Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/86/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: Ján Pavelčiak – K.T.O., s miestom podnikania Jablonka 200, 906 21 Jablonka, IČO: 43 130 399, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101885694/2022 zo dňa 01.07.2022, č. 101886178/2022 zo dňa 01.07.2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885694/2022 zo dňa 01.07.2022 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886178/2022 zo dňa 01.07.2022 z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom, ako správca dane, Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 11.05.2020 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august až december 2017 s tým, že daňová kontrola začne dňa 18.06.2020. V Oznámení požiadal správca dane daňový subjekt o predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly.

2. Správca dane z dokladov získaných k výkonu daňovej kontroly zistil, že v jednotlivých zdaňovacích obdobiach žalobca deklaroval dodanie tovaru : za zdaňovacie obdobie október 2017 - faktúrou č. 041017008 zo dňa 04.10.2017, predmet dodania – plátky a frézy, v celkovej sume 3 976,20 eur, 20 % DPH 662,70 eur, faktúra uhradená dňa 30.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 976,20 eur, faktúra č. 171017008 zo dňa 17.10.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 3 898,80 eur, 20 % DPH 649,80 eur, faktúra uhradená dňa 30.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 898,80 eur; zdaňovacie obdobie november 2017 – faktúrou č. 151117007 zo dňa 15.11.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 4 116,72 eur, 20 % DPH 686,12 eur, faktúra bola uhradená dňa 08.12.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 4 116,72 eur a faktúrou č. 2221117004 zo dňa 22.11.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 2 160 eur, 20 % DPH 360 eur, uhradená dňa 08.12.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 2 160 eur – všetko od dodávateľa Brittin,

s.r.o., Ivanská cesta 15, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO: 47 405 562, DIČ 2023880529, IČ DPH SK2023880529 (ďalej len „Brittin, s.r.o“).

3. Správca dane kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2017 vykonal v nadväznosti na kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby, ktorá bola u žalobcu vykonávaná za zdaňovacie obdobie roka 2017, pričom ako dôkazy použil zistenia správcu dane z tohto daňového konania, a to v zmysle o správe daní (daňový poriadok), ďalej len „Daňového poriadku“. Taktiež správca dane použil ako dôkazy zistenia z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobia január až júl 2017, nakoľko v niektorých prípadoch išlo o tie isté dodávateľsko- odberateľské vzťahy. Z dôvodu, že spoločnosť Brittin, s.r.o. bola nekontaktná, správca dane sa počas výkonu daňovej kontroly oboznámil s elektronickým spisom uvedenej spoločnosti, o čom spísal úradný záznam č. 101579700/2020 zo dňa 14.10.2020.

4. Správca dane z výpisu z Obchodného registra SR zistil, že od 27.10.2015 (správne 27.06.2016 – pozn. správneho súdu) je jediným konateľom spoločnosti Brittin, s.r.o. pán A. B., X. XXXX XXX/XX, XXX XX C. A. C. D.. Od 07.03.2017 má trvalý pobyt zapísaný na adrese XXX XX C. A. C. D..

5. Správca dane nahliadol do elektronického spisu daňového subjektu Brittin, s.r.o. vedenom v informačnom systéme Finančnej správy, o čom spísal úradný záznam č. 101579700/2020 zo dňa 14.10.2017. Z úradného záznamu č. 102588226/20022 zo dňa ohľadom miestneho zisťovania o ekonomickej činnosti Brittin, s.r.o. správca dane zistil, že na adrese Ivanská cesta 15, Bratislava-Ružinov spoločnosť Brittin, s.r.o. nemá sídlo, a ani sa tam nenachádzala informatívna tabuľa s logom spoločnosti, ktorá by označovala, že tam má sídlo. Vlastníkom nehnuteľnosti je spoločnosť 4- one, s.r.o., Ševčenkova 19, 851 01 Bratislava, pričom konateľ spoločnosti uviedol, ze spoločnosť Brittin, s.r.o. (predtým Stavplotmix, s.r.o. – od 08.10.2013 do 11.03.2015) nepozná a súhlas s umiestnením spoločnosti nepodpísal a ani nevydal takýto dokument. Spoločnosť Brittin, s.r.o. podľa jeho vyjadrenia na tejto adrese sídlo nemá a nikdy ani nemala.

