Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10C/125/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. XXXX, 2/ V.. K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX A., 3/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXXX, 4/ V. E., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXXX, 5/ Ľ. V., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX Ž., všetkých štátnych príslušníkov Slovenskej republiky, všetkých právne zastúpených splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ľudmilou Kvašňovskou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Kukučínova 2839, 022 01 Čadca, proti odporcom: 1/ Q. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. XXXX, 2/ M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, 3/ Š. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. - T. XXX, 4/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom XXX XX Y. XXX, toho času bytom (i ako adresa na doručovanie) A. X, XXX XX B., 5/. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom 023 01 Oščadnica 1399, 6/ Neznámym vlastníkom V. B., T. F., Q.N. R., V. D. P. V. F., všetkým zastúpeným zákonným zástupcom Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, Regionálny odbor, Bottova 23, 036 01 Martin, 7/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX, všetkým odporcom štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že pozemky C-KN parcela č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 110 m2, C-KN parcela č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 110 m2 a C-KN parcela č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 438 m2, identifikované geometrickým plánom č. XXX/XXXX Ing. Anny Tomašcovej, úradne overeným Správou katastra Čadca pod č. 759/2011 ako časti pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca pre katastrálne územie Y. na liste vlastníctva č. XXXX ako E-KN parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere 2517 m2, p a t r i a do dedičstva po poručiteľke V. C.E., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y.Š. XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 15.8.2012, podaným na súde dňa 21.8.2012 sa navrhovatelia v rade 1/ až 5/ pôvodne proti odporcom označeným v záhlaví tohto rozsudku v rade 1/ až 6/ domáhali určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. äz. Y.P., identifikovaným predloženým geometrickým plánom č. XXX/XXXX Ing. Anny Tomašcovej, úradne overeným Správou katastra Čadca pod č. 759/2011 ako časti pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca na LV č. XXXX ako E-KN parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere 2517 m2 a to tak, že žiadali určiť navrhovateľa v rade 1/ ako výlučného vlastníka pozemku C-KN parcela č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 110 m2, navrhovateľa v rade 2/ ako výlučného vlastníka pozemku C-KN parcela č. XXXX/ X - trvalé trávne porasty vo výmere 110 m2 a navrhovateľov v rade 3/, 4/ a 5/ ako spoluvlastníkov pozemku C-KN parcela č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 438 m2, každého z nich v podiele po 1/3. Svoj vlastnícky nárok odvodzujú od vlastníctva svojich predchodcov - Q. C., ktorý zomrel dňa 01.6.1991 a jeho manželke V. C., ktorá zomrela dňa 30.11.1994, tvrdiac, že ich predchodca Ján

Trúchly st. (otec navrhovateľov v rade 2/ a 3/ a starý otec navrhovateľov v rade 3/, 4/ a 5/) nadobudol ústnou zámennou zmluvou, uskutočnenou ešte pred II. svetovou vojnou s rodinou F., časť pôvodnej EN parcely č. XXXX, totožnú s C-KN parcelou č. XXXX vo výmere 716 m2. Táto dohoda nebola premietnutá do pozemkovej knihy, od zámeny však predchodca navrhovateľov nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne užíval ako svoju vlastnú a po jeho smrti ju takto užívala jeho pozostalá manželka V. C., po ktorej smrti nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedenia, nadobudli jej deti Q. C. V.. (otec navrhovateľov v rade 3/ až 5/, ktorý zomrel dňa 06.7.2003) v podiele 1/6, V.. K. C. (navrhovateľ v rade 1/) v podiele 1/6 a M. C.Ú. (navrhovateľ v rade 2/) v podiele 4/6, nehnuteľnosť C-KN parcela č. 4114 však nebola formálne predmetom dedičských konaní po predchodcoch navrhovateľov, pretože si ju majetkovo-právne nevysporiadali. Po smrti V. C. však jej dedičia vstúpili do užívania tohto pozemku v takom pomere, v akom nadobúdali ostatné dedičstvo, pričom pred viac ako desiatimi rokmi po smrti V. C. sa dedičia ústne dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva a predmetnú parcelu si v prírode reálne rozdelili podľa výšky spoluvlastníckych podielov - zhodne s navrhovaným petitom (pôvodného) návrhu. Domáhali sa preto určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli titulom vydržania, právne s poukazom na ust. , započítavajúc si do plynutia vydržacej doby i oprávnenú držbu svojich predchodcov, s cieľom zosúladenia tohto stavu so stavom zápisu na liste vlastníctva v príslušnom katastri nehnuteľností, v zmysle ust. .

