Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_61Cbi-4-2013.pdf
PDF · 110.56 KB
Case nature
Subarea
61Cbi/4/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: JUDr. Alexander Kasatkin, správca konkurznej podstaty úpadcu G. A., D.. XX. XX. XXXX, N. Č. S. X, XXX XX Č. S., so sídlom správcu SNP 19, 965 01 Žiar nad Hronom, o určenie pravosti popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd n e p r i z n á v a odporcovi právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia, že jeho pohľadávka ako pohľadávka veriteľa proti úpadcovi G. A., D.. XX. XX. XXXX, N. Č. S. X, XXX XX Č. S., vzniknutá na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200010711 zo dňa 31. 10. 2008, je vo výške 2 059,05 Eur nesporná a vymáhateľná. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu G. A., prihlásil navrhovateľ v rámci konkurzu voči úpadcovi svoju pohľadávku v celkovej výške 8 136,81 Eur, z toho istinu z poskytnutého úveru vo výške 2 059,05 Eur, ďalej 4 520,34 Eur úrokov z omeškania a 1 557,42 Eur polatok z omeškania, a to na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200010711 zo dňa 31. 10. 2008. Po prihlásení pohľadávky bolo dňa 13. 02. 2013 správcom navrhovateľovi oznámené popretie ním prihlásenej pohľadávky z dôvodu premlčania prihlásenej pohľadávky vzhľadom k tomu, že úroky z omeškania začal navrhovateľ ako veriteľ uplatňovať 03. 09. 2009 a podľa názoru správcu premlčacia doba uplynula 03. 09. 2012. Keďže pohľadávka bola prihlásená do konkurzu po uplynutí premlčacej lehoty, správca takto prihlásenú pohľadávku poprel z dôvodu premlčania. Ďalším dôvodom popretia podľa správcu bola nemožnosť posúdenia oprávnenosti nároku navrhovateľa, keďže neboli predložené doklady odôvodňujúce výšku poskytnutých finančných prostriedkov, výšku dlžníkom vrátených prostriedkov a spôsob započítavania vrátených prostriedkov na dlžnú sumu. Prihlásenú pohľadávku navrhovateľa v časti 1 557,42 Eur poprel správca, t.j. žalovaný z dôvodu, že bola uplatnená ako poplatok z omeškania, ktorý nie je možný dohodnúť. Na základe uvedeného popretia pohľadávky podal navrhovateľ návrh na určenie pravosti pohľadávky, a to len v časti týkajúcej sa istiny prihlásenej pohľadávky, t.j. sumy 2 059,05 Eur. Navrhovateľ poukazoval na skutočnosť, že na základe dohody o uznaní dlhu zo dňa 27. 09. 2009 nemohlo dôjsť ku premlčaniu ním prihlásenej pohľadávky, a preto trval na určení pravosti časti prihlásenej pohľadávky vo výške 2 059,05 Eur.
Odporca v konaní naďalej trval na premlčaní navrhovateľom prihlásenej pohľadávky do konkurznej podstaty voči úpadkyni vzhľadom k tomu, že dlžník sa dostal do omeškania 03. 09. 2009 a premlčacia doba uplynula 03. 09. 2012. K uplatneniu práva zo strany navrhovateľa došlo 12. 12. 2012 doručením prihlášky do kancelárie správcu, a preto podľa tvrdenia odporcu je pohľadávka navrhovateľa premlčaná. Vo vzťahu ku dohode o uznaní dlhu zo dňa 27. 09. 2009 poukazoval odporca na skutočnosť, že v
prihláške nebola uvedená dohoda o uznaní dlhu, ktorá navyše nebola uzavretá medzi navrhovateľom a úpadcom, ale medzi navrhovateľom a dlžníkom odlišným od úpadcu, t.j. medzi navrhovateľom a A. A.. Ďalej odporca namietal, že uvedená dohoda o uznaní dlhu neobsahuje výslovne určenie, že hlavný dlžník, ktorý túto dohodu uzatváral, uznal za svoj dlh v presne určenej výške. Podľa tvrdenia odporcu táto dohoda neobsahuje právne perfektný prejav vôle uznať dlh. Ďalej odporca namietal voči uvedenej dohode o uznaní dlhu, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a dlžníkom ako osobou odlišnou od úpadcu, pričom samotný úpadca túto dohodu nepodpísal a bol len spoludlžníkom podľa uvedenej revolvingovej zmluvy. Podľa tvrdenia odporcu dlžník, ktorý podpísal dohodu o uznaní dlhu ako manžel úpadcu, pri uzatváraní tejto dohody nedisponoval súhlasom úpadcu, t.j. druhého manžela na uzavretie uvedenej dohody, nemal o nej žiadnu vedomosť, a preto je táto dohoda neplatná podľa § 40a Občianskeho zákonníka vzhľadom na absenciu súhlasu druhého manžela na daný právny úkon. Odporca teda namietal, že zo strany úpadcu nedošlo k uznaniu dlhu, ani k udeleniu súhlasu na uznanie uvedeného dlhu ako manžela dlžníka. Ďalej odporca trval na svojich dôvodoch popretia, pretože z prihlášky aj príloh nebolo možné posúdiť oprávnenosť nároku žalobcu vzhľadom na nepredloženie dokladov, z ktorých by vyplývala výška poskytnutých finančných prostriedkov, výška zaplatených finančných prostriedkov, ani spôsob započítavania uhradených súm na dlžnú sumu. