Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/12/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Ladislav Mášik MADOS Slovakia, so sídlom Piaristická 2, Nitra, zastúpený advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., so sídlom Piaristická 2, Nitra, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát SOI, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. apríla 2012 č. , takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozhodnutím 17. apríla 2012 č. SK/0626/99/2011žalovaný správny orgán zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0123/04/11 zo dňa 19. 10. 2011 tak, že za porušenie podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo výške 400,- eur.

Nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí žalobca odôvodnil neúplne zisteným skutočným stavom veci a pri zostavovaní záverov nerešpektovali zákonné ustanovenia o obchodnom mene prevádzkarni, označovaní prevádzkarni, konaní spotrebiteľa, právnych úkonov, ako i ustanovenia o zodpovednosti za vady a opomenuli podstatnú skutočnosť, že spotrebiteľ si dobrovoľne neuplatnil zodpovednosť za vadu výrobku u žalobcu, ktorý bol riadne informovaný o podmienkach a spôsobe uplatnenia si zodpovednosti za vady výrobku, vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť a o vykonaní záručných opráv, svoje právo nevyužil, a teda nemožno dôvodiť porušením o ochrane spotrebiteľa. Rozhodnutie o uložení pokuty považuje za vecne i právne nesprávne. Ďalej uviedol, že zo spotrebiteľského podnetu nevyplýva námietka postupu žalobcu, ktorá by odôvodňovala konanie žalobcu podľa rozhodnutia správneho orgánu a žalovaný správny orgán v správnom konaní nevypočul spotrebiteľa za účelom zistenia skutkového stavu. Žalovaný tvrdí, že bol spotrebiteľ uvedený do omylu, pričom nie je jasné, na základe akých dôkazov dospel k takémuto záveru, keďže ho nevypočul. Žalobca je toho názoru, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce z ust. a o zmene o priestupkoch v zmene neskorších predpisov a pokiaľ neexistujú dôkazy odporujúce vyjadreniam účastníka konania, nemožno prezumovať nepravdivosť jeho vyjadrení alebo konštatovať ich nepreskúmateľnosť. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie žalovaného, je v rozpore s obsahom spisu k správnemu konaniu a zistenie skutkového stavu