6. Z dôvodu, že konateľ spoločnosti Brittin, s.r.o. sa na predvolanie nedostavil na výsluch, správca dane požiadal o jeho predvedenie. Prvý pokus o predvedenie pána A. B. zo dňa 13.02.2018 bol neúspešný, nakoľko sa nezdržiaval na adresách uvedených v žiadosti o predvedenie a presný pobyt, resp. zdržiavanie osoby sa nepodarilo zistiť. Následne bol hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom predvedený A. B. dňa 30.09.2019, pričom o výsluchu bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102256648/2019. Uviedol, že od 27.06.2016 bol jediným konateľom spoločnosti Brittin, s.r.o., pričom spoločnosť vykonávala stavebné práce, to robil aj v kasárňach. Uviedol, že keď pracoval v kasárňach, faktúry vystavoval on sám, pričom spoločnosť mala registračnú pokladnicu. Žalobcu nepoznal, pričom uviedol, že nemá pamäť na mená. Na obchodnú spoluprácu spoločnosti Brittin, s.r.o. a žalobcu si nepamätal. Následne správca dane predložil svedkovi k nahliadnutiu faktúry za za zdaňovacie obdobie október a november 2017, pričom potvrdil, že ich vystavila spoločnosť Brittin, s.r.o. a pečiatka, ktorá je na nich uvedená patrí spoločnosti Brittin, s.r.o.. Podpis na faktúrach nebol jeho, on dával len pečiatky. Nevedel potvrdiť, či spoločnosť Brittin, s.r.o. uskutočnila fakturované dodávky tovaru, ani od koho mal spoločnosť Brittin, s.r.o. tovar kúpiť. Rovnako nevedel uviesť, kde spoločnosť Brittin, s.r.o. tovar skladovala, ako bol tovar prepravený a kto tovar odovzdal žalobcovi. Faktúry mal dávať kolegovi, ktorého meno neuviedol. Nevedel si spomenúť, či prijala spoločnosť Brittin, s.r.o. hotovostné úhrady predložených faktúr. Na ďalšie otázky správcu dane, týkajúce sa faktúr spoločnosti Brittin, s.r.o., ich úhrad, účtovníctva spoločnosti odmietol svedok odpovedať.

7. Následne správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 101581614/2020 zo dňa 14.10.2020 na predloženie všetkých potrebných dokladov na vykonanie daňovej kontroly. Výzva bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 30.10.2020, pričom na ňu nijak nereagoval. Správca dane zaslal výzvu na predloženie dokladov i spoločnosti Brittin, s.r.o. zo dňa 24.11.2020, avšak zásielka sa vrátila s označením „adresát neznámy“.

8. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na poskytnutie informácií č. 102144798/2022 zo dňa 11.09.2019 v súvislosti s faktúrami za mesiac október a november 2017 od deklarovaného dodávateľa Brittin, s.r.o., v ktorej žiadal uviesť, ako došlo k uzatvorenie obchodného vzťahu žalobcu so spoločnosťou Brittin, s.r.o., ako sa žalobca nakontaktoval s týmto dodávateľom, s kým za spoločnosť Brittin, s.r.o. jednal či jednali osobne alebo telefonicky, a prečo sa žalobca rozhodol práve pre tohto dodávateľa. Ďalej správca

dane žiadal uviesť, ako boli plátky a frézy objednané, kto, u koho a akým spôsobom ich objednal. Žiadal informácie ohľadom dodania fakturovaných plátkov a fréz, ich dovozu, prepravy a následného prevzatia tovaru, resp. odovzdaniu predmetných faktúr a ich úhrady. Taktiež správca dane žiadal informácie kto, kedy a kde vystavil doklady z elektronickej registračnej pokladnice o hotovostnej úhrade predmetných faktúr a ako došlo k odovzdaniu týchto dokladov. Na záver žiadal informácie a dôvody, pre ktoré došlo k ukončeniu obchodnej spolupráce so spoločnosťou Brittin, s.r.o..

9. V reakcii na výzvu žalobca správcovi dane doručil vyjadrenie zo dňa 09.10.2019 v ktorom uviedol, že obchodníci chodia na firmu a ponúkajú tovar, rozhodujúcimi kritériami pre uzavretie obchodu sú výhodná cena a hlavne rýchlosť dodania. Jednanie bolo osobne, lebo obchodníci chodia po firmách. Objednanie prebehlo ústnou formou žalobcom a zástupcom Brittin, s.r.o.. Podľa žalobcu plátky doviezol na firmu obchodník alebo ich žalobca prevzal na vopred dohodnutom mieste, napr. pri Tescu, OMV. Vozidlá obchodníkov žalobca nekontroloval, ani sa o ne nezaujímal, kde ich obchodníci parkovali, alebo išli MHD. Podľa jeho vyjadrenia, žalobcovou úlohou bolo riadne skontrolovať plátky čo do kvality a množstva. Faktúry väčšinou nosili s tovarom, pričom ich uhrádzal v hotovosti väčšinou obchodníkom pri preberaní tovaru alebo na základe dohody. Žalobca uviedol, že nemal prehľad o tom, kto, kedy a kde vystavil doklady, pretože jemu bol odovzdaný už vystavený doklad. Žalobca uviedol, že spolupráca bola ukončená, keď zástupca spoločnosti Brittin, s.r.o., čo žalobca odôvodnil tým, že „zrejme som bol už pre nich nezaujímavý. Ale iní obchodníci chodia...“.

10. Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení fakturovaných dodávok od spoločnosti Brittin, s.r.o. a vierohodnosti predložených faktúr a dokladov o ich úhrade od uvedeného dodávateľa. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č. 100378983/2021 zo dňa 04.03.2021. Vo výzve správca dane predovšetkým poukázal na zistenia správcu dane ohľadom dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou Brittin, s.r.p., pričom podrobne oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami. Správca dane na základe uvedených zistení uviedol, že vznikli pochybnosti, či plnenia, ktoré mali byť predmetom faktúr č. 0410117008, 1710117008, 151117007 a 221117004 dodané spoločnosťou Brittin, s.r.o. žalobcovi. Vykonaným dokazovaním nemal správca dane preukázané, že spoločnosť Brittin, s.r.o.by reálne vykonávala nejaké zdaniteľné plnenia v prospech žalobcu. Svedeckou výpoveďou A. B., ktorý v čase zdaniteľných plnení mal vykonávať funkciu konateľa, nebolo preukázané, že spoločnosť Brittin, s.r.o. uskutočnila dodávky pre žalobcu tak, ako bolo uvedené na zaúčtovaných faktúrach a dokladoch o ich úhrade vystavených na dodávateľa Brittin, s.r.o.. Taktiež žalobca v poskytnutých informáciách neuviedol konkrétne, s akou osobou rokoval za spoločnosť Brittin, s.r.o., kto bola osoba, ktorá zastupovala spoločnosť Brittin, s.r.o. pri osobných objednávkach. K osobám, ktoré tovar dodali, odovzdali faktúry a doklady o úhrade, prevzali hotovosť, sa žalobca vyjadril len všeobecne ako o obchodníkoch. Žalobca zaslal dňa 07.04.2021 vyjadrenie k výzve, pričom ďalšie dôkazy správcovi dane nepredložil. Následne správca dane o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia august až november 2017 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100782067/2021 zo dňa 07.05.2021, ktorý obsahoval skutočnosti, ktoré mali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril podaním zo dňa 07.07.2021, v ktorom uviedol, že dostatočne vysvetlil správcodi dane, že tovar mu bol reálne dodaný od jeho dodávateľov – spoločnosti Brittin, s.r.o. a spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. (dodávateľ žalobcu za zdaňovacie obdobia august a september 2017 – pozn. správneho súdu), pričom namietal závery správcu dane uvedené v protokole ohľadom svedeckej výpovede pána E. F. (bývalý konateľ spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. – pozn. správneho súdu), ktorého navrhol vo vyrubovacom konaní opätovne vypočuť. Zároveň navrhol opätovne vypočuť pána A. B.. Pripomienky k protokolu boli prerokované za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu dňa 20.10.2021, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982506/2021 v zmysle ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v ktorej správca dane uviedol stanovisko ku všetkým pripomienkam podaným žalobcom k protokolu z daňovej kontroly.

Prvostupňové rozhodnutia

11. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane dňa 29.11.2021 samostatné rozhodnutia, ktorými podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, a to:

- Rozhodnutie č. 102407253/2021 za zdaňovacie obdobie október 2017 v sume 1 312,50 eur pre neuznanie odpočtu z dodávateľských faktúr č. 041017008 zo dňa 04.10.2017, predmet dodania – plátky a frézy, v celkovej sume 3 976,20 eur, 20 % DPH 662,70 eur, faktúra uhradená dňa 30.10.2017 – doklad

z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 976,20 eur, faktúra č. 171017008 zo dňa 17.10.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 3 898,80 eur, 20 % DPH 649,80 eur, faktúra uhradená dňa 30.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 898,80 eur;

- Rozhodnutie č. 102407553/2021 za zdaňovacie november 2017 v sume 1 046,12 eur pre neuznanie odpočtu z dodávateľských faktúr č. 151117007 zo dňa 15.11.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 4 116,72 eur, 20 % DPH 686,12 eur, faktúra bola uhradená dňa 08.12.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 4 116,72 eur a faktúrou č. 2221117004 zo dňa 22.11.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 2 160 eur, 20 % DPH 360 eur, uhradená dňa 08.12.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 2 160 eur - všetko od dodávateľa Brittin, s.r.o. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

12. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach podrobne popísal priebeh daňovej kontroly, dôkazy, ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia daňového subjektu (žalobcu), ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam.

