Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6CoE-22-2013.pdf
PDF · 89.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/22/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, za ktorú ako konateľ koná advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: X. E., K.. XX.XX.XXXX, O. B. P., G. XXX, R. Y., pre vymoženie 544,40 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. Ex 16181/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 23. novembra 2012 č. k. 12Er/1010/2012-13, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“, „exekučný súd“ alebo aj len „súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľa Slovenská rozhodcovská a. s. z 31.3.2011 sp. zn. SR 01526/11, povinného zaväzujúci na peňažné plnenie voči oprávnenému. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o úvere z 18.12.2009 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej oprávnený ako veriteľ sa zaviazal povinnému ako dlžníkovi poskytnúť úver v sume 800 € a povinný sa zaviazal túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 772 € veriteľovi zaplatiť v 12 splátkach po 131 € mesačne.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „EP“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) a na § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1, 2 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Obč. zák.“). Daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože oprávnený (ako veriteľ) pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytnutie úverov z vlastných zdrojov), povinný (ako dlžník) je fyzickou osobou nekonajúcou v rámci predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, ani označenie zmluvy, ako zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, nie je prekážkou v aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorých spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojej ochrany ani inak zhoršiť svoje postavenie, pričom charakter vzdania sa ochrany spotrebiteľa má aj označenie, že dlžník úver vzal na výkon zamestnania. Mal za to, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pretože strohé zaškrtnutie možnosti (krížikom), že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, nepovažoval za podmienku zmluvu vylučujúcu z režimu spotrebiteľských zmlúv.
Usúdil, že praktickým dôsledkom aplikovania ustanovení rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi fakticky je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere, považoval za neprijateľnú. Vychádzal pritom z ustanovenia § 53 ods. ods. 4 písm. r) Obč. zák., v zmysle ktorého dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pre spotrebiteľské zmluvy od 1.1.2008 je explicitne vyjadrená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Keďže mal za to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť (i právomoc - pozn. odvolacieho súdu), ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky považoval za odporujúci dobrým mravom.
Po takomto posúdení žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol vzhľadom na to, že rozhodnutie vydané na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom.
Oprávnený uznesenie napadol včas podaným odvolaním. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Exekučnému súdu vytýka, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom. Podľa odvolateľa preskúmavanie exekučného titulu sa má obmedziť na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZoRK a v rámci materiálneho prieskumu sa musí obmedziť len na skúmanie výroku (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie, (t.j. zaväzovať k plneniu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi) musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu, nemôže vyplývať z vady konania. Je toho názoru, že postupom súdu v tejto exekučnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK, keď posudzoval správnosť výroku rozhodcovského rozsudku, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní), čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Exekučnému súdu vytýka tiež, že sa obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby náležite odôvodnil svoj myšlienkový postup, na základe ktorého dospel k záveru o potrebe aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Napadnuté rozhodnutie je tak založené na konštatovaní v odvolacom konaní nepreskúmateľnom pre nedostatok dôvodov. Argumentuje, že pre aplikovanie § 54 ods. 2 Obč. zák. („v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“) pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského súd musí mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári, v skutočnosti je spotrebiteľom, čo v danom prípade absentuje, súd sa však týmto neriadil a v tomto smere nevykonával dokazovanie. Exekučnému súdu napokon vytýka, že keď už aj dospel k záveru o rozpore exekučného titulu so zákonom, prioritne mal prihliadať na dodržiavanie zásady pacta sunt servanda a dôvody neplatnosti právneho úkonu vykladať skôr reštriktívne, t.j. posudzovať aj to, do akej miery a akej časti exekučný titul je súladný so zákonom.
Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas na to oprávnený účastník konania (§ 201 a 204 O.s.p.) proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Postupujúc podľa § 213 ods. 2 O.s.p. oprávneného preto vyzval, aby sa vyjadril k možnému použitiu § 3 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že odvolací súd bude skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme a bude teda posudzovať či bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti posúdi, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku.
Oprávnený vo vyjadrení k výzve sa nevyjadril k nastolenej otázke dodržania písomnej formy uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ktorej nedostatok zákon sankcionuje neplatnosťou (§ 4 ods. 2 ZoRK), pretože sa vyjadroval len k charakteru rozhodcovskej doložky, ktorú považuje za tzv. nevýhradnú (alternatívnu), vzhľadom na to, že od spotrebiteľa nevyžaduje, aby v postavení žalobcu spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a tiež k tomu, že rozhodcovská doložka práve pre jej charakter nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, aj keď z iných dôvodov. Súd prvého stupňa danú vec posudzoval podľa inej právnej normy ako odvolací súd, ale táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd napráva odôvodnením tohto potvrdzujúceho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že bol zachovaný postup podľa § 213 ods. 2 O.s.p., nedochádza tým k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom a odvolací súd môže potvrdiť vecne správne rozhodnutie bez nutnosti zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože jeho rozhodnutie pre účastníkov nie je prekvapivým.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa z tohto dôvodu v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná, a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa [§ 41 Exekučného poriadku (v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených].
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZoRK).
Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu exekučného konania, a to i bez návrhu, teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a či neexistujú relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré je (alebo v štádiu konania pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie by bol) nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že na takéto rozhodnutie sú dané dôvody. Uvedené znamená, že exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený a povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej exekúcii exekučným titulom, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
V prejednávanej veci exekučný súd opomenul zaoberať sa riešením tejto otázky, preto sa jej riešením zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p.
Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská a. s. z 31.3.2011 sp. zn. SR 01526/11, z ktorého vyplýva, že účastníci úverovej zmluvy v zmysle rozhodcovskej doložky sa dohodli, že všetky spory, ktoré z tejto zmluvy vzniknú, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Obsahom spisu sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vo fotokópii, obsiahnuté na zadnej strane úverovej zmluvy, ktoré nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. V úverovej zmluve dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v zmluve o úvere, k podpisu úverovej zmluvy došlo 18.12.2009.
Podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok podpisu účastníkov zmluvy na všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nie je možné dospieť k záveru, že účastníci úverovej zmluvy rozhodcovskú zmluvu uzavreli v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon (§ 4 ods. 2 ZoRK).
Úverová zmluva je obsiahnutá na jedinej strane a končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinného a oprávneného, na spodku strany. V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere dokumentu, obsahom ktorého chcú byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako ďalší dokument na rozdiel od úverovej zmluvy, teda už nie sú kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán. Platí preto, že rozhodcovská doložka v nich obsiahnutá sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.
Keďže rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnený nepredložil.
Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/ 146/2011 z 13.10.2011).
Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. jeho vo výroku vecne správne rozhodnutie potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (pre nedostatok písomnej formy neplatne uzavretá rozhodcovská doložka), nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami odvolateľa, pretože všetky odvolacie námietky sú právne irelevantné. Odvolanie oprávneného je preto nedôvodné.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože úspešnému povinnému trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli (§ 224 ods. 1 O.s.p v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). V zmysle tej istej zákonnej úpravy neúspešnému oprávnenému nie je možné priznať náhradu týchto trov.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.