Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-85-2013.pdf
PDF · 110.11 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/85/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpeného na základe plnomocenstva Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, proti povinnému:E. R., X.. XX.XX.XXXX, L. Č. Z. Č.. XXX, XXX XX Č. Z., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, pod sp. zn. Ex 2262/2012 MH, o vymoženie 30,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 4Er/934/2012-70 zo dňa 05.10.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č. k. 4Er/934/2012-70 zo dňa 05.10.2012 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10.08.2012 a exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/27/2011 zo dňa 26.09.2011, súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozsahu sumy 30,06 eur s príslušenstvom, pričom žiadosť súdneho exekútora bola súdu doručená dňa 21.08.2012.
Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), § 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia súd prvého stupňa uviedol, že z hľadiska procesného postupu súd nemá pred samotným posúdením súladu žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom vykonávať dokazovanie. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § 45 ZRK ďalej súdu vyplynula možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie vtedy, ak tento vykazuje vady, t. j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tejto súvislosti prvostupňový súd dodal, že uvedené súd posudzuje ako predbežnú otázku ešte pred vydaním poverenia exekútorovi s tým, že ak v štádiu podania
žiadosti o udelenie poverenia sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, je bez právneho významu vydanie poverenia exekútorovi a exekúciu je potrebné zastaviť.
Po oboznámení sa s predloženými písomnými dôkazmi (rozhodcovským rozsudkom, poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými podmienkami) súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 29.04.2010 uzatvorená Poistná zmluva s názvom Kapitál č. 4528500008, predmetom ktorej bolo životné a úrazové poistenie povinného, ktorý sa na jej základe zaviazal platiť oprávnenému poistné vo výške 15,03 eur mesačne. Povinný počas trvania poistenia prestal platiť dojednané poistné a oprávnenému vzniklo právo na dlžné poistné a úroky z omeškania, ktoré si v rozhodcovskom konaní uplatnil vo výške 5% ročne z dlžnej sumy. Oprávnený svoje právo uplatnil žalobou zo dňa 30.08.2010 pre Arbitrážnym (rozhodcovským) súdom Košice.
Následne súd prvého stupňa konštatoval, že predmetná poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko je uzatvorená medzi dodávateľom na jednej strane (v tomto konaní „oprávnený“), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom (v tomto konaní „povinný“), ktorý pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súdu prvého stupňa ďalej vyplynulo, že rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v časti XV. ods. 2 poistných podmienok žalobcu (v tomto konaní „oprávneného“), ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy medzi oprávneným a povinným. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa citoval ods. 1, 2, 3 a 4 XV. časti všeobecných poistných podmienok oprávneného, v ktorých bola zakotvená najmä dohoda poisťovne a poistníka, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V rozhodcovskom konaní sa poistník aj poisťovňa budú zásadne riadiť zákonom o rozhodcovskom konaní a podporne štandardnými procesnými pravidlami platnými pre všeobecné súdy s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom a procesnými pravidlami (štatút, rokovací poriadok) rozhodcovského súdu, ktorý bude mať právomoc a príslušnosť spor rozhodnúť. V rozhodcovskom konaní budú mať účastníci rovné postavenie, ktoré im zabezpečí rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Proces pred rozhodcovským súdom môže byť nákladnejší ako súdne konanie. Ako rozhodcovský súd s právomocou a príslušnosťou vec rozhodnúť bol stanovený, Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice. V ods. 4 a 5 boli následne vyselektované také spory, ktoré sa prejednajú výlučne v rozhodcovskom konaní a také, ktoré sa prejednajú pred všeobecným súdom.
Podľa ods. 2 poslednej časti tlačiva všeobecných zmluvných podmienok oprávneného, označenej ako „OSOBITNÉ ZMLUVNÉ DOJEDNANIA k poistnej zmluve č. 4528500008“ poistník (poistený) a poisťovňa vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP a že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovský súd v odôvodnení uviedol, že vzal do úvahy všetky relevantné právne normy, ako aj normy, ktorých účelom bola ochrana práv spotrebiteľa. S uvedeným konštatovaním rozhodcovského súdu však súd prvého stupňa nesúhlasil s argumentáciou, že hoci rozhodcovský súd skúmal, či nárok oprávneného je v súlade s ochranou spotrebiteľa, opomenul skúmať z hľadiska noriem ochrany spotrebiteľa aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť.
