Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-592-2012.pdf
PDF · 102.42 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/592/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava, IČO: 35 807 598, (zn.ZE-XXXX-XXXX), právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám.13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.9.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody vo výške 175 € a nemajetkovej ujmy vo výške 995,76 €, pretože Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom R nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd v danej veci postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Majetkovú škodu vyčíslil na sumu 175 €, ktorá predstavuje sumu 70 € za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu 40 € za udržiavanie a správu informačného systému, sumu 50 € za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a sumu 15 € za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 995,76 €. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 € za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 € za mesiac. Uviedol, že exekučný súd bol nečinný viac ako 555 dní.
Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám navrhovateľ. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Ďalej poukázal odporca na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 23.4.2012 boli mu doručované prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručený návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V takom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporca adresoval navrhovateľovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň odporca poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie
kontinuity konania. Odporca uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.
Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175 € a nemajetkovú ujmu vo výške 995,76 €, s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, sťažností pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok NS ČR sp.zn.30Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež odporca poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje jeho konanie odporca za rozporné s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca zároveň poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Zároveň poukázala na to, že nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.
Navrhovateľ podal k vyjadreniu odporcu stanovisko, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nevidí dôvod na postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Žiadny právny predpis nevyžaduje, aby náležitosťou podania účastníka konania bola aj spisová značka súdneho konania. Uviedol, že potrebné je označiť vec, ktorej sa podanie týka, čo navrhovateľ vykonal spôsobom, ktorý neumožňuje zámenu konania s iným konaním. Navrhovateľ uviedol, že titul nároku je určený v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. V danom prípade je intenzita zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa nesprávnym úradným postupom veľmi vysoká z dôvodu kumulácie právnych skutočností vyvolávajúcich nesprávny úradný postup. Ďalej uviedol, že pre existenciu prieťahov v konaní, porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, ako aj pre nečinnosť súdu, právne irelevantné zaoberať sa typom a počtom urgencií a sťažností. V danom konaní všeobecný súd nerozhoduje o porušení základného práva sťažovateľa, ale o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Preto postupy ústavného súdu používané k objasňovaniu porušenia základného práva nemôžu byť podstatné. Ich štúdium nemá v konaní žiaden právny význam. Navrhovateľ sa svojim návrhom nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia, ale len z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola na príslušný orgán jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj odporca v obsahu svojho vyjadrenia. Odporca nárok na náhradu škody popiera, preto nie je možné očakávať, že by predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred súdnym konaním prinieslo požadovaný efekt v podobe úhrady požadovanej náhrady škody. Odporca popiera, že by akokoľvek maril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľ reagoval na každý podnet odporcu obšírnym stanoviskom, v ktorom podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce skutočnosti. Navrhovateľ namieta skutočnosť, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora včas. Nie je
podstatné posudzovať, aká bola kooperácia pôvodného súdneho exekútora so súdom pri odovzdávaní spisu. Ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku nepredpokladá, že súčasťou rozhodnutia je aj výrok o postúpení spisu. K rozhodnutiu o zmene tak nie je potrebná kooperácia s pôvodným súdnym exekútorom, ale len kooperácia s oprávneným. Odporca sa vyjadril k otázke preukázania majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. S poukazom na skutkovú a právnu argumentáciu navrhovateľ uviedol, že zotrváva na nárokoch uvedených v návrhu v celom rozsahu.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa a zástupkyne odporcu.
Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s obsahom listín založených v spise, oboznámil exekučný spis Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.XXEr/XX/XXXX, R a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 10.1.2005 bol súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o., v tom čase so sídlom Račianska 42/A, Bratislava, IČO:35 8017 598, proti povinnému G. J., bytom N. XXXX/X, L. X. pre vymoženie sumy 22.653 Sk (751,94 €) spolu s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica notárky I.. I. T. č.L L
Dňa 20.1.2005 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. R. Exekučný súd po viacerých procesných úkonoch vydal dňa 23.5.2005 poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5404 032279, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 13.6.2005.
Dňa 25.5.2009 bol na exekučný súd doručený návrh oprávneného na zmenu exekútora.
Exekučný súd dňa 27.10.2010 zaslal pôvodnému exekútorovi návrh na zmenu exekútora, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadril a vyúčtoval si trovy exekúcie.
Dňa 18.11.2010 pôvodný súdny exekútor doručil na exekučný súd originál exekučného spisu a jeho vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora.
Exekučný súd dňa 26.11.2010 uznesením č.k.14Er/33/2005-30 vyhovel žiadosti o zmenu súdneho exekútora a priznal pôvodnej exekútorke trovy exekúcie. Dňa 31.8.2011 vydal exekučný súd dopĺňacie uznesenie, ktorým poveril vykonaním exekúcie nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) bod 1. zákona č.514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu pri spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.514/2003Z.z.“) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č.514/2003Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 995,76 €, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.
Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu, nesprávnym úradným postupom je porušenie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 25.5.2009 bol exekučnému súdu doručený návrh navrhovateľa- oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, pričom vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 10.1.2005, je potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.8.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Uvedená právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k tomuto došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. S poukazom na ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pre 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak.
Ustanovenie § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku. Taktiež právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 44 ods. 8 exekučného poriadku účinného od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva z ustanovenia § 240 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku.
Zároveň súd konštatuje, že na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nebol splnený zákonný predpoklad konštatovania nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v konaní. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 zákona č.514/2003Z.z. a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa navrhovateľa príslušný exekučný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. v súčasnom znení, by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody, citované ustanovenie je účinné od 1.1.2013.
Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z., účinného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia exekučného konania.
Súd v konaní zamietol návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom Ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave, nakoľko tento dôkaz považuje v konaní za nadbytočný, pričom doplnenie dokazovania v tomto smere by pre rozhodnutie vo veci z vyššie uvedených dôvodov nemalo žiadny význam.
Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní neuplatnil.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)