Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/130/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX, 2. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX, 3. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, všetci zastúpení: I. J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/X, L., za účasti podielových spoluvlastníkov nehnuteľností: 1. M. N., O. M., 2. M. N., 3. C. N., 4. P. N., 5. M. N., o začatí konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -16 zo dňa 13. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , až 4 v znení od 1.1.1992 (ďalej aj „“).

2. Vecne dôvodil, že navrhovatelia sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 20.6.2022 domáhali, aby súd potvrdil vydržanie pozemkov v k. ú. C. D. E., obec C. D. E. , okres Šaľa: LV č. XXX, rodinný dom č. XXX postavený na parcele registra „C“ parcelné číslo 433, o výmere 36 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela registra „C“ parcelné číslo 433 o výmere 36 m2, zastavané plochy a nádvoria a LV č. XXX parcely registra „C“ parcelné číslo 434/1 o výmere 219 m2, zastavané plochy a nádvoria, navrhovateľovi 1. v podiele 1/3 k celku, navrhovateľovi 2. v podiele 1/3 k celku a navrhovateľovi 3. v podiele 1/3 k celku. Svoj návrh odôvodnili tým, že ako súrodenci zdedili v roku 2014 nehnuteľnosť - rodinný dom v k. ú. C. D. E., evidovaný na LV č. XXX. Následne mali záujem predať predmetný rodinný dom spolu s priľahlými nehnuteľnosťami, no zistili, že na LV č. XXX P. XXX, taktiež rovnaké katastrálne územie sú evidovaní aj iní vlastníci, ktorých absolútne nepoznajú, nikdy nebývali v predmetnom dome a nemajú vedomosť o koho môže ísť. Tieto pozemky sa nachádzajú na ich pozemku, ktorý je oplotený a vždy si mysleli, že sú to ich pozemky. Rodinný dom evidovaný na LV č. XXX je rodinný dom, ktorý je podľa mapy ako súčasť ich rodinného domu evidovaného na LV č. XXX. Vždy si mysleli, že ide o jeden rodinný dom (ich rodinný dom), ktorý zdedili po svojich rodičoch. Ide o prípad starý viac ako 100 rokov, vlastníci nemajú uvedené dátumy narodenia, posledný záznam u týchto osôb bol v roku 1899, resp. 1907 a na LV č. XXX ani neuvedené. Ani obec C. D. E. ani Štátny archív, pobočka L. nemá absolútne žiadne informácie o týchto osobách. Predmetný rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti sú v ich už nepretržitom vlastníctve a v predchádzajúcom vlastníctve ich zosnulých rodičov už dlhé desaťročia a sú ohraničené plotom. Nie je absolútne pochýb o dobromyseľnosti držby nehnuteľností, nakoľko kým nemali záujem predať rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti, nevedeli o existencii týchto osôb, ktorý by mali mať podiel

na ich pozemku. Vždy si mysleli, že všetko patrí im. O tejto skutočnosti im nikdy ich rodičia nepovedali. Podľa vyjadrenia Obecného úradu osoby s takýmto priezviskom v ich obci ani nežili a ani nebývali.

3. Vecne súd prvej inštancie uzavrel, že po preskúmaní návrhu a po zabezpečení listov vlastníctva dospel k záveru, že návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania nemožno vyhovieť, preto ho zamietol. Navrhovatelia neosvedčili existenciu predpokladu vydržania, a to skutočnosť, že ako držitelia nehnuteľnosti boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im vec patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) tak ako je to aj v prípade navrhovateľov. Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ust. z hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c) dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené pod a) a b), že mu vec podľa práva patrí. Navrhovatelia v návrhu žiadnym spôsobom neidentifikovali právny titul, na základe ktorého mali získať dobrú vieru, že im nehnuteľnosť patrí. Samotná skutočnosť, že navrhovatelia nehnuteľnosti užívali neosvedčuje ich dobromyseľnosť, že im nehnuteľnosť patrila po celú vydržaciu dobu. Detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Z predložených listín, na ktoré odkazujú vyplýva, že mali mať vedomosť o tom, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva iných osôb. Tomu nasvedčuje zápis v PK vložkách č. XXX prenesený aj do listu vlastníctva č. XXX. Okresný súd tiež uzavrel, že ani to, že podieloví spoluvlastníci, resp. ich právni nástupcovia 1. M. N., O. M., 2. M. N., 3. C. N., 4. P. N., 5. M. N., si neuplatňovali svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti, nie je známy ich kontakt, teda navrhovateľom v samotnom užívaní žiadnym spôsobom nebránili, nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko uvedené skutočnosti nemohli v navrhovateľoch odôvodnene vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukazovanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby.

4. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie navrhovatelia, nakoľko majú za to, že spĺňajú všetky atribúty a podmienky potrebné na potvrdenie skutočnosti vydržania. Zopakovali skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania. Uviedli, že si boli absolútne istí, že skutočnosť vydržania okresný súd potvrdí. Dlhodobo sa pokúšajú o vydržanie predmetných pozemkov. Už viac ako pred 7 rokmi navštívili notára v L., keďže v tej dobe vydržanie patrilo do jeho pôsobnosti. Avšak po niekoľkých rokoch neriešenia danej veci u notára, sa rozhodli spolu aj s ich rodinnou príslušníčkou (I. K.), že to skúsia po vlastnej línií. Skúšali zistiť, kto sú v skutočnosti spoluvlastníci daných pozemkov, aby tieto sporné nehnuteľnosti mohli predediť (ako novoobjavené dedičstvo) a následne by sa s nimi vysporiadali, tak aby mohli od ich osôb očistiť LV a následne tieto nehnuteľnosti predať. Uviedli, že ide o dedičstvo po ich rodičoch, ktoré iba chátra. Viackrát za týmto účelom navštívili príslušný katastrálny odbor Okresného úradu Šaľa, ale ani tam ich v tejto veci nevedeli pomôcť. O žalovaných sa absolútne neevidujú žiadne záznamy, a ani v archíve sa žiadne dokumenty s menami týchto osôb nenachádzajú.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinný od 1.7.2016 ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania ( ), pričom nebol viazaný odvolacími dôvodmi ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ) postupom bez nariadenia pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie preto ako vecne správne postupom podľa a v spojení s potvrdil.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo poukazom najmä na odvolacie dôvody, ktorými však odvolací súd nie je viazaný, posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania nehnuteľností špecifikovaných v petite návrhu.

7. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

9. Podľa a , konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

10. Podľa ods. 1, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

11. Podľa ods. 2, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

12. Podľa ods. 3, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím okresného súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Podľa novej právnej úpravy účinnej od 1.5.2021 notári stratili oprávnenie vydávať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecného bremena podľa § 63 Notárskeho poriadku. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Možno ich označiť ako konanie o vydanie vyzývacieho uznesenia a konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. Ďalší subjekt sa tak môže stať účastníkom konania až v druhej fáze konania, a to na základe vlastnej aktivity tým, že podá námietky proti vyzývaciemu uzneseniu.

14. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

15. Predpokladom vydržania je spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá. Navrhovateľ musí zároveň v návrhu vierohodným spôsobom opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, identifikovať nehnuteľnosť, ktorej sa vydržanie týka a uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Ak má oprávnený držiteľ nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, stáva sa jej vlastníkom. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že jej je vlastníkom. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom právnom dôvode. Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad, ak sa nadobúdateľ pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen svojho kúpeného, resp. darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom takéhoto omylu môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne, alebo uvedenie do omylu súdnym znalcom pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti,

ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu: „Neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne takýto omyl ospravedlniť a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie NS SR zo dňa 1.3.2011, sp. zn. ). Nedobromyseľnosť sa spája aj so zmluvou o prevode nehnuteľnosti, ktorá síce bola vyhotovená v písomnej forme, ale nebola podpísaná, či už scudziteľom alebo nadobúdateľom.

16. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

17. Právna úprava konania o potvrdení vydržania, zakotvená v ustanoveniach a nasl. je novým konaním, zavedeným do s účinnosťou od 1.5.2021, niet preto ešte ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Z dikcie ustanovení a nasl. . upravujúcich predmetné konanie je však možné vyvodiť podobnosť s úpravou neodkladných opatrení ustanoveniami ( a nasl.), najmä v požiadavke osvedčiť dôvodnosť nároku. Pojem „osvedčenie“ bol odbornou literatúrou i súdnou praxou vymedzený ako procesný postup súdu, ktorý na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1106). Z rozsiahlej judikatúry vo veciach neodkladných (predtým predbežných) opatrení k pojmu „osvedčenie“ príkladmo uvádzame uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. decembra 2019, v rámci ktorého je konštatované, že „Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.“ V preskúmavanej veci nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať plnohodnotné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci. Naopak, bolo procesnou povinnosťou navrhovateľov, osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností vydržaním a povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preskúmať, či si navrhovatelia splnili svoju procesnú povinnosť a relevantné skutočnosti osvedčili. Odvolací súd dodáva, že v tejto fáze konania súd rozhoduje bez vyjadrenia ostatných účastníkov a bez nariadenia pojednávania ( ). Z obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie po preskúmaní predložených listín dospel k záveru, že skutočnosti z nich vyplývajúce nemohli v navrhovateľoch dôvodne vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností (odsek 13 napadnutého uznesenia). Svoje závery súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dostatočným a presvedčivým spôsobom, v súlade s ustanovením , odôvodnil.

