Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/85/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: Ján Pavelčiak – K.T.O., s miestom podnikania Jablonka 200, 906 21 Jablonka, IČO: 43 130 399, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101884160/2022 zo dňa 01.07.2022, č. 101884789/2022 zo dňa 01.07.2022, takto

rozhodol:

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom, ako správca dane, Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 11.05.2020 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august až december 2017 s tým, že daňová kontrola začne dňa 18.06.2020. V Oznámení požiadal správca dane daňový subjekt o predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly.

2. Správca dane z dokladov získaných k výkonu daňovej kontroly zistil, že v jednotlivých zdaňovacích obdobiach žalobca deklaroval dodanie tovaru : za zdaňovacie obdobie august 2017 - faktúrou č. 2017081602 zo dňa 16.08.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 3 213,60 eur, 20 % DPH 535,60 eur, faktúra uhradená dňa 06.09.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 213,60 eur, faktúra č. 201708403 zo dňa 24.08.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 4 242 eur, 20 % DPH 707 eur, faktúra uhradená dňa 06.09.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 4 242 eur; zdaňovacie obdobie september 2017 – faktúrou č. 2017091301 zo dňa 13.09.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 3 877,44 eur, 20 % DPH 646,24 eur, faktúra bola uhradená dňa 11.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 877,44 eur a faktúrou č. 2017091502 zo dňa 15.09.2017, predmet dodania – plátky a závitníky, v celkovej sume 3 175,44 eur, 20 % DPH 529,24 eur, uhradená dňa 11.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 175,44 eur – všetko od dodávateľa 3W GROUP, s.r.o., Sedmokráskova 6, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO: 50 640 801, DIČ: 2120403934, IČ DPH SK2120403934 (ďalej len „3W GROUP, s.r.o“).

3. Správca dane kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2017 vykonal v nadväznosti na kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby, ktorá bola u žalobcu vykonávaná za zdaňovacie obdobie roka 2017, pričom ako dôkazy použil zistenia správcu dane z tohto daňového konania, a to v zmysle o správe daní (daňový poriadok), ďalej len

„Daňového poriadku“. Taktiež správca dane použil ako dôkazy zistenia z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobia január až júl 2017, nakoľko v niektorých prípadoch išlo o tie isté dodávateľsko- odberateľské vzťahy.

4. Správca dane z výpisu z Obchodného registra SR zistil, že od 06.11.2017 jediným konateľom spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. je A. B., Str. B. XX/XX, C. D. XXXXXX E.. Prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii bolo zistené, že adresa C. D., C.. B. XX/XX F. XX G.. XX neexistuje, nakoľko čísla na ulici B. sú len od 1 do 13, sociálne číslo 1800714302010 uvedené na osvedčení pravosti podpisu taktiež neexistuje a ID číslo C. dokladu totožnosti bolo vystavené pre iného občana rumunskej národnosti, a nie pre A. B.. Na základe uvedených skutočností bolo zrejmé, že osoba A. B. s uvedenými identifikačnými údajmi neexistuje.

