Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-64-2013.pdf
PDF · 129.22 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/64/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného Š. R., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. a iné, o odvolaní Okresného prokurátora pre Bratislavu V, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/145/2012 z 11.01.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. júna 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie Okresného prokurátora pre Bratislavu V sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/145/2012 z 11.01.2013 bol obžalovaný Š. R. uznaný za vinného z prečinu nadržovania podľa § 339 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 29.04.2010 v presne nezistenom čase od 11,45 hod. do 13,00 hod. v Bratislave v mestskej časti Petržalka na Prokofievovej ulici č. 6-12 v budove Okresného súdu Bratislave V po zákonnom pouční a po zložení prísahy v zmysle ustanovenia § 265 ods. 2 Trestného poriadku v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní pred senátom Okresného súdu Bratislava V v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. T. pre skutok od presne nezisteného času v priebehu roka 2007 až do 16.10.2007, právne kvalifikovaný pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného zákona okrem iného aj uviedol, že obžalovaného pozná, chodil do jeho bytu na Q. F. v roku 2007 pomerne často, určite každý druhý deň, v byte bolo vždy viac ľudí, narkomanov, ktorí si tu aplikovali drogu, občas dal drogu obžalovanému, občas obžalovaný jemu, lebo bol vtedy závislý na pervitíne a heroíne, dňa 16.10.2007 sa nestalo nič zvláštne, v čase zásahu príslušníkov PZ sa nachádzal v byte a našli u neho tri dieliky pervitínu, drogu mal od kamaráta, ale jeho meno si nepamätá, keď bol po troch dňoch vypočutý na polícii, nadiktoval, čo chceli počuť, čo im nadiktoval do výsluchu, to si už nepamätal, lebo v kritickom čase bol závislý na drogách a liečený na metadone a na doplňujúce otázky a po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania a výpovede obžalovaného J. T. z hlavného pojednávania uviedol, že nevie, či v byte sa nachádzali nejaké veci, ktoré súvisia s výrobou drog, nevie ani, že sa droga varí, o výrobe drogy nič nevie, je nezmysel, že by tam on vyrábal drogy, on ani nevie, ako sa to vyrába, čiastočne je pravda, že si tam vymieňali drogy, ale nie je pravda, čo sa čítalo v jeho výpovedi z prípravného konania a nepamätal si, že by policajtom povedal, že sa jedná o pervitín, ktorý varil J. T., pričom tieto skutočnosti uviedol napriek tomu, že vedel, že sa nezakladajú na pravde a že majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu v úmysle umožniť obvineného J. T., aby unikol trestnému stíhaniu a trestu.
Za to bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 172 ods. 1, § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil od ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd súčasne zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.02.2012 sp. zn. 46T/119/11, právoplatný dňa 07.02.2012, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúc, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Rovnako týmto rozsudkom bol t.č. právoplatne uznaný za vinného a odsúdený N. N. z prečinu nadržovania podľa § 339 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 29.04.2010 v presne nezistenom čase od 11,45 hod. do 13,00 hod. v Bratislave v mestskej časti Petržalka na Prokofievovej ulici č. 6-12 v budove Okresného súdu Bratislave V po zákonnom pouční a po zložení prísahy v zmysle ustanovenia § 265 ods. 2 Trestného poriadku v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní pred senátom Okresného súdu Bratislava V v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. T. pre skutok od presne nezisteného času v priebehu roka 2007 až do 16.10.2007, právne kvalifikovaný pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného zákona okrem iného aj uviedol, že prítomného obžalovaného J. T. nepozná, v minulosti ho nevidel a ani sa nestretli, drogy kupoval v meste bárskde od Juhoslovanov, v byte obžalovaného nikdy nebol a čo vypovedal v roku 2008 na polícii, si nepamätal, on bol nadrogovaný a po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že si tú výpoveď z prípravného konania nepamätá, nevie, čo z týchto výpovedí, či tá vtedajšia lebo tá dnešná, je pravda, pričom tieto skutočnosti uviedol napriek tomu, že vedel, že sa nezakladajú na pravde a že majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu v úmysle umožniť obvinenému J. T., aby unikol trestnému stíhaniu a trestu, k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky, podľa § 346 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený od ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote dňa 21.01.2013 (č.l. 120) podal odvolanie okresný prokurátor a to proti výroku o treste napadnutého rozsudku s tým, že následne toto odvolanie podrobne písomne odôvodnil ďalším podaním doručeným okresnému súdu 29.04.2013 (č.l. 142), v ktorom s poukazom na podanú obžalobu zo dňa 07.11.2012 a výrok o treste predmetného rozsudku uviedol, že smeruje len ohľadne obžalovaného Š. R. a následným odôvodnením uviedol, že sa stotožňuje pokiaľ ide o ustálený skutkový stav a právnu kvalifikáciu konania tohto obžalovaného, ale nestotožňuje sa s postupom súdu vo vzťahu k výroku o treste obžalovanému R., nakoľko síce správne ukladal súd súhrnný trest, ale konal v rozpore s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 339 ods. 1 a § 346 ods. 2 Tr. zák. S poukazom na príslušné zákonné znenia citovaných ustanovení poukázal, že okresný súd síce v odôvodnení rozsudku uviedol, aké právne okolnosti ho viedli k postupu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák., ale prehliadol skutkové a právne okolnosti, ktoré viedli k samotnému trestnému stíhaniu obžalovaného R.. Argumentoval tým, že súd prehliadol, že obžalovaný R. sa dopustil trestnej činnosti v konaní vedenom proti obžalovanému J. T. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, c/, d/ Tr. zák. a teda sa dopustil protiprávneho konania závažnej drogovej trestnej veci v snahe umožniť J. T., aby unikol trestnému stíhaniu a trestu, ako aj na okolnosti s tým súvisiace. Poukázal na zákonom stanovenú trestnú sadzbu podľa príslušných prečinov, keď za prečin nadržovania podľa § 339 ods. 1 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky a pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. na 2 roky až 5 rokov. Podľa odvolateľa súd prehliadol, že Š. R. je mnohonásobným recidivistom, ktorý bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, okrem toho pre závažnú násilnú a drogovú trestnú činnosť a že predmetnej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/200/09 zo 04.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.02.2010 pre prečin podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody 2 roky a 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na 5 rokov do 16.02.2015 s probačným dohľadom. Následne odvolateľ poukázal, že súd prehliadol, že tento obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/119/11 zo 07.02.2012 právoplatne odsúdený pre závažnú drogovú trestnú činnosť podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., za skutky z
21.01.2010 a 10.03.2011 a odsúdený k 4-ročnému trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pokiaľ okresný súd ukladal súhrnný trest obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. a teda ho ukladal v trestnej sadzbe od 4 rokov do 12 rokov, resp. do 13 rokov a 4 mesiace, súdom uložený trest obžalovanému R. v trvaní 5 rokov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby, ukladal mu ho podľa asperačnej zásady, pričom neuviedol aké skutočnosti sa vzťahovali k pomerom páchateľa a k okolnostiam prípadu, ktoré ho viedli k uloženiu tak nízkeho trestu, keď len poukázal na predchádzajúci trest a charakter predmetnej trestnej činnosti, ktorý trest považoval za postačujúci, zákonný a spravodlivý, pričom opätovne nie je zrejmé, čo súd viedlo k takémuto záveru. Odvolateľ poukázal aj na prehliadnutie okresného súdu ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom z výroku o treste nie je možné zistiť na rozdiel od výroku o treste k spoluobvinenému N., existenciu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ich vzájomný pomer a mieru závažnosti a pokiaľ tak neurobil, z akého dôvodu tak postupoval. Záverom poukázal aj na nepomer medzi trestom, ktorý uložil obžalovanému R. okresný súd a trestnom uloženým obžalovanému N., ktorý bol odsúdený k 3. rokom odňatia slobody, hoci tento bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, výlučne pre majetkovú trestnú činnosť a nie tak závažnej povahy, akej sa dopustil obžalovaný R.. Z toho dôvodu nepovažuje uložený trest obžalovanému R. za zákonný a spravodlivý a plniaci svoj účel jednak z hľadiska generálnej prevencie, ale predovšetkým z hľadiska individuálnej prevencie. Nezodpovedá ani spôsobu spáchania činu, jeho následku k zavineniu, pohnútke, priťažujúcim okolnostiam, poľahčujúcim okolnostiam, z ktorých zistil len jednu a to priznanie a oľutovanie spáchania trestného činu podľa § 36 písm. l/, osobe páchateľa a možnostiam jeho nápravy. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému Š.W. R. podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložiť obžalovanému R. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.