13. Správca dane nemal dokazovaním preukázané, že tovary boli dodané deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Brittin, s.r.o., a preto nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nemohol byť uznaný ako oprávnený. Uviedol, že nepristúpil k navrhovanému výsluchu pána A. B. opätovne, nakoľko bol vypočutý dňa na základe predvedenia 30.09.2019 a ako svedok vypovedal k dodávateľsko- odberateľským vzťahom, ktoré mali byť uzatvorené v druhom polroku 2017 medzi spoločnosťou Brittin, s.r.o. a žalobcom. Žalobca sa nezúčastnil predmetného ústneho pojednávania a taktiež sa nezúčastnil ústneho konania, ktorý sa mal konať 03.09.2019, kedy mal byť vypočutý konateľ spoločnosti Brittin, s.r.o.. Tohto konania sa nezúčastnil ani žalobca ani predvolaný svedok. Správca dane uviedol, že súčasné miesto pobytu pána A. B. nie je známe, adresa jeho trvalého pobytu je zapísaná len C. A. C. D.. Ďalej správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uviedol, že samotné preukázanie dodávok tovaru len faktúrou a dokladom o úhrade nie sú dostačujúce. Uviedol, že o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), spája právo na odpočítanie dane so splnením podmienok definovaných v a . Jedná sa o tzv. hmotnoprávne podmienky, kedy základným predpokladom ich splnenia je samotná realizácia, dodanie tovaru. Správca dane uviedol, že dôkazy predložené žalobcom v priebehu daňovej kontroly – faktúry, nepreukazujú, že predmetné obchody vykonal sporný dodávateľ. Správca dane v závere dodal, že ani počas daňovej kontroly, ale ani počas vyrubovacieho konania netvrdil, že z dôvodu, že dodávateľ je nekontaktný, neplní si svoje povinnosti voči správcovi dane, žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane na základe faktúr, na ktorých bol ako dodávateľ uvedený spoločnosť Brittin, s.r.o.. Práve žalobca sa nezúčastnil ústneho pojednávania o vypočutí svedka, konateľa spoločnosti Brittin, s.r.o., a to napriek tomu, že ho správca dane o tomto úkone upovedomil v dostatočnom predstihu. Sám žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu osobu, s ktorou obchodoval za spoločnosť Brittin, s.r.o., k osobám, ktoré mali dodať tovar, odovzdať faktúry a doklady o úhrade sa vyjadril len všeobecne. Správca dane v závere dodal, že nikde v protokole, ani počas ústneho pojednávania, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok k protokolu neuviedol, že konanie dodávateľa malo znaky podvodného konania, a že by túto skutočnosť dával za vinu žalobcovi a neprenášal tak počin dodávateľa na zodpovednosť žalobcu. Žalobca počas daňovej kontroly, ale ani počas vyrubovacieho konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by dostatočným spôsobom preukazovali, že fakturovaný tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, neodstránil pochybnosti správcu dane, a teda nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Správca dane preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvostupňových rozhodnutiach, a to z dôvodu porušenia a v nadväznosti na .

Druhostupňové rozhodnutia

14. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, pričom žalovaný o odvolaniach rozhodol dňa 01.07.2022 tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to konkrétne rozhodnutím žalovaného č. 101885694/2022 zo dňa 01.07.2022 a č. 101886178/2022 zo dňa 01.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

15. Žalovaný po preskúmaní napadnutých prvostupňových rozhodnutí a spisového materiálu zistil, že u daňového subjektu Ján Pavelčiak bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2017 (december 2017 bez zistenia rozdielu dane –

pozn. správneho súdu), pri ktorej správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a následné vyrubovacie konania, v rámci ktorých boli vydané rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia október a november 2017. Žalovaný ním vydané a odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, veci posúdil správne a námietky žalobcu uplatnené v odvolacích konaniach boli nedôvodné.

16. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných preverovanými faktúrami a presne zistiť skutkový stav, pričom si zaobstaral pri výkone kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ Brittin, s.r.o žalobcovi dodal tovar uvedený na faktúrach bol opodstatnený. K výpovedi A. B. žalovaný uviedol, že menovaný síce potvrdil, že preverované faktúry vystavila spoločnosť Brittin, s.r.o., že pečiatka na faktúrach patrí spoločnosti, ale zároveň uviedol, že podpis nie je jeho, že to „možno podpísala účtovníčka, on dával iba pečiatky“. Nevedel sa vyjadriť, či spoločnosť Brittin, s.r.o. uskutočnila fakturované dodávky plátkov a fréz, ani od koho ich zakúpila, kde ich skladovala, ako bol tovar prepravený k žalobcovi, kto tovar žalobcovi odovzdal ani kde to bolo. Uviedol, že faktúry mal dávať kolegovi, ktorého meno nevedel uviesť. Tiež si nevedel spomenúť, či spoločnosť Brittin, s.r.o. prijala hotovostné úhrady a ani ďalšie podrobnosti, pričom ďalej už odmietol odpovedať na otázky správcu dane. Žalobca síce potvrdil, že spoločnosť Brittin, s.r.o. mu dodala predmetný tovar, ale nevedel jednoznačne povedať, s kým obchodne rokoval v mene uvedenej spoločnosti. Žalobca uviedol, že objednanie prebehlo ústnou formou medzi ním a zástupcom spoločnosti Brittin, s.r.o. a faktúry uhrádzal väčšinou obchodníkovi pri preberaní tovaru, alebo na základe dohody. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach všeobecne uviedol, že znalosť daňového subjektu o obchodných partneroch je štandardným predpokladom riadneho obchodného styku. Podľa žalovaného správca dane vychádzal z dokazovania v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou Brittin, s.r.o.. Správca dane na základe vykonaného dokazovania správne s poukazom na ust. a vec posúdil a to tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na preverovaných faktúrach.

17. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že spoločnosť Brittin, s.r.o. nevykonávala predmetné zdaniteľné plnenia, preto bol správny záver správcu dane o nepriznaní žalobcom uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr z dôvodu, že v danom prípade nebolo preukázané reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach.

Správne žaloby – žalobné námietky

18. Správnymi žalobami podanými na Krajský súd v Trenčíne v zákonných lehotách sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a to pod sp. zn. vedeného konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885694/2022 zo dňa 01.07.2022 a pod sp. zn. vedeného konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886178/2022 zo dňa 01.07.2022, zrušenia rozhodnutí žalovaného a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie.

19. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného sú konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. a vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. a pod sp. zn. .

20. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. zo dňa 14.05.2024 spojil na spoločné konanie veci vedené Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. a s tým, že budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. .

21. Žalobca v oboch správnych žalobách uviedol rovnaké žalobné námietky, na základe ktorých sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu žalovaného boli nedostatočné na riadne posúdenie vecí a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

22. V prvom rade žalobca namietal to, že žalovaný preniesol na žalobcu dôkazné bremeno ku skutočnostiam, ktoré tento nevedel ovplyvniť. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť kontrolovať ekonomickú činnosť spoločnosti Brittin, s.r.o. a taktiež preverovať skutočnosti ohľadom obstarávania tovarov pred ich následným predajom, a preto je neprípustné, aby uvedené skutočnosti boli pričítané na ťarchu žalobcu. Žalovaný svoje pochybnosti o obchodnej spolupráci žalobcu so spoločnosťou Brittin, s.r.o., teda záver, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti Brittin, s.r.o., opieral okrem iného o skutočnosť, že uvedená spoločnosť Brittin, s.r.o. nevedela preukázať nadobudnutie tovaru.

23. Podľa žalobcu, on si splnil svoje povinnosti v rámci daňovej kontroly, predložil všetky dôkazy a upozornil správcu dane na dôkazy, ktoré má k dispozícii, a ktoré mu musia byť známe z jeho činnosti. Správca dane však účelovo ignoroval tieto fakty, čo má za následok porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane ignoroval tvrdenia žalobcu ohľadom dodania tovaru, riadne vystavenie faktúr, ako aj totožný popis obchodnej spolupráce medzi žalobcom a jeho dodávateľom, spoločnosťou Brittin, s.r.o., čo podľa žalobcu znamená, že v danom prípade sa správca dane nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a nedostatočne zistil skutkový stav (správca dane ignoroval tvrdenia žalobcu ohľadom dodania tovaru a riadne vystavenie faktúr). Podľa žalobcu sa správca dane nedostatočne vysporiadal s výpoveďou konateľa spoločnosti Brittin, s.r.o., ktorý dodanie tovaru potvrdil a rovnako potvrdil vystavenie faktúr.

24. Žalobca bol toho názoru, že správca dane nesprávne vykladá ustanovenie § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a e) Daňového poriadku o rozložení dôkazného bremena. Citované ustanovenia zákona nepredstavujú absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. V danom prípade žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný dodávateľom Brittin, s.r.o. a k tomuto tvrdeniu žalobca predložil všetky dôkazy, najmä faktúru a výpoveď svedkov, ktorí potvrdili a objasnili skutkový stav tak, ako ho popisoval žalobca.

25. Správca dane záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa žalobcu založil výlučne len na zisteniach, na ktorých vyvrátenie žalobca nemal a ani nemohol mať vplyv a ani možnosť predložiť dôkazy. Takýto záver žalovaného je nesprávny a neudržateľný, nakoľko žalovaný núti žalobcu, aby preukazoval, akým spôsobom a od koho nadobudol tovar jeho dodávateľ Brittin, s.r.o.. Ak vznikli pochybnosti správcu dane ohľadom dodávateľa Brittin, s.r.o., nebolo možné tieto nejasnosti v obchodných vzťahoch subdodávateľov subsumovať aj do obchodného vzťahu a plnenia medzi žalobcom a jeho dodávateľom a tieto teda nemajú žiadnu hodnotu závažnosti pre posúdenie veci samej.

26. Žalobca v správnych žalobách taktiež namietal, že v protokole vypracovanom správcom dane boli tvrdenia o neoprávnenom uplatnení práva na odpočet DPH zistené nedostatočne. Podľa žalobcu bol správca dane zaťažený dôkazným bremenom a bolo jeho povinnosťou dostatočným spôsobom preukázať kontrolné zistenia a nie sa len stroho odvolávať na ustanovenia .