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadal odporca návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s dohodou o uznaní dlhu č. 8200010711 zo dňa 27. 09. 2009, so zmluvnými podmienkami tejto dohody, so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200010711 zo dňa 31. 10. 2008, so zmluvnými dojednaniami ku tejto zmluve, s potvrdením o zapísaní pohľadávky navrhovateľa do zoznamu pohľadávok zo dňa 12. 12. 2012, so súhrnným prehľadom prihlásených pohľadávok navrhovateľa na č.l. 18, s prihláškou pohľadávky navrhovateľa, s písomným oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 04. 02. 2013, s písomným vyjadrením odporcu zo dňa 21. 05. 2013, s dokladom preukazujúcim doručenie prihlášky navrhovateľa odporcovi dňa 12. 12. 2012 v spise na č.l. 30, s výpočtom úroku z omeškania v spise na č.l. 34 a na č.l. 34 p.v., s písomným vyhlásením navrhovateľa v spise na č.l. 35, s výpisom z obchodného registra navrhovateľa, s písomným vyjadrením odporcu zo dňa 24. 06. 2013, s písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 24. 06. 2013, s písomnou kartou klienta v spise na č.l. 54 a 55 o rozpise splátok úveru a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 31. 10. 2008 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s dlžníkom A. A. a spoludlžníkom G. A., t.j. úpadcom, zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Na základe tejto zmluvy bol schválený dlžníkovi a úpadcovi ako spoludlžníkovi úverový limit vo výške 1 659,70 Eur, ktorý mal byť uhradený 24 mesačnými splátkami vždy k 29. dňu v mesiaci a ďalej bola dohodnutá zmluvná odmena vo výške 1 252,07 Eur, ktorý úver vrátane dohodnutej odmeny mal byť splácaný uvedenými 24 splátkami v sume mesačnej splátky 121,32 Eur. Spolu v lehote 24 mesiacov mal teda uhradiť dlžník a úpadca ako spoludlžník navrhovateľovi sumu 2 911,68 Eur. Z uvedeného vyplýva, že úver bol poskytnutý v sume 1 659,70 Eur, pričom odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá vo výške 1 252,07 Eur, čo predstavuje 75,43% z reálne poskytnutého úveru. Ročná percentuálna miera nákladov za takto dohodnutých podmienok predstavuje 82,10%, pričom ročná úroková sadzba takto dohodnutého úveru predstavuje 81,42%. V čl. 14 bod 1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že v prípade omeškania dlžníka a spoludlžníka, t.j. úpadcu, so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku z uvedenej zmluvy, je navrhovateľ ako veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania, čo predstavuje 73%-nú zmluvnú pokutu ročne pri omeškaní s úhradou splátok. V čl. 14 bod 2. boli ďalej dohodnuté ďalšie zmluvné pokuty, a to v prípade omeškania s úhradou splátky viac ako 15 dní vo výške 5% z dlžnej sumy splátky, v prípade omeškania viac ako 30 dní vo výške 10% z výšky dlžnej splátky a v prípade porušenia povinnosti podľa čl. 13 bod 1. bola dokonca dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50% zo sumy určenej ako súčet výšky úveru a zmluvnej odmeny. V čl. 13 bod 1. bola dohodnutá predčasná splatnosť, t.j. zosplatenie úveru v prípade omeškania s úhradou peňažného záväzku o 35 a viac dní. Na základe prehľadu poskytnutého úveru v spise na č.l. 54 a 55 vyplýva, že hlavnému dlžníkovi A. A. bol vyplatený dohodnutý úverový limit 1 659,70 Eur, z ktorej sumy dlžník uhradil v období od 28. 11. 2008 do 19. 10. 2009 sumu 852,63 Eur. Neuhradený zostatok reálne poskytnutého úveru potom predstavuje sumu 807,07 Eur. Vzhľadom na omeškanie dlžníka a spoludlžníka s úhradou dohodnutých mesačných splátok úveru bola dňa 27. 09. 2009 podpísaná medzi navrhovateľom a hlavným dlžníkom A. A. dohoda o uznaní dlhu č. 8200010711, v ktorej bola konštatovaná neuhradená istina úveru 2 183,76 Eur, t.j. ako výška poskytnutého úveru spolu s odmenou v sume 2 911,68 Eur znížená o úhrady dlžníka v sume 807,07 Eur. Ďalej obsahuje táto dohoda uznávací prejav na zmluvnú