Spomedzi v pôvodnom návrhu označených odporcov v rade 1/ až 6/ svoj súhlas s návrhom oznámili súdu písomne ešte pred prvým pojednávaním resp. potom v ďalšom priebehu konania postupne odporcovia v rade 1/, v rade 3/, v rade 4/ a v rade 5/. Naopak Slovenský pozemkový fond, ako zákonný zástupca zastupujúci v konaní odporcov - tzv. neznámych vlastníkov podľa ust. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ust. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v písomnom vyjadrení zo dňa 12.02.2013 navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil okrem iného, že navrhovatelia nepreukázali, ktoré konkrétne nehnuteľnosti boli predmetom tvrdenej zámeny v minulosti s rodinou F., ani kto bol ich vlastníkom. Takisto nepreukázali uzavretie dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou v r. 2004, pre ktorú je potrebná písomná forma a vklad do katastra. Pôvodná E-KN parcela č. XXXX je naviac identická aj s ďalšími nehnuteľnosťami - C-KN parc. č. XXXX vo výmere 840 m2, C-KN parc. č. XXXX/X vo výmere 820 m2, C-KN parc. č. XXXX/X vo výmere 140 m2, ktoré vlastnia v celosti iné fyzické osoby. S poukazom i na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR č. zo dňa 29.3.2011 tvrdil, že nemožno vydržať nehnuteľnosť na základe ústnej zmluvy.

Po prvom pojednávaní vo veci samej dňa 15.02.2013, reagujúc na výsledky vykonaného dokazovania a citované nesúhlasné stanovisko Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu neznámych vlastníkov navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, podaním zo dňa 04.3.2013, podaným na súde dňa 11.3.2013, navrhli, aby súd pripustil zmenu pôvodného návrhu o určenie vlastníckeho práva jednotlivých navrhovateľov k sporným nehnuteľnostiam na návrh o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich predchodkyni V. C., zomr. 30.11.1994 (zhodne s výrokom tohto rozsudku) a súčasne, s odôvodnením, že dosiaľ neboli účastníkmi konania všetci dedičia po neb. Q. C. ml. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. 06.7.2003) a ide o nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov - dedičov, aby pripustil vstup do konania ako ďalších účastníkov na strane odporcov odporkyne v rade 7/ V. C. a odporkyne v rade 8/ Ľ. V..

V odôvodnení cit. zmeneného návrhu navrhovatelia svoje predchádzajúce skutkového tvrdenia doplnili a spresnili. Uviedli, že ich predchodcovia Q. C.E. st. a manželka V. C. nadobudli sporné nehnuteľnosti počas II. sv. vojny, v r. 1944 ústnou zámennou zmluvou od rodiny F.j, ktorá nehnuteľnosti - právne s odkazom na rozhodnutie č. 911/1932 Sb., uverejnené v Úradnej zbierke bývalého Najvyššieho súdu ČSR

- vlastnila, tieto mala v prírode reálne vydelené a takto ich užívala. Ostatné časti pôvodnej nehnuteľnosti mali reálne vydelené rodiny D. P. K., čo potvrdzuje i evidencia užívateľov a vlastníkov zo 60. rokov 20. storočia. Dobromyseľná oprávnená držba predchodcov navrhovateľov, do ktorej vstúpili na základe ústnej zámennej zmluvy, tak trvala od r. 1944. Poukázali ďalej na podmienky právnej úpravy vydržania v obyčajovom práve, platnom do 31.12.1950, ktorá vyžadovala dobromyseľnosť držiteľa pri nastúpení do držby. V. C. okrem titulu vydržania zároveň ako jediná dedička, nadobúdateľka dedičstva po manželovi Q. C. podľa rozhodnutia sp. zn. D 928/91 nadobudla i „poľnohospodársku pôdu v súkromnom užívaní“ a

sporné nehnuteľnosti až do svojej smrti užívala i ako jediná dedička po svojom manželovi. Na podporu uplatneného nároku v zmenenom návrhu - o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po predchodkyni navrhovateľov V. C., zomr. 30.11.1994, navrhovatelia tiež dali do pozornosti súdu rozsudok NS SR sp. zn. z 10.12.2008 a tam vyslovený právny názor najvyššieho súdu k podmienkam oprávnenej držby.

Na pojednávaní vo veci samej dňa 19.4.2013 právna zástupkyňa navrhovateľov do zápisnice z pojednávania vyššie uvedené dôvody zmeneného návrhu doplnila o vyjadrenie k reálnej deľbe pôvodnej nehnuteľnosti, dnes vedenej v katastri nehnuteľnosti ako parcela registra „E“, uskutočnenej ešte počas II. sv. vojny medzi tromi rodinami - K., D. P. F. ako pôvodnými pozemkovo-knižnými vlastníkmi nehnuteľnosti. Vzhľadom na čas, kedy došlo k takejto dohode, ktorej účastníci už nežijú, je navrhovateľom ťažko dokázať konkrétne podrobnosti dohody. Že však k deľbe skutočne došlo, preukazuje faktické užívanie nehnuteľnosti, ktorú po celý čas až dosiaľ užívali a užívajú príslušníci jednotlivých rodín a ich právni nástupcovia takýmto spôsobom podelenú.

