcu.

Právna zástupkyňa odporcu vo svojich prednesoch voči súdu za konania, vrátane záverečného prednesu žiadala návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že jej nárok neexistuje. Vyplýva to z ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keď výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené zdôvodňuje odporca počas konania preukázanými navrhovateľkou vykonanými výbermi značných finančných prostriedkov z účtu odporcu v sume cca 80 000,- eur, čím navrhovateľka porušila svoje povinnosti vyplývajúce z § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého si manželia majú pomáhať a rešpektovať svoju dôstojnosť a § 19 Zákona o rodine, podľa ktorého sa majú starať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny, pričom sa jedná o úctu, dôstojnosť a slušnosť a nejde len o majetkovú solidaritu tak, ako to vníma navrhovateľka. Konanie navrhovateľky porušuje aj článok 4 Zákona o rodine, a to rodinnú solidaritu, ktorú si navrhovateľka predstavuje tak, že nebude pracovať a maloleté deti využije na manipuláciu odporcom ako ich otcom, o čom svedčí aj podanie oznámenia navrhovateľkou vo veci ublíženia na zdraví maloletej P. zo strany odporcu, ku ktorému právna zástupkyňa odporcu uviedla, že uvedený incident sa vôbec neodohral tak, ako ho popísala navrhovateľka, pričom aj zvukovo - obrazový záznam preukazuje, že maloletá P. otcovi ubližuje (bije ho kladivkom) a matka sa tomu prizerá bez toho, aby ju napomenula, pričom v tomto momente začal otec situáciu nahrávať z dôvodu, že ak niekomu povie, že sa niečo takéto deje nikto mu neverí. Následne otec požiadal matku, aby mu vrátila kľúče od domu, ktoré si vzala, načo matka vyhodila tieto kľúče z domu na ulicu. V uvedenom konaní sa jej odporca snažil zabrániť, pri čom ho navrhovateľka poškriabala na oku. Matka potom odchádza aj s deťmi preč s tým, že škrabnutie oka si vymyslel. Maloletá K. situáciu komentuje vyjadrením smerovaným na otca „tak ti treba. Aj si si to zaslúžil“ a ďalšími vyjadreniami na adresu situácie, pričom rozhovor medzi navrhovateľkou a 5 - ročnou K. bol absolútne neadekvátny veku maloletej a celkovej situácii. Navrhovateľka pritom doposiaľ popierala tvrdenia, že deti vedie a vychováva proti odporcovi. Vôbec jej neprekáža, že maloletá P. bije otca, s rukami vo vreckách sa na to pozerá a spamätá sa až na slová otca, že to má nahraté. Následne nevie ovládnuť svoju zlosť a vyhodí mu kľúče na ulicu a následne ho priamo pred deťmi napadne a klame, že k tomuto incidentu vôbec nedošlo. Uvedené objasňuje i dôvod, prečo navrhovateľka na druhý deň zašla na políciu a podala predmetné oznámenie. Vedela, že odporca má v držbe nahrávku a predpokladala, že to niekedy proti nej využije. Odporca však s uvedenou nahrávkou nič nerobil a ani ju nikomu neukazoval. Okrem uvedenej situácie existujú aj dôkazy o ďalších konaniach navrhovateľky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, a to obvinenie otca zo sexuálneho zneužívania maloletej P., ktoré bolo vylúčené psychologičkou, odmietanie navrhovateľky pracovať a živiť sa sama, pričom ak by navrhovateľka pociťovala finančnú tieseň zamestnala by sa. Navrhovateľka však finančnú tieseň necíti, nakoľko za obdobie od 31.05.2011 do marca 2012 vybrala z účtov sumu 82 290,- eur a neoprávneným výberom, ktorého reklamácia bola následne samotnou bankou uznaná sumu 3 730,- eur, spolu sumu 86 020,- eur a touto sumou disponuje osobne len navrhovateľka. Odporca pritom prispieva na výživu detí i nad rámec súdom určeného výživného. Počas pojednávania navrhovateľka uviedla, že ide s deťmi na dva týždne do Š.. Z uvedených skutočností je zrejmé, že životná úroveň navrhovateľky je úplne v poriadku. Navrhovateľka vedie maloleté deti k neúcte voči odporcovi ako druhému rodičovi, nerešpektuje dôstojnosť manžela, nevytvára zdravé výchovné prostredie pre maloleté deti, odmieta umožniť manželovi starať sa o deti, krivo ho obviňuje v zmysle podaného oznámenia za ublíženie na zdraví maloletej P. a pod. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov navrhovateľka nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení, že mesačne potrebuje sumu 2 406,- eur na svoje potreby. Podľa dokladov obsiahnutých v spisovom materiály vyplýva, že potrebuje sumu cca 115,25 €. S prihliadnutím na primerané náklady na stravu a oblečenie, je zjavné, že požiadavka navrhovateľky je nadnesená, pričom celkové finančné požiadavky navrhovateľky vykazujú znaky konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z platu 5 000,- eur mesačne, ktorý odporca dosahuje, žiada navrhovateľka pre seba sumu 1 500,- eur mesačne, na maloletú P. žiada sumu 1 600,- eur mesačne a na maloletú K. žiada sumu 1 400,- eur mesačne, čo je spolu 4 500,- eur mesačne. Odporca pritom uhrádza spoločnú hypotéku, s splátkach po cca 950,- eur

mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že už pri súčte týchto súm je odporca v strate približne 1/3- inu, bez uspokojovania svojich základných životných potrieb.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa na návrh účastníkov konania ako aj bez návrhu z dôvodu, že ich vykonanie bolo nevyhnutným pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Z listinných dôkazov tvoriacich súdny spis, predovšetkým sobášnym listom manželov, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku na strane navrhovateľky za rok 2011, 2012 a 2013, potvrdeniami o poberaní prídavkov na deti na strane navrhovateľky za rok 2011, 2012, 2013, výplatnými páskami odporcu, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 02.05.2013, výpisy z účtov preukazujúce nakladanie s finančnými prostriedkami na účtoch odporcu, uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 72, zo dňa 12.03.2012, uznesením tunajšieho súdu, č. k. - 22, zo dňa 26.03.2012, podaním navrhovateľky zo dňa 25.06.2012, potvrdeniami o zdravotnom stave navrhovateľky, potvrdeniami o zdravotnom stave maloletej K., potvrdeniami o výške nákladov spojených s bývaním na strane matky navrhovateľky, potvrdeniami o výške nákladov spojených s údržbou osobného auta na strane navrhovateľky, uznesením, č. k. - 116, zo dňa 10.07.2012, posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave maloletej K. zo dňa 03.05.2011, zo dňa 18.07.2012, výpisom z Obchodného registra spoločnosti FIPRA Slovakia, s.r.o., spoločnosti CEC - Central European Consulting, s.r.o., spoločnosti Jenewein Slovakia, s.r.o., zápisnicami o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania zo dňa 18.05.2012, 19.06.2012, 21.06.2012, 16.07.2012, 04.09.2012, 02.10.2012, kompletným daňovým priznaním spoločností FIPRA Slovakia, s.r.o., spoločnosti CEC - Central European Consulting, s.r.o., spoločnosti Jenewein Slovakia, s. r o. za rok 2011, ročným zúčtovaním preddavkov na daň na strane odporcu za rok 2011 a 2012, oznámením Daňového úradu Nitra zo dňa 15.05.2013, daňovým priznaním spoločnosti FIPRA Slovakia, s.r.o. za rok 2012, záverečným vyjadrením navrhovateľky zo dňa 23.05.2013, vyjadrením odporcu zo dňa 11.06.2013, CD nosičom, záznamom o podaní vysvetlenia spísanom na Obvodnom oddelení PZ Vrakuňa dňa 25.05.2013, záznamom o podaní oznámenia navrhovateľkou spísanom na Obvodnom oddelení PZ Vrakuňa dňa 07.04.2013, lekárskou správou maloletej P., podaním navrhovateľky zo dňa 27.06.2013 ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a z výsluchu účastníkov konania súd zistil tento skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 18.07.2012 / čl. 141/ súd zistil, že s odporcom sú manželia, manželstvo trvá, z manželstva pochádzajú dve t. č. mal. deti, ktoré sú nezaopatrené vo veku 4 a 8 rokov. Na OS BA II sa vedie na návrh odporcu konanie o rozvod s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. K ukončeniu spolužitia manželov došlo dňa 04.01.2010, od doby ktorej žijú oddelene. Navrhovateľka poberá prídavky na obe mal. deti, a zároveň je s mal. K. na predĺženej RD a od januára 2011 poberá rodičovský príspevok vo výške od 164,22,- eura v mesiaci 1/11 do júla 2011 vo výške 190,10,- eura. Počínajúc mesiacom august až december tento poberala vo výške 190,10,- eura, počínajúc od januára 2012 dodnes tento poberá vo výške 194,70,- eura. Iný príjem nemá. V celom rozsahu je pre objektívnu prekážku zdravotného stavu na strane mal. K. odkázaná na výživu od odporcu ako manžela. Vo výlučnom vlastníctve má navrhovateľka 2-izbový byt, ktorý jej darovala matka, a s ktorou aj vedú spoločnú domácnosť, úhradu platieb spojených s užívaním bytu v celom rozsahu za navrhovateľku a za deti platí matka navrhovateľky. Rozsah svojich odôvodnených potrieb vyčíslila sumou 2 406,12 eur - 2 606,12 eur, vrátane ich špecifikácie zhodne s vyjadrením v písomnej forme zo dňa 25.06.2012 (čl. 78-82). Ďalej navrhovateľka vo svojej výpovedi súdu výslovne potvrdila, že aktuálne náklady jej vlastnej výživy predstavujú sumu 2 406,12,- eur mesačne až príp. vo výške 2 606,12,- eura. Pokiaľ ide o vyčíslený rozpis nákladov služieb spojených s bývaním, tento aktuálne bol upravený a predstavuje sumu aktuálne vo výške 377,66,- eura z čoho podstatný nárast predstavuje len zálohový predpis na byt, ktorý bude účinný až od 01.08.2012. Okrem 2-izb. bytu vo výlučnom vlastníctve navrhovateľka nemá ďalší nehnuteľný majetok vo výlučnom vlastníctve. Novostavba rodinného domu je v režime BSM spoločne s odporcom. Pokiaľ ide o hnuteľné veci vyšších hodnôt, výlučne vo svojom vlastníctve nemá žiadne. V osobnej držbe má a užíva osobné motorové vozidlo vozidlom značka Toyota Auris, ktoré patrí do masy BSM, avšak na dopravnom inšpektoráte je vyznačená výlučne len navrhovateľka ako držiteľ. Od ukončenia spolužitia s odporcom si vlastnú výživu predovšetkým od 23.03.2012 zabezpečuje sama za pomoci matky, odporca od tejto

doby na výživu navrhovateľky dobrovoľne prispel od podania návrhu do 11.04.2012 mesačne nula eur, od 11.04.2012 do mesiaca máj 2012 sumou 360,- eur, počínajúc mesiacom máj 2012 do júna 2012 vo výške celkom 10,- euro. A od júna 2012 dodnes odporca prispel celkom nula eur. Zvýšené náklady navrhovateľky sú vynútené jej zdravotným stavom, v zásade trpí skoliózou chrbtice a intoleranciu k laktóze a musí byť na bezlepkovej diéte.

