Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-82-2013.pdf
PDF · 99.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/82/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., Haanova 12, Bratislava, IČO: 43 770 207, zastúpeného: Advokátska kancelária ANTOVSZKÁ s.r.o., Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnému : J. D., nar. XX.XX.XXXX, M. W. R., Č. XX, o vymoženie 58,25 eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej, Exekútorský úrad Senica, Fajnorova 1547/13, Senica pod č. EX 1151/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k. 4Er/1000/2011-23 zo dňa 01.03.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej, so sídlom Fajnorova 1547/13, Senica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 61151/11 zamietol.
Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený návrhom z 24.10.2011 sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., pobočka Žabotova 2/B, Bratislava zo dňa 12.4.2011 sp. zn. NRS 131/2011. Vymáhanou pohľadávkou je istina 58,25 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa zistil , že oprávnený a povinný uzavreli prostredníctvom výmeny textových správ SMS Zmluvu o pôžičke č.10027826, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške31,25 Eur. Poskytnutú pôžičku sa povinný zaviazal vrátiť v 15 dňovej lehote splatnosti, teda dňa 12.6.2010.Postup pri riešení sporov- rozhodcovská doložka -bola upravená v bode 14.Zmluvných podmienok(účinných dňom 01.10.2009) v tomto znení:,, Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s. IČO: 44 246 480 so sídlom v Bratislave, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4542/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu(zákon 99/1963 Zb. O.s.p.).Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci , v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), § 44 ods. 1 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1,3 , § 53 ods.1, ods.4 písm. r/, § 54 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že predmetný vzťah účastníkov konania vznikol konkludentne prostredníctvom SMS správ a uzatvorili zmluvu o pôžičke podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a povinným, ktorá je fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá zmluvu uzatvorila nie v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Postup uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy, v tomto prípade Zmluvy o pôžičke, ako aj jej ďalšie podmienky , je upravený v Zmluvných podmienkach pre daný typ zmluvy. Je teda nepochybné , že spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Zmluvných podmienok poskytnutej pôžičky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku (en bloc). Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v ust. §53 ods.4 písm.r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 14.Zmluvných podmienok poskytnutej pôžičky je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenie, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto v zmysle ust.§ 44 ods.2 exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, pretože súd nesprávne posúdil prejednávanú vec, nedostatočne zistil skutkový stav a konal nad rámec svojej právomoci. Namietal, že exekučný súd nemá oprávnenie skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a pokiaľ je exekučný titul materiálne vykonateľný je povinný exekučný súd vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu. Oprávnený poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky v obdobných veciach. To, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal, vyplýva aj z toho, že zákonodarca prepožičal rozhodcovskému rozsudku rovnakú vlastnosť ako rozsudku, ktorý vydal súd. Po vydaní právoplatného rozhodcovského rozsudku novému uplatneniu práva na všeobecnom súde už bráni prekážka „res iudicata“ - právoplatného rozhodcovského rozsudku. Platí Európsky ústavný princíp prezumpcie správnosti právoplatných aktov verejnej moci a ochrany dobrej viery jednotlivca v ich správnosť a to až do okamihu, kým nebude výrokom rozhodnutia takýto rozhodcovský rozsudok právoplatne zrušený alebo zmenený. Povinný nikdy uplatnenú pohľadávku nespochybnil a preto cieľom občianskeho procesného práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplatní svoje splatné záväzky. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani zo žiadnej judikatúry Európskeho súdneho dvora. Z jeho rozhodnutia vo veci Asturcom Telecomunicaciones C-40/08 vyplýva, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale taktiež nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Predmetné rozhodcovské konanie a rozhodcovská doložka sa týka oboch účastníkov zmluvného vzťahu a pokiaľ sú práva zmluvných strán rozhodcovskou doložkou obmedzené, potom sa toto obmedzenie týka rovnako oboch účastníkov. Nemožno preto hovoriť o nerovnovážnom postavení zmluvných strán. Ďalej oprávnený uviedol, že v prejednávanej veci tým, že povinný zaslal SMS s potrebným textom a s textom „súhlasím“ došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a povinný súhlasil so zmluvnými podmienkami, súčasťou ktorých bola aj rozhodcovská doložka. Z rozhodcovskej doložky nevyplýva to, že zmluvné strany sa nemohli obrátiť s rozhodnutím sporu na všeobecný súd a preto nebola v dojednanej rozhodcovskej doložke spôsobená žiadna nerovnováha
medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa (oprávneného a povinného). Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd zrušil uzneseniu súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného najvyšším rozhodcovským súdom a.s., IČO: 44 246 480, pobočka Žabotova 2/B, Bratislava zo dňa 12.04.2011, sp. zn. NRS 27/2011. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v čl. 14.4 Zmluvných podmienok, ktoré podľa tvrdenia oprávneného tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi oprávneným a povinnou podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe Zmluvy o pôžičke je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.
Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neplatnej. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v čl. 14.4 Zmluvných podmienok, ktoré podľa tvrdenia oprávneného tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi oprávneným a povinnou.
Neopodstatnená je námietka oprávneného o nesprávnom výklade ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v zmysle ktorého neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. 14.4 zmluvných podmienok vyžaduje od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní a nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa. Z vyššie uvedených dôvodov je záver exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.
Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
V zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala z neoznačených a nepodpísaných zmluvných podmienkach, ktoré sa podľa tvrdenia oprávneného nachádzali na internete a ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke uzatvorenej na diaľku (z. č. 266/2005 Z. z.). Zo zmluvy ani zo zmluvných podmienok však nie zrejmé, že by tieto spĺňali náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na platné uzavretie rozhodcovskej doložky, teda že by došlo k podpisu uvedených zmluvných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a zmluvné podmienky neboli ani len technicky spojené.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom,
lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.