Okresný súd uznesením č.k. -51 zo dňa 02.4.2013 postupom podľa ust. v znení neskorších predpisov („OSP“) pripustil vstup V. C. (odporkyne v rade 7/) do konania ako ďalšej účastníčky na strane odporcov, dedičky po neb. Q. C. ml., ktorý bol, spolu s navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ jedným zo zákonných dedičov po poručiteľke V. C., zomr. 30.11.1994. Naopak zamietol ako zjavne neopodstatnený takýto procesný návrh vo vzťahu k účastníčke Ľ. V., označenej ako odporkyne v rade 8/, keďže je nepochybné, že táto už vystupuje v konaní v prejednávanej veci od jeho začatia a to ako navrhovateľka v rade 5/. Súčasne ďalším výrokom cit. uznesenia súd vyhovel spojenému procesnému návrhu navrhovateľov na pripustenie zmeny návrhu

- o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich predchodkyni, za podmienok podľa ust. §, a o takomto predmete návrhu a za účasti účastníkov označených v záhlaví tohto rozsudku po vykonaní dokazovania (§ a nasl. ) rozhodol vo veci samej týmto rozsudkom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie (na pojednávaniach dňa 15.02.2013, 19.4.2013 a 26.6.2013) výsluchom účastníkov - navrhovateľov a odporcov (označených navrhovateľmi ako osôb, ktorým podľa aktuálneho stavu zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca pre kat. úz. Y. svedčí zápis vlastníctva k sporom dotknutej nehnuteľnosti) resp. ich zástupcov, navrhovateľmi predloženými a na základe tvrdení a návrhov účastníkov súdom zabezpečenými listinnými dôkazmi. Po takto vykonanom dokazovaní, v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie skutkového stavu veci na rozhodnutie vo veci samej ( ), pričom nikto z účastníkov vystupujúcich na oboch stranách občianskeho súdneho sporového konania ani po procesnom poučení súdom podľa ust. žiadne ďalšie dôkazy nepredložil, neoznačil a nenavrhol vykonať, súd dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam, z ktorých, hodnotiac jednotlivé vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ( ), vyvodil nasledujúce skutkové a právne závery, na základe ktorých vo veci rozhodol.

Vo veci návrhu navrhovateľov o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po predchodkyni účastníkov súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) a na základe jeho prechodných ustanovení predchádzajúcu, nižšie citovanú, právnu úpravu o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v spojení s ustanoveniami o vlastníckom práve a jeho ochrane (§ a nasl. Obč. zák.) a č. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej ust. Obč. zák. o nadobúdaní dedičstva, rozhodujúc podľa rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci ( ), vychádzajúc z aktuálneho stavu zápisu o vecných právach k sporným nehnuteľnostiam v príslušnom katastri nehnuteľností v zmysle ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a v konaní, ktorého predmetom je návrh o určenie existencie práva v zmysle ust. skúmajúc súčasne existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na navrhovanom určení.

Spomedzi účastníkov na strane navrhovateľov sa podrobne k skutkovým okolnostiam veci vo svojej výpovedi na pojednávaní vyjadril predovšetkým navrhovateľ v rade 1/, ktorý okrem iného uviedol, že informáciu o zámene sporných nehnuteľností v minulosti s rodinou F. má od svojho otca, neb. Q. C. st. Nevedel sa už vyjadriť k tomu, ktorý konkrétny pozemok jeho predchodcov bol zamenený za sporné nehnuteľnosti, pretože ich rodina vlastnila viac pozemkov, tzv. zárubkov v častiach s miestnymi názvami u F., L. K. i ďalšie. Rodina F. potrebovala pozemok, ktorý získala od predchodcov navrhovateľov zámenou

za sporné nehnuteľnosti, pod stavbu, bolo to asi ešte niekedy pred II. sv. vojnou a čo si on pamätá, sporné nehnuteľnosti držali už jeho rodičia. Tieto pozemky využívali na poľnohospodárske účely, pozemky neboli a ani dnes nie sú oplotené, ale sú oddelené medzami, tak ako i každý susedný záhon. Sporné nehnuteľnosti predstavujú jeden takýto celý záhon. Po otcovej smrti nehnuteľnosti takto držala ich matka V. C., ktorá po otcovi nadobudla celé dedičstvo. Keď v r. 1994 zomrela i matka, navrhovatelia sa dohodli, že si nehnuteľnosť podelia na záhradky podľa podielov tak, ako dedili v dedičskom konaní. V tom čase žil ešte i brat Q. (predchodca navrhovateľov v rade 3/ až 5/) a takto sa medzi sebou dohodli na jednom stretnutí v rodičovskom dome, spolu i s bratom K. (navrhovateľom v rade 2/).

