Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11T-55-2012.pdf
PDF · 179.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/55/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovanej A. N., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. júna 2013, takto
rozhodol:
Obžalovaná: A. N. Y. M. Á. K. Y. M. Á. , rod. L., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom T. B., K. XXXX/X, živnostníčka,
sa spod obžaloby, ktorou jej je kladené za vinu, že
ako jediný disponent účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. na subjekt A. N. - N., IČO: XX XXX XXX obdržala bezhotovostné vklady z účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. na subjekt SVB TeVa 112 Rimavská Sobota, IČO: 42 001 960 nasledovne:
- dňa 15.10.2007 sumu 15.120,-Sk (501,89 eur)
- dňa 29.10.2007 sumu 15.120,-Sk (501,89 eur)
- dňa 17.09.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur)
- dňa 02.10.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur)
- dňa 07.10.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur)
- dňa 10.10.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur)
- dňa 27.10.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur)
- dňa 04.11.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur)
- dňa 18.11.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur)
- dňa 27.11.2008 sumu 32.480,-Sk (1.078,14 eur)
- dňa 12.12.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur)
- dňa 23.12.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur)
- dňa 17.03.2009 sumu 1.617,20 eur
- dňa 27.04.2009 sumu 539,07 eur
- dňa 22.07.2009 sumu 520,05 eur,
celkovo tak sumu vo výške 9.609,87 eur, o ktorých platbách bola mesačne upovedomovaná výpismi z predmetného účtu a taktiež SMS správou po zrealizovaných obratoch a zároveň mala porušiť mandátnu zmluvu zo dňa 31.01.2006, uzavretú s uvedeným spoločenstvom, v zmysle ktorej bola A. N. povinná evidovať príjmy a výdavky spojené s predmetom obstarania, ako i povinná komplexne viesť účtovníctvo, čo jej bolo uložené v článku IV bod 2 písm. a/, písm. b/ a bod 3 písm. a/ a podľa § 35 Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ktorú povinnosť si nemala riadne plniť a nemala zdokladovať opodstatnenosť sporných platieb, čím tak pre Spoločenstvo vlastníkov bytov TeVa 112 so sídlom Rimavská Sobota, T.Vansovej 1 - 7, IČO: 42 001 960 mala spôsobiť škodu vo výške nie menej ako 9.609,87 eur,
t e d a
- mala si prisvojiť cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jej moci inak bez povolenia oprávnenej osoby a mala tak spôsobiť väčšiu škodu,
- inému mala spôsobiť väčšiu škodu tým, že porušila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy spravovať cudzí majetok,
a t ý m m a l a s p á c h a ť
- prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
- prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,
o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku samosudca poškodenú stranu Spoločenstvo vlastníkov bytov TeVa 112, so sídlom T.Vansovej 1-7, Rimavská Sobota, IČO: 42 001 960, s celým nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 07.03.2012 pod sp. zn. 2Pv/80/2010-47 obžalobu na obvinenú A. N. pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorých sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v podanej obžalobe.
Táto trestná vec bola pôvodne rozhodnutá trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 27.09.2012, sp.zn. 11T/55/2012, ktorým bola obvinená A. N. uznaná za vinnú zo spáchania žalovaných prečinov a bol jej uložený úhrnný peňažný trest vo výške 1.000 eur a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, jej bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a zároveň jej bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti spoločenstvu vlastníkov bytu TeVa 112 so sídlom T.Vansovej 1-7, Rimavská Sobota (ďalej len SVB) náhradu škody vo výške 9.609,87 eur. Proti tomuto trestnému rozkazu podala obvinená v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odpor.
Na základe podaného odporu bol vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania.
Prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol obžalobu v zhode s jej písomným vyhotovením.
Obhajca obžalovanej v stanovisku k obžalobe uviedol, že obžalovaná odmieta obžalobu, necíti sa byť vinná, pretože svojím konaním pre SVB nespôsobila žiadnu škodu a z tohto dôvodu ani neuznáva nárok na jej náhradu.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná A. N. podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásila, že sa cíti byť nevinná zo spáchania skutku, ktorý jej je v obžalobe kladený za vinu. K veci samej uviedla, že SVB s ňou ako fyzickou osobou uzatvorilo mandátnu zmluvu, podľa ktorej mala spoločenstvu robiť účtovníctvo, vyúčtovania a ďalšie v zmluve uvedené činnosti. Podľa nej na základe uzavretej zmluvy nevykonávala činnosť, pre ktorú je trestne stíhaná.
Na otázky prokurátora, obžalovaná uviedla, že v kritickom čase mala účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. a že ide o účet, ktorý je uvedený v obžalobe. Tvrdila, že keď fyzicky SVB nemalo na účte peniaze, tak ona vyplácala preplatky pre jednotlivých vlastníkov bytov z vlastných zdrojov, o čom vedel predseda SVB V.. P.. Ona sama sa cíti byť poškodená, lebo prišla o viac ako 200.000,-Sk, a to tým, že z vlastných zdrojov preplácala preplatky a aj ináč z vlastných zdrojov finančne pomáhala predmetnému bytovému domu. Z jej výsluchu bolo ďalej zistené, že disponentom bankového účtu SVB bol V.. P., ktorý mal na vstup do účtu k dispozícii PIN kód, heslo a GRID kartu. Potvrdila, že aj ona mala k dispozícii PIN kód a heslo, s odôvodnením, že sa musela dostať v súvislosti so svojou činnosťou do bankového účtu, avšak na finančné transakcie bola potrebná GRID karta, ktorú mal len V.. P.. Tiež uviedla, že ak išlo o realizáciu platby nad 1.000 eur denne, k realizácii bol potrebný SMS kód, ktorý prichádzal na telefónne číslo V.. P..
Na otázku prokurátora, prečo boli niektoré platby uvedené v obžalobe vždy v rovnakej výške, a to napríklad za mesiac október 2008, obžalovaná uviedla, že ide o jej mesačné platby, v skutočnosti však tieto platby predstavujú peniaze, ktoré jej SVB vracalo z toho, čo mu požičala. Ďalej dodala, že pôžičku jej SVB nemohlo vrátiť naraz, pretože by mu nezostalo na jednotlivé zálohové platby na vodu, elektrinu a plyn.
Na otázky prokurátora, aký mala vzťah k V.. P., obžalovaná uviedla, že ich vzťah bol veľmi dobrý, často spolu komunikovali, a to aj tesne pred jeho smrťou. Počas odpovedí na otázky o jej vzťahu k nemu sa obžalovaná rozplakala. V ďalšom uviedla, že ona GRID kartu nikdy vo vlastnej dispozícii nemala a ani nevie kto ju SVB po smrti V.. P. vydal, ona mala prístup na účte len do obratov.