18. Súd prvej inštancie skúmaním listín, ktoré navrhovatelia pripojili k svojmu návrhu zisťoval skutočnosti, ktoré by osvedčovali splnenie predpokladov daných hmotným právom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k predmetným pozemkom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd vychádzal z ustanovení , a až 4 a predovšetkým skúmal osvedčenie dobromyseľnosti navrhovateľov, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

19. Vydržanie vlastníckeho práva je vymedzené ako jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okrem

spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka - navrhovateľky. Odvolací súd dodáva, že treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

20. V preskúmavanej veci navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že ako súrodenci zdedili v roku 2014 nehnuteľnosť (rodinný dom v k.ú. C. D. E., evidovaný na LV č. XXX). Následne mali záujem predať predmetný rodinný dom spolu s priľahlými nehnuteľnosťami, no zistili, že na LV XXX P. XXX, rovnaké katastrálne územie sú evidovaní aj iní vlastníci, ktorých absolútne nepoznajú, nikdy nebývali v predmetnom dome a nemajú vedomosť o koho môže ísť. Tieto pozemky sa nachádzajú na ich pozemku, ktorý je oplotený a vždy si mysleli, že sú do ich pozemky. Rodinný dom evidovaný na LV XXX je rodinný dom, ktorý je podľa mapy ako súčasť ich rodinného domu evidovaného na LV XXX. Vždy si mysleli, že ide o jeden rodinný dom - ich rodinný dom, ktorý zdedili po svojich rodičoch. Predmetný rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti sú v ich už nepretržitom vlastníctve a v predchádzajúcom vlastníctve ich zosnulých rodičov už dlhé desaťročia a sú ohraničené plotom. Nie je absolútne pochýb o dobromyseľnosti držby nehnuteľností, nakoľko kým nemali záujem predať rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti, nevedeli o existencii týchto osôb, ktorý by mali mať podiel na ich pozemku. V odvolaní ďalej uviedli, že skúšali zistiť, kto sú v skutočnosti spoluvlastníci daných pozemkov, aby tieto sporné nehnuteľnosti mohli predediť (ako novoobjavené dedičstvo) a následne by sa s nimi vysporiadali, tak aby mohli od ich osôb očistiť LV a následne tieto nehnuteľnosti predať. Ide o dedičstvo po ich rodičoch, ktoré iba chátra a tohto času ho nie je možné z tohto dôvodu predať. Viackrát za týmto účelom navštívili príslušný katastrálny odbor Okresného úradu Šaľa, ale ani tam ich v tejto veci nevedeli pomôcť. O žalovaných sa absolútne neevidujú žiadne záznamy, a ani v archíve sa žiadne dokumenty s menami týchto osôb nenachádzajú.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že navrhovatelia vychádzajúc zo zistených skutočností a na základe nimi predložených listinných dôkazov nepreukázali, že splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, keď v návrhu žiadnym spôsobom neidentifikovali právny titul, na základe ktorého mali získať dobrú vieru, že im nehnuteľnosť patrí. Samotná skutočnosť, že navrhovatelia nehnuteľnosti užívali neosvedčuje ich dobromyseľnosť, že im nehnuteľnosť patrila po celú vydržaciu dobu.