5. Správca dane nahliadol do elektronického spisu daňového subjektu 3W GROUP, s.r.o. vedenom v informačnom systéme Finančnej správy, o čom spísal úradný záznam č. 101579700/2020 zo dňa 14.10.2017. Z úradného záznamu č. 101711374/2017 zo dňa 07.08.2017 ohľadom miestneho zisťovania o ekonomickej činnosti 3W GROUP, s.r.o. správca dane zistil, že na adrese spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. sa nachádza 8. poschodový panelový dom, pričom vo vchode č. 6 sa nachádzali poštové schránky s menami nájomníkov a zvončekmi. Počas miestneho zisťovania dňa 07.08.2017 bol dolu, nad zemou, pod poštovými schránkami nalepený biely papier, na ktorom boli napísané mená 123 spoločností, ale názov spoločnosti 3W GROUP, s. r. o. medzi nimi nebol. Dňa 26.09.2017 zamestnanci správcu dane vykonali šetrenie na adrese trvalého pobytu bývalého konateľa spoločnosti 3W GROUP, s.r.o., pána A. F., o čom rovnako spísali úradný záznam č. 102071015/2017 zo dňa 29.09.2017. Zamestnanci správcu dane zazvonili na zvonček bytu č. 50, na 5. poschodí, kde im otvoril mladý, asi 20 ročný muž, ktorý uviedol, že je bratom hľadaného A. F. a býva v tomto byte spolu s mamou. Uviedol, že jeho brat A. F. je nezamestnaný, momentálne nie je doma a nevie, kde sa nachádza. Zamestnanci správcu dane zanechali A. F. na adrese odkaz napísaný na papieri, aby sa dostavil na Daňový úrad Trenčín, pobočku Nové Mesto nad Váhom, alebo aby sa telefonicky skontaktoval so správcom dane, avšak A. F. sa nedostavil, a ani telefonicky neskontaktoval so správcom dane. Správca dane mal k dispozícii výpoveď A. F. k ekonomickej činnosti spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. vykonanej Kriminálnym úradom finančnej správy dňa 15.01.2018. Do zápisnice č. 23471/2018 A. F. uviedol, že k spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. nevie nič povedať, v spoločnosti vystupoval ako „biely kôň“, v sídle uvedenej spoločnosti nikdy nebol a nikdy žiadnu faktúru nepodpísal. Kontaktoval ho H. B. z Nitry, uviedol jeho telefónny kontakt. Mal mu povedať, že má na seba napísať firmu a o nič iné sa nemá starať, následne sa stretli u notára v Novom Meste nad Váhom, za prepis spoločnosti nedostal ani korunu. Ďalej vo výpovedi uviedol, že nemá žiadne písomnosti, resp. účtovné doklady spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. a ani nikdy nemal a uviedol, že počas doby vykonávania funkcie konateľa spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. nevykonával žiadne úkony, vykonával len jedinú funkciu, a to „bieleho koňa“. Taktiež uviedol, že nepodpisoval prevod obchodného podielu spoločnosti 3W GROUP, s.r.o., pravdepodobne sa stal obeťou podvodu. Nevedel uviesť, čo vykonávala spoločnosť 3W GROUP, s.r.o..

6. Následne správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 101581614/2020 zo dňa 14.10.2020 na predloženie všetkých potrebných dokladov na vykonanie daňovej kontroly. Výzva bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 30.10.2020, pričom na ňu nijak nereagoval. Správca dane zaslal výzvu na predloženie dokladov i spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. zo dňa 24.11.2020, avšak zásielka sa vrátila s označením „adresát neznámy“.

7. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 14.03.2018 v súvislosti s inou daňovou kontrolou žalobcu vypočul žalobcu, ktorý do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100547253/2018 uviedol, že predmetom obchodovania so spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o. bolo dodanie plátkov, závitníkov a niekedy nakupuje aj frézy ako nástroj, pričom tovar mu doviezol asi pán F. na osobnom aute na adresu D. XX, I. D. I. J., pričom faktúry boli hradené v hotovosti pri odbere tovaru.

8. Správca dane ako svedka vypočul pána H. K., zamestnanca žalobcu, pričom o výsluchu spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100378309/2019 dňa 06.02.2019. Zamestnanec žalobcu uviedol, že pre žalobcu pracuje ako živnostník, vykonáva strojárske práce v jeho prevádzke, a to každý deň. K dodávateľom žalobcu, spoločnostiam MESAX, s.r.o., Levice, 3W GROUP, s.r.o. a TECHNOLOGY REAL, s.r.o. uviedol, že dodávajú frézy, vrtáky a pod. K odberu tovaru na prevádzke žalobcu uviedol, že predstaví sa človek, ktorý donesie tovar a oni ho odskúšajú. Na otázky splnomocneného zástupcu

žalobcu svedok uviedol, že tovar objednával žalobca, pričom tovar bol ponúkaný tak, že prídu ľudia, zabúchajú na bránu, vojdú a ponúknu vzorky, pričom takto chodili tri-štyrikrát do mesiaca. Mená konateľov dodávateľov žalobcu nevedel uviesť, poznal len meno pána L..

9. Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení fakturovaných dodávok od spoločnosti 3W Group, s.r.o. a vierohodnosti predložených faktúr a dokladov o ich úhrade od uvedeného dodávateľa. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č. 100378983/2021 zo dňa 04.03.2021, v ktorej podrobne oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami a pochybnosťami. Predovšetkým poukázal na rozporuplné vyjadrenie žalobcu ohľadom predložených pokladničných dokladov, ktorými žalobca deklaroval úhrady faktúr za mesiac august a september 2017, a ktoré mali byť vystavené dodávateľom 3W GROUP, s.r.o.. Správca dane spochybnil tvrdenia žalobcu, ktorými tvrdil, že platil hneď pri odbere tovaru v hotovosti. Ani jeden z predložených pokladničných dokladov nepreukázal tvrdenia žalobcu. Tovar dodaný v dňoch 16.08.2017 a 24.08.2017 bol uhradený podľa predložených pokladničných dokladov dňa 06.09.2017 o 14:55 hod. a o 14:54 hod. Tovar dodaný v dňoch 13.09.2017 a 15.09.2017 bol uhradený podľa predložených pokladničných dokladov dňa 11.10.2017 o 17:35 hod. a 17:36 hod.. Žalobca zaslal dňa 07.04.2021 vyjadrenie k výzve, pričom ďalšie dôkazy správcovi dane nepredložil. Následne správca dane o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia august až november 2017 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100782067/2021 zo dňa 07.05.2021, ktorý obsahoval skutočnosti, ktoré mali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril, pričom opakovane navrhol vypočuť bývalého konateľa spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. pána A. F.. Vo vyrubovacom konaní sa napriek opakovanému predvolaniu na ústne pojednávanie svedok ani žalobca nedostavil. Pripomienky k protokolu boli prerokované za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu dňa 20.10.2021, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982506/2021 v zmysle ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v ktorej správca dane uviedol stanovisko ku všetkým pripomienkam podaným žalobcom k protokolu z daňovej kontroly.

Prvostupňové rozhodnutia

10. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane dňa 29.11.2021 samostatné rozhodnutia, ktorými podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, a to:

- Rozhodnutie č. 102406903/2021 za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 1 242,60 eur pre neuznanie odpočtu z dodávateľských faktúr č. 2017081602 zo dňa 16.08.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 3 213,60 eur, 20 % DPH 535,60 eur, faktúra uhradená dňa 06.09.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 213,60 eur a č. 201708403 zo dňa 24.08.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 4 242 eur, 20 % DPH 707 eur, faktúra uhradená dňa 06.09.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 4 242 eur.

- Rozhodnutie č. 102407040/2021 za zdaňovacie september 2017 v sume 1 175,48 eur pre neuznanie odpočtu z dodávateľských faktúr č. 2017091301 zo dňa 13.09.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 3 877,44 eur, 20 % DPH 646,24 eur, faktúra bola uhradená dňa 11.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 877,44 eur a faktúrou č. 2017091502 zo dňa 15.09.2017, predmet dodania – plátky a závitníky, v celkovej sume 3 175,44 eur, 20 % DPH 529,24 eur, uhradená dňa 11.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 175,44 eur – všetko od dodávateľa 3W GROUP, s.r.o. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

11. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach podrobne popísal priebeh daňovej kontroly, dôkazy, ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia daňového subjektu (žalobcu), ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam.