V súlade s § 314 Tr. por. bolo prvostupňovým súdom toto odvolanie prokurátora zaslané na prípadné vyjadrenie, ako obžalovanému, tak aj jeho obhajcovi, čo využil obhajca obžalovaného, keď písomným podaním doručeným okresnému súdu 13.05.2013 (č.l.148-149) uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal a vysporiadal s odôvodnením, prečo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a s logickou úvahou a závermi súdu sa preto možno stotožniť. K argumentom prokurátora v podanom odvolaní uviedol, že ani jedna zo skutkových podstát trestných činov, pre ktoré bol uznaný vinným nenaznačuje, v akej výške má súd ukladať trest, pokiaľ ide o krivú výpoveď v drogovej trestnej činnosti alebo inej a preto argumentácia prokurátora, že krivá výpoveď a nadržovanie v drogovej trestnej veci má mať odraz vo vyššom treste, nemá právny podklad. Nemôže sa stotožniť ani s tvrdením odvolateľa, že súd mal prehliadnuť, že má byť mnohonásobným recidivistom, pretože súd oboznamoval jeho odpis registra trestov, z ktorého tieto skutočnosti vyplývali, venoval tomu náležitú pozornosť, keď mu v podstate vymeral bez prihliadnutia na iný zrušený výrok o treste, trest na samej hornej hranici najprísnejšieho trestného činu základnej skutkovej podstaty podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. a to v trvaní 5 rokov. Uviedol tiež, že za všetky predchádzajúce odsúdenia bol už potrestaný, väčšinu trestov si z nich aj odpykal a preto si myslí, že nie je dôvod opäť ho za ne trestať tým, že v tomto konaní mu bude uložený vyšší trest. Záverom poukázal, že nemôže súhlasiť s názorom prokurátora pokiaľ ide o nepomer medzi trestom mu uloženým a odsúdenému N., pretože v Trestnom poriadku neplatí matematická sčítacia zásada, podľa ktorej by mu podľa názoru prokurátora mal k štyrom rokom trestu odňatia slobody pribudnúť ešte trest odňatia slobody minimálne vo výmere 3 rokov, ktorý bol uložený odsúdenému N.. Navrhol preto, aby Krajský súd v Bratislave odvolanie prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodné.
Na verejnom zasadnutí prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave sa pridržala v celom rozsahu písomných dôvodov odvolania a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému uložiť úhrnný a súhrnný trest v hornej polovici zvýšenej zákonnej trestnej sadzby za súčasného zrušenia odsúdenia Okresného súdu Bratislava III 46T/119/2011 zo 07.02.2012 so zaradením na výkon trestu rovnako, ako rozhodol súd prvého stupňa, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaného sa plne pridržal svojho písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu prokurátora, v ktorom podrobne rozviedol dôvody, pre ktoré považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné a nakoľko prvostupňový rozsudok v odsudzujúcej časti netrpí žiadnymi vadami, navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaný sa záverom vyslovil súhlas čo uviedol jeho advokát.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal (mohol podať) odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu, na základe revízneho princípu, determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania. Takéto chyby však v danom prípade zistené neboli.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá priebehu konania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. V prejednávanej trestnej veci obžalovaný Š. R. sa plne doznal k spáchanému skutku na hlavnom pojednávaní s tým, že je ochotný urobiť vyhlásenie, že sa cíti byť vinným. Následne súd postupom podľa § 257 Tr. por. umožnil obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ Tr. por. a obžalovaný po porade s obhajcom vyhlásil, že sa cíti byť vinný. Následne obžalovaný na všetky otázky položené mu sudkyňou podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/, Tr. por. odpovedal „áno“. Postupom podľa § 257 ods. 5 Tr. por. bolo umožnené prokurátorovi a obhajcovi zaujať stanovisko k vyhlásenej vine, pričom prokurátor a obhajca navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného R.. Súd uznesením podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., súd druhého stupňa preskúmal zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného Š. R. a zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenia. Priznanie viny bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa nemenným.