Z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 16.07. 2012 / čl. 141 a nasl./ súd zistil, že s navrhovateľkou sú manželia, z manželstva pochádzajú dve mal. deti, ako manželia s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa odsťahovala navrhovateľka spolu s deťmi. Odporca teraz býva v spoločnom rodinnom dome, ktorý je v BSM sám, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Jeho zdravotný stav, je dobrý. Rozsah odôvodnených nákladov: strava, oblečenie, obutie, hygiena, kultúra, vzdelanie, udržanie si zdroja príjmu v zamestnaní, cestovné náklady do zamestnania vyčíslil sumou 1 500,- eur mesačne. / mimo nákladov na benzín 250,- eur / Mimo nákladov ktoré má spojené s udržiavaním rodinného domu v BSM, platení úvery v BSM, vrátane úveru na dom. Jeho mzda z pracovného pomeru ako čistý príjem je 4 900,- eur až 5 000,- eur. Okrem mzdy nemá žiadne ďalšie príjmy podliehajúce resp. nepodliehajúce dane z príjmov FO. Je pravdou, že je spoločníkom obchodných spoločností, ktoré vo svojej výpovedi označila navrhovateľka okrem spoločnosti Jenewien Slovakia s. r. o. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve, je len spoluvlastníkom rodičovského domu, v ktorom žije naďalej otec odporcu. Pokiaľ ide o hnuteľné veci vyšších hodnôt, vo výlučnom vlastníctve nemá žiadne, rovnako nie je ani vlastníkom osobného motorového vozidla. Do práce cestuje vozidlom zamestnávateľa, ktorý má ním zverený bezodplatne, len za úhradu benzínových nákladov, všetky ostatné náklady platí jeho zamestnávateľ. Po odsťahovaní sa navrhovateľky s deťmi zo spoločnej domácnosti obmedzil od 23.03.2012 navrhovateľke voľný prístup k osobnému účtu, na ktorom ku dňu 23.03.2012 bol vklad vo výške odhadom cca 2 000,- eur, a z tohto účtu bola navrhovateľka oprávnená robiť výbery len do 10,- eur denne. Navrhovateľka z tohto účtu dodnes peniaze nevyberala. Limit 10,- eur mala do 22.06.2012, kedy odporca tento účet zrušil, keďže z neho navrhovateľka peniaze nečerpala. Od 23.03.2012 dobrovoľne na výživu navrhovateľke neprispel, platí len výživné na obe deti k rukám navrhovateľky, dobrovoľne na obe deti po 300-350,- eur mesačne. Od 23.03.2012 jeden krát kúpil nákup pre navrhovateľku do jej domácnosti, ktorý odmietla prevziať, nechala ho pred panelákom, tak viac s týmto ani nepokračoval. Taktiež každý mesiac sa snaží doniesť ovocie zo záhrady pre deti, tiež pre navrhovateľku, čo navrhovateľka opakovane odmieta. Počas výkonu práva styku odporca na žiadosť navrhovateľky nakupuje veci, ktoré navrhovateľka žiada pre deti.

Na doplňujúcu otázku právnej zástupkyne odporca /ďalej len PZO/ odporca vypovedal, že na základe výberov, ktoré pred dňom 23.03.2012 navrhovateľka urobila z ich spol. účtov, musí disponovať minimálne sumou 80 000,- eur, lebo túto sumu vyberala v hotovosti, resp. prevádzala na svoj osobný účet, vedený v Tatra banke.

Na ďalšiu otázku PZO, aké náklady vlastnej výživy mala navrhovateľka pred ukončením spolužitia , odporca uviedol, že pokiaľ spolu žili , osobné potreby navrhovateľky mimo nákladov bývania boli 1 000,- eur. Aktuálnu výšku jej výživy, ktorú uviedla vo svojej výpovedi je neadekvátna, pretože ešte počas spolužitia v manželstve, bola na bezlepkovej diéte a rovnako mala zdravotné problémy s chrbticou.

Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky /ďalej len PZN/ odporca vypovedal, že aktuálne disponuje na všetkých účtoch sumou 5 000,- eur. Na ďalšiu otázku PZN, ktoré spoločnosti, v ktorých je odporca spoločníkom vykazujú nerozdelený zisk, odporca vypovedal, že len jedna FIPRA Slovakia s. r. o. vykázala zisk v roku 2011 vo výške 100,- eur. Ostatné spoločnosti vykázali stratu.

Na ďalšiu otázku PZN, či vie uviesť ročný príjem spoločnosti FIPRA Slovakia s. r.o. za rok 2011, odporca vypovedá vypovedal, že mala približne 300 000,- eur obrat. Na ďalšiu otázku PZN, aké sú záujmy odporcu tento uviedol, že literatúra, história, politika, dva roky sa už nevenuje golfu, nemá golfovú výbavu, vo voľnom čase prednáša na univerzitách v A., v U., v roku 2012 som mal asi 11 prednášok s príjmom spolu 10 000,- Kč, čo je cca približne 400,- eur a to bez nároku na diéty. Na ďalšiu otázku PZN, či si odporca platí súkromnú zdravotnú starostlivosť, formou - ročný paušálny poplatok za súkromné lekárske služby a zdravotnú starostlivosť odporca vypovedal, že využíva služby zdravotnej spoločnosti Pro Care a.s., ktoré sú plne hradené zdravotnou poisťovňou s výnimkou ročného poplatku, ktorý je vo výške 99,- eur. Na ďalšiu otázku PZN odporca uviedol, že rovnako využíva produkt životného poistenia pre dožitie veku s výškou ročného poistenia cca 1 000,- eur, aj túto sumu už pojal do rozpisu vlastných

nákladov. Na otázku PZN, aký je vzťah obchodnej spoločnosťami FIPRA Slovakia s. r. o. a FIPRA International s. r. o., so sídlom v C. a aké postavenie resp. vplyv tejto spoločnosti so sídlom v J. je vo vzťahu k odporcovi, vo výpovedi uviedol, že medzi nimi je podpísaná len licenčná zmluva, a medzi odporcom a spoločnosťou so sídlom v C. nie je žiaden právny vzťah, a nemá voči nej žiadne pracovné povinnosti .

Na otázku navrhovateľky, či je odporca vlastníkom diners karty, ktorou platí benzín, stravné v reštauráciách, či je členom klubu PENATI s členskou kartou výhod, či a kým sú tieto karty hradené vrátane členského poplatku lekárskej a zdravotnej starostlivosti Pro Care, odporca vypovedal, že členský príspevok zdravotnej starostlivosti si platí sám, diners karta je kreditná firemná karta spoločnosti FIPRA Slovakia, s.r.o., členom klubu PENATI nie je, členom je firma FIPRA Slovakia s. r. o., je pravdou, že tieto karty sú odporcovi k dispozícii a môže navštevovať centrum s tým, že všetky výdavky s tým spojené si hradí sám. Členský príspevok v PENATI klube neviem. Na ďalšiu otázku navrhovateľky, či užíva odporca 4-izb. byt v Q., ktorú uviedol ako adresu v prieskumu bývanie v Auparku, odporca vypovedá takto: neviem o čom hovorí navrhovateľka. Na ďalšiu otázku navrhovateľky, či odporca je vlastníkom pozemkov, odporca uviedol, že je spoluvlastníkom s bratom dedením, z ktorých nemá žiadny výnos, ani ich neužíva. Na ďalšiu otázku navrhovateľky, či má odporca z karty diners hradený benzín, vlastnú stravu, vypovedá takto: nie, z tejto karty má hradené len náklady súvisiace s prácou a to príp. aj obed, ak ho má s klientom. Na ďalšiu otázku navrhovateľky, či je odporca vlastníkom cenných papierov v Privat banke, odporca vypovedá: Nie. Na ďalšiu otázku navrhovateľky, či má odporca otvorené účty v zahraničí a aký je aktuálny zostatok na týchto účtoch, odporca vypovedal, že nie. Na ďalšiu otázku navrhovateľky, na čo všetko odporca minul peniaze od mesiaca marec dodnes, odporca vypovedal, že okrem vlastnej výživy spláca hypotéku vo výške 950,- eur mesačne, výživné na deti vo výške cca 350,- eur mesačne, výdavky na elektrinu, vodu, plyn vo výške 300,- eur, zaplatil neplánovanú opravu kotla 80,- eur, na ďalšie veci si podrobnejšie spomenúť nevedel. Na ďalšiu otázku navrhovateľky, či odporca vlastní nehnuteľnosti v zahraničí, byty, chaty a atď., odporca vypovedal, že nie. Na ďalšiu otázku navrhovateľky, či odporca prispieva niekomu na nájomné, odporca vypovedal, že prispieva dobrovoľne na výdavky svojho otca mesačne sumou 100,- euro. Na ďalšiu otázku navrhovateľky, akú dovolenku od 23.03.2012 dodnes odporca absolvoval a v akej sume, odporca uviedol, že neabsolvoval žiadnu dovolenku. Absolvoval len služobné cesty, približne 7.

