Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/246/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Nám. SNP č. 8, IČO: 36 038 351, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Revúca, Nám. Slobody 2, proti odporcovi E. D., narodenému XX. XX. XXXX, bytom Q., J. č. 55, právne zastúpeného JUDr. Milanom Antalom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Horná 34, o zaplatenie 3.702, 61 € s príslušenstvom, v konaní o trovách konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -232 zo dňa 24. apríla 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol o trovách konania po tom, čo svojím rozsudkom č. k. -12 zo dňa 31. 10. 2000 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.180,61 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 284,70 €. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -30 zo dňa 18. 06. 2002 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S ohľadom na čiastočné späťvzatie návrhu Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č. k. -49 zo dňa 16. 09. 2008 pripustil čiastočné späťvzatie a konanie v časti týkajúcej sa sumy 477,99 € zastavil. Následne okresný súd ďalším svojím rozsudkom, v poradí druhým, č. k. -79 zo dňa 25. 11. 2008 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.702,61 € do troch dní odo dňa právoplatnosti. Opätovne rozhodol i o náhrade trov konania. Následne bol v poradí druhý rozsudok okresného súdu zmenený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -97 zo dňa 26. 02. 2009 tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.234,20 €, v splátkach po 66,38 € a pokiaľ ide o náhradu trov konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 02. 2009 uznesením zo dňa 08. 07. 2010 v časti, v ktorej nerozhodol o uplatnenej sume 2.468,41 €, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -169 zo dňa 14. 10. 2010 krajský súd rozsudok okresného súdu v navrhovateľom uplatnenej sume 2.468,41 € opätovne zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol a zároveň rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 12. 09. 2011 však rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 10. 2010 opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Posledným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -220 zo dňa 10. 11. 2011 krajský súd rozsudok okresného súdu v časti navrhovateľom uplatnenej sumy 2.468,41 € potvrdil a zároveň rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania v spojení s uznesením okresného súdu zo dňa 30. 03. 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd mal preto opätovne zisťovať a vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, najmä skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. .

O trovách konania rozhodol posledným uznesením okresný súd podľa tak, že účastníkovi - navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal plnú náhradu trov konania a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu sumu 463,23 € titulom trov konania a sumu 1.622,68 € titulom trov právneho zastúpenia, do troch dní.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ) odvolanie odporca, ktorý mal za to, že v tomto prípade súd napriek vedomosti o predmete konania, jeho priebehu, dlhotrvajúcom prejednávaní veci ako aj vedomosti o zdravotných, sociálnych a ekonomických pomeroch žalovaného, neposudzoval nárok na náhradu trov konania úspešnej strany s prihliadnutím na ust. , čím vo veci náhrady trov konania rozhodol nesprávne. Za dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré nemá byť v konaní priznaná náhrada trov konania navrhovateľovi, považoval okolnosť, že súdy rozhodovali v predmetnom spore viac ako desať rokov, pričom túto skutočnosť nemožno dať za vinu odporcovi. Dlhotrvajúce konanie vyplývajúce z nejednotného právneho názoru na vec prvostupňového súdu, súdu odvolacieho ako aj súdu dovolacieho, spôsobili, že v konaní sa vykonalo ohľadom právneho zastupovania množstvo úkonov, ktoré by neboli vznikli v prípade, ak by súdy postupovali v súlade so zásadou hospodárnosti konania a ohľadom právneho posúdenia by neboli tak rozporuplné rozhodnutia jednotlivých súdnych inštancií. Namietal, že za škodu bolo zodpovedných viacero osôb, ktoré však v konaní na strane odporcu nevystupovali, aj keď je zrejmé, že vystupovať mali. Zdôraznil, že výška náhrady trov konania je neprimeraná k predmetu konania s prihliadnutím na podiel odporcu na vzniknutej škode. Mal za to, že je potrebné prihliadnuť aj na zdravotné, sociálne a majetkové pomery odporcu, ktorý je dôchodcom a je umiestnený v Domove dôchodcov v J.. Naopak, nepriznanie náhrady trov konania by pre navrhovateľa neprinieslo žiadne podstatné negatívne následky tak, ako je to na strane odporcu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a to tak, že náhradu trov konania navrhovateľovi neprizná.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , napadnuté uznesenie okresného súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle .

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd o náhrade trov konania vychádzal z ust. , teda podľa úspechu v konaní. I napriek tomu, že v priebehu konania došlo k viacerým zrušeniam rozhodnutí odvolacieho, príp. prvostupňového súdu, v konečnom dôsledku bol v konaní v celom rozsahu úspešný navrhovateľ. Uvedená skutočnosť nie je sporná. Odvolateľ však poukazoval v odvolaní na ust. , keď mal za to, že i napriek tomu, že navrhovateľ bol vo veci, resp. v celom konaní plne úspešný, existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých nie je možné navrhovateľovi náhradu trov konania priznať.

Pokiaľ ide o zákonnú dikciu obsiahnutú v ust. vyžaduje naplnenie dvoch podmienok, a to, že musia byť v danom prípade pre aplikáciu moderačného práva zjavné dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Ustanovenie však nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trov konania výnimočne prihliadnuť. Preto nie je možné vykladať ho tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie pritom dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takom prípade treba pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinnou vzniku sporu však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal (viď aj uznesenie NS SR sp. zn. ).

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -220 zo dňa 10. 11. 2011 bol rozsudok okresného súdu v časti náhrady trov konania zrušený za účelom skúmania dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. , na ktoré odporca v konaní poukazoval, a to najmä na zohľadnenie jeho zdravotného stavu, veku a sociálnych pomerov. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia však uvedené ust. neaplikoval bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Okresný súd, i napriek tomu, že odvolací súd práve z dôvodu preskúmania dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania zrušil a za týmto účelom vrátil vec na ďalšie konanie, sa uvedenými dôvodmi vôbec nezaoberal. Pokiaľ dôvody, na ktoré odporca poukazoval v konaní nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by napĺňali predpoklady aplikácie ust. mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, na základe akých zistení a následného právneho posúdenia k uvedenému záveru dospel. Keďže súd by mal dbať o to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, je nutné konštatovať, že uvedené uznesenie vo vzťahu k náhrade trov konania a k aplikácii ust. uvedené aspekty nespĺňa. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí poznamenal, že ak by rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil vychádzajúc zo skutočností, s ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby účastníkovi konania umožnil sa k právnym záverom vyjadriť, príp. predložiť dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými, odňal by takémuto účastníkovi možnosť konať pred súdom. Aj na základe zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania bol odvolací súd opätovne nútený napadnuté uznesenie zrušiť.

Z tohto hľadiska je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné, a nie je možné posúdiť na základe akých skutočností okresný súd uvedené ustanovenie neposudzoval, ak predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu v zmysle jeho právneho záveru mu uvedená povinnosť skúmať tieto predpoklady bola uložená. Aj podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutia súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne, zákonu celkom zodpovedajúce rozhodnutie a náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje v . Pokiaľ sa jedná o uznesenie, zákon sa o obsahových náležitostiach jeho odôvodnenia nezmieňuje, keď v len pomerne stroho konštatuje, že odôvodnenie sa uvedenie v písomnom vyhotovení uznesenia a v odseku 2, prvá veta tohto ustanovenia stanovuje, ktoré uznesenia odôvodnenie obsahovať nemusia. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy je pri posudzovaní obsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia primerane potrebné postupovať podľa a citované ustanovenie treba z hľadiska SR, ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz versus Španielsko z 21. januára 1999

ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci uznesenia je potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.

Vydanie rozhodnutia neobsahujúceho dostatočné odôvodnenie možno považovať za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Nedostatok dôvodov zároveň robí rozhodnutie v inštančnom postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len uznesenie okresného podľa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu bude, (keďže nie je sporné, že navrhovateľ bol v konaní plne úspešný a patrí mu náhrada trov konania), zvážiť aplikáciu ust. a až na základe preskúmania dôvodov, na ktoré odporca v konaní poukazuje, dať náležitým spôsobom odpoveď na to, prečo aplikácia dôvodná je alebo nie je. Bez akýchkoľvek právnych záverov rozhodnutie okresného súdu nie je možné odvolacím súdom preskúmať. Rozhodnutie musí odôvodniť tak, aby jeho súčasťou boli hodnotiace úvahy, či myšlienkové postupy, na základe ktorých dospel k záveru o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti aplikácie ust.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.