Ani krajský súd, podobne ako okresný súd, nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe a preto priznanie viny obžalovaným Š. R. považoval za logický dôsledok dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorom v obžalobe.
Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného že je vinný, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.
Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať, meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo výroku o vine v napadnutom rozsudku a v tejto časti prokurátor ani nebol oprávnený na podanie odvolania.
Nakoľko odvolaním prokurátora bol napadnutý len výrok o treste, povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným ustanovením § 317 Tr. por., bolo preskúmanie výroku o treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto výroku, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, lebo postup okresného súdu, keď aplikoval ustanovenia o ukladaní súhrnného trestu, nebol v rozpore so zákonom a uložený trest nie je neprimeraný.
Pri preskúmaní odvolaním napadnutej odsudzujúcej časti rozsudku týkajúcej sa obžalovaného Š. R., odvolací súd dospel k záveru, že výrok o uložení súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov u obžalovaného R., uloženého mu podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím na § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. za súčasného zrušenia výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.02.2012 sp. zn. 46T 119/11, právoplatný dňa 07.02.2012, uložený obžalovanému a to nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, nielenže nie je v rozpore so zákonom, ale nie je ani neprimeraný.
Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 5 písm. a)Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
Podľa § 34 ods. 6Tr. zák. tresty uvedené v § 32 <javascript:%20fZzSRInternal('30279',%20'6412746', %20'6412746',%20'4777092',%20'4777105',%20'0')> možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák.
Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
Podľa § 38 ods. 6 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o dve tretiny; v takom prípade sa ustanovenia odsekov 4 a 5 nepoužijú.
Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 <javascript:%20fZzSRInternal('30279', %20'6412748',%20'6412748',%20'4777216',%20'4777216',%20'0')> alebo podľa § 42 <javascript: %20fZzSRInternal('30279',%20'6412748',%20'6412748',%20'4777218',%20'4777222',%20'0')>, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Súčasne zákonodarca stanovil, že podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody (Veta za bodkočiarkou v tomto ustanovení, ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej vety § 41 ods. 2 Tr. zák. stratila účinnosť na základe nálezu Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp.zn. PL.ÚS 106/2011, uverejnený 21.12.2012 zák. č. 428/2012Z.z. s poukazom na § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.). Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 <javascript:%20fZzSRInternal('30279',%20'6412757',%20'6412757', %20'4777707',%20'4777707',%20'0')> alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 <javascript:%20fZzSRInternal('30279',%20'6412746',%20'6412746', %20'4777127',%20'4777132',%20'0')>.
Odvolací súd dodáva, že súhrnný trest sa ukladá v prípade viacčinného súbehu a to len vtedy, ak sa ukladá trest za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti, ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda takto postupuje, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, ktorý musí byť právoplatný. Súhrnný trest tak vlastne nahrádza trest úhrnný, ktorý by súd ukladal, ak by o všetkých trestných činoch rozhodol v spoločnom konaní.
Predovšetkým je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd správne zistil, že stíhanej predmetnej trestnej činnosti sa obžalovaný Š. R. dopustil skôr, ako bol vyhlásený iný odsudzujúci rozsudok, ktorý nadobudol aj právoplatnosť. V danom prípade išlo o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.02.2012 sp. zn. 46T/119/11, právoplatný dňa 07.02.2012, pre pokračovací zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., za čo bol obžalovaný v tejto veci právoplatne odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody 4 roky so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný tento trest aj vykonával. Správne preto prvostupňový súd aplikoval ustanovenia o súhrnnom treste.
Obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., tzv. sprísnený podľa asperačnej zásady, nakoľko bolo potrebné ukladať trest za úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden bol zločinom, spáchaný dvoma alebo viac skutkami, kedy sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.
Vzhľadom k tomu, že predmetný skutok obžalovaný Š. R. spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa ( Okresný súd Bratsislava III sp. zn. 46T/119/11 zo 07.02.2012) vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, v danom prípade zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák , bolo potrebné mu ukladať súhrnný trest podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu, v danom prípade podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.
Pri úprave trestnej sadzby podľa osobitnej časti Tr. zák. z dôvodov uvedených v § 38 ods. 3 ods. 4, ods. 5, ods. 6 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určuje tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa § 38 Tr. zák. a až následne podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.
Okresný súd správne zistil, že obžalovaný priznal spáchanie žalovaného skutku a svoje konanie oľutoval. Súd pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností dospel k záveru, že u obžalovaného prevažujú okolnosti priťažujúce, nakoľko v minulosti bol viac krát súdne trestaný a v posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil viacerých trestných činov, že poľahčujúcu okolnosť súd zistil len jednu a to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti a jej spáchanie oľutoval. Nakoľko však obžalovanému bolo potrebné vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu ukladať trest súhrnný, súd v zmysle § 38 ods. 7 Tr. zák. nepoužil ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., nakoľko by súčasné použitie ustanovenia § 38 ods. 4 a § 41 ods. 2 bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, teda u obžalovaného súd pri ukladaní trestu neprihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Senát odvolacieho súdu sa preto stotožňuje s tvrdením okresného súdu, že u obžalovaného R. bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a na druhej strane tým, že bol obžalovaný viackrát súdne trestaný, v posledných desiatich rokoch pred spáchaným skutkom nie sedemkrát, ako tvrdil odvolateľ, ale len tri krát, nakoľko ide o odsúdenia Okresným súdom Bratislava 5, sp. zn. 2T/128/2003 z 25.11.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19.05.2005 sp. zn. 2 To/55/2005 pre trestný čin podľa § 238 ods. 1 a ods. 3 Tr. zák. k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok a 7 mesiacov so zaradením do II. NVS, pričom tento trest bol vykonaný väzbou. Odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 5 z 19.10.2008, sp. zn. 0T/170/08 ( podmienečné odsúdenie) bolo vo výroku o treste zrušené trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 5, sp. zn. 2T/200/09 z o 04.01.2010, ktorým pre prečin podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. bol odsúdený k súhrnnému podmienečnému trestu odňatia slobody 2 roky a 6 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov do 16.02.2015 a probačným dohľadom a určeným obmedzením a napokon odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 2, sp. zn. 0T/25/09 z o 30.01.2009 pre prečin podľa § 238 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 30.07.2009 a k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok. Posledné odsúdenie je vyššie citované odsúdenie, ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest (Okresný súd Bratislava III, sp. zn. 46T/119/11 zo 07.02.2012).
Správne preto okresný súd zistil u obžalovaného 2 priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený ( navyše súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať, čo však v danom prípade bolo bezpredmetné).
Najprísnejšie trestným činom pri zbiehajúcej sa predmetnej trestnej činnosti obž. Š. R., bol zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák, pri ktorom zákonodarca stanovil základné rozpätie trestnej sadzby od 4 do 10 rokov. Napriek tomu, že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, v pomere 2:1, nemohlo dôjsť k úprave trestnej sadzby podľa režimu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., t.j. k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a to s poukazom na aplikáciu § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorej sa ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. nepoužije, ak sa súčasne ukladá zvýšený súhrnný trest podľa § 42 Tr. zák., ak by súčasné použitie tohto ustanovenia bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Preto správne okresný súd tento inštitút využil a aplikoval len asperačnú zásadu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keď okresný súd stanoveným postupom v upravenej trestnej sadzbe odňatia slobody od 4 rokov až 13 rokov a 4 mesiace uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý aj odvolací súd, vzhľadom na všetky rozhodujúce kritériá pokladal za dostatočne prísny.