pokutu vo výške 1 557,42 Eur, čo predstavuje celkový záväzok 3 741,27 Eur, ktorú sumu sa zaviazal dlžník Pavel Párničan splácať 30 mesačnými splátkami vo výške po 124,71 Eur vždy ku 20. dňu v mesiaci. V prípade neuhradenia v dohodnutej lehote splatnosti sa zaviazal podľa zmluvných dojednaní k tejto dohode dlžník uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,15% denne z neuhradenej sumy splátky. Dňa 19. 11. 2012 v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 1K 55/2012 bolo vydané uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok spoludlžníka G. A., ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 227/2012 dňa 23. 11. 2012. Lehota na prihlásenie pohľadávok od vyhlásenia konkurzu uplynula dňom 08. 01. 2013, pričom v tejto lehote, a to dňa 12. 12. 2012 navrhovateľ prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči úpadkyni, vyplývajúcu z uvedenej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Správca mal oprávnenie poprieť uvedenú pohľadávku do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok podľa § 32 ods. 3 Zák. č. 7/2005 Z.z., t.j. do 07. 02. 2013, pričom správca poprel túto pohľadávku dňa 04. 02. 2013, tak ako to vyplýva v spise na č.l. 20 a odporca teda poprel pohľadávku v zákonnej lehote a súd preto neprihliadol na námietku navrhovateľa o oneskorenom popretí tejto pohľadávky. Popretie pohľadávky bolo doručené navrhovateľovi 13. 02. 2013 a zákonom určená 30-dňová lehota na podanie žaloby o určenie pravosti popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 9 Zák. č. 7/2005 Z.z. uplynula dňom 15. 03. 2013. Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu súdu 14. 03. 2013 faxovým podaním, ktoré bolo následne doplnené v listinnej podobe, žaloba bola doručená včas.
V písomnej prihláške pohľadávky navrhovateľa do konkurzného konania voči úpadcovi v spise na č.l. 19 si uplatnil navrhovateľ voči úpadcovi pohľadávku vo výške 8 136,81 Eur na základe vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200010711. Uvedená pohľadávka mala pozostávať z istiny 2 059,05 Eur, t.j. ako súčet poskytnutého úveru vo výške 1 659,76 Eur a dohodnutej odmeny vo výške 1 252,07 Eur, t.j. spolu vo výške 2 911,68 Eur zníženej o úhrady vykonané dlžníkom v sume 852,63 Eur, t.j. istina úveru mala predstavovať 2 059,05 Eur. Ďalej si navrhovateľ uplatnil poplatok z omeškania vo výške 1 557,42 Eur, ktorá suma však podľa dohody o uznaní dlhu zo dňa 27. 09. 2009 nie je poplatkom z omeškania, ale vyúčtovanou zmluvnou pokutou. Navrhovateľ si ďalej uplatnil dohodnutý úrok z omeškania na základe dohody o uznaní dlhu vo výške 3 468,47 Eur a 9% úrok z omeškania v celkovej výške 1 051,87 Eur, t.j. spolu vo výške 4 520,34 Eur. Výpočet uvedeného 9% úroku z omeškania sa nachádza v spise na č.l. 34, ktorý bol prílohou ku prihláške pohľadávky navrhovateľa v rámci konkurzného konania. Úrok z omeškania bol účtovaný od 03. 09. 2009, kedy podľa dohodnutých zmluvných podmienok v čl. 13 bod 1. nastalo zosplatenie poskytnutého úveru z dôvodu neuhrádzania dohodnutých splátok úveru v určených lehotách podľa čl. 13 bod 1. všeobecných podmienok. Z uvedeného potom vyplýva, že hoci bol úver poskytnutý dlžníkovi a spoludlžníkovi vo výške 1 659,76 Eur, uplatnil si navrhovateľ v rámci konkurzného konania sumu 8 136,81 Eur a pokiaľ k tejto sume uplatnenej navrhovateľom dôjde k pripočítaniu už dlžníkmi vykonaných platieb 852,63 Eur, potom predstavuje celkový nárok navrhovateľa, vzniknutý a uplatnený z tejto zmluvy o revolvingovom úvere, sumu 8 989,44 Eur, hoci úver bol poskytnutý vo výške 1 659,76 Eur. Takýto celkový nárok uplatňovaný navrhovateľom voči dlžníkom z revolvingového úveru v sume 8 989,44 Eur (zahŕňajúci už aj zrealizované platby) predstavuje 540% z pôvodne poskytnutého úveru 1 659,76 Eur.