je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalovaný správny orgán zmenil právnu kvalifikáciu skutku, čo je podľa jeho názoru taká vada konania, ktorá je spôsobilá ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť, lebo má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, postupovali v súlade so zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými žalobcom sa pri rozhodovaní podrobne zaoberali, pričom svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia náležite odôvodnili. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že pokiaľ ide o zmenu právnej kvalifikácie skutku, urobil tak v súlade so zákonom, keď totožný skutok správne právne kvalifikoval, čo mu umožňuje ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Žalovaný zdôraznil, že v danej veci žalobca je podľa príslušných registrov oprávnený (resp. v čase uplatnenia reklamácie spotrebiteľom) konať ako samostatný podnikateľ - živnostník Ladislav Mášik MADOS Slovakia, ako aj za spoločnosť Secona, s.r.o. V zmysle Reklamačného poriadku, ktorý predložil žalobca pri kontrole sa v článku IV. bod 1 uvádza „spotrebiteľ si môže uplatniť reklamáciu výrobku priamo v mieste podnikania u predávajúceho, v prevádzkarni predávajúceho, alebo u osoby oprávneného výrobcom na vykonávanie záručných opráv na základe platného záručného listu“. Osoba predávajúceho nie je v zmysle vyššie uvedeného reklamačného poriadku uvedená ako osoba oprávnená na prijímanie reklamácií výrobkov zakúpených u žalobcu ako u predávajúceho. Naviac spoločnosť Secona s.r.o. so spotrebiteľom nebola v žiadnom právnom vzťahu. Naopak, práve žalobca ako živnostník bol vo vzťahu k spotrebiteľovi predávajúcim, takisto Reklamačný protokol - príjem zo dňa 07. 09. 2009 vystavil a reklamáciu prijal žalobca, zároveň tento obsahu údaj o dátume kúpy výrobku, teda žalobca mal mať vedomosť o tom, že predmet reklamácie bol zakúpený u neho a vzhľadom na jeho podnikanie ponúkaný tovar a služby mal konať profesionálne a spotrebiteľa upovedomiť na omyl v priestore prevádzkarne, resp. vypísať reklamačný protokol pod obchodným menom žalobcu. V danom prípade nemalo opodstatnenie v mene spoločnosti Secona s.r.o. vypisovať doklad o uplatnení reklamácie výrobku. Napriek tomu žalobca, ktorý prijal predmetnú reklamáciu (oprávnený konať ako samostatný podnikateľ - živnostník, ako aj v mene Secona, s.r.o.), vypísal Reklamačný protokol - príjem zo dňa 07. 09. 2009 pod hlavičkou spoločnosti Secona s.r.o. Žalovaný upozornil na ďalšiu rovinu, ktorá pristupuje ku konaniu žalobcu a to, že spoločnosť Secona s.r.o. označená v reklamačnom protokole ako „predávajúci“ sa v zmysle daného Reklamačného protokolu zo dňa 07. 09. 2009 vzdáva zodpovednosti za spôsob vybavenia reklamácie. Na jednej strane táto spoločnosť vybavuje reklamáciu výrobku, ktorý u nej nebol zakúpený a na druhej strane sa vzdáva zodpovednosti za spôsob vybavenia reklamácie, pričom spotrebiteľ sa tým ocitá v stave právnej neistoty, nakoľko niet osoby zodpovednej za spôsob vybavenia jeho reklamácie. Spotrebiteľ teda nemá u koho uplatňovať svoje zákonom priznané práva (v prípade nesúhlasu s reklamačným konaním a jeho výsledkom), nakoľko predávajúci ani nemá vedomosť o existencii samotného reklamačného konania, čoho dôkazom je aj samotné vyjadrenie žalobcu vo svojom odvolaní, v ktorom uviedol: „máme za preukázané, že počas trvania záručnej doby si spotrebiteľ neuplatnil zodpovednosť za vady výrobku u účastníka konania Ladislav Mášik MADOS Slovakia v mieste jeho podnikania alebo v jeho prevádzkarni, alebo u určenej osoby, pričom neobmedzene túto možnosť mal, avšak tak neurobil a keďže spotrebiteľ neuplatnil reklamáciu u predávajúceho, táto ani nemohla byť zaevidovaná v evidencii prijatých reklamácií za rok 2009“. Žalovaný uviedol, že žalobca evidentne zľahčuje svoju mieru zodpovednosti, keď tvrdí, že spotrebiteľ si dobrovoľne neuplatnil zodpovednosť za vadu výrobku u neho ako predávajúceho. Opakovane žalovaný kladie dôraz na skutočnosť, že osoba, ktorá prijala a vybavovala predmetnú reklamáciu spotrebiteľa, bol A. E., oprávnený podľa príslušných registrov konať tak za podnikateľa fyzickú osobu, ako aj za spoločnosť Secona s.r.o. a ďalej aj na skutočnosť, že oba podnikateľské subjekty majú sídlo, resp. miesto podnikania na totožnej adrese. S dôrazom na postavenie žalobcu ako predávajúceho, ktorý má s ohľadom na jeho sféru podnikania väčšie znalosti a skúsenosti, je žalobca tou stranou, ktorá má konať profesionálne a na prípadný omyl v priestore prevádzkarne, resp. osobe predávajúceho spotrebiteľa upozorniť. Žalobca tak zjavne opomenul aj požiadavku odbornej starostlivosti, keď v zmysle § 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa odbornou starostlivosťou je úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Žalovaný k dôvodom nezákonnosti rozhodnutia uvedených v bode II. žaloby, pokiaľ ide o spotrebiteľský podnet, uviedol, že spotrebiteľ má v zmysle § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa právo podávať podnety a sťažnosti orgánom dozoru a

kontroly, ktorá bola v danom prípade v zmysle o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Slovenská obchodná inšpekcia a SOI je oprávnená ich opodstatnenosť preverovať, pričom danými podnetmi nie je viazaná. Uvedená kontrola u žalobcu bola zameraná okrem šetrenia podnetu č. 608/2009 aj na dodržiavanie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Kontrolou uskutočnenou dňa 02. 05. 2011 bolo jednoznačne zistené porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré zodpovedá žalobca a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je správny orgán povinný uložiť predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa pokutu až do výške 66.387,83 eur. Samotný zákon pritom neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť napríklad pokarhanie, upozornenie a pod.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie (v rozsahu uvedených dôvodov podľa ), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa (žalovaný sa nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalobca súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania). Rozsudok súd dňa 25. 06. 2013 verejne vyhlásil ( a ).

Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia ( ).

V preskúmavanej veci súd poukazuje na dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe, a preto bolo potrebné vychádzať zo zásady „iudex ne eat ultra petita partium“ (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. , teda za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu.

Podľa , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly 8) (ďalej len "") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa § 18 ods. 1, 2 cit. zákona, predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby, ktorá je povinná reklamáciu vybaviť.

Podľa cit. zákona, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.

Z SR ( SR) vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

V preskúmavanej veci zo spisového materiálu vyplýva, a skutkový stav nie je sporný, ako tvrdí žalobca, lebo podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania zostala sporná otázka aplikácia právnej úpravy konania žalobcu ako predávajúceho pri vystavovaní „Reklamačného protokolu - príjem zo dňa 07. 09. 2009“, v ktorom bol uvedený dátum kúpy predmetu reklamácie - Nokia 6555 Silver IMEI 356984010468796, zakúpený dňa 28. 11. 2009 spotrebiteľom u žalobcu. Prvostupňový správny orgán na základe podnetu spotrebiteľa zaevidovaného pod č. 608/2009 vykonal dňa 2. mája 2011 kontrolu u žalobcu zameranú na prešetrenie spotrebiteľského podnetu, ale i na dodržiavanie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zistil, že žalobca ako predávajúci dňa 07. 09. 2009 pri uplatnení reklamácie spotrebiteľa do dokladu o uplatnení reklamácie, t. j. Reklamačného poriadku uviedol spoločnosť Secona s.r.o., Piaristická 2, Nitra spolu s uvedením IČO, pričom podľa dátumu kúpy predmetu reklamácie bolo nesporné, že predávajúcim bol žalobca ako podnikateľ - živnostník Ladislav Mášik, ktorý podnikal pod obchodným menom MADOS Slovakia, a teda spotrebiteľ bol v právnom vzťahu s podnikateľom, živnostníkom, a nie so spoločnosťou Secona s.r.o., ktorá mala tiež miesto podnikania na tej istej adrese ako živnostník, avšak jednoznačne tieto dva podnikateľské subjekty sú rozdielne nielen čo do právnej formy, ale aj pokiaľ ide o zodpovednosť predávajúceho vo vzťahu k spotrebiteľovi.

Vychádzajúc z ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa sa za spotrebiteľa považuje fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre svoju priamu osobnú spotrebu, najmä pre seba a príslušníkov svojej domácnosti. Podľa písm. b/ uvedeného ustanovenia zákona „predávajúcim“ sa rozumie podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu oboch správnych orgánov i súd je toho názoru, že v danom prípade Reklamačný protokol - príjem zo dňa 07. 09. 2009 nespísal predávajúci podľa dátumu kúpy predmetu reklamácie, ale úplne iný subjekt, i keď konateľom tejto právnickej osoby bol žalobca a túto svoju chybu vo vzťahu k spotrebiteľovi nenapravil a v zmysle spotrebiteľa riadne neinformoval o vzniknutom omyle podmienkach a spôsobe reklamácie, vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť. I súd je toho názoru, že žalobca uviedol spotrebiteľa, ktorý bol s ním v právnom vzťahu, do omylu a svojím konaním porušil právo spotrebiteľa na informácie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Neobstojí preto námietka žalobcu, že žalovaný správny orgán ako odvolací orgán nebol oprávnený prekvalifikovať právnu klasifikáciu skutku podľa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a nerešpektovaním platnej právnej úpravy tak spôsobil nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný správny orgán rozhodoval podľa a Správneho poriadku, ktorý ho oprávňuje zmeniť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo správny orgán i urobil a postupoval v zmysle tohto ustanovenia, avšak zmenu, ktorú urobil žalovaný správny orgán, súd považuje len za úpravu právnej kvalifikácie skutku, ktorého sa dopustil žalobca, čo nesporne z gramatického výkladu ust. zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva a pokiaľ prvostupňový správny orgán do výroku rozhodnutia uviedol porušenie povinnosti podľa citovaného zákona zo strany žalobcu, je potrebné uviesť, že toto ustanovenie ukladá povinnosti predávajúcemu, podľa ktorých sa spotrebiteľ aj riadil, avšak výsledok uplatnenej reklamácie žalobca ako predávajúci nesprávne zavŕšil spísaním Reklamačného protokolu - príjem zo dňa 07. 09. 2009 uvedením v záhlaví spoločnosť Secona s.r.o., ktorá nebola v právnom vzťahu so spotrebiteľom podľa dátumu kúpy predmetu reklamácie, o čom žalobca nesporne vedel a toto ani nepopiera v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca si, podľa názoru súdu, nesprávne vysvetľuje povinnosti predávajúceho a práva spotrebiteľa