Na otázky, aby vysvetlila, prečo dávala vlastné peniaze pre iný subjekt a prečo SVB nemalo na účte peniaze, obžalovaná uviedla, že SVB sa dostalo do finančných problémov, ona chcela vo svojej činnosti a spolupráci so SVB pokračovať, pričom išlo čisto o obchodný vzťah, preto keď SVB nemalo peniaze na vyplácanie preplatkov pre vlastníkov bytov, dohodla sa s V.. P. a požičala SVB peniaze, pričom sa odvolala na dohodu, ktorá je obsahom spisu. Nevedela vysvetliť prečo SVB nemalo dostatok finančných prostriedkov, viackrát dôrazne poprela, že by ich ona z ich účtu vyberala a použila pre vlastnú potrebu. V tejto súvislosti ešte dodala, že na začiatku sa preplatky fyzicky roznášali jednotlivým vlastníkom a až neskôr na jej naliehanie sa realizovali výplaty preplatkov na bankové účty vlastníkov. Potvrdila, že vie o všetkých platbách, ktoré od SVB prišli na jej bankový účet.
Na otázky obhajcu, obžalovaná uviedla, že účtovníctvo vykonávala pre viaceré účtovné jednotky. K samotnej fyzickej realizácii určitej platby uviedla, že konkrétna faktúra prišla na bytový dom k predsedovi V.. P., on s faktúrou prišiel za ňou do kancelárie a túto faktúru uhradili prostredníctvom GRID karty, ktorú mal on a keď išlo o vyššiu sumu, tak sa použil aj SMS kľúč, ktorý prišiel na telefónne číslo V.. P.. Dodala, že aj všetky sporné platby, ktoré sú predmetom obžaloby boli hradené na jej účet ňou popísaným spôsobom a so súhlasom V.. P. ako štatutára SVB. Podľa obžalovanej mala vo vlastnej dispozícii aj originály faktúr, ale aj ďalšie veci, ktoré mal mať u seba predseda SVB a poukázala na
to, že povinnosť archivácie mala v danom prípade účtovná jednotka, teda SVB, pretože ona to nemala zmluvne podchytené.
Na otázky, či predseda SVB V.. P. uzatváral nejaké kontrakty a akým spôsobom, obžalovaná uviedla, že napríklad zmluva o dielo na špárovanie bytového domu bola uzatvorená aj napriek tomu, že na vyplatenie ceny diela nemalo SVB finančné prostriedky, išlo o sumu cca 500.000,-Sk a v konečnom dôsledku časť tejto ceny vyplatila aj ona z vlastných zdrojov, a to okolo 50.000,-Sk.
Na otázku samosudcu, obžalovaná uviedla, že ona bytovému domu okrem 160.000,-Sk, o čom je v spise dohoda, požičala ešte ďalších 214.000,-Sk. Písomnú dohodu na 160.000,-Sk dala V.. P. podpísať vtedy, keď nadobudla pocit, že sa k požičaným peniazom už asi nikdy nedostane, čo odôvodnila tým, že v tom čase bol V.. P. denno - denne pod vplyvom alkoholu. Samotná dohoda na uvedenú sumu bola pôvodne ústna a suma bola určená na vyplácanie preplatkov vlastníkom bytov. Ďalších 214.000,-Sk požičala SVB z účtu jej detí, a to dňa 04.12.2009, pričom tieto peniaze vybral jej bývalý manžel a boli vložené na účet spoločnosti Energobyt v Tatrabanke, aby sa zrealizovala jedna zálohová platba SVB za teplo. O tejto dohode - zmluve o pôžičke neexistuje písomná zmluva s V.. P., išlo len o ústnu dohodu, o ktorej nikto iný okrem V.. P., obžalovanej a jej bývalého manžela nevedel.
Svedkyňa M. H. je v súčasnosti pokladníčka SVB, v kritickom čase bola členkou rady. Vypovedala o tom, že V.. P. členom rady nevedel nič povedať vo vzťahu k účtovníctvu, nikdy nevysvetlil prečo SVB nemá finančné prostriedky, čo podľa nej odôvodňoval tým, že nie je ekonóm a stále sa odvolával na obžalovanú. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k vyplácaniu odmien pre obžalovanú a k samotnému skutku sa vyjadrila tak, že v banke zistili, že tá istá suma bola viackrát poukázaná na ten istý účet. Raz zistili, že peniaze z ich účtu išli za teplo pre iný činžák. Podľa svedkyne mal V.. P. kanceláriu, kde sa však málokedy zdržiaval, nepamätala sa, či tam bol aj počítač, avšak dodala, že všetky listiny mal vo svojom byte.
Na otázky obhajcu a obžalovanej, svedkyňa uviedla, že finančná disciplína V.. P. nebola dobrá, mali s ním problémy, SVB nemalo peniaze na účte, bez vedomia rady dal vykonať špárovanie bytového domu, V.. P. rada zobrala aj bankomatovú kartu a neskôr zriadili aj druhý podpisový vzor pre dispozíciu s účtom. Okrem uvedeného urobili vo vzťahu k V.. P.K. aj ďalšie finančné obmedzenia, a to napríklad mu znížili telefónny limit, pretože V.. P. robil viacero vecí bez súhlasu rady. Svedkyňa mala vedomosť aj o tom, že SVB malo nedoplatok za teplo a plyn, a to okolo 1.000.000,-Sk.
Svedok J.. Q. H. k veci uviedol, že po vzniku SVB sa stal členom rady, pričom rada bola zložená z osôb, ktoré zastupovali jednotlivé vchody do bytového domu. Uviedol, že jeho názory boli v mnohom odlišné od názorov V.. P., ktorý napríklad vyšiel s požiadavkou o zakúpenie fotoaparátu pre činnosť SVB, s čím rada nesúhlasila, avšak V.. P. si ho aj napriek tomu kúpil. Vo vzťahu k účtovníctvu svedok uviedol, že ho viedla obžalovaná a v tejto súvislosti často komunikovala s predsedom SVB V.. P.. V.. P. podľa svedka rade stále tvrdil, že SVB musí šetriť a že všetko je v poriadku. Svedok sa tiež vyjadril k tomu, že ku koncu kritického obdobia rada zistila, že z ich účtu boli určité finančné čiastky vyplatené na ten istý účet duplicitne a že poverila aj ďalšiu osobu pre dispozíciu s účtom SVB.