Odporcovia v rade 1/ a v rade 2/ potvrdili, že majú vedomosť, o ktoré pozemky v konaní ide a napriek zápisu svojho vlastníctva na LV č. XXXX si k nim nerobia žiadne vlastnícke nároky, tak ako si na tieto nehnuteľnosti nenárokovali ani ich rodičia J. P. Q. D.. Ich rodina užíva svoje nehnuteľnosti v susedstve, na druhej strane za hlavnou cestou a čo si sami pamätajú, sporné nehnuteľnosti vždy užívali rodičia navrhovateľov a po ich smrti navrhovatelia, najmä navrhovateľ v rade 1/. Odporca v rade 1/ počul od svojich rodičov, že nehnuteľnosť bola delená s rodinou T. F., o konkrétnejšie podrobnosti sa vzhľadom na svoj vtedy mladý vek nezaujímal. Odporkyňa v rade 2/ tiež potvrdila, že sa obdobne kladne vyjadrovala pre potreby vysporiadania vlastníctva v prospech suseda Q. B. vo vzťahu k ďalším susediacim nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXXX a pokiaľ ide o vysporiadanie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v súčasnosti na LV č. XXXXX na manželov K., tieto nehnuteľnosti predtým vlastnil resp. užíval p. K..

Podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. sú ako spoluvlastníci spornej KN-E parcely č. XXXX - orná pôda vo výmere 2517 m2 zapísaní jednotliví odporcovia, vrátane zápisu podielov tzv. neznámych vlastníkov, zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, ako pôvodných pkn. spoluvlastníkov, zapísaných v pkn. vl. č. XXX.

Sporné nehnuteľnosti sú vo vzťahu k pôvodnému stavu podľa registra E katastra identifikované navrhovateľmi predloženým geometrickým plánom č. 134/2011 Ing. Anny Tomašcovej, úradne overeným Správou katastra Čadca pod č. 759/2011, ako časti pozemku E-KN parcela č. XXXX na LV č. XXXX, ako je uvedené i vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovatelia predložili súdu ďalej ako listinné dôkazy kópiu z mapy evidencie nehnuteľností s premietnutím (EN parc. č. XXXXX) na súčasný stav katastra nehnuteľností (KN parc. č. XXXX), na tzv. F. zárubok, s identifikáciou sporných nehnuteľností, výpis z evidenčného listu č. 64 zo dňa 01.02.2002, potvrdzujúci užívanie okrem iných i pozemku KN parc. č. XXXX navrhovateľmi v rade 1/, 2/ a predchodcom navrhovateľov v rade 3/ až 5/, s odkazom na titulu dedičského rozhodnutia sp. zn. a tiež výpisy z miestnej evidencie užívateľov nehnuteľností v 50., 60. a 90. rokoch 20. storočia, obsahujúce zápis o užívaní EN parc. č. XXXXX resp. potom KN parc. č. XXXX predchodcami navrhovateľov Q. C. s manželkou V., v evidenčnom liste č. XX.

Súd sa ďalej oboznámil s listinami zo Zbierky listín príslušného katastrálneho operátu, predloženými dožiadanou Správou katastra Čadca vo vzťahu k jestvujúcemu stavu zápisu k spornej nehnuteľnosti na LV č. XXXX a tiež na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXX pre kat. úz. Y., vrátane úplného výpisu z pkn. vl. č. XXX pre kat. úz. Y., vo vzťahu k pôvodnej pkn. parc. č. XXXX (končiac posledným zápisom z 21.12.1948 o vklade vlastníctva v prospech Q. K., pričom posledný zápis o nakladaní s predmetom vlastníctva T. F. je datovaný 20.10.1943), dokumentujúceho zápis vlastníctva k tejto nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá súčasný stav v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX; predchodcovia navrhovateľov nie sú zapísaní v pkn. vl. č. XXX ako vlastníci spornej nehnuteľnosti.