12. Správca dane nemal dokazovaním preukázané, že tovary boli dodané deklarovaným dodávateľom spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., a preto nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nemohol byť uznaný ako oprávnený. Uviedol, že o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), spája právo na odpočítanie dane so splnením podmienok definovaných v a . Jedná sa o tzv. hmotnoprávne podmienky, kedy základným predpokladom ich splnenia je samotná realizácia, dodanie tovaru. Správca dane uviedol, že dôkazy predložené žalobcom v priebehu daňovej kontroly – faktúry, nepreukazujú, že predmetné obchody vykonal sporný dodávateľ. Žalobca sa neuistil, že osoba, ktorá mala konať v mene spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. je oprávnená konať v jej mene. Žalobca vo svojej výpovedi nevedel jednoznačne potvrdiť a nebol si istý, s kým obchodne rokoval v mene uvedenej spoločnosti. Vo svojej výpovedi uviedol iba „ten pán“, z čoho mal správca dane

preukázané, že svojho dodávateľa nepoznal, nevedel jeho meno, nepreveril si ho. Podľa žalobcu mali úhrady faktúr prebehnúť pri dodaní tovaru, predložené doklady žalobcom však tomu nenasvedčovali. Bývalý konateľ spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. taktiež poprel, že v mene uvedenej spoločnosti reálne vykonával ekonomickú činnosť. Správca dane v závere dodal, že nikde v protokole, ani počas ústneho pojednávania, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok k protokolu neuviedol, že konanie dodávateľa malo znaky podvodného konania a že by túto skutočnosť dával za vinu kontrolovanému daňovému subjektu a neprenášal tak počin dodávateľa na zodpovednosť žalobcu. Žalobca počas daňovej kontroly, ale ani počas vyrubovacieho konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by dostatočným spôsobom preukazovali, že fakturovaný tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, neodstránil pochybnosti správcu dane, a teda nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Správca dane preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvostupňových rozhodnutiach, a to z dôvodu porušenia a v nadväznosti na .

Druhostupňové rozhodnutia

13. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, pričom žalovaný o odvolaniach rozhodol dňa 01.07.2022 tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to konkrétne rozhodnutím žalovaného č. 101884160/2022 zo dňa 01.07.2022 a č. 101884789/2022 zo dňa 01.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

14. Žalovaný po preskúmaní napadnutých prvostupňových rozhodnutí a spisového materiálu zistil, že u daňového subjektu H. L. bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2017 (december 2017 bez zistenia rozdielu dane – pozn. správneho súdu), pri ktorej správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a následné vyrubovacie konania, v rámci ktorých boli vydané rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia august a september 2017. Žalovaný ním vydané a odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, veci posúdil správne a námietky žalobcu uplatnené v odvolacích konaniach boli nedôvodné.

15. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných preverovanými faktúrami a presne zistiť skutkový stav, pričom si zaobstaral pri výkone kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ 3W GROUP, s.r.o žalobcovi dodal tovar uvedený na faktúrach bol opodstatnený. K výpovedi A. F. žalovaný uviedol, že menovaný poprel obchodnú činnosť spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. v čase, keď mal funkciu konateľa (od 09.02.2017 do 06.11.2017), teda v čase zdaniteľných obchodov vykonávať. Uviedol, že v mene tejto spoločnosti nič nevykonával, vystupoval ako „biely kôň“, v sídle spoločnosti nikdy nebol, nemal žiadne účtovné doklady a nevedel sa vyjadriť k činnosti uvedenej spoločnosti. Žalobca síce potvrdil, že spoločnosť 3W GROUP, s.r.o. mu dodala predmetný tovar, ale nevedel jednoznačne povedať, s kým obchodne rokoval v mene uvedenej spoločnosti, uviedol len „asi s A. F.“, ktorý mu mal tovar doviezť na osobnom aute na adresu D. XX, I. D. I. J. a za tovar mal zaplatiť v hotovosti pri jeho odbere. Uvedené tvrdenia o úhradách však nekorešpondujú s predloženými dokladmi žalobcu. Uvedené tvrdenia žalobcu nepotvrdila ani svedecká výpoveď pána H. K., ktorý síce potvrdil, že ako živnostník pracuje u žalobcu na jeho prevádzke, a ktorý ústne potvrdil, že tovar mala dodať spoločnosť 3W GROUP, s.r.o., avšak rovnako nevedel uviesť osobu, ktorá vystupovala v mene spoločnosti, a ani sa nevedel bližšie vyjadriť k dodávateľsko-odberateľským vzťahom.