Na otázky obhajcu a obžalovanej, svedok uviedol, že obžalovaná predkladala na zasadnutiach rady správy o hospodárskych výsledkoch SVB, on sa však necítil byť kompetentným na správu reagovať, nevedel sa bližšie vyjadriť k špárovaniu bytového domu, ani k oprave schodov.
Svedok V.. T. K. uviedol, že po smrti V.. P. sa stal predsedom SVB. Od obžalovanej prebral aj určitú agendu - nejaké doklady a faktúry, keďže však nie je ekonóm, agendu nevedel bližšie špecifikovať. Vo výpovedi uviedol, že za predsedovania V.. P. SVB nemalo na účte peniaze, k dôvodu sa však nevedel vyjadriť. V čase keď on preberal od obžalovanej určitú agendu (s odôvodnením, že nie je ekonóm, uviedol, že išlo o nejaké faktúry a doklady), na účte SVB bolo asi 2.000 eur až 3.000 eur a v tom čase ho kontaktovala aj spoločnosť Energobyt s tým, že SVB dlží na zálohových platbách za štyri alebo päť mesiacov cca do 50.000 eur. V tejto súvislosti ďalej dodal, že po dohode s touto spoločnosťou
prostredníctvom splátkového kalendára bol dlh SVB vyrovnaný. K činnosti V.. P. ako predsedu SVB uviedol, že nemá vedomosť o tom, ako nakladal V.. P. s účtom, vedel o tom, že v kancelárii nemal počítač a že s počítačom nevedel pracovať a že V.. P. chodil hradiť faktúry do kancelárie obžalovanej, kde prevody z účtu robil za jej prítomnosti. Aj on vypovedal o tom, že V.. P. nehovoril o nedostatku finančných prostriedkov na účte SVB.
Na otázky obhajcu, svedok uviedol, že nevie kto archivoval dokumenty SVB, v kancelárii V.. P. na to priestor nebol. Vo vzťahu k nakladaniu s finančnými prostriedkami SVB V.. P. vypovedal aj to, že rada SVB nedala súhlas k špárovaniu bytového domu, aj napriek tomu sa s prácami začalo, podľa jeho vedomostí na to SVB peniaze nemalo. Vedel, že cena diela za špárovanie sa uhrádzala postupne aj prostredníctvom obžalovanej. V súvislosti s hospodárením s financiami rada V.. P.K. znížila limit na telefón a tiež uviedol, že po smrti V.. P. vydala GRID kartu, kľúče od kancelárie a pečiatku jeho manželka pani P.Á..
Na otázky obžalovanej svedok potvrdil, že správy o hospodárení na rade prednášala obžalovaná, mal vedomosť aj o akciách v súvislosti s údržbou bytového domu, ktoré realizoval V.. P. „svojpomocne“, nevedel však ako tento za práce platil. Voči činnosti obžalovanej nemal žiadne výhrady. Svedok sa tiež vyjadril, že rada riešila napríklad problémy s prečerpaním limitu na telefón V.. P., veci okolo špárovania bytového domu a opravy schodov, ktoré sa realizovali aj napriek tomu, že neboli peniaze a tiež aj požívanie alkoholu V.. P..
Svedok V. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj on bol členom rady SVB a mal vedomosť o duplicitných platbách, ktoré boli hradené na určité číslo účtu. Tieto platby však bližšie špecifikovať nevedel. Podľa svedka mal k účtu prístup V.. P., ktorý mal k účtu aj GRID kartu, pričom podľa svedka úhrady V.. P. nevykonával sám, ale v súčinnosti s obžalovanou.
Na otázky obžalovanej, svedok uviedol, že V.. P. rada vyčítala, že mal len on sám podpisový vzor na prístup k účtu, čo sa však neskôr zmenilo tak, že k výberu boli potrebné dve osoby. V tejto súvislosti tiež dodal, že V.. P. vedel v roku 2008 realizovať výbery z účtu cez kartu aj sám. K špárovaniu a opravám bytového domu sa vyjadriť nevedel, k stavu financií všeobecnej uviedol, že SVB malo málo finančných prostriedkov. Vedel, že drobné opravy, ako napríklad kanalizácie a schodov riešil V.. P. cez nejakú firmu, avšak nevedel ako to bolo vyplatené. Podľa svedka rada vo vzťahu k V.. P. riešila viackrát rôzne problémy, a to napríklad nákup rôznych vecí, a to vŕtačky, fotoaparátu a podobne, čo nakúpil bez súhlasu rady. Dodal, že potom mu kúpnu cenu týchto vecí strhli z platu.
Svedkyňa M. C. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že v rade SVB pracuje od začiatku a že kým bol predsedom SVB V.. P., tak sa jej hospodárenie s peniazmi zdalo zvláštne, pretože SVB malo na účte málo peňazí a žiadne väčšie investície sa nevykonávali. V.. P. im finančnú situáciu nevysvetlil, stále hovoril, aby išli za pani N.. Bola prítomná pri tom, ako raz pri preverovaní účtu rada zistila, že pani N. išiel plat v určitom období aj štyrikrát za jeden mesiac. Na otázky ohľadom finančných transakcií uviedla, že V.. P. mohol vyberať prostredníctvom bankomatovej karty peniaze z bankomatu, k dispozícii mal aj GRID kartu, dodala však, že on nikdy nevedel realizovať platbu cez účet, ale že stále chodil v tejto súvislosti za pani N..
Na otázky obhajcu a obžalovanej uviedla, že rada vyčítala viackrát V.. P. nedodržiavanie finančnej disciplíny a ako príklad uviedla, že opravu schodov dal realizovať aj napriek tomu, že na to nebol dostatok financií, počula, že to malo stáť asi 36.000,-Sk. Aj z týchto dôvodov sa rada rozhodla a odobrala mu bankomatovú kartu, pretože sa zistilo, že touto kartou platil aj za svoje vlastné veci, ale na konkrétnosti sa už rozpamätať nevedela. K špárovaniu bytového domu sa nevedela vyjadriť, ani k tomu, ako bola cena za špárovanie vyplatená. Tiež uviedla, že veľakrát pri stretnutí s obžalovanou, tejto uviedla, že s V.. P. sa ťažko spolupracuje, lebo rade nič nepovedal a mala vedomosť aj o tom, že keď sa raz vyskytla havária vody, tak celú záležitosť riešila obžalovaná, pretože V.. P. bol nedostupný.