Predchodca navrhovateľov Q. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa 01.6.1991 v Oščadnici, zanechajúc ako zákonných dedičov pozostalú manželku V. C., rod. K. a troch synov - Q., K. P. M.. Štátne notárstvo Čadca právoplatným rozhodnutím č.k. D 928/91-18 zo dňa 31.10.1991 schválilo dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej celé dedičstvo, vrátane poľnohospodárskej pôdy v súkromnom užívaní a v užívaní socialistickej organizácie nadobudla pozostalá manželka poručiteľa; podľa obsahu poznámky určenej pre zápis vo vtedajšej evidencii nehnuteľností sporná nehnuteľnosť nebola predmetom prejednaného dedičstva a to ani v nasledujúcom konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva, pod sp. zn. Okresného súdu Čadca .

Predchodkyňa navrhovateľov V. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa 30.11.1994 a na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve, vydaného Okresným súdom Čadca poverenou súdnou komisárkou pod č.k. -36 zo dňa 05.9.1996 okrem iného nehnuteľný majetok poručiteľky ako predmet dedičstva nadobudli jej synovia - Q. v podiele 1/6, K. v podiele 1/6 a M. v podiele 4/6; sporná nehnuteľnosť nebola predmetom prejednaného dedičstva.

Q. C. ml., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa 06.7.2003 a dedičmi po ňom sú jeho manželka (odporkyňa v rade 7/) a deti (navrhovatelia v rade 3/ až 5/), ako súd zistil pripojením spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. a k nemu pripojeného spisu z pôvodného dedičského konania po menovanom poručiteľovi sp. zn. .

Právne nástupníctvo odporcov v rade 1/ a 2/ po pôvodných pkn. spoluvlastníkoch J. D., ktorý zomrel dňa 08.12.1995 a Q. D., rod. B., ktorá zomrela dňa 28.01.1996, vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe pre kat. úz. Y. M. pkn. vl. č. XXX ako pkn. parc. č. XXXX mal súd v súlade s jestvujúcim stavom zápisu v katastri nehnuteľností preukázané i prostredníctvom právoplatných osvedčení o dedičstve po menovaných poručiteľoch, vydaných pod sp. zn. Okresného súdu Čadca sp. zn. a (vrátane k nemu pripojeného spisu z pôvodného dedičského konania po poručiteľke Q. D. pod sp. zn. ), ako titulov zápisu vlastníctva odporcov v rade 1/ a 2/ na LV č. XXXX.

Odporcovi v rade 3/ v čase vyhlásenia rozsudku v tejto prejednávanej veci svedčí zápis jeho spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti pod por. č. 8 a 9 v časti B-LV č. XXXX, titulom osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1783/94.

Právne nástupníctvo odporcov v rade 4/ a 5/ po pôvodnom pkn. spoluvlastníkovi spornej nehnuteľnosti Q. K., ktorý zomrel dňa 02.02.2001, mal súd preukázané prostredníctvom právoplatného osvedčenia o dedičstve po menovanom poručiteľovi, vydaného pod sp. zn. Okresného súdu Čadca sp. zn. D 263/01, ako titulu zápisu vlastníctva odporcov v rade 4/ a 5/ k spornej nehnuteľnosti na LV č. XXXX.

Ostatní odporcovia - ako tzv. neznámi vlastníci v rade 6/, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, sú na základe zjednodušeného registra pôvodného stavu (ZRPS) zapísaní v časti B-LV č. XXXX ako pôvodní pozemkovo-knižní vlastníci, podľa pôvodného stavu v pkn. vl. č. XXX pre kat. úz. Y..

Na základe identifikácie sporných nehnuteľností v navrhovateľmi predloženom geometrickom pláne, vrátane identifikovania s nimi susediacich nehnuteľností a po oboznámení sa so stavom zápisu vlastníctva k týmto susediacim nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností (na LV č. XXXXX, R. Č.. XXXXX P. R. Č.. XXXX pre kat. úz. Y.) súd vyžiadal od dožiadaného Obvodného pozemkového úradu Čadca spisy o správnom konaní vo veci schválenia registra obnovy evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ROEP) v kat. úz. Y.Š. (ktorý bol schválený rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Čadci č.j. 2010/00717/A08 zo dňa 25.11.2010), vrátane rozhodnutí o potvrdení nadobudnutia vlastníctva k jednotlivým susediacim nehnuteľnostiam vydržaním, postupom podľa vyššie citovaného Takto súd okrem iného zistil, že Q. B. je zapísaný ako výlučný vlastník zo spornými nehnuteľnosťami susediacej C-KN parc. č. XXXX na LV č. XXXXX titulom rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Čadca č. 2004/1724-Vá zo dňa 26.7.2004, po posúdení dôvodnosti jeho návrhu, vrátane kladného stanoviska dotknutých pkn. spoluvlastníkov a ich nástupcov a Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu neznámych vlastníkov, odôvodneného okrem iného tvrdením, že nehnuteľnosť nadobudol darovaním od svojich rodičov H. B. P. P., rod. D., ktorí pred ním nehnuteľnosť užívali dobromyseľne a nerušene, on sám ich takto užíva viac ako 10 rokov i podľa zápisu v evidenčnom liste, že hranice nehnuteľností sú známe a pozemnoknižní vlastníci si nikdy k nehnuteľnosti nerobili žiadne nároky. Obdobne Š. K. je zapísaný ako výlučný vlastník ďalšieho susediaceho pozemku C-KN parcela č. XXXX na LV č. XXXX titulom rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Čadca č. 2005/108-Vá zo dňa 20.01.2005. Svoj, kladne posúdený, návrh odôvodnil okrem iného tvrdením, že nehnuteľnosť nadobudol darovaním od svojej matky P. K., rod. C.j, ktorá ju v minulosti nadobudla na základe ústnych zámenných zmlúv z pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a nehnuteľnosť užívala nerušene a dobromyseľne, zapísaná i ako užívateľka v príslušnom evidenčnom liste. Nakoniec manželia J.. T. K. P. V.. F. K. B. zapísaní spoločne ako výluční vlastníci pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X P. Č.. XXXX/X na LV č. XXXXX, titulom kúpnej zmluvy č. V XXXX/XX, ktorú podľa potvrdenia účastníkov konania uzavreli takisto s predchodcom pôvodného pkn. vlastníka.