Podľa § 2 písm. b) Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v deň uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru, môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Vzhľadom na účel a obsah uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj vzhľadom na postavenie navrhovateľa, ktorý poskytuje úvery v rámci svojho podnikania a postavenia dlžníka a spoludlžníka,
t.j. úpadcu ako fyzickej osoby spotrebiteľa, má súd preukázané, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver podľa Zákona 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia revolvingovej zmluvy.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na právny vzťah účastníkov konania bude aplikovať príslušná právna úprava Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. v znení do 31. 10. 2008 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. v znení do 31. 10. 2008 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 511 Obč. zák. ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Ako bolo uvedené vyššie, súd posúdil uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200010711 uzavretú medzi navrhovateľom a dlžníkom Pavlom Párničanom a Kvetoslavou Párničanovou ako spoludlžníkom a úpadcom, ako spotrebiteľský úver a na daný právny vzťah potom súd aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V konaní bolo preukázané, že úver bol dlžníkovi a úpadkyni ako spoludlžníčke poskytnutý vo výške 1 659,70 Eur, z ktorej istiny úveru bola uhradená jej časť vo výške 852,63 Eur. Dohodnutá odmena za poskytnutie úveru predstavovala sumu 1 252,07 Eur, čo predstavuje 75,43%. Súd konštatuje, že takto dohodnutá odmena za poskytnutie úveru niekoľkonásobne prevyšuje obvyklé úrokové sadzby požadované bankami za poskytnutie spotrebiteľských úverov. Navyše, v článkoch 14 bod 1., 2., 3. boli dohodnuté a rôznym spôsobom vymedzené zmluvné pokuty za omeškanie s úhradou dlžných splátok vo výške 0,2% denne, čo predstavuje 73% ročne, ďalej boli dohodnuté ďalšie pokuty vo výške 5% z dlžnej sumy, 10% z dlžnej sumy, dokonca vo výške 50% z dlžnej sumy za oneskorenú úhradu podľa čl. 14 bod 3. dohodnutých zmluvných podmienok. Súd konštatuje, že takto dojednaná odmena za poskytnutie úveru je neprimeraná, v rozpore s dobrými mravmi, nesledujúca cieľ zabezpečenia navrhovateľovi primeraného zisku a odmeny za poskytnutie úveru, pričom kumulácia zmluvných pokút podľa čl. 14 bod 1., 2., 3. v spojení s neprimerane dohodnutou výškou odmeny za poskytnutie úveru, spôsobuje zásadné porušenie rovnováhy dohodnutých práv a povinností účastníkov uvedeného zmluvného vzťahu, ktoré dojednania založili nerovnosť zmluvných strán a súd preto uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere považuje v celom rozsahu za absolútne neplatný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi v súlade s ust. § 3 a § 39 Obč. zák. K obdobnému
záveru v obdobnej veci dospel aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 4Obo 161/2007 zo dňa 06. 05. 2008, v ktorom rozhodnutí sa konštatuje: „Najvyšší súd SR konštatoval, že žalovanej de facto bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy úver vo výške 16 800,- Sk, čo predstavuje nižšiu čiastku ako je súčet úrokov (3 000,- Sk) a poplatku za spracovanie a vedenie úverového prípadu (15 400,- Sk), spolu vo výške 18 400,- Sk. Žalovaná na úverovú zmluvu zaplatila 35 200,- Sk. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd SR dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zmluvné dojednania porušili rovnováhu účastníkov a založili nerovnosť zmluvných strán, a preto úverová zmluva č. 1310013346 zo dňa 26. 09. 