Svedok Č. H. bol v kritickom čase tiež člen rady. O hospodárenie sa nestaral, avšak mal vedomosť o tom, že SVB malo málo finančných prostriedkov, preto sa vykonávali len najnevyhnutnejšie opravy. Bol pri tom, keď rada zistila, že niektoré platby pre obžalovanú boli duplicitne vyplatené, podľa svedka V.. P. na túto skutočnosť nijako nereagoval a rade to nevysvetlil. Vedel, že V.. P. míňal finančné prostriedky aj bez toho, aby ich vedel riadne zdokladovať a ako príklad uviedol čistenie kanalizácie.
Na otázky obhajcu a obžalovanej uviedol, že V.. P. uzatvoril zmluvu o špárovaní bez súhlasu rady, bližšie sa však k tomu vyjadriť nevedel, podľa svedka obžalovaná chodila na zasadnutie rady ako aj zhromaždenia, kde predkladala správy o hospodárení.
Svedok Q. L. bol tiež členom rady. K hospodáreniu V.. P. sa vyjadril tak, že tento napríklad nemal bločky o nákupoch rôznych vecí, väčšie investície, okrem opravy strechy a schodov, sa v bytovom dome nerealizovali z dôvodu nedostatku peňazí na účte. Aj podľa tohto svedka V.. P. niektoré veci realizoval bez vedomia rady, s čím rada nebola spokojná. Ako príklad uviedol, že bez súhlasu rady dal opraviť napríklad schody, za čo malo byť zaplatené cca 36.000,-Sk až 40.000,-Sk, k špárovaniu vedel uviesť len toľko, že toto sa vykonalo tiež bez súhlasu rady, nevedel však za akú cenu. Aj on mal vedomosť o duplicitnom vyplácaní niektorých platieb pre obžalovanú.
Na otázku obžalovanej uviedol, že je pravdou, že v určitom období mala rada v záujme odvolať z funkcie V.. P., hovorilo sa o tom aj na zhromaždení vlastníkov bytov, avšak odvolanie sa nezrealizovalo. V tejto súvislosti na ďalšiu otázku zároveň dodal, že o odvolaní obžalovanej z funkcie správcu SVB sa začalo hovoriť až po smrti V.. P..
Svedok J.. V. E. vykonával špárovanie predmetného bytového domu, a to následne po tom, ako vyhral výberové konanie a bola podpísaná predmetná zmluva o dielo. Cena diela bola dohodnutá na cca 500.000,-Sk, pričom podľa zmluvy mala byť vyplatená v hotovosti a naraz. V skutočnosti však cena diela bola uhradená v splátkach podľa dohodnutého splátkového kalendára s tým, že jedna splátka mu bola poukázaná z iného účtu, ako predošlé. V čase platby svedok nevedel komu účet patrí a až neskôr v súvislosti s predmetným trestným stíhaním sa dozvedel, že jedna splátka bola hradená z účtu pani N., pričom išlo o sumu cca 1.600 eur. V súčasnosti mu SVB za vykonané dielo nič nedlhuje, cena diela bola v splátkach uhradená ešte v tom istom roku, ako bolo dielo vykonané.
Svedkyňa K. X. uviedla, že členkou rady bola v roku 2009 a podľa nej mala rada za obdobie predsedovania V.. P. málo informácií o hospodárení, svedkyňa sa doslovne vyjadrila tak, že sa zle spolupracovalo s V.. P., pretože on radu vôbec nebral do úvahy, nič sa od neho nedozvedeli, bolo obdobie keď len jediný mal prístup k účtu, ďalej neviedol napríklad ani inventarizačný zošit, určité veci nakupoval sám bez súhlasu, resp. vedomia rady a podľa svedkyne sa vyhýbal aj odpovediam na finančné otázky. V.. P. to podľa svedkyňa odôvodňoval tým, že účtovníctvo má na starosti obžalovaná. Vo vzťahu k otázkach ohľadom financií ďalej uviedla, že V.. P. mal prístupový kód, ako aj podpisový vzor k účtu, pričom podľa nej nikto z rady nevedel aký je stav účtu a aký bol pohyb financií. Vyjadrila sa tiež, že rada neskôr zistila duplicitné platby pre obžalovanú, ako aj prevod určitej finančnej sumy cca 1.600 eur pre inú bytovku. K týmto skutočnostiam sa V.. P.Í. nevyjadril a rada to riešila tak, že jej zástupcovia boli za obžalovanou, ktorá im povedala, že duplicitné platby predstavujú vlastne vrátenie pôžičky pre SVB, ktorú obžalovaná poskytla na výplatu preplatkov.
Vo vzťahu dlhu SVB voči Energobytu, svedkyňa uviedla, že niekedy v roku 2009 ju kontaktoval riaditeľ tejto spoločnosti, pretože neboli uhradené asi tri zálohové platby v celkovej výške cca 1.000.000,-Sk a celá vec sa vyriešila prostredníctvom splátkového kalendára tak, že okrem riadnych záloh sa uhradil aj nedoplatok.
Na otázky obhajcu a obžalovanej uviedla, že k špárovaniu sa vyjadriť nevie, lebo v tom čase nebola členkou rady, vedela len, že na rade sa prejednávalo to, že zmluvu v tejto súvislosti uzatvoril V.. P. bez súhlasu rady. Nemala vedomosť o tom, že by si V.. P. požičiaval peniaze na chod bytového domu,
nevedela kde je účtovná dokumentácia. K otázke realizácii určitej platby cez účet sa vyjadrila tak, že V.. P. im povedal, že všetky úhrady vykonáva spoločne s pani N., pričom sa to realizovalo u nej v kancelárii, kde bol on prítomný a diktoval jej potrebné informácie k prevodu financií.
Svedkyňa Z. E. bola v období rokov 2007 až 2009 členkou rady, k veci samej však nič podstatné uviesť nevedela.
Na návrh obžalovanej bol na hlavnom pojednávaní ako svedok vypočutý aj jej bývalý manžel R. N.. Tento svedok vypovedal o tom, že pána P. osobne nepoznal, vedel o ňom len to, že bol učiteľom a že so SVB nikdy neprišiel do žiadneho vzťahu. Raz ho však poprosila bývalá manželka, či by jej nevedel požičať peniaze, a to pre nejakú bytovku, ktorá má finančné problémy a ona chcela pomôcť. Svedok so žiadosťou o pôžičku súhlasil, spoločne s bývalou manželkou prišli do Tatrabanky, kde peniaze vybral z účtu detí, pričom vlastníkom účtu bol on a spoludisponentom účtu jeho matka J. N.. Keď peniaze vybral, tak podľa svedka ich hneď obratom bývalá manželka vložila na iný účet. Celá vec sa realizovala dňa 04.12.2009 a išlo o sumu cca 10.000 eur. Podľa dohody mu mala bývalá manželka vrátiť tieto požičané peniaze do konca roka, do dnešného dňa mu však peniaze vrátené neboli. V tejto súvislosti svedok uviedol, že okolo Vianoc ho telefonicky kontaktovala manželka, že pán P. sa zastrelil.