Z poistnej zmluvy súdu vyplynulo, že táto bola uzatvorená na pripravenom tlačive „Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy“, do ktorého boli vpísané údaje o povinnom, druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive „Zmluvné dojednania pre poistenie Kapitál“ a na tlačive „Všeobecné poistné podmienky“. Povinný teda nemal možnosť zmeniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvorili neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, ale mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať poistnú zmluvu ako celok. Rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných podmienok oprávneného, preto ju nebolo možné považovať za individuálne dohodnutú.
S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti mal súd prvého stupňa za to, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (pozn. aj napriek v predtlači všeobecných poistných podmienok tvrdenej dohode medzi poisťovňou a poistníkom o výbere rozhodcovského súdu- ods. 2 XV. časti všeobecných poistných podmienok oprávneného), pričom táto nebola individuálne dojednaná, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná.
Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky podľa názoru prvostupňového súdu spočívala predovšetkým v skutočnosti, že vyselektovaním sporov (bližšie špecifikovaných v ods. 4 XV. časti všeobecných poistných podmienok oprávneného), ktoré sa prejednajú výlučne v rozhodcovskom konaní oprávnený zamedzil povinnému prístup k všeobecnému súdu a tým možnosť pred všeobecným súdom brániť svoje práva. Následne pod zámienkou účelnosti, praktickosti a rýchlosti, bol oprávneným „nadiktovaný“ rozhodcovský súd, ktorého trovy v sume 276,00 eur niekoľkonásobne prekračovali výšku predmetu sporu. Takto priznané trovy rozhodcovského konania sa súdu prvého stupňa nepochybne javili ako neprípustné sankcionovanie spotrebiteľa.
Záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, bola neprijateľnou a absolútne neplatnou, tak aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporovali zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemal legitimitu a bol materiálne nevykonateľný. Preto súd na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Súd prvého stupňa uviedol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku).
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa oprávneného je napadnuté uznesenie nezákonné, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“. Namietal, že rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy č. 4528500008 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 29.04.2010, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky oprávneného zo dňa 01.01.2010 osobne a vlastnoručne podpísané povinným. Na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného textu VPP, sa nachádzajú tzv. Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4528500008. Pokiaľ by povinný rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah.
Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd kvalifikoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však podľa názoru oprávneného neobjasňuje, v akých procesných právach a povinnostiach mal byť oprávnený na úkor povinného zvýhodnený. Exekučný súd neuviedol, v čom konkrétne mal byť povinný v procese vydania exekučného titulu hrubo a značne nerovnovážne znevýhodnený oproti oprávnenému. V tejto súvislosti potreboval za dôležité uviesť, že zákon použitie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje. Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností každého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere ku procesnému postaveniu dodávateľa. V danom prípade prebehlo rozhodcovské konanie za skutkových okolností, kedy a) spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku oddelene od zvyšku poistného vzťahu v rámci osobitných dojednaní a nemusel ju akceptovať ako súčasť uceleného textu poistných podmienok; b) uzavretie poistnej zmluvy nebolo podpisom rozhodcovskej zmluvy podmienené; c) aj po podpise rozhodcovskej doložky mal spotrebiteľa možnosť takúto doložku zrušiť bez toho, aby sa tým rušil celý poistný vzťah; d) vo veci rozhodol stály rozhodcovský súd, ktorého pravidlá boli uverejnené na internetovej stránke súdu a aj v Obchodnom vestníku; e) rozhodcovia rozhodcovského súdu spĺňali zákonom stanovené predpoklady a podmienky; f) konkrétneho rozhodcu neurčil ani nevybral dodávateľ ani spotrebiteľ ale stály rozhodcovský súd; g)spotrebiteľ mal možnosť požiadať o prejednanie veci v obvode kraja jeho trvalého bydliska; h) spotrebiteľ je podľa pravidiel rozhodcovského súdu oslobodený od poplatkov; i) spotrebiteľ mal možnosť žiadať o prejednanie veci na ústnom pojednávaní; j) subsidiárne sa pred rozhodcovským súdom použije O.s.p.; k) spotrebiteľ mal
zaručené aj iné procesné práva v rozsahu obdobnom právam podľa O.s.p.; l) rozhodcovská doložka ani pravidlá rozhodcovského konania neprenášali na spotrebiteľa dôkazné bremeno ani mu nesťažovali uplatnenie procesných práv; m) predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie práva na základnú cenu plnenia dodávateľa v podobe dlžného poistného, pričom hlavný premet plnenia a cena za toto plnenie je spomedzi kritérií spotrebiteľského práva vylúčená (§ 53 ods. 1 druhá veta OZ). Poistník bol navyše pred uzavretím zmluvy v súlade so zákonom č. 186/2009 Z. z. na osobitnom tlačive upozornený, že v prípade vzniku sporov je možné využiť na ich mimosúdne vyrovnanie inštitút rozhodcovského konania.
