Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/73/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D., pre zločin prevádzačstva podľa , s poukazom na , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -198 zo dňa 22.02.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.07.2023 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa obžalovanému A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, miesto narodenia: C., D., štátna príslušnosť: ukrajinská, trvalé bydlisko: B. XX, C. E., D., t.č.: vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov.

u k l a d á :

Podľa , s použitím , , , , , per analogiam trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -198 zo dňa 22.02.2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. XX, C. E., D., uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa , s poukazom na , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe,

že

ako vodič motorového vozidla zn. Citroen Jumper modrej farby, EČ: F. dňa 05.09.2022 v čase približne 10:45 hod. umožnil, cez hraničný prechod medzi Slovenskou republikou a Maďarskom E.. G. H. A. B., za sľúbenú odmenu 4.500,- eur, pätnástim osobám bez dokladov totožnosti a platných víz, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,

a to F. F. I. narodenému XX. XX . XXXX A. C., H. B. narodenému XX.XX.XXXX A. C., J. H. narodenému XX.XX.XXXX A. C., G. H. G. narodenému XX.XX.XXXX A. C., D. B. narodenému XX.XX.XXXX A. C., K. D. narodenému XX.XX.XXXX A. C., K. L. narodenému XX.XX.XXXX A. C., M. L. narodenému XX.XX.XXXX A. C., K. G. narodenému XX.XX.XXXX A. C., K. H. narodenému XX.XX.XXXX A. C., G. H. narodenému XX.XX.XXXX A. C., G. L. narodenému XX.XX.XXXX A. C., N. J. O..XX.XXXX A. C., I. P. narodenému XX.XX.XXXX A. C., L. Q. narodenému XX. XX . XXXX A. I., nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky, a to tak že tieto osoby 05.09.2022 v čase okolo 06:00 hod. pri obci R. v Maďarsku naložil do nákladného priestoru osobného motorového vozidla zn. Citroen Jumper modrej farby EČ: F. a previezol ich cez hraničný prechod G. H. A. B. na územie Slovenskej republiky a následne s nimi pokračoval v jazde do Rakúskej spolkovej republiky, pri čom bol však dňa 05.09.2022 v čase o 11:35 hod. na parkovisku pred obchodom spoločnosti Lidl vo A. H. v okrese Dunajská Streda prichytený hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Meder.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa , s použitím , , , , , , , trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa obžalovanému tiež uložil trest prepadnutia veci: mobilného telefónu značky zn. iPhone 11 Pro zlatej farby s čiernym puzdrom I.: XXXXXXXXXXXXXXX, K.: XXXXXXXXXXXXXXX a rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 198-200.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podal dňa 06.12.2022 obžalobu na obžalovaného pre zločin prevádzačstva podľa , s poukazom na , na tom skutkovom základe obžaloby.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení urobil vyhlásenie podľa o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a svoje konanie oľutoval. Súd na základe vyhlásenia obžalovaného a jeho kladných odpovedí na otázky podľa , , , , a , po vyjadrení sa prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného postupom podľa a vyhlásil, že vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a o ochrannom opatrení.

Vo vzťahu k výroku o treste okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, odpisom registra trestov, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výpisom Európskeho informačného systému registrov trestov, prečítaním zápisnice o vydaní veci. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval okresný súd v zmysle zásad uvedených v ustanovení . Trestná sadzba za spáchaný skutok je 7 až 10 rokov. Okresný súd u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti podľa a , pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností súd upravil hornú hranicu trestnej sadzby tak, že pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 7 až 9 rokov. Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, osobu obžalovaného, pri ktorom ide o jeho prvé odsúdenie, vek v čase páchania trestnej činnosti, postoj obžalovaného k trestnej činnosti, ku ktorej sa od počiatku priznal a bol ochotný spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, životnú situáciu obžalovaného, ktorý opustil svoju krajinu pred začatím vojny v nej, je živiteľom rodiny, ktorej chcel finančne pomôcť, no z trestnej činnosti nezískal žiaden majetkový prospech, a tiež možnosť nápravy obžalovaného. Vzhľadom na okolností prípadu a pomery obžalovaného mal okresný súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a uložil mu trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa , , v súlade s vo výmere 3 rokov. Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, mobilného telefónu, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 204.