Navrhovateľka v zastúpení PZN žiadala doplniť dokazovanie predložením úplného daňového priznanie k dani príjmu odporcu ako FO za rok 2011, rok 2012 vrátane predloženia daňových priznaní všetkých obchodných spoločností, ktorých odporca vystupuje ako spoločníka to: FIPRA Slovakia, s. r. o., IČO: 43833179, CEC - Central Europeen Consulting s. r. o. IČO: 45336211, Jenewein Slovakia s. r. o. IČO: 35692707.

Ďalej žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť preukázať všetky príjmy aj od Občianskeho združenia pod názvom EPPP - Európske partnerstvo pre verejné stratégie, IČO: 31789897 registrované v registri v SR.

Na pojednávaní dňa 20.09.2012 /čl. 251 a nasl./ súd vykonal dokazovanie podľa prečítaním listín predložených účastníkmi konania, resp. pripojených k ich písomným podaniam, pričom zistil tento skutkový stav :

Zo sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že manželstvo uzavreli 21.08.2004. Z potvrdení o poberaní rodič. príspevku z ÚPSVaR Bratislava za rok 2011 súd zistil, že za obdobie 1-12/2011 bola navrhovateľke vyplatená suma 1304,81 eur titulom rodičovského príspevku do júla, a od augusta do decembra suma spolu 950,50 eura, prídavky za rok 2011 na obe deti spolu vo výške 528,28. Z výplatnej pásky zamestnávateľa odporcu : FIPRA Slovakia s.r.o. za mesiac 9/2011, č.l. 8 súd zistil, že odporcovi vyplatil čistú mzdu 4 987,52 eur, za mesiac 10/2011 vyplatil odporcovi čistú mzdu 4957,92 eur. Z tlačiva platobná karta-žiadosť Č. zo dňa 05.09.2011 č.l. 20 súd zistil, že držiteľom platobnej č: XXXXXXXXXXXXXXXX bola navrhovateľka z denným hotovostným limitom do 6 000,-eur, ktorý banka zmenila na denný hotovostný limit do 100,-eur. Z vybavenia reklamácie Č. na sťažnosť odporcu voči Č. k neoprávnenému hotovostnému výberu z jeho účtu sumy 1 230.- eur navrhovateľkou dňa 07.11.2011 súd zistil, že tento hotovostný výber bol realizovaný navrhovateľkou na základe pochybenia banky.

Zo sumáru hotovostných výberov a výpisov osobného účtu odporcu, založeného dňa 13.12.2010 a vedeného v Č. ako typ účtu Č. U. pod číslom účtu: XXXXXXXXXX, na ktorý boli vydané dve platobné karty:

1/ karta číslo XXXX****** XXXX s denný limitom 6 000,00 eur

2/ karta číslo XXXXXX******XXXX so zníženým denným limitom 30,00 eur

Z výpisov z osobného účtu odporcu, vedeného v A. Q. od 27.02.2010 do 31.5.2011 mal súd preukázané hotovostné výbery, resp. prevody na účet navrhovateľky dňa 25.02.2010 bol vykonaný prevod sumy 2 530,-eur na účet: XXXXXXXXXX, dňa 25.04.2010 na totožný účet prevod sumy 2 200,-eur, dňa 27.04.2010 na totožný účet prevod sumy 1 800,-eur, 21.04.2010 prevod sumy v 2 200,-eur č.l. 36, kde súd konštatoval duplicitu vo vzťahu k výberu uvedeného dňa a uvedenej sumy aj vo vzťahu k prevodu dňa 27.04.2010 na sumu 1 800,eur, dňa 21.05.2010 na totožný účet prevod sumy 1570,-eur, dňa 07.05.2010 detto prevod sumy 1310,-eur, dňa 14.05.2010 prevod sumy 1280,-eur, dňa 16.06.2010 prevod sumy 1200,-eur, dňa 18.06.2010 prevod sumy 1600,-eur, dňa 23.06.2010 prevod sumy 2500,- eur, dňa 03.06.2010 prevod sumy 1200,-eur, dňa 21.07.2010 prevod sumy 1200,-eur cez internet v prospech navrhovateľky, dňa 13.07.2010 prevod na účet navrhovateľky sumy 495,-eur, dňa 17.09.2010 výber v hotovosti na sumu 2100,-eur navrhovateľkou, dňa 22.10.2010 prevod na účet navrhovateľky sumy 2450,-eur, dňa 23.11.2010 detto prevod sumy 2400,-eur, dňa 9.12.2010 detto prevod sumy 1295,- eur, dňa 18.04.2011 výber z bankomatu sumy 1000,-eur držiteľkou karty bola navrhovateľka, detto dňa 02.05.2011 výber z bankomatu sumy 600,-eur, detto dňa 09.05.2011 výber z bankomatu sumy 1400,-eur.

Z lekárskych správ zo dňa 25.06.2012, č.l. 83-87 súd zistil, že dňa 05.01.2010 L.. Ľ. C., všeobecný lekár nešt. Ambulancie Poliklinika L. X, Q. vykonal ošetrenie navrhovateľky potom, čo bola podľa vyjadrenia navrhovateľky napadnutá dňa 31.12.2009 o 15.30 hod. manželom. Z lekárskej nálezu Ped. S.r.o. mal. K. č.l. 84 súd zistil, že je v trvalej starostlivosti pre infekty dýchacích ciest sledovaná u ortopéda, nosí špeciálnu ortopedickú obuv, pre zdrav. stav navštevuje predškolské zariadenie len 4 hodiny denne, trvale užíva lieky, z lekárskeho nálezu mal. P. č.l. 85, súd zistil, že je sledovaná v očnej ambulancii, ortopedickej ambulancii, nosí ortopedickú obuv, recividuje s infekciou horných ciest dýchacích.