16. Podľa žalovaného správca dane vychádzal z dokazovania v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru platiteľovi spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., pričom nezaťažoval žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Správca dane na základe vykonaného dokazovania správne s poukazom na ust. a vec posúdil a to tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na preverovaných faktúrach.

17. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že dodávateľ 3W GROUP, s.r.o. žalobcovi reálne nedodal tovar, nevznikla mu daňová povinnosť v zmysle , ale vznikla mu povinnosť odviesť

daň podľa . Na základe uvedeného nevzniklo žalobcovi právo odpočítania DPH.

Správne žaloby – žalobné námietky

18. Správnymi žalobami podanými na Krajský súd v Trenčíne v zákonných lehotách sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a to pod sp. zn. vedeného konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101884160/2022 zo dňa 01.07.2022 a pod sp. zn. vedeného konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101884789/2022 zo dňa 01.07.2022, zrušenia rozhodnutí žalovaného a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie.

19. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného sú konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. a vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. a pod sp. zn. .

20. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. zo dňa 14.05.2024 spojil na spoločné konanie veci vedené Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. a s tým, že budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. .

21. Žalobca v oboch správnych žalobách uviedol rovnaké žalobné námietky, na základe ktorých sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu žalovaného boli nedostatočné na riadne posúdenie vecí a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

22. V prvom rade žalobca namietal to, že žalovaný preniesol na žalobcu dôkazné bremeno ku skutočnostiam, ktoré tento nevedel ovplyvniť. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť kontrolovať ekonomickú činnosť spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. a taktiež preverovať skutočnosti ohľadom obstarávania tovarov pred ich následným predajom, a preto je neprípustné, aby uvedené skutočnosti boli pričítané na ťarchu žalobcu. Žalovaný svoje pochybnosti o obchodnej spolupráci žalobcu so spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., teda záver, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti 3W GROUP, s.r.o., opiera okrem iného o skutočnosť, že uvedená spoločnosť 3W GROUP, s.r.o. nevedela preukázať nadobudnutie tovaru.

23. Podľa žalobcu, on si splnil svoje povinnosti v rámci daňovej kontroly, predložil všetky dôkazy a upozornil správcu dane na dôkazy, ktoré má k dispozícii, a ktoré mu musia byť známe z jeho činnosti. Správca dane však účelovo ignoroval tieto fakty, čo má za následok porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane ignoroval tvrdenia žalobcu ohľadom dodania tovaru, riadne vystavenie faktúr, ako aj totožný popis obchodnej spolupráce medzi žalobcom a jeho dodávateľom, spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., čo podľa žalobcu znamená, že v danom prípade sa správca dane nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a nedostatočne zistil skutkový stav (správca dane ignoroval tvrdenia žalobcu ohľadom dodania tovaru a riadne vystavenie faktúr).

24. Žalobca bol toho názoru, že správca dane nesprávne vykladá ustanovenie § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a e) Daňového poriadku o rozložení dôkazného bremena. Citované ustanovenia zákona nepredstavujú absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. V danom prípade žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný dodávateľom 3W GROUP, s.r.o. a k tomuto tvrdeniu žalobca predložil všetky dôkazy, najmä faktúru a výpoveď svedkov, ktorí potvrdili a objasnili skutkový stav tak, ako ho popisoval žalobca.