27. V závere správnych žalôb žalobca uviedol, že správca dane porušil základné zásady daňového konania, a to zásadu právnej istoty, zásadu proporcionality a zásadu daňovej neutrality a to tým, že neumožnil žalobcovi ako účastníkovi daňového konania sa včas vyjadrovať ku skutočnostiam zisteným správcom dane v priebehu daňovej kontroly, čím odoprel možnosť vyvrátenia pochybností zo strany správcu dane o zistených skutočnostiach, pričom žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach s takýmto postupom stotožnil, keď uviedol, že uvedené zásady porušené neboli a tvrdil, že správca dane postupoval zákonom ustanoveným postupom, avšak argumenty na podporu svojich tvrdení neuviedol.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

28. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k jednotlivým správnym žalobám uviedol, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných predloženými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav a zaobstaral si pri výkone kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Ohľadom námietky žalobcu o nedostatočnom vysporiadaní sa správcu dane s výpoveďou konateľa spoločnosti Brittin, s.r.o. žalovaný uviedol, že A. B. síce potvrdil, že preverované faktúry vystavila spoločnosť Brittin, s.r.o., že pečiatka na faktúrach patrí spoločnosti Brittin,s.r.o., ale podpis na faktúrach nie je jeho. Podľa jeho slov to „možno podpísala účtovníčka, on dával len pečiatky“. Následne zopakoval vyjadrenia A. B. a zhrnul, že síce žalovaný (správne žalobca – pozn. správneho súdu) potvrdil, že spoločnosť Brittin, s.r.o. mu dodala predmetný tovar, nevedel jednoznačne povedať s kým obchodne rokoval v mene uvedenej spoločnosti. Za nedôvodnú považoval i námietku žalobcu o unesení dôkazného bremena a splnenia všetkých podmienok pre upaltnenie nároku na odpočet dane. Samotné prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa podľa žalovaného ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočet dane z prijatých faktúr, pretože tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch – v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte, čo podľa žalovaného žalobca nesplnil.

29. Podľa žalovaného správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní z dokazovania v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou Brittin, s.r.o., nezaťažoval žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Podľa žalovaného správca dane na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. a veci posúdil tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou, ako bolo deklarované na preverovaných faktúrach.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

30. Vo veci pôvodne vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. využil žalobca svoje zákonné právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku. V rámci vyjadrenie uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava argumentov uvedených v správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101885694/2022 zo dňa 01.07.2022.

31. Poukázal na ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena, pričom toto nie je absolútne. Podľa jeho tvrdení, dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie iných skutočností, teda takých, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov. Tvrdil, že správca dane právne závery o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno založil výlučne len na zisteniach, na ktorých vyvrátenie žalobca nemá a ani nemôže mať vplyv, resp. možnosť predložiť dôkazy. Následne poukázal na judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena daňového subjektu.

32. V závere zopakoval, že predložil správcovi dane nielen faktúry, ale všetky listiny (daňové doklady), ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Nakoniec správca dane reálnosť dodania – teda uskutočnenia zdaniteľného obchodu nespochybnil, spochybnil však osobu dodávateľa. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

33. Žalobca žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, správny súd preto nariadil pojednávanie podľa , ďalej len „SSP“, na deň 31.07.2024. Žalobca aj žalovaný ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadali, aby správny súd veci prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

34. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobách ( ), pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto správne žaloby zamietol podľa .

35. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany

svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy v zmysle nezistil.

36. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa ,d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

39. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

41. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

43. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

44. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

45. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

46. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

47. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

48. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

49. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

50. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

51. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

52. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

53. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

54. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle , s výnimkami vymedzenými v , pod ktoré ale prejednávané veci nespadajú. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.

55. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

56. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

57. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

58. Platiteľ dane si v zmysle môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti ( ), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru ( ) alebo služby ( ), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ), a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný ( ), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

59. Správny súd poukazuje na to, že nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane je dôvodom pre odopretie tohto práva automaticky, avšak nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutie Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 29.). Z uvedeného rozhodnutia zároveň vyplýva, že právo na odpočet dane možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené

(pozri bod 31 uvedeného rozhodnutia), pričom splnenie hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane, resp. žalovaným.

60. V súvislosti s uvedeným správny súd poukazuje na nedôvodnosť žalobnej námietky žalobcu týkajúcej sa rozsahu dôkazného bremena, resp. prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. V danom prípade treba vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok na odpočítanie dane spočíva práve na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý si toto právo uplatnil. Obchodné transakcie pritom nestačí deklarovať predloženými faktúrami, ako žalobca mylne uviedol v podaných správnych žalobách. Predložené doklady žalobcom musia byť reálnym odrazom obchodnej transakcie a pre prípad vzniku pochybností na strane správcu dane, resp. žalovaného, dôkazné bremeno ohľadne daných skutočností leží práve na žalobcovi. Ak daňový subjekt ním tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom nepreukáže (nedoloží spoľahlivé dôkazy), nárok na odpočet DPH nemôže byť uznaný (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.04.2020; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.06.2019). Správny súd zároveň uvádza, že nespochybňuje, že dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03.09.2019). „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018)

61. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca správcovi dane na preukázanie obchodných transakcií s deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Brittin, s.r.o. predložil len faktúru č. 041017008 zo dňa 04.10.2017, faktúru č. 171017008 zo dňa 17.10.2017, faktúru č. 151117007 zo dňa 15.11.2017 a faktúru č. 2221117004 zo dňa 22.11.2017 spolu s pokladničnými blokmi z registračnej pokladnice. Správca dane výzvou č. 101581614/2020 zo dňa 14.10.2020 vyzval žalobcu na predloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia august až december 2017. Výzva bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 30.10.2020, pričom ďalšie doklady správcovi dane nepredložil (zoznam predložených dokladov vyplýva z potvrdenia o zapožičaných dokladov č. 101692530/2020 zo dňa 06.11.2020). Následne správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č. 100378983 zo dňa 04.03.2021, ktorou podrobne oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami a pochybnosťami. Predovšetkým poukázal na záver z miestneho zisťovania ohľadom sídla spoločnosti Brittin, s.r.o. (nepotvrdenie sídla spoločnosti Brittin, s.r.o. uvedeného v Obchodnom registri SR s poukazom na výpoveď konateľa spoločnosti 4-one, s.r.o., ktorý je vlastníkom budovy nachádzajúcej sa adrese sídla spoločnosti Brittin, s.r.o.). Následne správca dane zhrnul výpoveď bývalého konateľa spoločnosti Brittin, s.r.o., ktorý bol jediným konateľom spoločnosti v čase zdaniteľných obchodov so žalobcom. Správny súd poukazuje ze v úvode výsluchu pán A. B. uviedol, že bol jediným konateľom spoločnosti Brittin, s.r.o., pričom spoločnosť vykonávala stavebné práce, to robil aj v kasárňach. Správny súd tak nepovažoval žalobnú námietku žalobcu ohľadom potvrdenia konateľa spoločnosti Brittin, s.r.o. o dodaní tovaru za preukázanú, nakoľko tento nepotvrdil ani len obchodnú činnosť spoločnosti Brittin, s.r.o., na základe ktorej mala žalobcovi dodať tovar – plátky a frézy na základe vystavených faktúr za mesiace október a november 2017. Konateľ spoločnosti Brittin, s.r.o. uviedol, že keď pracoval v kasárňach, faktúry vystavoval on sám, pričom spoločnosť mala registračnú pokladnicu. Žalobcu nepoznal, pričom uviedol, že nemá pamäť na mená. Na obchodnú spoluprácu spoločnosti Brittin, s.r.o. a žalobcu si nepamätal. Následne správca dane predložil svedkovi k nahliadnutiu faktúry za za zdaňovacie obdobie október a november 2017, pričom potvrdil, že ich vystavila spoločnosť Brittin, s.r.o. a pečiatka, ktorá je na nich uvedená patrí spoločnosti Brittin, s.r.o.. Podpis na faktúrach nebol jeho, on dával len pečiatky. Nevedel potvrdiť, či spoločnosť Brittin, s.r.o. uskutočnila fakturované dodávky tovaru,

ani od koho mal spoločnosť Brittin, s.r.o. tovar kúpiť. Rovnako nevedel uviesť, kde spoločnosť Brittin, s.r.o. tovar skladovala, ako bol tovar prepravený a kto tovar odovzdal žalobcovi. Faktúry mal dávať kolegovi, ktorého meno neuviedol. Nevedel si spomenúť, či prijala spoločnosť Brittin, s.r.o. hotovostné úhrady predložených faktúr. Na ďalšie otázky správcu dane, týkajúce sa faktúr spoločnosti Brittin, s.r.o., ich úhrad, účtovníctva spoločnosti odmietol svedok odpovedať. Žalobca na výzvu správcu dane reagoval, avšak ďalšie doklady preukazujúce tvrdenia žalobcu neboli žalobcom v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu následného vyrubovacieho konania predložené. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že v rámci výkonu kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 bol žalobca správcom dane výzvou č. 1021447898/2022 zo dňa 11.09.2019 vyzvaný na poskytnutie informácií ohľadom dodávateľsko-odberateľského vzťahu žalobcu so spoločnosťou Brittin, s.r.o., pričom v reakcii na výzvu žalobca vo vyjadrení uviedol len všeobecné, nekonkrétne vyjadrenia týkajúce sa obchodnej spolupráce so spoločnosťou Brittin, s.r.o.. Žalobca nevedel uviesť s kým v mene spoločnosti Brittin, s.r.o. obchodne rokoval, kto, kedy a kde mu odovzdával tovar, pričom rozporné boli i jeho tvrdenia ohľadom vystavenia faktúr a ich úhrad, nakoľko tvrdil, že faktúry mu nosili spolu s tovarom, pričom za tovar mal platiť väčšinou v hotovosti pri prevzatí tovaru. K vystaveniu dokladov sa nevedel vyjadriť, pretože nemal prehľad kto, kedy a ako doklady vystavil, nakoľko mu bol odovzdaný už vystavený doklad. Uvedené tvrdenia nemal správny súd preukázané ani predloženými faktúrami, nakoľko z pokladničných dokladov vyplýva, že faktúrou č. 041017008 zo dňa 04.10.2017, mala byť uhradená dňa 30.10.2017, faktúra č. 171017008 zo dňa 17.10.2017 mala byť uhradená rovnako 30.10.2017. Taktiež faktúra č. 151117007 zo dňa 15.11.2017 bola uhradená dňa 08.12.2017 a faktúra č. 2221117004 zo dňa 22.11.2017 bola rovnako uhradená dňa 08.12.2017.