22. Pre posúdenie oprávnenosti držby súd nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť zjavná aj z hľadiska objektívnych okolností, či vôbec vecné právo k nehnuteľnosti mohlo vzniknúť, a to najmä vo vzťahu k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik - v tomto prípade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Titul nadobudnutia držby síce nemusí vždy reálne existovať, držiteľ však musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sa jeho držba o taký titul opiera. Je potrebné, aby držiteľ mal vedomosť a zároveň vedel v dostatočnej miere osvedčiť existenciu takých právnych skutočností a súboru skutkových okolností, na základe ktorých aj pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu vlastnícke právo patrí. Zároveň musí ísť o poctivý spôsob nadobudnutia veci, ktorý je v súlade s dobrými mravmi, napr. že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, pripadne poskytol iné plnenie, alebo že preukázateľne išlo o dar alebo bezodplatné plnenie.

23. Z výpisu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. D. E. je zrejmé, že okrem navrhovateľov (navrhovateľ 1. v spoluvlastníckom podiele 192/768, navrhovateľka 2. v spoluvlastníckom podiele 96/768, navrhovateľ 3. v spoluvlastníckom podiele 96/768, ktoré nadobudli titulom Osvedčenia o dedičstve , , právoplatné dňa 24.2.2015) sú ďalšími spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností v zodpovedajúcich spoluvlastníckych podieloch aj 1. M. N., O. M. (spoluvlastnícky podiel 4/16), 2. M. N. (spoluvlastnícky podiel 1/16), 3. C. N. (spoluvlastnícky podiel 1/16), 4. P. N. (spoluvlastnícky podiel 1/16), 5. M. N. (spoluvlastnícky podiel 1/16). Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. D. E. je zrejmé, že ako podieloví spoluvlastníci sú zapísaní 1. M. N., O. M. (spoluvlastnícky podiel 4/8), 2. M. N. (spoluvlastnícky podiel 1/8), 3. C. N. (spoluvlastnícky podiel 1/8), 4. P. N. (spoluvlastnícky podiel 1/8), 5. M. N. (spoluvlastnícky podiel 1/8). Teda vlastnícke právo (ostatných) spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel 8/16) ako aj vlastnícke právo podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX

aj podľa odvolacieho súdu navrhovatelia žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili. Navrhovatelia okrem svojho subjektívneho stanoviska, že si vždy mysleli, že sú to ich nehnuteľnosti neuviedli žiadny titul a to ani domnelý, ktorým by nimi tvrdené vlastníctvo vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX ako aj k spoluvlastníckemu podielu 8/16 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX dokázali preukázať. Uviedli len ničím nepodložené tvrdenia v rovine subjektívneho presvedčenia, že ich vlastnícke právo zákonným spôsobom vydržali a nie je pochýb o dobromyseľnosti držby nehnuteľností, nakoľko kým nemali záujem predať rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti, nevedeli o existencii týchto osôb, ktorý by mali mať podiel na ich nehnuteľnostiach. Na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačuje, že navrhovatelia nehnuteľnosti viac ako desať rokov užívajú. Je nevyhnutne potrebné, aby osvedčili (preukázali), že boli po celý čas dobromyseľnými držiteľmi, že nehnuteľnosť im na základe konkrétneho titulu (napr. darovacej zmluvy, kúpnej zmluvy a pod.), patrí. O žiaden takýto titul sa navrhovatelia v konaní neopierali, a to ani v rovine tvrdenia, keď neuviedli vôbec na základe akého titulu mali vstúpiť (resp. ich právni predchodcovia) do oprávnenej držby predmetných nehnuteľností a užívať ich ako vlastné, nie to v rovine osvedčenia existencie takého titulu.

24. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že konanie o potvrdení vydržania je konanie s procesným postupom odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy k , ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2021 zmenil a doplnil práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd vydá vyzývacie uznesenie podľa vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v . Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania, však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania. Súd prvej inštancie teda vec správne právne posúdil, keď tiež správne zvoleným procesným postupom skúmal osvedčenie nároku navrhovateľov správnou interpretáciou a aplikáciou hmotnoprávnych noriem (, a ).

25. V konaní o potvrdení vydržania podľa sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, čo však zo strany navrhovateľov nebolo naplnené, a preto nemožno konštatovať, že držba nehnuteľností v nimi požadovanom podiele je dobromyseľná, a teda nie je splnený základný predpoklad pre možnosť vydržania vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam v požadovanom spoluvlastníckom podiele (ktorý však v súvislosti s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX ani nezohľadňuje skutočnosť, že navrhovatelia sú už zapísaní ako podieloví spoluvlastníci s poukazom za uvedené v odseku 23). Okresný súd návrh na potvrdenie dedičstva podľa ust. správne zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia ( ).

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením .

28. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( ).