Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-217-2010.pdf
PDF · 103.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/217/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcov X. G.. F. L., A.. XX.X.XXXX, W. F. - A. Š., X. XXXXX/XXA, X. X. W., H.. O.E., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX X. XXXTH F., A. F., K. XXXXX-XXXX, J., právne zastúpených advokátom JUDr. Alojzom Naništom, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovaným X. P.. M. F., A.. XX.XX.XXXX, W. F., A. H. XXXX/X, X. L. F.O., H.. L., A.. X.X.XXXX, W. F., A. H. XXXX/X, právne zastúpeným spoločnosťou Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r. o., so sídlom Prešov, Jahodová č. 6748/8, IČO: 36 855 928, o určenie, že žalovaná v 1. rade nie je dedičkou po poručiteľke, takto
rozhodol:
žalobný návrh z a m i e t a,
žalobcovia sú p o v i n n í zaplatiť žalovaným na účet ich právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 699,69 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
O návrhu žalobcu súdu doručenom 3.11.2010, ktorým sa domáha toho, aby súd určil, že žalovaná v 1. rade nie je dedičkou po poručiteľke F.. D. L., A.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., Q. I. XXXX/ XX, zomretej dňa X.XX.XXXX Q. F. rozhodol súd rozsudkom XXC XXX/XXXX-XXX XX.X.XXXX tak, že žalobný návrh zamietol a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným sumu 326,96 eura ako náhradu trov, ktoré im s konaním vznikli. Dôvodom zamietnutia žalobného návrhu bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. V dedičskom konaní po poručiteľke neboli súdom odkázaní k uplatneniu dedičského práva osobitnou žalobou, ich dedičské právo nie je nikým spochybňované. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení nemôže byť daná vôľou žalobcu v 1. rade, aby dedičkou bola žalovaná v 2. rade, nie jej dcéra, pretože vo vzťahu k biznisu je menej zainteresovanou. Právna úprava nepočíta s tým a nemá to ani žiadne racionálne opodstatnenie, aby si niektorý dedič „vyberal“, kto z ďalších dedičov by bol vhodnejší ako spoluoprávnený vo vzťahu k majetkovým hodnotám, ktoré sú predmetom dedenia.
Na odvolanie žalobcov O. X. Q. F. uznesením XCo/XX/XXXX-XXX N. XX.XX.XXXX rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci medzi účastníkmi zostalo sporným, či zo strany žalovanej v 2. rade došlo k platnému odmietnutiu dedičstva alebo nie. Bez vyriešenia tejto predbežnej otázky nie je možné posúdiť dôvodnosť žalobcami podanej žaloby.
Podľa § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušená a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V priebehu ďalšieho konania súd vykonal ďalšie dôkazy a zo všetkých, v priebehu celého konania vykonaných dôkazov, t. j. z výsluchu žalobcu v 1. rade, výsluchu žalovaných, listín zo spisu E. X. F. X.. N.. XXD XXXX/XXXX, zápisnice napísanej na notárskom úrade U.. G. Y. XX.XX.XXXX Y. X.X.XXXX, špeciálneho plnomocesntva spoločnosti B. F., Y. O. X.. H.. E.. F., písomností realizovaných v menej žalovaných spoločnosťou B. F., Y. O. X.. H.. E.. F., dohodou zo X.XX.XXXX, korešpondenciou medzi žalovanou v 2. rade a Krajským súdom v F., výsluchu svedkov G.. P. U. Y. U.. G. Y., zápisníc o výsluchu svedkov zo spisu E. H. F. N. Q. F. Č.: E.-XXXX/OEK-F.-XXXX ako aj z ďalších písomností zo spisu a zistil tento skutkový stav:
Na E. X. F., F. X.. N.. XXD XXXX/XXXX vedie sa dedičské konanie po nebohej F.. D. L., N. T.Y. X.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. I. XXXX/XX, F.. Na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva bola ako súdna komisárka poverená notárka U.. G. Y..
Žalovaná v 2. rade udelila dňa 5.10.2009 špeciálnu plnú moc spoločnosti B. F., Y. O. X.. H.. E.., F.E. na zastupovanie v celom rozsahu dedičského konania, tiež na vedenie prevádzky - lekárne X., A. M. J. Č.. XX Q. F., ktorú prevádzkovala poručiteľka. Spoločnosť B. F., Y. O. X.. H.. E.., F. v návrhu na začatie dedičského konania po poručiteľke D. L. súdu oznámila, že ako dedičia prichádzajú do úvahy žalované.