25. Správca dane záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa žalobcu založil výlučne len na zisteniach, na ktorých vyvrátenie žalobca nemal a ani nemohol mať vplyv a ani možnosť predložiť dôkazy. Takýto záver žalovaného je nesprávny a neudržateľný, nakoľko žalovaný núti žalobcu, aby preukazoval, akým spôsobom a od koho nadobudol tovar jeho dodávateľ 3W GROUP, s.r.o.. Ak vznikli pochybnosti správcu dane ohľadom dodávateľa 3W GROUP, s.r.o., nebolo možné tieto nejasnosti v obchodných vzťahoch subdodávateľov subsumovať aj do obchodného vzťahu a plnenia medzi žalobcom a jeho dodávateľom a tieto teda nemajú žiadnu hodnotu závažnosti pre posúdenie veci samej.

26. Žalobca v správnych žalobách taktiež namietal, že v protokole vypracovanom správcom dane boli tvrdenia o neoprávnenom uplatnení práva na odpočet DPH zistené nedostatočne. Podľa žalobcu bol správca dane zaťažený dôkazným bremenom a bolo jeho povinnosťou dostatočným spôsobom preukázať kontrolné zistenia a nie sa len stroho odvolávať na ustanovenia .

27. V závere správnych žalôb žalobca uviedol, že správca dane porušil základné zásady daňového konania, a to zásadu právnej istoty, zásadu proporcionality a zásadu daňovej neutrality a to tým, že neumožnil žalobcovi ako účastníkovi daňového konania sa včas vyjadrovať ku skutočnostiam zisteným správcom dane v priebehu daňovej kontroly, čím odoprel možnosť vyvrátenia pochybností zo strany správcu dane o zistených skutočnostiach, pričom žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach s takýmto postupom stotožnil, keď uviedol, že uvedené zásady porušené neboli a tvrdil, že správca dane postupoval zákonom ustanoveným postupom, avšak argumenty na podporu svojich tvrdení neuviedol.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

28. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k jednotlivým správnym žalobám poukázal na aktuálnu judikatúru, v zmysle ktorej uviedol, že v preverovaných prípadoch správca dane uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k spochybneniu základnej hmotnoprávnej podmienky zo strany žalobcu, teda že sporný tovar bol žalobcovi skutočne dodaný osobou, ktorá má postavenie zdaniteľnej osoby. Pochybnosti správcu dane podľa žalovaného neboli vyvrátené ani u deklarovaného dodávateľa, keďže spoločnosť 3W GROUP, s.r.o. je nekontaktná, nepredložila účtovné doklady. Dôkazné bremeno na preukázanie dodávateľa tovaru, resp. zdaniteľného postavenia tohto dodávateľa, ako hmotnoprávnej podmienky priznania nároku na odpočet DPH bolo prenesené opätovne na žalobcu. Žalobca však počas daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania ohľadom preukázania dodávateľa, resp. zdaniteľného postavenia tohto dodávateľa nepredložil žiadne ďalšie dôkazy.

29. K námietkam žalobcu ohľadom unesenia jeho dôkazného bremena žalovaný uviedol, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Samotné predloženie faktúr s predpísanými náležitosťami nestačí, faktúry musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch – v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte, čo podľa žalovaného žalobca nesplnil.

30. Podľa žalovaného správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní z dokazovania v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., nezaťažoval žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Podľa žalovaného správca dane na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. a veci posúdil tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou, ako bolo deklarované na preverovaných faktúrach.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

31. Žalobca žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, správny súd preto nariadil pojednávanie podľa , ďalej len „SSP“, na deň 31.07.2024. Žalobca aj žalovaný ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadali, aby správny súd veci prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

32. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov

uplatnených v žalobách ( ), pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto správne žaloby zamietol podľa .

33. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy v zmysle nezistil.

34. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa ,d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

37. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

38. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

39. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

42. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

43. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

44. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

45. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

46. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

48. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

49. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

51. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

52. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle , s výnimkami vymedzenými v , pod ktoré ale prejednávané veci nespadajú. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.

53. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 M.). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

54. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

55. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

56. Platiteľ dane si v zmysle môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti ( ), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru ( ) alebo služby ( ), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ), a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný ( ), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

57. Správny súd poukazuje na to, že nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane je dôvodom pre odopretie tohto práva automaticky, avšak nedostatky

v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutie Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 29.). Z uvedeného rozhodnutia zároveň vyplýva, že právo na odpočet dane možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (pozri bod 31 uvedeného rozhodnutia), pričom splnenie hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane, resp. žalovaným.

58. V súvislosti s uvedeným správny súd poukazuje na nedôvodnosť žalobnej námietky žalobcu týkajúcej sa rozsahu dôkazného bremena, resp. prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. V danom prípade treba vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok na odpočítanie dane spočíva práve na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý si toto právo uplatnil. Obchodné transakcie pritom nestačí deklarovať predloženými faktúrami, ako žalobca mylne uviedol v podaných správnych žalobách. Predložené doklady žalobcom musia byť reálnym odrazom obchodnej transakcie a pre prípad vzniku pochybností na strane správcu dane, resp. žalovaného, dôkazné bremeno ohľadne daných skutočností leží práve na žalobcovi. Ak daňový subjekt ním tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom nepreukáže (nedoloží spoľahlivé dôkazy), nárok na odpočet DPH nemôže byť uznaný (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.04.2020; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.06.2019). Správny súd zároveň uvádza, že nespochybňuje, že dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03.09.2019). „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018)

59. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca správcovi dane na preukázanie obchodných transakcií s deklarovaným dodávateľom spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o. predložil len faktúru č. 2017081602 zo dňa 16.08.2017, faktúru č. 2017082403 zo dňa 24.08.2017, faktúru č. 2017091301 zo dňa 13.09.2017 a faktúru č. 2017091502 zo dňa 15.09.2017 spolu s pokladničnými blokmi z registračnej pokladnice. Správca dane výzvou č. 101581614/2020 zo dňa 14.10.2020 vyzval žalobcu na predloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia august až december 2017. Výzva bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 30.10.2020, pričom ďalšie doklady správcovi dane nepredložil (zoznam predložených dokladov vyplýva z potvrdenia o zapožičaných dokladov č. 101692530/2020 zo dňa 06.11.2020). Následne správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č. 100378983 zo dňa 04.03.2021, ktorou podrobne oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami a pochybnosťami. Predovšetkým poukázal na rozporuplné vyjadrenie žalobcu ohľadom predložených pokladničných dokladov, ktorými žalobca deklaroval úhrady faktúr za mesiac august a september 2017, a ktoré mali byť vystavené dodávateľom 3W GROUP, s.r.o.. Správca dane spochybnil tvrdenia žalobcu, ktorými tvrdil, že platil hneď pri odbere tovaru v hotovosti. Ani jeden z predložených pokladničných dokladov nepreukázal tvrdenia žalobcu. Tovar dodaný v dňoch 16.08.2017 a 24.08.2017 bol uhradený podľa predložených pokladničných dokladov dňa 06.09.2017 o 14:55 hod. a o 14:54 hod. Tovar dodaný v dňoch 13.09.2017 a 15.09.2017 bol uhradený podľa predložených pokladničných dokladov dňa 11.10.2017 o 17:35 hod. a 17:36 hod.. Ďalšie doklady preukazujúce tvrdenia žalobcu neboli žalobcom v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu následného vyrubovacieho konania predložené.