V podanom odvolaní oprávnený ďalej namietal, že zmienené skutkové okolnosti prípadu exekučný súd nezisťoval a rozhodcovskú doložku vyhlásil za nekalú bez akejkoľvek nadväznosti na relevantne zistený skutkový stav veci. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol len na základe zhromaždených dôkazov bez účasti oprávneného a bez nariadenia pojednávania. Súd prvého stupňa nevykonal prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali, ale zabezpečil listinné dôkazy, ktoré slúžili ako podklad a boli podstatné pre jeho rozhodnutie. Exekučný súd nevychádzal z obsahu rozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav. Navyše oprávnenému bolo upreté jeho právo na vyjadrenie sa k správnosti, pravosti a úplnosti listinných dôkazov, ako aj k ich obsahu. Výsledkom postupu exekučného súdu je faktická nevykonateľnosť exekučného titulu, teda faktické zrušenie jeho účinkov. Ďalej namietal, že rozhodcovský rozsudok v danom prípade spĺňa všetky podmienky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
Arbitrážny rozsudok zo dňa 26.09.2011 sp. zn. 3C/27/2011 podľa názoru oprávneného spĺňa všetky podmienky materiálnej vykonateľnosti, nakoľko ide o vykonateľné rozhodnutie rovnako ako právoplatný rozsudok súdu, je možná jednoznačná a nepochybná identifikácia osoby oprávneného a povinného, je v ňom obsiahnuté presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a je v ňom obsiahnuté jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti. Arbitrážny rozsudok má v súlade s § 35 v spojení s § 51 ods. 3 ZRK a § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku. Je riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a je záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu. Ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods. 2 O.s.p. a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku litispendencie, resp. rei iudicatae. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá oprávnenie preskúmať Arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. ZRK. Jedinú výnimku predstavuje § 45 ZRK, kedy môže exekučný súd preskúmať vecnú správnosť výroku rozhodnutia, a to z hľadiska preskúmania rozporu plnenia priznaného výrokom rozhodcovského rozsudku so zákonom, dobrými mravmi alebo z hľadiska, či plnenie nie je objektívne nemožné. Posúdenie platnosti zmluvných podmienok nemôže byť predmetom exekučného konania. Na záver uviedol, že exekučný súd sa pri skúmaní exekučného titulu neobmedzil na jeho preskúmanie z hľadísk stanovených zákonom, ale bez zákonného zmocnenia sa zaoberal skutočnosťami, ktoré nebol oprávnený preskúmavať vo vykonávacom konaní. Oprávnený mal za to, že takýto postup má znaky nielen prekročenia právomoci exekučným súdom, ale v konečnom dôsledku aj znaky odopretia spravodlivosti oprávnenému. V danom prípade totiž neboli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podaním zo dňa 12.12.2012 súdny exekútor súdu prvého stupňa oznámil, že sa v celom rozsahu stotožnil s podaným odvolaním oprávneného.
Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní oprávneného so stanoviskom konajúcej sudkyne, ktorá uviedla, že v rámci autoremedúry nemieni úplne vyhovieť odvolaniu právneho zástupcu oprávneného. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
K rozsahu oprávnenia exekučného súdu posudzovať materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 ZRK, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Obdobné ustanovenie O.s.p. nemá, takže ak súd posudzuje rozhodcovský rozsudok podľa platnej právnej úpravy, nie je tým daná rozdielnosť posudzovania exekučných titulov vydaných v rozhodcovskom konaní a v súdnom konaní. Uvedené ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZRK. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZRK. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy. Z rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach OCEÁNO, Asturcom a Mostaza Claro vyplýva, že i keď spotrebitelia nepodali žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v konaní o výkon takýchto rozsudkov, je potrebné v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán poskytnúť spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strane, ochranu pred nečestnými zmluvnými podmienkami a že v prípade rozhodcovského nálezu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek, a teda aj v štádiu výkonu rozhodnutia, z úradnej povinnosti prihliadať k neplatnosti, resp. ničotnosti takého rozhodnutia.
Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje i na uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 (Pohotovosť s.r.o. proti Ivete Korčkovskej), v ktorom sa okrem iného uvádza, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia čl. 6 ods. 1 smernice č. 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Základnou podmienkou na posúdenie uvedeného je posúdenie, či exekučný titul bol vydaný k tomu oprávneným subjektom. Uvedené posudzoval v napadnutom uznesení aj súd prvého stupňa, keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom na základe platnej dohodnutej rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka tak, ako bola dohodnutá, nie je platná, a preto nemôže byť platný a v súlade so zákonom ani rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na jej základe. Odvolací súd má za to, že ak rozhodcovská doložka nie je platne dohodnutá, je neplatnou nielen ako dôsledok neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 5 OZ, ale aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ.
Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení dostatočne odôvodnil záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je uvedená vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré boli prehlásené za súčasť poistnej zmluvy a ich súčasťou je aj časť označená ako "Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4528500008", ktoré sú taktiež vypracované na predtlačenom formulári a sú podpísané oprávneným aj povinným.
Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, rozhodcovská doložka bola oprávneným uvedená v predtlačenom formulári, bez akejkoľvek účasti povinného. V časti XV- Rozhodcovské konanie je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní a že oprávnený môže poveriť inú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, alebo je sám oprávnený taký súd zriadiť a ak tak neurobí, tak rozhodcovský súd bude vytvorený podľa potreby troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany oprávneného. V uvedenej časti je tiež uvedené, že povinný, ako poistník, s uvedeným vyjadruje svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas.
Odvolací súd má za to, že takto uvedenú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Vyplýva z nej, že okrem toho, že sa povinný vzdáva práva na prejednanie sporu pred všeobecným súdom, spôsob, ako bude vytvorený rozhodcovský súd, je výlučne na vôli oprávneného, pričom bola daná aj možnosť, že rozhodcovský súd si zriadi sám oprávnený. Je pravdou, že v danej veci oprávnený zvolil ako rozhodcovský súd súd, ktorý je právnickou osobou a bol zriadený jediným spoločníkom- fyzickou osobou, avšak ani na rozhodnutí, že spor bude rozhodovaný týmto súdom, sa povinný nepodieľal a jeho ustanovenie bolo výlučne prejavom vôle oprávneného a za konanie pred takýmto súdom bol povinný povinný platiť súdne poplatky, ktoré by inak pri konaní na všeobecnom súde nebol povinný platiť.
Za individuálne dohodnutie rozhodcovskej doložky nemožno považovať ani podpis povinného pod Osobitnými zmluvnými dojednaniami, pretože tieto tvoria taktiež súčasť predtlačených Všeobecných poistných podmienok a nie je nimi odstránené nerovnovážne postavenie zmluvných strán, ktoré spočíva v odopretí možnosti povinného brániť svoje práva pred všeobecným súdom, v povinnosti platiť poplatky, ktoré by povinného nezaťažovali v konaní pred všeobecným súdom, pričom oprávnený takú povinnosť nemal (je bez významu, že v danej veci ich oprávnený neuplatnil) a v nemožnosti povinného zúčastniť sa na výbere rozhodcovského súdu a praktickej nemožnosti povinného oboznámiť sa s vnútornými predpismi tohto súdu.
Odvolací súd poznamenáva, že rozhodcovská doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o zjavne sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa dodávateľa odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách, čl. 5 a nasl. je len sotva pravdepodobné, že dodávateľ poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných podmienok.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré nespĺňa podmienky konania v súlade s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, medzi ktoré možno zaradiť nezneužívanie výkonu práva, či poctivosť ako takú. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu, na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, a to nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
Odvolací súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobom, že táto nie je individuálne vyjednaná, ale je uvedená iba vo Všeobecných poistných podmienkach a povinný mal možnosť
zmluvu s týmito podmienkami iba prijať alebo ju odmietnuť, že o tom, že spor bude riešený výlučne v rozhodcovskom konaní pred súdom, ktorý bude určený výlučne oprávneným za povinnosti povinného platiť poplatky, ktoré by pri konaní pred všeobecným súdom nemal povinnosť platiť a za situácie, keď mu neboli známe ani vnútorné predpisy tohto súdu, je potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ poistenia, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje "silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi ako "slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 OZ absolútna neplatnosť znenia rozhodcovskej doložky uvedeného vo Všeobecných poistných podmienkach.
K odvolacej námietke oprávneného, že súd zdanlivo na účely podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. dokazoval a pojednávanie nenariadil, odvolací súd uvádza, že v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie podľa § 122 až 124 O.s.p., ale iba sa oboznamuje s dokladmi predloženými oprávneným, resp. súdnym exekútorom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v danom prípade sa naviac jednalo o doklady, ktoré boli predložené samotným oprávneným, a teda mu boli známe a nebolo potrebné ho s nimi oboznámiť a ani na ich oboznámenie nariadiť pojednávanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.