Počas výsluchu tohto svedka obhajca obžalovanej doložil do spisu doklady o finančnej transakcii, o ktorej svedok vypovedal a tieto sú zažurnalizované ako čl. 358 až 360.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa Ing. Henrieta Molnárová, ktorá v predmetnej trestnej veci podala znalecký posudok č. 5/2011. Pri výsluchu uviedla, že v celom rozsahu trvá na záveroch svojho znaleckého posudku a na doplnenie uviedla nasledovné skutočnosti.
Podľa znalkyne bolo vypracovanie znaleckého posudku a zodpovedanie otázok vyšetrovateľa sťažené najmä tým, že jej nebolo predložené veľké množstvo dokladov z účtovníctva SVB, ako ani z účtovníctva obžalovanej. Niekoľkokrát žiadala vyšetrovateľa o ich doplnenie, čo sa však nestalo. Znalkyňa uviedla, že účtovníctvo nebolo vedené v súlade so zákonom o účtovníctve a že predložené doklady nespĺňali viaceré náležitosti. Podľa znalkyne obžalovaná na základe mandátnej zmluvy prevzala na seba povinnosť viesť účtovníctvo len veľmi všeobecne, v zmluve nie je nič špecifikované, napríklad čo by mala v súvislosti s účtovaním dodržať, kto jej to bude schvaľovať, kto bude účtovné doklady archivovať, kto bude vykonávať inventarizáciu. V zmluve je len všeobecne uvedené, že bude viesť účtovné knihy a že podá daňové priznanie. Vyššie uvedené skutočnosti znalkyňa uviedla ako odpoveď na otázku prokurátora, že kto mal v danom prípade povinnosť viesť účtovníctvo.
Na ďalšie otázky obhajcu znalkyňa uviedla, že keď niekto poskytne peňažnú pôžičku ako fyzická osoba mimo svojho podnikania, nie je povinný túto pôžičku zahrnúť do svojho účtovníctva. V tejto súvislosti na predchádzajúcu otázku prokurátora uviedla, že dohoda o finančnej výpomoci, ktorú predložila obžalovaná a ktorá je zažurnalizovaná na čl. 51 znaleckého posudku, nie je evidovaná v účtovníctve obžalovanej.
Okrem výsluchu obžalovanej, uvedených svedkov a znalkyne bol so súhlasom prokurátora a obžalovanej podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítaný aj znalecký posudok č. 5/2011 Ing. Henriety Molnárovej - znalkyne z odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroly z čl. 89 až 159.
Z tohto znaleckého posudku bolo zistené, že za obdobie od 01.10.2007 do 31.12.2007, tak isto za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 bola doložená len kniha faktúr - pohľadávok voči SVB bez odberateľských faktúr a z tejto knihy je možné iba konštatovať, že výška mesačnej odmeny bola fakturovaná v zmysle článku VII, odsek 1 mandátnej zmluvy a jej dodatkov, pričom od 01.10.2007 do 31.12.2007 bola podľa knihy vyfakturovaná odmena v celkovej výške 45.360,-Sk (3 x 15.120,-Sk) a za rok 2008 bola vyfakturovaná odmena v celkovej výške 210.000,-Sk (12 x 16.240,-Sk + 1 x 15.120,-
Sk). Znalkyňa uviedla, že v tomto roku bola odmena vyfakturovaná 13-krát. Vzhľadom k tomu, že neboli doložené faktúry, znalkyňa uviedla, že nie je možné overiť, či odmena za správu bola takto vyfakturovaná. Za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 bola doložená kniha faktúr - pohľadávok voči SVB a tiež došlé faktúry od A. N. - N.. Na základe týchto údajov znalkyňa konštatovala, že výška mesačnej odmeny bola fakturovaná podľa mandátnej zmluvy v celkovej výške 6.528,19 eur (12 x 539,07 eur + 46,20 eur - poštovné + 13,86 eur - opravné vyúčtovanie). Podľa znalkyne vo všetkých prípadoch nebol dodržaný článok VII, odsek 2 mandátnej zmluvy a jedná sa o dátum vystavenia faktúry a jej splatnosť.
Na otázku, akým spôsobom prebiehali platby za faktúry, znalkyňa uviedla, že SVB uhrádzalo všetky odmeny za správu zo svojho bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, číslo účtu XXXXXXXXXX na účet A. N. vedený v Slovenskej sporiteľni, číslo účtu XXXXXXXXXX. V roku 2007 bolo uskutočnených 14 úhrad pre A. N. v celkovej výške 211.710,-Sk (14 x 15.120,-Sk), keďže však neboli doložené odberateľské faktúry, znalkyňa sa nevedela vyjadriť, či uvedené úhrady súhlasia s fakturovanými službami a či boli uhrádzané faktúry z roku 2007, prípadne aj iných rokov. Podľa knihy pohľadávok A. N., táto v roku 2008 vykázala pohľadávku voči SVB vo výške 210.000,-Sk, z ktorých bolo uhradených 193.760,-Sk. Podľa bankových úhrad boli SVB uhradené A. N. úhrady v celkovej výške 372.400,-Sk. Znalkyňa ďalej uviedla, že v roku 2008 bola z bankového účtu SVB pre A. N. zaplatená suma 178.640,-Sk, ktoré A. N. neeviduje vo svojich pohľadávkach. Tieto sumy má zaúčtované ako príjem na bankový účet. Ako ich má ďalej špecifikované sa nedá zistiť, lebo peňažný denník nespĺňa zákonné náležitosti. Uvedené sumy má zaúčtované nasledovne: dátum úhrady 17.09.2008, suma 16.240,-Sk, účel - vrátená finančná výpomoc, dňa 02.10.2008, suma 32.480,-Sk, účel - vrátená finančná výpomoc, dňa 10.10.2008, suma 16.240,-Sk, účel - vrátená finančná výpomoc, dňa 27.10.2008, suma 16.240,-Sk, účel - vrátená finančná výpomoc, dňa 04.11.2008, suma 32.480,-Sk, účel - vrátená finančná výpomoc, dňa 27.11.2008, suma 32.480,-Sk, účel - vrátená finančná výpomoc, dňa 15.12.2008, suma 16.240,-Sk, účel - preplatok, dňa 23.12.2008, suma 16.240,-Sk, účel - vrátená finančná výpomoc. V tejto súvislosti znalkyňa ďalej uvádza, že A. N. predložila dohodu o finančnej výpomoci medzi N. a SVB v zastúpení V.. P. zo dňa 17.09.2008, podľa ktorej A. N. poskytne SVB finančnú výpomoc vo výške 160.155,- Sk a SVB bude uvedenú čiastku splácať v pravidelných splátkach. Uvedená suma je poskytnutá na vyplatenie preplatkov z vyúčtovania služieb za rok 2007 a k znaleckému skúmaniu doložila aj výdavkové pokladničné doklady, na základe ktorých bola poskytnutá finančná výpomoc (k tomu viď bližšie čl. 105 a 106 spisu). K týmto pokladničným dokladom znalkyňa uvádza, že ani jeden z nich sa nenachádza v predloženej pokladničnej knihe A. N. za rok 2008, ani v predloženom peňažnom denníku za rok 2008. K roku 2009 znalkyňa uviedla, že A. N. vykázala pohľadávku voči SVB vo výške 6.528,90 eur, z ktorých bolo uhradené 6.468,84 eur. Podľa bankových úhrad boli SVB uhradené A. N. úhrady celkom vo výške 9.145,16 eur. Z bankových výpisov bola v roku 2009 z účtu SVB pre A. N. uhradená suma vo výške 2.679,32 eur, ktoré A. N. neeviduje vo svojich pohľadávkach. Do pokladne SVB bolo dňa 17.03.2009 pod č. 710028 zaúčtované vrátenie sumy vo výške 1.617,20 eur ako mylná úhrada. V pokladni, ani v peňažnom denníku A. N. sa uvedená úhrada nenachádza. Ďalej dňa 02.11.2009 má SVB zaúčtované príjmovým pokladničným dokladom č. 710023 vrátenie úhrady zo dňa 22.07.2009 v sume 520,02 eur a A. N. má uvedenú sumu zaúčtovanú pod výdavkovým pokladničným dokladom č. 720198 dňa 02.11.2009 ako vrátenie platby.