Krajský súd dospel k zhodnému záveru, ako súd prvého stupňa, že dostatočným a vystihujúcim všetky kritéria pri ukladaní trestu je súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý je trestom za všetky zbiehajúce sa trestné činy, v danom prípade zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., prečin nadržovania podľa § 339 ods. 1 Tr. zák. a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. z pohľadu právnej kvalifikácie aj okolností, za akých k nim došlo.
Nemožno akceptovať názor odvolateľa, keď poukázal na nepomer medzi uloženým trestom k spoluodsúdenému N., ktorý za rovnakú trestnú činnosť bol odsúdený k trojročnému trestu odňatia slobody a obžalovaný R. dostal len „jeden rok navyše“. Tak, ako je vyššie uvedené, ukladaný súhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovanému R., u odsúdeného N. táto situácia nebola. Pritom aj odvolací súd považoval 5 ročný súhrnný trest odňatia slobody za spravodlivý a primeraný, zohľadňujúci všetky vyššie uvedené kritériá pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery z pohľadu celej zbiehajúcej trestnej činnosti obžalovaného R.. V tejto súvislosti odvolací súd plne akceptuje argumenty obhajcu obžalovaného v jeho písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, nakoľko pri ukladaní súhrnného trestu, ale aj úhrnného podľa trestného zákona, sa aplikuje absorpčná zásada ukladania trestu tak, ako je vyššie popísaná, v danom prípade asperovaná,teda zvýšená s obmedzením, t.č. už neplatnej časti týkajúcej sa povinného ukladania v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby na základe uvedeného nálezu Ústavného súdu. Porovnanie s trestom so spoluodsúdeným N.Á. neobstojí, nakoľko ukladanie trestu je individuálne u každého obžalovaného, zvlášť za situácie, keď odsúdený N. odvolanie voči predmetnému rozsudku nepodal. Odvolací súd k tomu dodáva, že jednou zo zásad pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionality
a vzhľadom na predmetnú stíhanú trestnú činnosť, pozostávajúcu z dvoch vyššie uvedených prečinov, s prihliadnutím na charakter tejto trestnej činnosti a už uložený 4 ročný trest odňatia slobody uložený okresným súdom za zbiehajúci sa zločin pre drogovú trestnú činnosť podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., navrhovaný trest vzhľadom na vyššie uvedené rozhodné skutočnosti, ako žiadal odvolateľ, by bol neprimerane prísny a výslovne represívny pre postihnutie obžalovaného.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, je potrebné vychádzať zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Práve z pohľadu všetkých vyššie uvedených kritérií, uložený súhrnný päťročný nepodmienečný trest odňatia slobody je trestom primeraným.
Pokiaľ odvolateľ poukázal na absenciu vo výroku napadnutého rozsudku neuvedeného počtu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a tým aj ich pomeru, odvolací súd poukazuje na správnosť postupu okresného súdu, ktorý sa v dôvodoch svojho rozhodnutia, ako aj s ostatnými odvolateľom namietanými skutočnosťami z pohľadu úvah pri ukladaní trestu, dostatočne a aj správne vysporiadal a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné rušiť rozsudok okresného súdu v tejto napadnutej časti, vzhľadom na zásadu stability súdnych rozhodnutí.
Keďže nepochybil okresný súd ani pri zaradení obžalovaného R. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keď v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti bol obžalovaný Š. R. vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin a nepochybil ani pri obligatórnom výroku, ktorým podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne zrušil výrok o treste uložený obžalovanému právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.02.2012 sp. zn. 46T/119/11, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúc, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a teda nezistil žiadny dôvod pre zrušenie a zmenu prvostupňového rozsudku, odvolanie prokurátora ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. por., zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.