Z vyúčtovacej faktúry SPP za obdobie 19.09.2010, 18.09.2011 súd zistil, že nemá vzťah k predmetu prejednávanej veci, preto na listinný dôkaz neprihliadal.

Zo správy ošetrujúceho lekára navrhovateľky zo dňa 13.01.2012, č.l. 87, súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky si vyžaduje pravidelné kontroly a užívanie liekov.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou na preukázanie rozpisu nákladov jej odôvodnených potrieb vyplýva, že

- z faktúry ESET, č.l. 88 bol preukázaný záväzok navrhovateľky k úhrade nákladov za PC, internet vo výške 25,15 eura,

- účtenka DATART na sumu 21,09 eura, č.l. 89 preukazuje zaplatenie ceny koncového zariadenia

- NOVBYT s.r.o. preukazuje rozpis preddavkov zálohových úhrad za užívanie bytu platný od 01.02.2012 a mesačnú zálohovú úhradu 174,70 euro a vyúčtovanie nedoplatku k 31.03.2012 vo výške 160,34 eura,

- Z vkladu v hotovosti z 05.04.2012 z E. Q. na sumu 430,-eur navrhovateľkou bola preukázaná úhrada povinného zmluvného poistenia osobného motorového vozidla v držbe navrhovateľky,

- Faktúra za služby pevnej siete T-Com, č.l. 93, preukazuje poplatky za internet, hlasové služby a iné služby spoplatňované navrhovateľke vo výške 37,16 eura mesačne a faktúry ZE č.l. 94 zálohové platby za elektrinu, z vyúčtovacej faktúry ZES za odber elektriny za obdobie od 14.2010 do 07.09.2011 táto preukazuje, že preddavkové platby boli pravidelne mesačne uhrádzané po 19,19 eur,

- Faktúra TOYOTA-Service na meno navrhovateľky zo dňa 05.04.2012 na úhradu sumy 170,93 eura preukazuje , že šlo o povinnú kontrolu- výmena oleja,

Rozhodnutie Hl.m. SR zo dňa 07.05.2012 a pripojené faktúry č.l. 98-99 na meno navrhovateľky preukazujú, že ide o vyrúbenie dane z nehnuteľnosti za rok 2012 za byt, vo výške celkom 25,35 eura,

- Zmluva združeného poistenia domácnosti preukazuje, že navrhovateľka je povinná platiť ročné poistné ,pôvodne dojednané vo výške 540,-Sk ročne,

- Z predpisu poistného Allianz- Slov.poisťovňa zo dňa 07.04.2011, č.l. 101 súd zistil že toto zmluvné poistné je upravené na poistné vo výške 17,92 eura za obdobie od 18/5/2011-do ,

- Potvrdenie Pneumox na meno navrhovateľky preukazuje uskladnenie pneumatík na sumu 67,90 eur, č.l. 102,

- Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov č.l. 103-107 súd konštatoval duplicitu týchto dôkazov s listinami založenými v súdnom spise na čl. 5-7

- Z potvrdenia o rodičovskom príspevku za rok 2012/1-3 bolo preukázané, že , navrhovateľke poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne, spolu 584,10 eura a prídavky na deti za 3 mesiace 135,24 eura,

- Z lekárskej správy č.l. 119 zo dňa 10.07.2012 bolo preukázané, že navrhovateľka vzhľadom na zdravotný stav chrbtice potrebuje okrem iného plávanie a nutné rehabilitačné a relaxačné vyšetrenia, vrátane masáží,

- Z lekárskej správy č.l. 120 zo dňa 11.07.2012 onkologický ústav Sv. Alžbety s.r.o. bolo preukázané, že navrhovateľka má intoleranciu k laktóze, jej zdravotný stav si vyžaduje bezlaktózovú ako aj bezlepkovú diétu,

- Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava / ďalej len ÚPSVaR/ č.l. 15-153 bolo preukázané, že mal. dieťa účastníkov konania K., M.. XX.XX.XXXX má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobnú starostlivosť od júla 2011, od júla 2012 s tým, že opätovný termín jej zdrav. stavu je určený na júl 2013,

- Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I č.l. 122-130 bolo preukázané, že odporca je spoločníkom a zároveň konateľom s vkladom splateným vo výške 2 191,-eur obchodnej spoločnosti FYPRA Slovakia s.r.o., spoločníkom a konateľom so splateným vkladom 750,-eur v obchodnej spoločnosti CEC - Central Euroean Consulting, s.r.o., ďalej bol odporca bývalým štatutárnym zástupcom- konateľom bez spoločníctva v spoločnosti Jenewein Slovakia s.r.o. do 19.5.2010.

- Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.l. 131 vrátane pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti účastníkov konania súd zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd uložil predbežným opatrením odporcovi povinnosť platiť výživné na dve mal. deti v nevyhnutnej miere odvolací súd zmenil tak, že návrh zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva právny záver, že výživa maloletých detí nie je ohrozená, odporca ako ich otec pravidelne mesačne od 12/2011 prispieval na ich výživu matke po 300,- eur, v mesiaci marec 2012 po 400,- eur a v mesiaci apríl sumou 500,- eur.

- z výplatných pások odporcu od zamestnávateľa FYPRA Slovakia s.r.o, súd zistil,, že čistá mzda odporcu bola za mesiace 1/2012 vo výške 4978,38 eur, za 2/2012 vo výške 4978,37 eura, za 3/2012 vo výške 4978,38 eura, za 4/2012 vo výške 4978,38 eura, za 5/2012 vo výške 4992,36 eura.