Znalkyňa ďalej nevedela odpovedať na otázku, či zostali nejaké záväzky SVB voči A. N. a či faktúry za správu SVB má A. N. vykázané v pohľadávkach, pretože k znaleckému skúmaniu neboli predložené knihy záväzkov SVB. Okrem toho všetky predložené knihy pohľadávok a záväzkov sú vyčíslené vždy len za sledovaný rok, bez počiatočných stavov a preto z nich nie je možné zistiť, ktoré pohľadávky a záväzky ostali neuhradené z predchádzajúcich rokov a tiež preto, že neboli predložené odberateľské faktúry A. N., ale len evidencie pohľadávok za obdobia od 01.10.2007 do 31.12.2007, od 01.01.2008 do 31.12.2008 a od 01.01.2009 do 31.12.2009.
Z vyššie uvedených dôvodov znalkyňa nevedela porovnať vzájomný stav záväzkov a pohľadávok u subjektov SVB a A. N.K..
Podľa § 269 Tr. poriadku boli ako listinné dôkazy prečítané úmrtný list V.. F. P., mandátna zmluva, pracovná zmluvy, návrh stanov a stanovy SVB, výpisy z účtov a bankové informácie, zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správa o povesti, odpis z Ústrednej evidencie priestupkov a odpis z registra trestov na obžalovanú, pričom obžalovaná nemala k žiadnemu z prečítaných dôkazov žiadne námietky, ani pripomienky.
Po zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
V podanej obžalobe kladie prokurátor obžalovanej za vinu, že ako jediný disponent účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. na subjekt A. N. - N., IČO: XX XXX XXX obdržala bezhotovostné vklady z účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. na subjekt SVB TeVa 112 Rimavská Sobota, IČO: 42 001 960 nasledovne: dňa 15.10.2007 sumu 15.120,-Sk (501,89 eur), dňa 29.10.2007 sumu 15.120,-Sk (501,89 eur), dňa 17.09.2008 sumu 16.240,- Sk (539,07 eur), dňa 02.10.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur), dňa 07.10.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur), dňa 10.10.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur), dňa 27.10.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur), dňa 04.11.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur), dňa 18.11.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur), dňa 27.11.2008 sumu 32.480,-Sk (1.078,14 eur), dňa 12.12.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur), dňa 23.12.2008 sumu 16.240,-Sk (539,07 eur), dňa 17.03.2009 sumu 1.617,20 eur, dňa 27.04.2009 sumu 539,07 eur, dňa 22.07.2009 sumu 520,05 eur, celkovo tak sumu vo výške 9.609,87 eur, o ktorých platbách bola mesačne upovedomovaná výpismi z predmetného účtu a taktiež SMS správou po zrealizovaných obratoch a zároveň porušila mandátnu zmluvu zo dňa 31.01.2006, uzavretú s uvedeným spoločenstvom, v zmysle ktorej bola A. N.Á. povinná evidovať príjmy a výdavky spojené s predmetom obstarania, ako i povinná komplexne viesť účtovníctvo, čo jej bolo uložené v článku IV bod 2 písm. a/, písm. b/ a bod 3 písm. a/ a podľa § 35 Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ktorú povinnosť si riadne neplnila a nezdokladovala opodstatnenosť sporných platieb, čím tak pre Spoločenstvo vlastníkov bytov TeVa 112 so sídlom Rimavská Sobota, T.Vansovej 1 - 7, IČO: 42 001 960 spôsobila škodu vo výške nie menej ako 9.609,87 eur.
Uvedeným konaním mala podľa obžaloby obžalovaná spáchať prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
Podľa § 236 ods. 1 Tr. zákona sa prečinu zatajenia veci dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby, za čo sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 236 ods. 2 Tr. zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku sa podľa § 237 ods. 1 Tr. zákona dopustí ten, kto inému spôsobí majú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym prepisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, za čo sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 237 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
V oboch prípadoch sa zo subjektívnej stránky vyžaduje úmysel, pričom pri prečine zatajenia veci je toto zavinenie dané aj vtedy, ak páchateľ pojme úmysel prisvojiť si vec až v neskoršom čase po tom, čo sa vec dostala do jeho moci. Pri prečine porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku musí úmysel zahŕňať aj porušenie konkrétnej povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.
Prokurátor v obžalobe vo vzťahu k prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona len tvrdí, že obžalovaná obdržala na svoj účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. z účtu SVB tiež vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. v obžalobe špecifikované sumy v celkovej výške 9.609,87 eur, o ktorých platbách bola mesačne upovedomovaná výpismi z účtu a SMS správou po zrealizovaných obratoch, pričom podľa obžaloby sa tieto sumy dostali do jej moci inak bez privolenia oprávnenej osoby, čím spôsobila väčšiu škodu.