Žalobca v 1. rade do zápisnice spísanej na notárskom úrade U.. G. Y.Á. dňa 28.10.2009 uviedol, že príbuznými poručiteľky sú on, žalobkyňa v 2. rade a žalovaná v 2. rade:
Dňa 6.10.2009 bola uzavretá dohoda, ktorej účastníkmi boli žalované a ďalšími U. A. Y. P.. P. C., z obsahu ktorej, okrem iného, vyplýva, že žalovaná v 2. rade ako zákonná dedička po poručiteľke poveruje účastníkov dohody (okrem P.. P. C.) k založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným tak, aby sa pokračovalo v prevádzkovaní živnosti po poručiteľke v poskytovaní lekárenskej starostlivosti.
Spoločnosť B. F., Y. O. X.. H.. E.. v mene žalovaných adresovala viaceré písomnosti subjektom, ktoré boli v záväzkovom právnom vzťahu s poručiteľkou z dôvodu jej prevádzkovania lekárne X.. Písomnosti adresovala aj Sociálnej poisťovni, daňovému úradu, zdravotným poisťovniam, oznamujúc týmto subjektom úmrtie poručiteľky. X. D. O. oznámila, že záväzky poručiteľky prevezme spoločnosť X., F. X.. H.. E.., do ukončenia dedičského konania po poručiteľke zodpovedným zástupcom bude farmaceut P.. P. C..
Listom zo dňa 8.10.2009 žalovaná v 2. rade O. X. Q. F. ako subjektu, ktorý mal s poručiteľkou uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov oznámila, že ako dedič zo zákona mieni v živnosti pokračovať ďalej.
Zo zápisnice č. XXD XXXX/XXXX T. A. XXX/XXXX napísanej na notárskom úrade U.. G. Y. Q. F. T. X.X.XXXX vyplýva, že žalovaná v 2. rade bola poučená o možnosti dedičstvo prijať alebo odmietnuť na čo žalovaná v 2. rade vyhlásila, že dedičstvo odmieta a do jej práv vstupuje jej jediná dcéra, žalovaná v 1. rade.
Uznesením XXD XXXX/XXXX - XXX N. X.XX.XXXX E. X. F. prerušil dedičské konanie do právoplatného ukončenia súdneho sporu vedeného na E. X. F. F. X.. N.. XXC XXX/XXXX. Dedičské konanie ukončeným doposiaľ nie je.
Žalobca v 1. rade vo výsluchu uviedol, že v počiatkoch po smrti jeho sestry D. L. z úkonov žalovaných vyplývalo, že dedičom by nemal byť. On sa do dedičského konania prihlásil, jeho postavenie dediča v tomto konaní v súčasnosti nikto nespochybňuje. Dedičmi by mali byť on, žalobkyňa v 2. rade a žalovaná v 2. rade. Žalované, ktoré sa vyhlasovali za jediné dedičky po poručiteľke po jej smrti realizovali viaceré úkony, ktoré boli podľa neho v rozpore s právom a dobrými mravmi. Pokiaľ cestou svojej právnej zástupkyne komunikovali s viacerými subjektami, tak s týmito spoločnosťami on by komunikoval taktiež, ale inak, nie zavádzajúco. Uviedol, že z listinných dôkazov a zo správania svojej sestry, žalovanej v 2. rade, po smrti poručiteľky usúdil, že žalovaná v 2. rade nechce dedičstvo odmietnuť. On chce, aby bola dedičkou žalovaná v 2. rade a nie jej dcéra, žalovaná v 1. rade, pretože sestra, žalovaná v 2. rade, je vo vzťahu k biznisu menej zainteresovaná ako jej dcéra.
Žalovaná v 1. rade vo výsluchu uviedla, že informácie o tom kto by mal byť dedičom po poručiteľke D. L. poskytla spolu so svojou matkou U.. F.. Nevie čo konkrétne právna zástupkyňa následne oznamovala. Legitimitu žalobcov v dedičskom konaní nespochybňuje, ani výšku dedičských podielov ktoré by žalobcom v dedičskom konaní mali pripadnúť. Uviedla taktiež, že čo sa týka lekárne, ktorú prevádzkovala poručiteľka, táto bola po jej smrti 2 mesiace zatvorená, došlo aj k preexpirácii niektorých liekov.