Z daňového priznania spoločnosti FIPRA Slovakia, s.r.o. vyplýva, že v roku 2011 vykázala príjem vo výške 5 667,- eur + 1669,- eur. Spoločníkom nebol vyplatený zisk, a to rovnako aj pre rok 2012. Funkciu konateľa pre túto spoločnosť otec vykonáva v rámci dojednaní pracovnej zmluvy bez nároku na ďalšiu odmenu či príjem mimo vyplácanej mzdy. Z daňového priznania spoločnosti CEC - Central European Consulting, s.r.o., vyplýva, že v roku 2011 vykázala príjem 7 808,- eur, v roku 2012 to bolo 9 064,-

eur. Spoločníkom zisk prerozdelený nebol, a to rovnako aj pre rok 2012. Z daňového priznania EPPP

- Európske partnerstvo pre verejné stratégie je zrejmé, že spoločnosť vykázala pre rok 2011 nulový základ dane. Z poznámky občianskeho združenia vyplýva, že táto právnická osoba má nerozdelený zisk z minulých období vo výške 33 533,- eur s prírastkom 365,- eur. V tejto právnickej osobe vykonáva odporca čestnú funkciu podpredsedu správnej rady, z ktorej nemá odporca žiaden príjem.

Z prehraného zvukovo- obrazového záznamu doloženého odporcom na CD nosiči súd zistil, že v obytnej miestnosti rodinného domu na G. ulici č. XX v Q., kde v súčasnosti býva odporca, sa nachádza maloletá P., maloletá K. a navrhovateľka, pričom záznam zachytáva dej, v ktorom navrhovateľka spolu s oboma maloletými deťmi opúšťa predmetný rodinný dom, počas odchodu komunikuje s oboma maloletými deťmi bez toho, aby komunikovala s odporcom. Pred opustením bytu otvára vonkajšie dvere, vyhadzuje predmet, ktorý odporca označil ako jeho kľúče od domu a od osobného motorového vozidla, ktoré užíva. Ďalej tento záznam zobrazuje kontakt odporcu smerom k navrhovateľke, k čomu odporca uviedol, že sa snažil zachytiť kľúče skôr ako ich navrhovateľka vyhodí, na čo ho táto následne škrabla na tvári pri pravom oku. Vzájomný incident medzi manželom prebiehal v prítomnosti oboch maloletých detí. Vzhľadom na nezrozumiteľný prednes oboch maloletých detí na zázname, odporca súdu uviedol, že maloleté deti na toto konanie rodičov slovne reagovali tak, že vyslovene povedali: „tak Ti treba. Aby náš plán neskapal. Aj si si to zaslúžil.“, pričom všetky tieto reakcie boli zo strany maloletej K.. Navrhovateľka k priebehu záznamu uviedla, že maloletá P. sa na zázname nijako nevyjadruje okrem prosby adresovanej odporcovi, aby dal mobil, ktorým natáčal. Záznam zachytáva aj situáciu, kedy odporca drží ruku navrhovateľky a v zapätí kričí, že ho navrhovateľka škriabe. Pokiaľ ide o otváranie dverí zachycuje záznam situáciu, kedy navrhovateľka vybrala kľúče z vnútornej strany vchodových dverí rodinného domu, v ktorom zostal bývať odporca.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. /rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ustanovenia § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa komentára k tomuto ustanoveniu zákona, výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Súd tieto princípy vždy musí skúmať v kontexte daného individuálneho prípadu, konania účastníkov a v súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej judikatúry možno usudzovať že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem oprávneného o povinnú osobu výživou. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Posúdenie toho či ide o porušenie dobrých mravov alebo nie je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach . Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods.2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa Zákona o rodine, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia .

V zákonnej úprave práv a povinnosti manželov, vymedzenej v §§ 18-19 Zákona o rodine sa premieta predovšetkým čl. I, základných zásad Zákona o rodine ako aj ústavná zásada o rovnosti a dôstojnosti a právach manželov. Jednotlivé povinnosti manželov, upravené v Zákona o rodine sú právnym vyjadrením mravných postulátoch, na ktorých je založené manželstvo. Predovšetkým v konaní o výživnom titulom zákonnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný všetkými dôkaznými prostriedkami zisťovať dôvody, vyhodnocovať ich závažnosť, ktoré viedli navrhovateľku k tomu, že z jej strany si neplní povinnosti , ktoré pre ňu vyplývajú zo zákonnej úpravy, vymedzenej v §§ 18-19 Zákona o rodine, vrátane dôvodov, pre ktoré opustila spoločnú domácnosť. V tomto smere súd poukazuje aj na R 3/1978 že právo na rovnakú životnú úroveň oboch manželov neznamená matematickú finančnú rovnosť.

V tomto smere súd rovnako poukazuje na R IV/1996 strana 372, že predovšetkým pravidlá vzájomného správania sa manželov sú definované v ust. §§ 18-19 Zákona o rodine ., medzi ktoré pravidlá neodmysliteľne patrí aj povinnosť manželov spoločne rozhodovať o ekonomických záležitostiach rodiny.

Preto pri rozhodovaní súdu o výživnom medzi manželmi nestačí v zmysle uvedených zákonných hľadísk len zistiť osobné, zárobkové a majetkové pomery každého z manželov, výšku ich príjmov, a konkrétnu mieru ich potrieb, danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom, prípadne inými závažnými okolnosťami, ale je vždy povinnosťou súdu ex offo z úradnej povinnosti, a teda aj v prípade neexistencie námietky rozporu s dobrými mravmi prihliadať na právne významnú skutočnosť, či sama navrhovateľka ako manželka plní riadne, resp. je pripravená riadne plniť svoje zákonné povinnosti z tohto manželstva voči odporcovi., pričom právnym dôsledkom tohto neplnenia je nepriznanie výživného podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine. Ustálená súdna prax však nepovažuje za rozpor s dobrými mravmi neplnenie len niektorej z povinnosti vyplývajúcich z § 18 Zákona o rodine

Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, nakoľko priznanie výživného navrhovateľke od odporcu by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle Zákona o rodine, z dôvodu konania navrhovateľky. Zákon o rodine neobsahuje ustanovenia, ktoré definujú v rodinnoprávnych vzťahoch medzi manželmi pojem rozporu s dobrými mravmi. Rovnako ani a ani iný právny predpis pojem „dobrých mravov“ nedefinuje. Súdna prax a teória zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané „pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku“. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č. k. - 19). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku 30.03.2011, sp. zn. uviedol, že „v zmysle výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva.“ Vo všeobecnosti možno dobré mravy vymedziť ako zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov spoločenských vzťahov, ktoré takéto normy správania upravujú. V zmysle vyššie uvedených vymedzení je potom nevyhnutné za dobré mravy považovať i úctu k zásadám rodinného a manželského spolužitia a rešpektovanie manželského spolužitia s ohľadom na jeho princípy zakotvené v Zákone o rodine a za rozpor s dobrými mravmi potom následne nedodržanie tejto úcty, ako i správanie a konanie, ktoré je v príkrom rozpore s touto úctou a princípmi upravujúcimi manželské spolužitie.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a

ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ustanovenie § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ustanovenia § 19 Zákona o rodine potom vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť, pričom do jej zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Z hľadiska § 75 ods. 2 Zákona o rodine nie je potom bez významu ani okolnosť, z akého dôvodu došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože práve dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže poukázať na to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Povinnosťou súdu je preto zisťovať dôvody neplnenia si vyživovacej povinnosti medzi manželmi, pretože práve na tomto základe bude možné posúdiť, či sú splnené všetky podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti.