2003 je absolútne neplatná“. Súd konštatuje, že zjavná nerovnováha v neprospech dlžníka a spoludlžníka, t.j. úpadcu vyplýva z toho, že pokiaľ si navrhovateľ uplatnil v prihláške svoju pohľadávku z úverovej zmluvy voči úpadkyni v sume 8 136,81 Eur, ktorá po pripočítaní úhrady 852,63 Eur predstavuje celkový nárok navrhovateľa z tejto úverovej zmluvy 8 989,44 Eur, tak vyššie uvedené zmluvné dojednania zakladajúce nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu fakticky spôsobili, že reálne poskytnutý úver 1 659,76 Eur sa zvýšil na navrhovateľom požadovanú sumu 8 989,44 Eur, čo predstavuje 540% poskytnutého úveru. V tejto súvislosti je irelevantné, že navrhovateľ uplatňuje v rámci tejto žaloby voči úpadcovi „len“ sumu 2 059,05 Eur. Ak zmluvné dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu umožnili navrhovateľovi nárast istiny úveru o 540%, podľa názoru súdu sa jedná o jednoznačné a zásadné porušenie rovnováhy účastníkov konania, zakladajúce zjavnú nerovnosť zmluvných strán. Keďže súd posúdil uvedenú úverovú zmluvu ako absolútne neplatný úkon v celom rozsahu, pričom úver bol poskytnutý Pavlovi Párničanovi, t.j. osobe odlišnej od úpadkyne, navrhovateľovi vzniklo oprávnenie domáhať sa prípadných nárokov z poskytnutej istiny úveru vrátane zákonných úrokov z omeškania výhradne voči osobe, ktorej bol poskytnutý úver, t.j. Pavlovi Párničanovi na základe titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže súd posúdil uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere ako absolútne neplatný právny úkon, potom sa úpadkyňa nemohla platným spôsobom zaviazať ako spoludlžníčka na zaplatenie nárokov vyplývajúcich z absolútne neplatného právneho úkonu. Z tohto dôvodu potom nárok uplatnený navrhovateľom v rámci konkurzného konania smeruje voči osobe, ktorá nie je pasívne legitimovaná na zaplatenie nárokov z uvedenej úverovej zmluvy. Aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie súd preto nárok navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.
Aj v prípade odlišného právneho posúdenia uvedenej úverovej zmluvy, t.j. pokiaľ by ju súd posúdil ako platný právny úkon, je súd toho názoru, že nárok navrhovateľa o určenie pravosti pohľadávky voči odporcovi na základe zmluvného vzťahu s úpadcom z uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere, nie je dôvodný vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu. Ako vyplýva z predložených dokladov, úver mal byť splatný v celom rozsahu ku dňu 03. 09. 2009. Keďže súd posúdil daný právny vzťah ako spotrebiteľský, potom v zmysle § 54 ods. 1 Obč. zák. sa bude aplikovať pri posudzovaní premlčacej lehoty a jej dĺžky úprava Občianskeho zákonníka v § 101. Ak teda malo dôjsť ku zosplatneniu úveru 03. 09. 2009, potom trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 03. 09. 2012. Navrhovateľ uplatnil pohľadávku voči úpadkyni prihláškou zo dňa 12. 12. 2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a keďže zo strany odporcu bola vznesená námietka premlčania, súd by aj v prípade platného právneho úkonu navrhovateľovi nemohol vyhovieť a určiť pravosť ním prihlásenej a správcom popretej pohľadávky z dôvodu jej premlčania. Pokiaľ navrhovateľ odôvodňuje zachovanie premlčacej lehoty na základe dohody o uznaní dlhu zo dňa 27. 09. 2009, čo by malo za následok plynutie novej premlčacej desaťročnej lehoty od uznania podľa § 110 ods. 1 Obč. zák., na túto právnu argumentáciu navrhovateľa súd neprihliadol. Súd zdôrazňuje, že vyššie uvedenú dohodu o uznaní dlhu nepodpísala úpadkyňa ako spoludlžníčka, ale Pavel Párničan ako hlavný dlžník zo zmluvy o revolvingovom úvere. V prípade, pokiaľ by vyššie uvedená zmluva o revolvingovom úvere bola platná, záväzok úpadkyne ako spoludlžníka by zakladal solidárnu zodpovednosť dlžníka Pavla Párničana a spoludlžníka, t.j. úpadkyne Kvetoslavy Párničanovej. V zmysle ust. § 511 Obč. zák. však solidárny záväzok dlžníka a spoludlžníka neznamená, že hlavný dlžník svojím právnym úkonom zaväzuje aj spoludlžníka v danom prípade prejavom vôle na uznanie dlhu zo dňa 27. 