Žalovaná v 2. rade vo výsluchu uviedla, že poručiteľka T.. D. L. zomrela náhle. Po jej smrti lekáreň, ktorú prevádzkovala, bola ešte 3 dni otvorená. Ona sama nevedela čo by s tým mali robiť, preto išli za advokátkou, ktorá ich následne usmernila. V lekárni bola urobená inventúra, zistené bolo, že sú tam lieky, ktoré neboli zaplatené. Bolo potrebné ich preto zaplatiť a realizovať aj vyúčtovania vo vzťahu k poisťovniam kde boli viaceré dlžoby, preto boli realizované všetky tie úkony a právna zástupkyňa odoslala viaceré písomnosti. Uviedla, že neodcudzila žiadne veci, ktoré by mali byť predmetom dedičského konania. Jej záujmom bolo, aby všetko bolo dané do poriadku. Bola to notárka, ktorá jej povedala, že by sa mohla vzdať dedičského práva v prospech dcéry čo ona uvítala pretože je 40 rokov na inzulíne, má pokročilý vek a preto sa dedičstva vzdala. Notárka ju ešte informovala v tom zmysle, že keď tento úkon urobí, späť sa to vziať nedá. Bola to tiež notárka ktorá navrhla, že správkyňou dedičstva mohla by byť jej dcéra. V doplňujúcom výsluchu žalovaná v 2. rade uviedla, že už za života svojej sestry bola zainteresovaná do celého procesu vedenia lekárne, pretože jej sestra (poručiteľka) bola veľmi nepraktická, v lekárni bolo potrebné robiť za života sestry rekonštrukcie, všetko zabezpečovala ona a o veciach preto vedela. V dedičskom konaní za ňu všetko vybavovala advokátka, ona je chorá, niekoľko rokov užíva viaceré lieky. Náklady za byt poručiteľky hradí ona nie z prostriedkov sestry, ale zo svojich vlastných prostriedkov.
Zo zápisníc o výsluchoch žalovaných ako aj U.. B. F. zo spisu E. H. F. N. Q. F. Č.: E.-XXXX/OEK-F.- XXXX vyplýva: Žalovaná v 2. rade vypovedala, že poručiteľka je jej vlastnou sestrou, žalobca v 1. rade a matka žalobkyne v 2. rade boli nevlastnými súrodencami. Žalobca v 1. rade žil od roku 1986 v USA, 2 až 3 roky pred smrťou poručiteľky nadviazal s poručiteľkou čulejšie vzťahy, čo predtým nerobil. V USA bola aj žalobkyňa v 2. rade, ktorá bola v kontakte s jej dcérou. Žalobcom úmrtie poručiteľky neoznámila, pretože na žalobcu v 1. rade nemala kontakt a nevedela jeho presnú adresu. Keďže po sestre zostala lekáreň, musela urobiť opatrenia vo vzťahu k liekom aj vo vzťahu k piatim zamestnancom. Splnomocnila, aby za ňu v týchto záležitostiach konala, advokátku U.. F., ktorej bola poskytnutá mylná informácia, že lekáreň je možné prevádzkovať ešte mesiac od smrti poručiteľky. Aby bolo možné naďalej užívať nebytové priestory pre lekáreň, požiadala O. X. Q. F., že má záujem pokračovať v nájomnom vzťahu. V čase, keď sestra začala s prevádzkovaním lekárne, poskytla jej prostriedky na odkúpenie zariadenia lekárne, zabezpečila aj rekonštrukciu priestorov cestou stavebného učilišťa, v ktorom pracovala a za práce a materiál zaplatila 150 000 Sk. Žalovaná v 1. rade vypovedala tak, že spolu so svojou matkou (žalovanou v 2. rade) boli najbližšou rodinou poručiteľke, pomáhali jej vybudovať lekáreň aj finančnou pomocou, aj pri prevádzkovaní lekárne. Poručiteľka ešte za svojho života vyhlasovala, že ak by sa jej niečo stalo, prevádzka lekárne bude jej. Aj preto po poručiteľkinej smrti založila spoločnosť, aby splnila želanie poručiteľky a ďalej prevádzkovala lekáreň. S poručiteľkou bola vždy ona a jej matka v najbližšom kontakte, všetky sviatky trávila u nich. S matkou chodievali spoločne na dovolenky, v prípade potreby sa o pomoc