Súd vyhodnotil konanie navrhovateľky a jej správanie sa v preukázaných manželských vzťahov s odporcom ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko prispelo k úplnému rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi, a to najmä v zmysle porušenia vyššie uvedených ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine, pričom za základný rozpor s dobrými mravmi súd považuje rozsah konania navrhovateľky pri nakladaní so spoločnými finančnými prostriedkami a správanie sa navrhovateľky k osobe odporcu., vrátane nezáujmu navrhovateľky participovať na materiálnom uspokojovaní potrieb rodiny v rozsahu objektívnych možností a schopností na strane navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania i výpovedí účastníkov konania mal súd preukázané, že odporca finančne zabezpečoval potreby navrhovateľky i maloletých detí, a to v plnom rozsahu, zabezpečil viac ako primerané spoločné bývanie pre seba, navrhovateľka a ich maloleté deti, uhrádzal náklady spojené s bývaním, vrátane splátok hypotekárneho úveru, uhrádzal náklady na prevádzku a údržbu motorového vozidla, ktoré v režime BSM bolo výlučne v užívaní navrhovateľky, ako i všetky osobné potreby a záujmy navrhovateľky a všetky ostatné požiadavky navrhovateľky ako i maloletých detí, pričom tieto výdavky znášal s úmyslom vytvárania finančného a majetkového zázemia nielen pre seba ale aj a hlavne pre navrhovateľku ako jeho manželku.. Navrhovateľka bola spočiatku na rodičovskej dovolenke a po jej riadnom uplynutí zostala na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletej K. a vykonávala osobnú starostlivosť o túto maloletú, ktorou skutočnosťou zdôvodňovala svoju nemožnosť zamestnať sa a spolupodieľať sa tak na financovaní potrieb rodiny či svojich osobných potrieb. K uvedeným skutočnostiam súd uvádza, že je pravdou, že maloletá K. trpí zdravotnými problémami, avšak jej zdravotný stav nie je natoľko vážny, aby bol objektívnou prekážkou pre záver, že navrhovateľka vôbec nemôže pracovať a teda primerane sa spolupodieľať na financovaní odôvodnených potrieb rodiny, resp. minimálne svojich potrieb ani výkonom krátkodobých, či náhodilých prác, resp. pracovnou aktivitou, ktorú by bola objektívne spôsobila vykonávať bez ujmy na svojom zdraví resp. zdraví maloletého dieťaťa v domácom prostredí. Maloletá K. navštevuje predškolské zariadenie a maloletá P. riadne navštevuje základnú školu, navrhovateľka teda mala a aj má možnosť pracovať (či už na plný úväzok alebo formou polovičného úväzku) a uspokojovať si tak svoje životné potreby. Rovnako ani zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje skutočnosť, že nepracuje, nakoľko ani tento nie je tak závažný, aby spôsoboval objektívnu nemožnosť pracovať. Navrhovateľka neprodukovala žiaden dôkaz, že je osobou so sťaženým pracovným uplatnením. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná nemožnosť navrhovateľky sa vôbec zamestnať a svojou prácou získať aspoň čiastočne finančné prostriedky na uspokojovanie materiálnych nákladov rodiny a že objektívne v možnostiach a schopnostiach navrhovateľky bolo a stále trvá jej povinnosť spolupodieľať sa na úhrade potrieb rodiny, resp. minimálne svojich vlastných potrieb minimálne potom, čo ako manželka ukončila spolužitie s odporcom a opustením spoločnej domácnosti túto už prestala vykonávať vôbec formou osobnej starostlivosti o spoločnú domácnosť.

Ďalším z dôvodov, pre ktorý súd vyhodnotil konanie navrhovateľky ako dlhodobo v rozpore s dobrými mravmi je jej nakladanie so spoločnými finančnými prostriedkami rodiny, ktorých tvorbu úspor vložených v peňažnom ústave zabezpečoval v prevažnej miere výkonom osobnej práce odporca. Z listinných dôkazov založených do spisu odporcom je zrejmé, že navrhovateľka nebola vylúčená v dispozičnom práve ich nakladania za účelom obstarávania bežných vecí rodiny, a to aj v čase, kedy navrhovateľka už neviedla s odporcom spoločnú domácnosť, z ktorej sa spolu s oboma maloletými deťmi odsťahovala dňa