Vo vzťahu k prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžaloba zase tvrdí, že obžalovaná porušila mandátnu zmluvu zo dňa 31.01.2006, uzavretú s uvedeným SVB, v zmysle ktorej bola povinná evidovať príjmy a výdavky spojené s predmetom obstarania, ako aj povinná komplexne viesť účtovníctvo, čo jej bolo uložené v článku IV, bod 2, písm. a/, písm. b/ a bod 3 písm. a/ a podľa § 35 Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ktorú povinnosť si riadne neplnila a nezdokladovala opodstatnenosť sporných platieb, čím pre poškodené SVB spôsobila škodu vo výške nie menej ako 9.609,87 eur, teda podľa obžaloby porušila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy spravovať cudzí majetok.
Vykonaným dokazovaním však tieto tvrdenia obžaloby preukázané neboli.
Vo vzťahu k žalovanému prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona obžalovaná od počiatku trestného stíhania svoju vinu pre tento skutok odmietala a na hlavnom pojednávaní dôrazne poprela, že by z účtu SVB poukazovala na svoj účet finančné prostriedky, resp., že by ich z tohto účtu vyberala a minula pre vlastnú potrebu. Vo vzťahu k vyčítaniu duplicitných platieb na jej účet v niektorých mesiacoch rokov 2007 až 2009 uviedla, že o všetkých platbách má vedomosť, obdržala ich a tvrdila o nich, že nimi SVB splácalo pôžičku, ktorú mu poskytla na vyplácanie preplatkov pre vlastníkov bytov. Zároveň o týchto platbách tvrdila, že o všetkých mal vedomosť t.č. nebohý predseda SVB V.. F. P., pričom prevod týchto platieb z účtu SVB na jej účet bol realizovaný s jeho vedomím a v súčinnosti s ním. Všeobecne tiež v súvislosti s finančnými transakciami uviedla, že ona mala prístup len do obratov na účte SVB a pre túto potrebu vedela heslo a PIN kód. K samotnému prevodu platby však bola potrebná aj GRID karta a pokiaľ išlo o vyššiu sumu aj SMS kľúč, pričom GRID kartu mal len V.. P. a SMS kľúč chodil na jeho telefónne číslo.
Vyššie uvedené skutočnosti tvrdené obžalovanou považoval súd za pravdivé, pretože boli na hlavnom pojednávaní preukázané viacerými nepriamymi dôkazmi, a to najmä výsluchmi svedkov, okrem svedka J.. E. a svedkyne E. a ďalej boli preukázané aj dohodou o finančnej výpomoci zo dňa 17.09.2008 (zažurnalizovaná na čl. 139 spisu) a potvrdzuje ich aj znalecký posudok Ing. Henriety Molnárovej č. 5/2011.
Vypočutí svedkovia zhodne potvrdili, že V.. P., predseda SVB nevedel pracovať s počítačom a že prostredníctvom neho nevedel realizovať ani finančné platby a od neho mali vedomosť, že finančné transakcie chodil realizovať do kancelárie obžalovanej.
Tvrdenie obžaloby o tom, že duplicitné platby sa dostali do moci obžalovanej bez privolenia oprávnenej osoby, v trestnom konaní nebolo potvrdené žiadnym dôkazom a v tomto smere obžaloba počas celého trestného konania neprodukovala žiaden dôkaz. Naproti tomu obžalovaná nepriamymi dôkazmi v konaní preukázala, že tieto platby predstavujú vlastne vrátenie finančnej pôžičky pre SVB, ktorú spoločenstvu poskytla na vyplatenie preplatkov vlastníkov bytov za rok 2007. O tejto skutočnosti existuje už vyššie spomínaná dohoda o finančnej výpomoci zo dňa 17.09.2008, kde predseda SVB V.. F.Š. P. svojim podpisom potvrdil, že pre účely vyplácania týchto preplatkov poskytla obžalovaná čiastku vo výške 160.155,-Sk, ktorá jej bude vrátená v pravidelných splátkach na jej účet do konca kalendárneho roku 2008. O tejto pôžičke ako nepriamy dôkaz existuje aj záznam v peňažnom denníku obžalovanej, čo konštatuje znalkyňa v znaleckom posudku, kde uvádza, že jednotlivé platby (tak ako sú špecifikované v obžalobe) má obžalovaná v denníku vyznačené ako vrátenie finančnej výpomoci. O tom, že účelom uvedenej pôžičky bolo vrátenie preplatkov vlastníkom bytov, ďalej svedčí aj záver znaleckého posudku, kde znalkyňa na strane č. 17 znaleckého posudku konštatuje, že obžalovaná k znaleckému skúmaniu
doložila aj výdavkové pokladničné doklady, bližšie špecifikované v znaleckom posudku na uvedenej strane, na ktorých sú uvedené čísla pokladničného dokladu, dátum úhrady, suma, meno vlastníka a údaj, že ide o preplatok za rok 2007. Všetky tieto pokladničné doklady sú v úhrnnej sume spolu aj s položkou stravné lístky vo výške 160.155,-Sk, čo korešponduje so sumou, ktorá je uvedená aj v už spomínanej dohode o finančnej výpomoci zo dňa 17.09.2008.
V súvislosti s dátumom uzavretia dohody o finančnej výpomoci obžalovaná uviedla, že medzi ňou a V.. P. bola pôvodne ústna dohoda, avšak v určitom období bol V.. P. denno-denne pod vplyvom alkoholu a tak sa pôvodne ich ústna dohoda premietla do písomnej formy až dňa 17.09.2008, pretože sa v tom čase začala obávať o vrátenie požičaných peňazí a vtedy ju V.. P. aj podpísal. Toto jej tvrdenie o požívaní alkoholu V.. P. bolo nepriamo preukázané aj výsluchom svedka K., ktorý uviedol, že raz na rade riešili aj problém ohľadom požívania alkoholu V.. P..