60. Správny súd uvádza, že dôvodom na prenos dôkazného bremena späť na žalobcu nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Správny súd považoval pochybnosť správcu dane v tvrdeniach žalobcu o dodaní a úhrade faktúr za predmetný tovar sa dostatočne objektívne spôsobilé vyvolať pochybnosť o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Inak povedané, nepostačuje predložiť faktúru, resp. pokladničný doklad, ak správca dane nadobudol na základe vykonaných dôkazov (v danom prípade výsluch samotného žalobcu) dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, pričom vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím na žalobcu preniesol dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

61. V predmetných zdaňovacích obdobiach si žalobca uplatnil právo na odpočet dane na základe faktúr vystavených v mesiacoch august a september 2017, a to za dodanie tovaru – plátky a závitníky od deklarovaného dodávateľa spoločnosti 3W GROUP, s.r.o., pričom správca dane ani žalovaný nespochybnili existenciu materiálneho plnenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa. V zmysle vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa, t. j. statusu ako zdaniteľnej osoby. Inak povedané, daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane podľa čl. 168 písm. a) Smernice, teda podľa a musí byť schopný preukázať, že tovar bol reálne dodaný zdaniteľnou osobou, teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.

62. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v napadnutých rozhodnutiach argumentoval, že žalobca nepreukázal, že mu tovar bol dodaný od deklarovaného dodávateľa – spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. (spochybnil dodanie od deklarovaného dodávateľa), spochybnil práve splnenie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky práva na odpočet dane – dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa (z materiálneho hľadiska).

63. Správny súd sa stotožňuje so záverom správcu dane, resp. žalovaným, že v prejednávaných veciach (zdaňovacie obdobia august a september 2017) vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej hmotnoprávnej podmienky odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu. Dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Treba uviesť, že môžu existovať aj osobitné skutkové okolnosti a vtedy možno považovať túto podmienku za splnenú aj bez preukázania zo strany osoby, ktorá si právo na odpočet uplatňuje. V danom prípade však osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli, a ani žalobca ich netvrdil, keďže trval na tom, že tovar mu bol dodaný spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., a to napriek tomu, že konateľ spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. nemal vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti, nedisponoval žiadnou dokumentáciou a zároveň poprel obchodnú činnosť spoločnosti, nakoľko bývalý konateľ spoločnosti – pán A. F. vystupoval v spoločnosti ako tzv. „biely kôň“. Absencia konkrétnych informácií o zdaniteľných obchodoch na strane deklarovaného dodávateľa predstavoval pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., ktoré spochybňovali hodnovernosť listinných dôkazov predložených žalobcom a opätovne preniesli dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti týchto listinných dôkazov) na žalobcu. Správny súd uvádza, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. napriek skutočnosti, že s ňou obchodoval počas roka 2017 (čo bolo preukázané z informačného systému finančnej správy, najmä z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobia január až júl 2017 – pozn. správneho súdu), nemal informácie o osobe konateľa spoločnosti, ani osobe, s ktorou údajne komunikoval pri preberaní tovaru (žalobca na výsluchu uviedol, že to bol „asi pán F.“ – pozn. správneho súdu), pričom žalobca ani neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by predmetný tovar mala dodať. Ani z administratívneho spisu nevyplývajú takú skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, že skutočný dodávateľ žalobcu by mal postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.

64. Správny súd záverom uvádza, že dôvodné pochybnosti daňových orgánov sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, teda išlo o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu, čo nepodporilo tvrdenia žalobcu v podaných správnych žalobách. Preto bolo od žalobcu možné spravodlivo požadovať, aby okrem faktúr a pokladničných blokov preukázal alebo označil ďalšie dôkazy (napr. preukázanie prepravy tovaru, jeho vykládku, protokol o prevzatí

tovaru, uvedenie osobných identifikačných údajov osôb, konajúcich za deklarovaného dodávateľa a pod.). Správny súd sa preto nestotožnil ani so žalobnou námietkou žalobcu ohľadom ignorovania tvrdení žalobcu ohľadom dodania tovaru a riadneho vystavenia faktúr. Ako už bolo vyššie uvedené, správca dane, resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania opätovne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných plnení, čo však žalobca považoval nesprávne za neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom.

65. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa správne žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol.

66. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

67. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

68. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( v znení do 30.06.2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.