04.01.2010, až do konca septembra roku 2011, kedy odporca znížil navrhovateľke limit disponovania s finančnými prostriedkami z dôvodu, že navrhovateľka tieto čerpala v neprimeranom rozsahu, bez vedomia a súhlasu odporcu, pričom ich využitie odporcovi žiadnym spôsobom nezdôvodňovala. Odporca po ukončení vzájomného spolužitia s navrhovateľkou pritom naďalej uhrádzal i uhrádza v plnom rozsahu náklady spojené s užívaním domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to vrátane hypotéky, pričom splátky úveru dosahujú čiastku cca 960,- eur mesačne a na ktorých nákladoch sa navrhovateľka žiadnym spôsobom ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti v režime BSM nepodieľa. Navrhovateľka pritom finančnými prostriedkami disponovala bez ohľadu na výšku nákladov, ktoré musel odporca mesačne uhrádzať a na ktoré potreboval mesačne určitý obnos finančných prostriedkov. Príjem odporcu bol podrobne skúmaný i zo strany súdu, pričom bolo zistené, že odporca dosahuje príjem z rovnakých činností a v rovnakej výške, ako tomu bolo počas manželského spolužitia s navrhovateľkou, ktorej bol a stále je mesačný príjem odporcu známy rovnako, ako i náklady, ktoré je nevyhnutné z tohto príjmu uhrádzať a ktoré náklady sú rovnako i nákladmi navrhovateľky. Napriek týmto skutočnostiam dochádzalo zo strany navrhovateľky k výberom finančných prostriedkov v neprimeranom rozsahu v nadväznosti na výšku odporcovho pravidelného príjmu zo závislej pracovnej činnosti a výške pravidelne sa opakujúcich nákladov novostavby rodinného domu v režime BSM, ktoré bolo a je potrebné naďalej uhrádzať a ktoré nakladanie s finančnými prostriedkami zo strany navrhovateľky uvádzalo odporcu do platobnej neschopnosti. Odporca počas konania poukazoval na výpisy z bankových účtov, ktorými demonštroval ľahkomyselné nakladanie navrhovateľky so spoločnými finančnými prostriedkami, z ktorých výpisov je zrejmé, že v období od 01.02.2010 do 25.04.2012 bolo z účtu vybraných či presunutých 52 840,- eur, pričom odporca uvádzal čiastku v rozsahu cca 80 000,- eur, nakoľko istý obnos finančných prostriedkov odovzdal, podľa vlastných vyjadrení, navrhovateľke i v hotovosti, pričom táto ich mala použiť na konkrétny vopred dohodnutý účel, čo sa však nestalo a tieto si ponechala bez udania dôvodu. Navrhovateľka k predmetným listinným dôkazom uviedla, že nie je možné preukázať, že sa jednalo výlučne o jej výbery, nakoľko majiteľom účtu je odporca. K uvedeným tvrdeniam súd uvádza, že z mnohých údajov je zrejmé, že sa jednalo o finančné operácie vykonané navrhovateľkou (napr. poznámky k prevodom finančných prostriedkov, číslo platobnej karty). Tak ako sú spoločné finančné prostriedky, ktoré každý z manželov počas manželstva zarobí a ktorými manželia disponujú, sú spoločné i náklady manželov, resp. rodiny, ktoré je potrebné uhrádzať a na ktorých úhrade sa navrhovateľka nepodieľala. Z listinných dôkazov predložených odporcom je zrejmé, že navrhovateľka z finančných prostriedkov, nachádzajúcich sa na účtoch odporcu, ku ktorým mala dispozičné právo, odčerpala značnú sumu, pričom však ich použitie relevantným spôsobom nezdôvodnila. Podporne pri hodnotení tohto konania navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi súd taktiež vzal v úvahu, že právom bežného hospodárenia spoločných finančných prostriedkov síce patrí každému z manželov aj dispozícia s primeranými rezervami, ktorých sa však žiaden z nich na iný ako dojednaný účel, resp. kým nedôjde k mimoriadnym prípadom inak nedotýka. / V 1/1978/

Súd poukazuje i na incident medzi manželmi, ktorý je zachytený na nahrávke predloženej odporcom na pojednávaní dňa 27.06.2013, na ktorej je zachytená situácia, kedy navrhovateľka spolu s deťmi prišla do spoločného rodinnému domu manželov, kde došlo medzi manželmi ku konfliktu a kedy navrhovateľka podľa skutkového zistenia súdom bezdôvodne vyhodila kľúče od vchodových dverí rodinného domu s ktorými disponoval odporca ako aj kľúče od motorového vozidla, ktoré užíval výlučne pre seba. Odporca sa snažil kľúče zachytiť, pričom ho navrhovateľka škrabla na tvári. Incident sa odohral v prítomnosti oboch detí. Navrhovateľka nasledujúci deň podala voči odporcovi oznámenie o priestupku a s maloletou P. navštívila lekára z dôvodu, že jej počas tohto incidentu odporca vykrútil ruku. V tomto kontexte súd posúdil podané oznámenie navrhovateľky a prejednané na OR PZ Bratislava II - OO PZ Vrakuňa voči osobe odporcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi, účelovo zo strany navrhovateľky cielené a zamerané na preukázanie jej skutkového tvrdenia o tzv. násilníckom resp. amorálnom správaní sa odporcu nielen voči jej osobe ale hlavne voči maloletým deťom, obdobne totožnosť motívu konania navrhovateľky voči osobe odporcu súd vyhodnotil aj zo správy detského psychiatra zo dňa 3.2.2012 / čl. 111.

Zo žiadneho z predložených dôkazov totiž nemožno objektívne konštatovať fyzické resp. psychické násilie odporcu, ktoré svojou mierou trvania resp. intenzitou je už objektívne spoločensky akceptovaným dôvodom, resp. jeden z vážnych dôvodov v správaní sa odporcu , pre ktorý navrhovateľka musela ukončiť manželské spolužitie s odporcom a následne spolu s deťmi opustiť spoločnú domácnosť, vrátane pretrvávania tejto prekážky na strane odporcu, ktorá bráni navrhovateľke obnoviť manželské

spolužitie a pokračovať v plnení jej manželských povinností, minimálne v rozsahu osobnej starostlivosti o spoločnú domácnosť s odporcom.

Pri tomto hodnotení súd nemohol neprihliadať ani na samotný rozpor v konaní a správaní sa navrhovateľky voči osobe odporcu pred podaním žaloby a za konania vo veci samej, pretože v záujme odstránenia a vyriešenia vzájomných rozporov s odporcom, sama navrhovateľka vo výpovedi súdu uviedla, že sa dobrovoľne 2x vrátila späť do spoločnej domácnosti k odporcovi, ktorého následne v návrhu na začatie konania označila za fyzického a psychického agresora.

Z vykonaného dokazovania rovnako nebolo preukázané nezodpovedné správanie sa odporcu ako rodiča pri plnení si zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, naďalej aj po ukončení spolužitia si plní a plnil túto povinnosť, prevažne v peňažnej forme, na čo poukázal vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Bratislave. Naopak z výpovede odporcu bolo preukázané, že navrhovateľka nemala subjektívne vôbec záujem prevziať od odporcu akúkoľvek naturálnu formu výpomoci k úhrade nákladov jej vlastnej výživy v situácii, kedy podľa vlastného skutkového tvrdenia vymedzeného v materiálnom základe žaloby bola výživou odkázaná.

V súhrne týchto skutkových a právnych dôvodov preto súd rozhodol vo veci samej podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené a odporcovi s právom prisúdenia plnej náhrady trov podľa v spore proti navrhovateľke, ktorá úspech vo veci nemala žiaden, nepriznal návrhom voči súdu podľa uplatnenú náhradu trov konania celkom z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane navrhovateľky , ktorej vlastný príjem navrhovateľky ku dňu vyhlásenia rozsudku na pojednávaní nepresahuje sumu spoločensky akceptovanej výšky životného minima.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním ( ). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.