Okresný súd, skúmajúc na základe tvrdení navrhovateľov v návrhu o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva a výsledkov takto vykonaného dokazovania podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam právnou predchodkyňou navrhovateľov titulom vydržania, podľa ust. § 134 ods.1, 3 a súvisiacich Obč. zák. v spojení s prechodnými ustanoveniami, reflektujúcimi predchádzajúce právne úpravy, uznal návrh navrhovateľov ako dôvodný.

Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam hnuteľným i nehnuteľným je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias uhorského obyčajového práva platného pre úpravu občiansko-právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníckeho, kontinuálne potom i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. účinného od 01.01.1951 (v právnickej literatúre i praxi nazývaného ako tzv. Stredný ). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný 0/1964 Zb., účinný od 01.4.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút opäť vrátený novelou Obč. zák. - (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, v zmysle prechodného ust. Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou , účinným od 01.01.1992 (takisto s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, v zmysle prechodného ust. Obč. zák.).

Ako vyplýva z dokazovaním zisteného stavu držby a užívania spornej nehnuteľnosti - a to tak zhodnými tvrdeniami ( ) účastníkov vystupujúcich na oboch stranách sporu (s výnimkou zákonom ustanoveného zástupcu neznámych vlastníkov) a súčasne znalých miestnych pomerov (najmä navrhovatelia v rade 1/, 2/ a odporcovia v rade 1/, 2/, 4/ a 5/), predchodkyňa navrhovateľov najskôr spoločne so svojim manželom a po jeho smrti sama až do svojej smrti sporné nehnuteľnosti po celý čas nikým z osôb, ktorým svedčí zápis spoluvlastníctva v príslušnom katastri nehnuteľností (predtým v pozemkovej knihe a potom v evidencii nehnuteľností) pritom nerušená, držala a užívala v prírode v stave totožnom so stavom súčasným (medzou a užívaním vo vzťahu k vlastníkom a držiteľom susediacich nehnuteľností), jestvujúcim i v čase rozhodovania súdu v tejto veci, podľa identifikácie navrhovateľmi predloženým geometrickým plánom. Navrhovatelia súčasne tvrdia, že ich právni predchodcovia spornú nehnuteľnosť takto držali v dobrej viere, že im i patrí. Svoju dobromyseľnú držbu s vedomím výlučného vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zakladali na neformálnej dohode o zámene sporných nehnuteľností s rodinou T. F.a, jedného z pôvodných pozemkovoknižných spoluvlastníkov, ktorá v takto reálne vydelenom stave nehnuteľnosti držala a užívala pred právnymi predchodcami navrhovateľov, nakladajúc s nehnuteľnosťami ako s predmetom svojho výlučného vlastníctva titulom reálnej deľby pôvodnej pkn. nehnuteľnosti medzi jej pôvodnými pkn. spoluvlastníkmi (podľa tvrdenia navrhovateľov uskutočnenú ešte pred 01.01.1951, kedy nadobudol účinnosť Stredný ), ktorú i mimo zápisu v pozemkovej knihe uhorské obyčajové právo uznávalo ako právny titul nadobudnutia vlastníctva ku konkrétnej predtým spoločnej, teraz rozdelenej nehnuteľnosti alebo jej časti (Úradná sbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I.-VI., č. 911/1932 Sb.; viď tiež Úr. sb. 1201).