obrátila vždy na ne. Po poručiteľkinej smrti nevedela, ako je potrebné ďalej postupovať, čo sa týka lekárne. Až keď to ohlásili na VÚC, dozvedeli sa, že lekáreň musia okamžite zavrieť, čo aj urobili. Urobená bola následne počítačová inventúra aj fyzická inventúra, pričom stav inventúr tzv. nesedel. Počítačovo tam boli vedené vakcíny za 150 000 Sk, ktoré boli už preexpirované. Ona chcela, aby lieky boli pod dohľadom zamestnancov lekárne, požiadala preto o pokračovanie v živnosti poručiteľky. Z finančných prostriedkov lekárne na podnikateľskom účte poručiteľky vyplatila zamestnancov lekárne za október 2009 s tým, že od novembra 2009 začali pracovať pre X. X.. H.. E.., ktorá bola založená. O založení spoločnosti vedela aj žalovaná v 2. rade. Bola to ona, ktorá podala po tom, ako pokračovala v živnosti po poručiteľke, daňové priznanie zo živnosti za október až december 2009, aj za rok 2010. U.. B. F. uviedla, že k zastupovaniu v dedičskom konaní splnomocnili ju obe žalované, ktoré osobne poznala. Čo sa týka lekárne, spolu s oboma žalovanými zamestnancom lekárne oznámila, že lekáreň je možné prevádzkovať ešte 30 dní od smrti poručiteľky vzhľadom k tomu, že je tam osoba, ktorá má potrebné vzdelanie na to, aby mohla byť odborným zástupcom. Nevedela, že táto informácia nie je správna. Podala žiadosť aj na E. Ú. Q. F. o pokračovanie v živnosti po poručiteľke žalovanou v 1. rade, pretože vedela, že buď žalovaná v 1. rade alebo žalovaná v 2. rade sú oprávnené na pokračovanie
živnosti a nech by to bola ktorákoľvek, aj tak by všetko potrebné zabezpečovala žalovaná v 1. rade ako dcéra žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 1. rade je totiž jedinou dcérou žalovanej v 2. rade a žalovaná v 2. rade by to z titulu svojho veku a zdravotného stavu nevykonávala. Tiež vedela, že je to viac-menej len formálna záležitosť. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila, tak sa vyjadrila aj poručiteľka za svojho života, že dedičkou po poručiteľke bude žalovaná v 1. rade. Ona teda vedela, že dedičkou bude žalovaná v 1. rade.
Svedok G.. P. U. vo výsluchu pred súdom uviedol, že bol vyšetrovateľom v trestnom konaní vedenom na E. H. F. N. Q. F. F. Č.: E.-XXXX/OEK-F.-XXXX. V rámci úkonov, ktoré vykonával komunikoval aj s notárkou U.. Y. z toho dôvodu, že žalobca v 1. rade mu povedal, že pri nahliadnutí do spisu u notárky videl zápisnicu, v ktorej ako osoby prichádzajúce do úvahy ako dedičky boli uvedené len žalované. On sám v dedičskom spise však videl, že takáto zápisnica, o ktorej mu žalobca v 1. rozprával, sa v spise nenachádzala. Bola tam len zápisnica z februára 2010. Notárka mu povedala, že iná zápisnica neexistuje. Zaujímal sa aj o to, či vykonaný bol súpis majetku. Notárka mu však povedala, že súpis majetku nie je potrebné realizovať, pretože jedinými dedičkami sú žalované.
Svedkyňa U.. G. Y. vo výsluchu pred súdom uviedla, že čo sa týka účastníkov, pozná ich len z prebiehajúceho dedičského konania. Na bližšie okolnosti si nepamätá. Všetky úkony, ktoré v dedičskom konaní uskutočnila sú zaznamenané v spise, ktorý koncipujú pracovníčky úradu.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 463 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
Podľa § 464 Občianskeho zákonníka vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
Podľa § 465 Občianskeho zákonníka dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť.
Podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobný návrh dôvodným nebol.
Predmet konania vymedzili žalobcovia jednoznačne požiadavkou na určenie, že žalovaná v 1. rade nie je dedičkou po poručiteľke. Zámer, ktorý ich k takto definovanému petitu žalobného návrhu viedol v situácii, keď nikto dedičské právo ani jedného z nich nespochybnil, nebol s určitosťou vysvetlený.
Zmyslom a účelom citovaného ustanovenia § 465 Občianskeho zákonníka je nepripustiť, aby sa osoba, ktorá sa podľa vlastných predstáv rozhodne k realizácii a aj realizuje vo vzťahu k majetku poručiteľa úkony, ktoré by inak patrili dedičom, mohla sa následne možných negatívnych dôsledkov, ktoré môžu byť s nadobudnutím dedičstva spojené, odmietnutím dedičstva zbaviť.
Právna teória za počínanie, ktoré diskvalifikuje dediča k neskoršiemu odmietnutiu dedičstva považuje vo všeobecnosti také počínanie dediča, ktorý s majetkom poručiteľa nakladá ako s vlastným. Posúdenie kvality počínania takéhoto jedinca je však vždy vecou individuálnych skutkových zistení a všetkých súvisiacich okolností.
Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že poručiteľka prevádzkujúca lekáreň a zamestnávajúca niekoľkých zamestnancov zomrela neočakávane, náhle. Ak žalované, ktoré boli s poručiteľkou v najbližšom kontakte v tejto situácii splnomocnili spoločnú právnu zástupkyňu k realizácii úkonov súvisiacich s prevádzkou lekárne, ak táto právna zástupkyňa v mene oboch žalovaných následne kontaktovala zmluvných partnerov poručiteľky, štátne inštitúcie a iné subjekty, ktoré mali získať vedomosť o úmrtí poručiteľky, súd toto konanie hodnotil ako konanie sledujúce odvrátenie hroziacej škody (napr. znehodnotenie liekov) alebo k zmenšeniu následkov vzniknutej škody.
O tom, že toto ich správanie sa nevymykalo z obvyklého správania iných osôb v podobnej situácii svedčí to, že aj žalobca v 1. rade vo výsluchu pred súdom výslovne uviedol, že so subjektmi, s ktorými komunikovali by on komunikoval taktiež, aj keď ako mienil, inak.
Pri posudzovaní počínania si dediča, ktorý dedičstvo v zákonnej lehote odmietne ako to urobila žalovaná v 2. rade, je potrebné zhodnotiť aj to, či takýto dedič ak nejaké úkony aj realizoval, ich realizoval v záujme svojom alebo v záujme inej osoby.
Žalovaná v 1. rade je jedinou dcérou žalovanej v 2. rade. Nielen obe žalované, ale aj U.. F. vo výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní tvrdili, že už za života poručiteľky existovala úvaha, že bude to žalovaná v 1. rade, ktorá v budúcnosti prevádzku lekárne prevezme. Súd nemal dôvod považovať tieto tvrdenia za nevierohodné aj vzhľadom na profesiu žalovanej v 1. rade - lekárky, ktorá ju k tomu predurčovala viac ako kohokoľvek iného z rodiny. Ak preto aj žalovaná v 2. rade vo vlastnom mene (t. j. nielen sprostredkovane cez právnu zástupkyňu) komunikovala s O. X. Q. F.Š. ako prenajímateľom priestorov, v ktorých sa nachádza lekáreň, súd toto jej konanie vyhodnotil ako konanie nie vo vlastnom záujme, ale v záujme dcéry - žalovanej v 1. rade. Napokon nebola to žalovaná v 2. rade, ale žalovaná v 1. rade, ktorá vyplatila zamestnancov lekárne a aj podala daňové priznanie za rok 2009 aj rok 2010 za tú živnosť poručiteľky, do ktorej po jej úmrtí nastúpila.