Okresný prokurátor v odvolaní namietal voči výroku o treste obžalovanému, ktorý je podľa jeho názoru zmätočný (nepreskúmateľný). Namieta voči paralelnej aplikácii ustanovenia , a , , nakoľko sa jedná o dva rozdielne inštitúty, ktorými zákonodarca za presne určených podmienok, rozdielnym navzájom nezlučiteľným mechanizmom umožňuje súdu znížiť u obžalovaného trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. U jediného obžalovaného nemožno naraz aplikovať obe ustanovenia. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle , , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa 322 ods. 3 uložil obžalovanému zákonný trest za súčasného uloženia trestu prepadnutia veci.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora vyjadril nesúhlas s odvolacou argumentáciou. Má za to, že konajúci súd vykonal náležité dokazovanie, pričom všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo a tiež vo vzájomných súvislostiach. Okresný súd tiež pri ukladaní trestu spravodlivo zohľadnil všetky okolnosti prípadu ako aj okolnosti na strane obžalovaného ako páchateľa. Nestotožňuje sa ani so snahou okresného prokurátora o uloženie prísnejšieho trestu, poukazujúc pritom na jeho právomoci a jeho povinnosť aplikovať spôsobom, ktorý neobmedzuje základné práva a slobody a tiež prihliada na verejný záujem. Domnieva sa, že nadriadený prokurátor by mal zrušiť odvolanie podané okresným prokurátorom a podať odvolanie v prospech obžalovaného, preto navrhol, aby odvolací súd zvážil možnosť uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o podmienečnom treste odňatia slobody za súčasného vyhostenia obžalovaného, a pokiaľ uložený trest nezmení, aby odvolanie okresného prokurátora podľa zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 18.07.2023 za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu a tiež tlmočníka. Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním okresného prokurátora, vyjadrením obžalovaného k odvolaniu, odpisom registra trestov na obžalovaného, ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava sa pridržala písomných dôvodov odvolania, zotrvala na odvolacom návrhu. Obhajca obžalovaného vyjadril súhlas s napadnutým rozsudkom, zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora. Obžalovaný sa pridržal prednesu svojho obhajcu.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, v dôsledku čoho odvolací napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa zrušil a vo veci v zmysle sám rozhodol, keď na základe doposiaľ zabezpečených dôkazov bez nutnosti doplnenia či zopakovania dokazovania bolo možné rozhodnúť.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie .

Podľa veta prvá , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, pretože postupom okresného súdu pri ukladaní trestu došlo k porušeniu ustanovenia , a to pri aplikácií inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. Uvedené pochybenie okresného súdu však za danej dôkaznej situácie

bolo možné napraviť odvolacím súdom bez toho, aby musel vec vrátiť okresnému súdu, a teda mohol sám vo veci rozhodnúť.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie okresného prokurátora smerovalo výlučne čo do výroku o treste, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku len vo vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 22.02.2023 vyhlásenie v zmysle o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa , odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo 7. februára 2012)

V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa ), že obžalovaný sa dopustil spáchania zločinu prevádzačstva podľa , , za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 7 až 10 rokov. Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa a , v dôsledku čoho postupom podľa upravil hornú hranicu trestnej sadzby a pri ukladaní trestu vychádzal z už upravenej trestnej sadzby 7 až 9 rokov. V tomto rozsahu odvolací súd nezistil žiadne pochybenie.

Pochybenie však odvolací súd identifikoval pri ukladaní trestu, a to pri aplikácií príslušného ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu obžalovanému, kedy okresný súd do výroku napadnutého rozsudku poňal ustanovenia , , , , hoci jednotlivé ustanovenia vzťahujúce sa na mimoriadne zníženie trestu upravujú odlišné inštitúty a na ich aplikáciu musia byť naplnené iné materiálne podmienky. Výroku napadnutého rozsudku navyše nezodpovedalo odôvodnenie rozsudku, pretože z neho nie je zrejmé, podľa ktorého ustanovenia okresný súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu, nakoľko citoval dve ustanovenia, ktoré však nemožno aplikovať súbežne na jednu prejednávanú vec, a teda nie je zrejmé, aké materiálne podmienky mal podľa názoru okresného súdu obžalovaný spĺňať pre mimoriadne zníženie trestu.