Hoci v konkrétnej veci sa nepodarilo a ani už dobre nie je možné zistiť, kedy presne k takejto reálnej deľbe (ktorej predchodcovia navrhovateľov neboli účastníkmi) došlo, akou formou a kto všetko z pôvodných pkn. spoluvlastníkov bol účastníkom hoci i konkludentnou formou (mlčky) uzavretej dohody, pričom to isté možno konštatovať i o následnej rovnako neformálne, mimo vykonania zápisu v pozemkovej knihe uskutočnenej zámene, na základe ktorej už právni predchodcovia navrhovateľov vstúpili do držby sporných nehnuteľností a nie je preto možné bez pochybností ustáliť, kedy a za akých konkrétnych podmienok boli uzavreté takéto dohody o reálnej deľbe nehnuteľnosti a následnej zámene reálne vydelenej časti nehnuteľnosti s predchodcami navrhovateľov, ako možného uhorským obyčajovým právom uznaného titulu nadobudnutia výlučného vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v zmysle cit. rozhodnutia č. 911/1932 Sb., na druhej strane z výsledkov vykonaného dokazovania, osobitne potom so zreteľom na dlhodobé správanie jednotlivých pozemkovo-knižných spoluvlastníkov a ich právnych nástupcov (nečinných k výlučnej držbe sporných nehnuteľností predchodcami navrhovateľov a potom navrhovateľmi), možno však dostatočne usúdiť na existenciu tvrdenej reálnej deľby a následnej zámeny sporných nehnuteľností pôvodnými pkn. spoluvlastníkmi s predchodcami navrhovateľov, zakladajúcich podľa názoru súdu so zreteľom na všetky okolnosti oprávnenú držbu sporných nehnuteľností predchodcami navrhovateľov, keď po celý čas držby, so začiatkom predchádzajúcim nadobudnutiu účinnosti Stredného až do smrti právnej predchodkyne navrhovateľov a ani

doposiaľ preukázane žiadna iná osoba neuplatnila vlastnícky ani iný vecno-právny nárok voči sporným nehnuteľnostiam.

Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva na Slovensku v historickom kontexte je všeobecne známa tak, ako neformálnosť nakladania s predmetom vecných práv k nehnuteľnostiam ich účastníkmi, vrátane práva vlastníckeho - na čo musela opakovane reagovať vyššie citovaná právna úprava, umožňujúca platné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania, ktorý sa môže prirodzene uplatniť len tam, kde už nejestvuje predchádzajúci iný platný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva (§ 132 Obč. zák.). Z tohto pohľadu i súd v každej konkrétnej veci skúma a posudzuje otázku dobromyseľnosti držby vo vzťahu k nedostatku dodržania elementárnych náležitostí formy a obsahu zmlúv o nakladaní s vecnými právami k nehnuteľnostiam, majúc na zreteli predmet a účel v našom právnom poriadku historicky významného a v praxi využívaného právneho inštitútu vydržania. Skúmanie všetkých zákonom ustanovených podmienok vydržania v rámci skutkového stavu v súdnom konaní - za dlhšie časové obdobie, často obsahujúce viacero generácií držiteľov, býva spravidla náročné a často nemožno už jednoznačne zistiť všetky podrobnosti a presné časové údaje. Zrejme i preto zákonodarca, v hypotéze právnej normy, ktorou upravil držbu a osobitne oprávnenú (dobromyseľnú) držbu (§ 130 ods.1 Obč. zák. a obdobne i v predchádzajúcich cit. právnych úpravách podmienok vydržania) ako jednu z podmienok vydržania vlastníckeho práva, uvažuje s možnosťou existencie pochybností o oprávnenosti držby, pričom pre takýto prípad (tzn. ak sú pochybnosti, ale súčasne dobromyseľnosť držiteľa nie je jednoznačne vyvrátená) stanovuje zákonnú domnienku, že ide o držbu oprávnenú.