Posúdením logických a vzájomných súvislostí všetkých vykonaných dôkazov a vychádzajúc aj zo základného predpokladu racionálneho počínania jedinca mal súd za to, že pokiaľ žalovaná v 2. rade realizovala určité úkony v súvislosti s majetkom, ktorý je predmetom dedenia po poručiteľke, realizovala ich v preventívnom záujme ochrany dedičstva sledujúc nimi záujem svojej dcéry, nie svoj. Odmietnutím dedičstva prejavila svoju vôľu a vykonala úkon, ktorý jej zákon umožňuje nie preto, aby sa zbavila možných nežiaducich dôsledkov s jej počínaním spojených. Dedičstvo odmietla v zákonnej lehote, čím do jej práv vstúpila žalovaná v 1. rade ako jej potomok. Je to preto žalovaná v 1. rade, ktorá je jedným z legitímnych dedičov poručiteľky.
Z dôvodov, ktoré súd uviedol preto žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
Len pre úplnosť žiada sa uviesť, vzhľadom na žalobcami zdôrazňované okolnosti bezprostredne súvisiace s úmrtím poručiteľky - žalované ich o jej úmrtí ani neinformovali, že toto „opomenutie“ zaiste nezodpovedá pravidlám korektných medziľudských vzťahov a spoločenským pravidlám vo všeobecnosti. Je málo uveriteľné tvrdenie žalovaných, že príčinou bolo to, že nedisponovali kontaktom na žalobcov - samotná žalovaná v 1. rade totiž potvrdila, že so žalobkyňou v 2. rade bola v e-mailovom kontakte. Následkom s tým spojeným nemôže byť však čitateľný záujem o vytesnenie oboch žalovaných z okruhu dedičov. Uvedenému nasvedčuje zvolený spôsob uplatňovania nároku na súde; ak by súd vyhovel takému návrhu žalobcov ako ho formulovali (nedomáhali sa určenia, že odmietnutie dedičstva žalovanou v 2. rade je neplatné) znamenalo by to, že dedičkou by žalovaná v 1. rade nebola a žalovaná v 2. rade taktiež nie, lebo už vyhlásila, že dedičstvo odmieta a v zmysle ustanovenia § 467 toto vyhlásenie už odvolať nemôže. Takýto záver by sa však zjavne vymykal z mantinelov spravodlivosti.
O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalované, právne zastúpené, žiadali priznať trovy konania za zastupovanie žalovanej v 1. rade vo výške 774,89 eura a za zastupovanie žalovanej v 2. rade vo výške 432,89 eura, u oboch za tieto v rovnakom čase realizované úkony právnej pomoci: 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia, 2. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 8.2.2011, 3. písomné vyjadrenie vo veci samej dňa 10.3.2011, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 28.4.2011, 5. písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa 12.7.2011, 6. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 1.3.2012, 7. zastupovanie na pojednávaní dňa 29.5.2012, 8. zastupovanie na pojednávaní dňa 19.3.2013, 9. písomné vyjadrenie vo veci samej z 15.5.2013, 10. zastupovanie na pojednávaní dňa 25.6.2013. Okrem úkonu pod č. 2 mal súd všetky úkony právnej pomoci za účelné. Úkon pod č. 2 mal za neúčelný z toho dôvodu, že požiadavka o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobnému návrhu, čo je obsahom písomného podania z 8.2.2011 nie je úkonom právnej služby v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., z ktorej súd vychádzal. Hodnotu jedného úkonu právnej pomoci súd určil podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 a § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci tak bola vo výške 28,50 eura (57 - 50 % z tejto
hodnoty). Spolu za všetky účelné úkony právnej pomoci patrí právnemu zástupcovi žalovaných odmena vo výške 514 Eur. K jednotlivým spoločne pre obe žalované vykonaným úkonom právnej pomoci súd priznal aj režijný paušál, a to za úkony realizované v roku 2011 vo výške po 7,41 eura, t. j. za 4 úkony 29,64 eura, za úkony realizované v roku 2012 režijný paušál vo výške po 7,63 eura, čo je 2 x 7,63 - 15,26 eura a k úkonom právnej pomoci realizovaným v roku 2013 režijný paušál vo výške po 7,81 eura, čo je 3 x 7,81 - 23,43 eura, spolu za režijný paušál 68,33 eura. Právny zástupca žalovaných osvedčil, že je platiteľom DPH, preto súd priznal aj 20 % DPH, t. j. 116,66 eura. Spolu súd trovy právneho zastúpenia žalovaných vyčíslil na 699,69 eura a zaplatenie náhrady, v tejto výške uložil neúspešným žalobcom v lehote a s miestom plnenia, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.