62. Správny súd uvádza, že dôvodom na prenos dôkazného bremena späť na žalobcu nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Správny súd považoval pochybnosť správcu dane v tvrdeniach žalobcu o dodaní a úhrade faktúr za predmetný tovar sa dostatočne objektívne spôsobilé vyvolať pochybnosť o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Inak povedané, nepostačuje predložiť faktúru, resp. pokladničný doklad, ak správca dane nadobudol na základe vykonaných dôkazov (v danom prípade výsluch samotného žalobcu) dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, pričom vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím na žalobcu preniesol dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

63. V predmetných zdaňovacích obdobiach si žalobca uplatnil právo na odpočet dane na základe faktúr vystavených v mesiacoch október a november 2017, a to za dodanie tovaru – plátky a frézy od deklarovaného dodávateľa spoločnosti Brittin, s.r.o., pričom správca dane ani žalovaný nespochybnili existenciu materiálneho plnenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa. V zmysle vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa, t. j. statusu ako zdaniteľnej osoby. Inak povedané, daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane podľa čl. 168 písm. a) Smernice, teda podľa a musí byť schopný preukázať, že tovar bol reálne dodaný zdaniteľnou osobou, teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.

64. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v napadnutých rozhodnutiach argumentoval, že žalobca nepreukázal, že mu tovar bol dodaný od deklarovaného dodávateľa – spoločnosti Brittin, s.r.o. (spochybnil dodanie od deklarovaného dodávateľa), spochybnil práve splnenie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky práva na odpočet dane – dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa (z materiálneho hľadiska).

65. Správny súd sa stotožňuje so záverom správcu dane, resp. žalovaným, že v prejednávaných veciach (zdaňovacie obdobia október a november 2017) vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej hmotnoprávnej podmienky odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu. Dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Treba uviesť, že môžu existovať aj osobitné skutkové okolnosti a vtedy možno považovať túto podmienku za splnenú aj bez preukázania zo strany osoby, ktorá si právo na odpočet uplatňuje. V danom prípade však osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli, a ani žalobca

ich netvrdil, keďže trval na tom, že tovar mu bol dodaný spoločnosťou Brittin, s.r.o., a to napriek tomu, že konateľ spoločnosti Brittin, s.r.o. potvrdil vystavenie faktúr spoločnosťou Brittin, s.r.o. (poznal pečiatku spoločnosti na predložených faktúrach – pozn. správneho súdu), avšak nemal vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti, nedisponoval žiadnou dokumentáciou a zároveň poprel obchodnú činnosť spoločnosti, nakoľko tvrdil, že bol jediným konateľom spoločnosti a vykonával stavebné práce. Absencia konkrétnych informácií o zdaniteľných obchodoch na strane deklarovaného dodávateľa predstavovala pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou Brittin, s.r.o., ktoré spochybňovali hodnovernosť listinných dôkazov predložených žalobcom a opätovne preniesli dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti týchto listinných dôkazov) na žalobcu. Správny súd uvádza, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti Brittin, s.r.o. napriek skutočnosti, že s ňou obchodoval počas roka 2017 (čo bolo preukázané z informačného systému finančnej správy, najmä z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobia január až júl 2017 – pozn. správneho súdu), nemal informácie o osobe konateľa spoločnosti, ani osobe, s ktorou rokoval pri objednávaní a prevzatí tovaru (vo vyjadrení k výzve správcu dane zo dňa 09.10.2019 neuviedol žiadne konkrétne meno, len všeobecne obchodoval s „obchodníkmi“ – pozn. správneho súdu), pričom žalobca ani neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by predmetný tovar mala dodať. Ani z administratívneho spisu nevyplývajú takú skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, že skutočný dodávateľ žalobcu by mal postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.

66. Správny súd záverom uvádza, že dôvodné pochybnosti daňových orgánov sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, teda išlo o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu, čo nepodporilo tvrdenia žalobcu v podaných správnych žalobách. Preto bolo od žalobcu možné spravodlivo požadovať, aby okrem faktúr a dokladom v registračnej pokladnice preukázal alebo označil ďalšie dôkazy (napr. preukázanie prepravy tovaru, jeho vykládku, protokol o prevzatí tovaru, uvedenie osobných identifikačných údajov osôb, konajúcich za deklarovaného dodávateľa a pod.). Správny súd sa preto nestotožnil ani so žalobnou námietkou žalobcu ohľadom ignorovania tvrdení žalobcu ohľadom dodania tovaru a riadneho vystavenia faktúr. Ako už bolo vyššie uvedené, správca dane, resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania opätovne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných plnení, čo však žalobca považoval nesprávne za neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom.

67. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa správne žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol.

68. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

69. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

70. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. 1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.