Pokiaľ ide o samotnú aplikáciu ustanovenia , v prípade mimoriadneho zníženia trestu podľa tohto ustanovenia musia byť zistené také mimoriadne okolností prípadu a pomery na strane páchateľa, ktoré takýto postup kvalifikovane odôvodňujú, čo v danom prípade odvolací súd u obžalovaného nevzhliadol.

Okolnosťami prípadu v kontexte ustanovenia sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Mimoriadnymi pomermi páchateľa podľa sú okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, čo v danom prípade nie je možné konštatovať.

Ustanovenie , sa vzťahuje na situáciu, kedy súd primárne rozhoduje v konaní o dohode o vine a treste a analogicky aj v konaní, kedy obžalovaný urobí vyhlásenia o vine podľa , resp. písm. c) . Ide teda o dva rôzne inštitúty, ktoré nemožno aplikovať paralelne na jednu prejednávanú vec, keď na splnenie podmienok pre ich priznanie je nutné splniť podstatne odlišné podmienky. V tomto smere je nutné dať za pravdu odvolateľovi – okresnému prokurátorovi v tom, že takýto výrok napadnutého rozsudku je nepreskúmateľný a zmätočný.

Rozdielnosť uvedených ustanovení vzťahujúcich sa na mimoriadne zníženie trestu možno vnímať aj v obmedzení pri samotnom mimoriadnom znížení trestu, keď pri postupe podľa je súd viazaný výmerou trestu pri jednotlivých trestných činoch tak ako vyplýva z ust. a pri aplikovaní , môže súd mimoriadne znížiť trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a súd toto jeho vyhlásenie prijal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) toto ustanovenie per analogiam použiť aj v prípade uznania viny podľa (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. (stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016)

Analógia je pri aplikácii neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona, avšak v iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Na základe uvedeného preto odvolací súd u obžalovaného použil analógiu ustanovenia , pre ukladanie trestu, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, nevzhliadol dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa . Vychádzajúc z ustanovenia v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby.

Vzhľadom na obmedzenie vyplývajúce z súd pri ukladaní trestu mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, čo v tomto prípade predstavovalo 4 roky a 8 mesiacov (vychádzajúc z dolnej hranice trestnej sadzby 7 rokov). Pri správnej aplikácií relevantného ustanovenia mimoriadneho zníženia trestu, t.j. v tomto prípade , potom nemohol byť obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky tak, ako rozhodol okresný súd.

Pokiaľ ide o samotné uloženie trestu, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, a že páchať trestnú činnosť sa nevypláca. Takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti a tým napĺňať prvok generálnej prevencie.

Z hľadiska týchto úvah možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdov o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest

samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8.11.2014)

V prípade obžalovaného ide o prvé odsúdenie, doposiaľ nebol súdne trestaný, rovnako nebol priestupkovo postihnutý. Možno konštatovať, že išlo o exces so zákonných noriem. V čase spáchania skutku mal XX rokov, teda tesne za hranicou osoby blízkej veku mladistvého. Ide o mladého človeka, ktorý v dôsledku nedostatočných životných skúseností nevedel spoľahlivo vyhodnotiť trestnoprávne následky prijatia ponuky na prevoz nelegálnych migrantov, resp. spoliehal sa na to, že k odhaleniu trestnej činnosti nedôjde. Na strane obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, pričom v jeho prospech odvolací súd vyhodnotil aj v podstate bezprostredné priznanie sa k spáchaniu skutku, odovzdanie veci použitých na spáchanie trestného činu, podrobné opísanie priebehu trestnej činnosti, označenie ďalších osôb, ktoré sa na trestnej činnosti podieľali. Odvolací súd neprijal argument o potrebe finančnej pomoci svojej rodine žijúcej v krajine, v ktorej aj v súčasnosti prebieha vojenský konflikt, nakoľko možnosti na dosiahnutie zárobku obžalovaný istotne poznal a mal, keď opakovane spomínal svojho brata žijúceho v Českej republike, ktorý mu mal s riadnym zamestnaním v prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody pomôcť. Obžalovaný teda mal aj iné, legálne možnosti na dosiahnutie príjmu a následnej podpory svojej rodiny, zvolil si však jednoduchšiu cestu, a do dosiahnutie príjmu cestou páchania trestnej činnosti. Obžalovaný sa rozhodol spáchať trestný čin a spoliehať sa na to, že pri jeho páchaní nebude odhalený, zo svojho vlastného rozhodnutia na seba zobral riziko trestného stíhania a tým logicky stratu možnosti pomáhať svojim blízkym. Obžalovaný prevážal celkom 15 osôb v stiesnených podmienkach, na spáchanie činu sa vopred pripravoval, bol ochotný vycestovať niekoľko stoviek kilometrov na vyzdvihnutie nelegálnych migrantov, na spáchanie trestného činu si vopred prenajal motorové vozidlo, to všetko s vedomím o protiprávnosti svojho konania.

Vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu ako aj osobné pomery obžalovaného ako prvopáchateľa trestnej činnosti odvolací súd obžalovanému uložil ten najnižší možný trest, a to trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Na tomto mieste je nutné podotknúť, že takto uložený trest je trestom pri spodnej hranici už zníženej trestnej sadzby, a teda miernym. Aj napriek tomu, že obžalovaný svojim konaním nespôsobil závažnú ujmu na živote, zdraví, majetku, či iných chránených hodnotách, skutok spáchal inak závažnejším spôsobom konania, a to na viacerých osobách (celkom 15-tich osobách). Charakter trestnej činnosti obžalovaného nemožno zľahčovať úvahami o možnom podmienečnom treste odňatia slobody. K zmierneniu trestu došlo nielen využitím oprávnenia súdu na mimoriadne zníženie trestu, ale zároveň uložením trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Na tomto mieste odvolací súd dodáva, že problematika utečencov a migrantov sa stala jedným z najdôležitejších spoločenských problémov súčasnosti. Jednou stránkou problému sú samotní utečenci a druhou problém organizovaného prevádzačstva, ktoré sa stalo zdrojom nekontrolovaného obohacovania organizovaných zločineckých skupín ťažiacich z ľudského nešťastia, využívajúc pritom mladých, neskúsených ľudí, často samých v nepriaznivej životnej situácii, presne tak ako to bolo i v tomto prípade. Akákoľvek humanitárna pomoc zo strany toho ktorého štátu však musí ísť ruka v ruke s prísnou reakciou proti prevádzačom migrantov cez hranice štátu. Jedným z významných opatrení na obmedzenie nelegálnej migrácie, ale aj na ochranu samotných migrantov musia byť podstatne prísnejšie postihy pre obchodníkov s ľudským nešťastím – prevádzačov, ktorí ľudské bytosti na úteku zo svojej krajiny často prepravujú ako tovar. Takýmto spôsobom spoločnosť prostredníctvom súdnej moci vysiela spoločnosti, a najmä samotným prevádzačom či iným osobám podieľajúcim sa na takejto trestnej činnosti signál, že prevádzaniu nelegálnych migrantov bude zo strany štátu nasledovať reakcia v podobe uloženia prísneho trestu. Pokiaľ by štát rezignoval na ochranu svojho územia a tým obchádzal systém riadenia migračnej politiky, de facto by tým zo svojho územia urobil tranzitný priestor, t.j. pre prevádzačov kľúčový koridor migračných tokov. Práve z toho dôvodu treba v prípade trestnej činnosti zameranej na prevádzanie nelegálnych osôb pôsobiť prvkom generálnej prevencie voči všetkým osobám, ktoré nielen páchajú, ale aj pomýšľajú na spáchanie trestnej činnosti tohto druhu.

Pokiaľ ide o argumentáciu obžalovaného obsiahnutú vo vyjadrení k odvolaniu a jeho úvahy o tom, ako mal v tomto prípade okresný prokurátor postupovať (úvaha o podaní odvolania v prospech obžalovaného), resp. ako mal postupovať nadriadený prokurátor, či o povinnosti aplikovať jednotlivé čl. , odvolaciemu súdu sa takáto argumentácia javí byť nelogická, neopodstatnená. Okresný prokurátor využil svoje zákonné právo podať opravný prostriedok

v neprospech obžalovaného, a teda nijakým spôsobom neprekročil rámec svojich nielen ústavných, ale i zákonných oprávnení. V tejto súvislosti odvolací súd dáva obžalovanému do pozornosti, že pokiaľ sa domáhal uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, mohol sa zmeny trestu vo svoj prospech domáhať podaním odvolania, čo však neurobil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa , zrušil a podľa vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.