V naznačenom kontexte - historickom z hľadiska právnej úpravy inštitútu vydržania v našom právnom poriadku, jeho účelu a jeho aplikácie v rozhodovacej činnosti súdov a inštitútu oprávnenej držby ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania - súd posudzoval i v tomto konaní zistený konkrétny skutkový stav veci a pokiaľ ide o sporný inštitút oprávnenej držby, tento pri nedostatku iných podstatných zistení vykladal s cieľom spravodlivého usporiadania dlhodobých, konštantných a dotknutými osobami takto rešpektovaných právnych a faktických vzťahov v prospech navrhovateľov - konštatujúc existenciu oprávnenej držby ich právnej predchodkyne vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Právni predchodcovia bez ohľadu na nedostatok splnenia formálnych podmienok pre prevod nehnuteľnosti podľa v tom čase platného právneho poriadku, sporné nehnuteľnosti nadobúdali od dovtedajšieho pkn. spoluvlastníka vo vydelenom stave, na základe predchádzajúcej reálnej deľby medzi pôvodnými pkn. spoluvlastníkmi tak, ako iní spoluvlastníci rovnako držali iné reálne časti pôvodnej nehnuteľnosti. Pravdivosť týchto záverov možno jednoznačne usúdiť okrem citovaných zhodných vyjadrení účastníkov tohto sporu i z obsahu oboznámených spisov vo veci usporiadania vlastníctva k nehnuteľnostiam susediacim so spornými nehnuteľnosťami. Právni predchodcovia navrhovateľov takto nadobudnuté nehnuteľnosti odvtedy ako vlastné užívali, nerušení nikým z dotknutých osôb, ktorým svedčil a svedčí formálny zápis ich spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, vrátane takých (ako vyplýva z vyjadrení vyššie označených účastníkov na strane odporcov), ktoré nepochybne boli po celý čas znalé miestnych pomerov, o takejto držbe nehnuteľností predchodcami navrhovateľov nevyhnutne mali vedomosť a nikdy počas celej doby držby proti nej akokoľvek nezasiahli a neprotestovali.

Právni predchodcovia navrhovateľov tak vzhľadom na dlhodobú oprávnenú držbu sporných nehnuteľností osvedčili podmienky pre nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam podľa Stredného , najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, tj. 01.01.1961, za splnenia podmienok podľa ust. § a nasl. v spojení s ust. § a nasl. Stredného a prechodným ust. Obč. zák. Po smrti ich predchodcu Jána Trúchleho, zomr. 01.6.1991, pokračovala vo výlučnej oprávnenej držbe sporných nehnuteľností jeho pozostalá manželka Mária Trúchla ktorá v dedičskom konaní za účasti i navrhovateľov (ich predchodcov) nadobudla celý predmet dedičstva po svojom manželovi, vrátane spoločne titulom vydržania nadobudnutého (a v rámci dedičského konania v prospech pozostalej manželky poručiteľa vysporiadaného) vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, za ktorého stavu by preto nebolo správne znovu prejednať sporné nehnuteľnosti ako prípadný novoobjavený majetok i v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi.

Odporcom v rade 1/ až 6/ v súčasnosti svedčí zápis o ich vlastníckom práve k sporným nehnuteľnostiam v príslušnom katastri nehnuteľností, ktorý, ako vyplýva z ust. § 70 ods.1 katastrálneho zákona, je hodnoverným len dovtedy, pokým sa nepreukáže opak. Súd návrhu navrhovateľov v rade 1/ až 5/ ako dôvodnému preto vyhovel po preukázaní, že ide o nehnuteľnosti, ktoré v čase svojej smrti 30.11.1994 vlastnila ich predchodkyňa V. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, po ktorej sú zákonnými dedičmi, ktorí tak

z titulu svojho dedičského majetkového nároku (§ 460 Obč. zák.) a vzhľadom na jestvujúci stav zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností, nezodpovedajúci súdom zistenému skutočnému právnemu stavu a neumožňujúci tak prejednanie sporných nehnuteľností v nesporovom dedičskom konaní podľa ust. § a nasl. ako predmetu dedičstva po ich predchodkyni osvedčili existenciu svojho naliehavého právneho záujmu ( i so zreteľom na ust. ) na odstránení tohto nesúladu v katastri nehnuteľností (k tomu súd odkazuje i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR , ) prostredníctvom navrhovaného deklaratórneho rozhodnutia súdu.

I keď podľa výsledku konania v zmysle tohto rozhodnutia súdu vo veci samej sú navrhovatelia úspešnou stranou v sporovom konaní (ktorej zákon v takomto prípade spravidla priznáva nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní v zmysle a naopak v konaní neúspešní účastníci musia v plnom rozsahu znášať trovy, ktoré v konaní vznikli im) žiaden z účastníkov na oboch stranách sporu postupom podľa navrhol zaviazať povinnosťou náhrady trov konania účastníka na druhej strane sporu, preto súd právo na náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov dodávajúc, že v prípade uplatnenia takéhoto procesného nároku navrhovateľmi by vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci bolo namieste nepriznanie náhrady trov podľa ust. , keďže nesúlad stavu zápisu právnych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom nikto z účastníkov vystupujúcich na strane odporcov vlastným zavineným konaním nespôsobil, naopak možno hovoriť o navrhovateľoch a ich právnych predchodcoch, ktorí svojou nedôslednosťou prispeli k stavu neusporiadanosti právnych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho

písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu

v Žiline (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).