podľa , čo možno vyvodiť aj z jeho tvrdenia, že spotrebiteľ si dobrovoľne neuplatnil zodpovednosť za vadu výrobku u žalobcu, ktorá skutočnosť nemá žiadny vplyv na zistené nedostatky žalobcu ako predávajúceho v zmysle vykonanej kontroly a jej zámer, pretože zamestnanci SOI ako orgánu štátnej moci sú povinní konať iba na základe a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví o štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o ochrane spotrebiteľa.

Súd zdôrazňuje a upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že účelom zákona o ochrane spotrebiteľa je ustanoviť niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytnutie služieb v prípadoch, že k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky. Žalobcovi bola uložená sankcia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie ustanovení tohto zákona ako predávajúceho a predmetom kontroly nebol reklamačný vzťah predávajúceho a spotrebiteľa podľa (súkromnoprávna sféra), ale šetrenie dodržanie práv spotrebiteľa a plnenie povinností predávajúceho vo vzťahu k spotrebiteľovi. Námietka žalobcu, že spotrebiteľ si dobrovoľne neuplatnil zodpovednosť za vadu výrobku, je v prejednávanej veci právne bezvýznamná a neznamená ešte, že pracovníci SOI nemajú právo v zmysle zákona kontrolovať a sankcionovať zistené nedostatky u predávajúcich.

Taktiež neobstojí ďalšia námietka žalobcu, že žalovaný neuviedol, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že spotrebiteľ bol uvedený do omylu, keď spotrebiteľa nevypočul v správnom konaní, vzhľadom na vyššie uvedené, že spotrebiteľ nie je účastníkom konania podľa § 24 zákona o ochrane spotrebiteľa a prípadné jeho vypočutie v správnom konaní by nemalo žiadny vplyv na samotné konanie a jeho výpoveď by nemohla privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Súd preto dospel k záveru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR , a pod.). Článok 46 a nasl. SR (na ktorý sa odvoláva i žalobca) a článok 6 ods. 1 Dohovoru predstavujú procesný rámec, a to najmä princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá a ktorý má odraz v odôvodnení po hmotnoprávnej stránke, ktoré skutočnosti a dôkazy boli zohľadnené. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. , č. , v zmysle ktorého neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku I. SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa právnych platných predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať). Podľa názoru súdu tento princíp v preskúmavanej veci oba správne orgány dodržali a rešpektovanie princípu právnej istoty bolo premietnuté v ich rozhodnutiach ako orgánov verejnej moci. Správne žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ako predávajúci živnostník mal konať profesionálne a spotrebiteľa mal upozorniť na omyl v priestore prevádzkarne, ktorý spôsobil on ako predávajúci pri vystavovaní Reklamačného protokolu dňa 07. 09. 2009, keď za predávajúceho označil spoločnosť Secona s.r.o., s ktorým spotrebiteľ nebol v žiadnom právnom vzťahu.

Vychádzajúc z dôvodov nezákonnosti uvedených v žalobe, súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa a procesného predpisu, t. j. o správnom konaní vzhľadom na vyššie uvedené a uložil pokutu v zákonom rozpätí v sume 400,- eur, teda na spodnej hranici a jej výšku odôvodnil v zmysle zákonných ustanovení s prihliadnutím na mieru zavinenia a osobu predávajúceho.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal

s námietkami žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa musel prihliadnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu,

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).