09. 2009. Súd je v danom prípade toho názoru, že úkon hlavného dlžníka je ním prejavenou vôľou, ktorá nezaväzuje spoludlžníka, pričom premlčacia lehota plynie vo vzťahu ku každému zo spoludlžníkov zvlášť (in personam). Takisto prerušenie alebo zastavenie premlčania vrátane začatia plynutia novej premlčacej lehoty, ku ktorému môže dôjsť vo vzťahu k jednému zo spoludlžníkov, nepôsobí voči ostatným (viď komentár Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a Kol: Občanský zákoník II
- velké komentáře, Nakladatelství C. H. Beck, druhé vydanie 2009, strana 1 532). V danom prípade preto dohodou o uznaní dlhu mohla začať plynúť nová desaťročná lehota podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. výhradne, a to samostatne - in personam, len voči hlavnému dlžníkovi Pavlovi Párničanovi, ktorý
vykonal uvedený prejav vôle. Voči úpadkyni ako spoludlžníčke plynula pôvodná premlčacia lehota, ktorá nebola ovplyvnená právnym úkonom hlavného dlžníka Pavla Párničana a voči úpadkyni preto došlo po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva dňa k jeho premlčaniu dňa 03. 09. 2012. Aj z tohto dôvodu v prípade platného právneho úkonu, t.j. zmluvy o revolvingovom úvere, keďže došlo ku premlčaniu nároku navrhovateľa voči úpadkyni, súd návrh zamietol v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Pokiaľ odporca v konaní namietal relatívnu neplatnosť dohody o uznaní dlhu vzhľadom na absenciu súhlasu úpadkyne ako manželky A. A., ktorý podpísal uvedenú dohodu o uznaní dlhu podľa § 40a Obč. zák., vzhľadom k tomu, že sa jedná o relatívnu neplatnosť, toto namietnutie a uplatnenie relatívnej neplatnosti bolo možné realizovať v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Keďže navrhovateľ vzniesol námietku premlčania na uplatnenie relatívnej neplatnosti, súd by na túto námietku relatívnej neplatnosti uplatnenej odporcom nemohol prihliadnuť.
Z dôvodu komplexnosti posúdenia uplatneného nároku navrhovateľa sa súd vysporiadal aj s ust. čl. 8 bod 7. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, v rámci ktorého dlžník a spoludlžník, t.j. úpadkyňa vyhlásili, že predlžujú premlčaciu lehotu akýchkoľvek práv voči veriteľovi na desať rokov od okamihu, keď začali tieto lehoty plynúť podľa § 401 Obch. zák. Súd zdôrazňuje, že kogentná úprava § 54 ods. 1 Obč. zák. upravujúca spotrebiteľské zmluvy, jednoznačne zakazuje akékoľvek odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Je nepochybné, že písomným vyhlásením dlžníka a spoludlžníka podľa § 401 Obch. zák. o predĺžení premlčacej lehoty na desať rokov, malo dôjsť uvedenou dohodou ku odchýleniu sa od úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka, a to v neprospech spotrebiteľov, v danom prípade úpadkyne. Vzhľadom k tomu, že takéto dojednanie je v rozpore s kogentnou úpravou § 54 ods. 1 Obč. zák. aj v časti bodu 8. ods. 7 zmluvných dojednaní o predĺžení premlčacej lehoty na desať rokov, sa jedná o absolútne neplatné ustanovenie v rozpore so zákonom podľa § 39 Obč. zák.
V tejto súvislosti je vhodné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 01. 2011, sp. zn. 5 MCdo 20/2009 : „Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvádzanú vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom (trojročná premlčacia doba).“
Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd preto návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že odporca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vznikol mu nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a tieto ním neboli uplatnené, súd rozhodol, že mu nepriznáva právo na ich náhradu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..
Banská Bystrica dňa 26. 06. 2013