Tvrdeniam obžalovanej o poskytnutej pôžičke pre SVB na vyplatenie preplatkov uveril súd aj z toho dôvodu, že na hlavnom pojednávaní sa preukázali okrem uvedeného aj ďalšie dve poskytnutia vlastných peňazí obžalovanou pre SVB. V prvom prípade išlo o zaplatenie jednej splátky ceny diela za špárovanie bytového domu. Tu svedok J.. E. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že jedna splátka z ceny diela, a to špárovania bytového domu pre SVB mu bola uhradená z iného účtu ako ostatné. Až neskôr, a to počas predmetného trestného stíhania sa o tejto splátke dozvedel, že bola uhradená z účtu obžalovanej, pričom išlo o sumu 1.691,72 eur. V druhom prípade išlo o pôžičku pre SVB v čase ku koncu roka 2009, kedy malo SVB dlh voči spoločnosti Energobyt na zálohových platbách. Hrozilo, že bytový dom bude odstavený od dodávky teplej úžitkovej vody. Existenciu tohto dlhu a uvedenej hrozby potvrdili na hlavnom pojednávaní všetci vypočutí svedkovia - členovia rady. Títo tiež zhodne tvrdili, že dlh SVB vyrovnal cez splátkový kalendár. V tejto súvislosti však obžalovaná na hlavnom pojednávaní preukázala, že jednu časť zo zaplatenej sumy pre Energobyt, a to vo výške 10.058 eur vložila na účet tejto spoločnosti, a to spôsobom, ktorý pri svojom výsluchu popísal vypočutý svedok R. N., bývalý manžel obžalovanej. Súd o výpovedi svedka N., ako aj o tvrdení obžalovanej vo vzťahu k platbe pre spoločnosť Energobyt nemal žiadnu pochybnosť, pretože obžalovaná na hlavnom pojednávaní do spisu doložila bankové doklady, ktoré boli v súlade s týmito tvrdeniami. Predložila jednak výpis z účtu, podľa ktorého R. N. zo svojho účtu dňa 04.12.2009 v Tatrabanke vybral sumu 10.058 eur, ktorá bola obratom vložená na účet Energobytu toho istého dňa a v sume tiež 10.058 eur, čo potvrdzuje predložený doklad - vklad v hotovosti (čl. 358 až 359).
Podľa názoru súdu preto obžalovaná preukázala, aj keď nepriamo, že všetky uvedené platby boli poukázané na jej účet nie bez privolenia oprávnenej osoby, ale naopak s jej vedomím a súhlasom, ktorý dal V.. F. P. ako predseda SVB.
Súd uveril tvrdeniu obžalovanej, že ona bez vedomia V.. P. nič na svoj účet z účtu SVB nepoukazovala aj z toho dôvodu, pretože je všeobecne známe, že v kritickom čase k prevodom cez Internet Banking v Slovenskej sporiteľni, a.s. bola potrebná GRID karta. Túto GRID kartu mal podľa výsluchu svedkov k dispozícii len V.. P. a svedok K., nový predseda SVB po smrti V.. P.Í. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že GRID kartu mu po smrti V.. P. vydala spolu s kľúčmi od kancelárie a pečiatkou vdova pani P..
Pre úplnosť sa v súvislosti s V.. F. P. uvádza, že on jediný by vedel uviesť na akom základe SVB peniaze poukazovalo na účet obžalovanej, vykonať však jeho výsluch ako priamy dôkaz nie je možné, pretože V.. F. P. dňa 21.12.2009 zomrel (úmrtný list č. 325).
Vo vzťahu k žalovanému prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona je potrebné zdôrazniť najmä to, že obžalovaná neporušila svojím konaním povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy spravovať cudzí majetok, teda mandátnu zmluvu zo dňa 31.01.2006 ako to tvrdí prokurátor v obžalobe. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by porušila povinnosti, ktoré na seba uzavretím tejto mandátnej zmluvy prevzala, a to najmä článku IV, bod 2 písm. a/, písm. b/ a bod 3 písm. a/, a naviac sa nepreukázalo, že by porušila povinnosti podľa § 35 Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. K takémuto záveru dospel súd najmä zo znaleckého dokazovania a výsluchu znalkyne.
Znalkyňa v tejto súvislosti uviedla, že obžalovaná na základe mandátnej zmluvy prevzala na seba povinnosť viesť účtovníctvo len veľmi všeobecne a v zmluve nie je špecifikované čo konkrétne v súvislosti s účtovaním má dodržať, kto jej bude účtovanie schvaľovať, kto bude účtovné doklady archivovať, kto napríklad bude vykonávať inventarizáciu a podobne. V zmluve je len všeobecne uvedené, že bude viesť účtovné knihy, pod čo spadá evidencia príjmov a výdavkov spojených s predmetom obstarania, ďalej všeobecne je uvedené, že pôjde o výkazníctvo, štatistiku, finančnú a odvodovú činnosť a že podá daňové priznanie.
Na otázku obhajcu, kto bol v danom prípade účtovnou jednotkou, znalkyňa uviedla, že SVB uzatvorilo už uvedenú mandátnu zmluvu s obžalovanou, podľa ktorej mala ona viesť účtovníctvo. Dodala však, že podľa zákona o účtovníctve, za účtovníctvo zodpovedá účtovná jednotka sama a pokiaľ aj táto účtovná jednotka dá niekomu robiť účtovníctvo, stále zodpovednosť za účtovníctvo zostáva na účtovnej jednotke.
Z výsluchu znalkyne teda vyplýva, že obžalovaná svoje povinnosti tak ako jej to kladie za vinu prokurátor neporušila, lebo zo znaleckého dokazovania vyplýva, že účtovnú evidenciu obžalovaná viedla, aj keď nie v súlade so zákonom, pričom znalkyňa v znaleckom posudku popísala nedostatky a tiež nebol produkovaný žiaden dôkaz, že by za SVB nepodávala daňové priznania.
Pokiaľ obžalovanej prokurátor kladie za vinu, že porušila aj § 35 Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, súd uvádza, že podľa uvedeného ustanovenia, a to odseku 1/ je účtovná jednotka povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu a je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením. Ďalej je účtovná jednotka povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku 3/, pričom na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve. V odseku 3/ a 4/ uvedeného ustanovenia je stanovený spôsob uchovávania rôznych účtovných záznamov a odsek 5/ hovorí, že účtovná jednotka je povinná pred svojim zánikom alebo pred skončením podnikania, alebo inej zárobkovej činnosti zabezpečiť uchovanie účtovných záznamov.
V súvislosti s vyššie uvedeným je však tiež potrebné zdôrazniť, že za účtovnú jednotku sa v predmetnej trestnej veci považuje SVB a nie obžalovaná. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní a je zrejmá aj z nasledovného znenia ustanovenia § 1 Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve:
Ods. 1/ Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
1. právnických osôb, 1) ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
2. zahraničných osôb, 2) ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, 3)
3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu 4) s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu, 4a)
b) rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky,
c) register účtovných závierok (ďalej len "register").
Ods. 2/ osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku.
Záverom súd uvádza, že ani pri jednom zo žalovaných prečinov obžaloba nepreukázala, že konaním obžalovanej, ktoré je špecifikované v skutkovej vete obžaloby, bola pre SVB spôsobená akákoľvek škoda.
Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 124 ods. 2 Tr. zákona škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Škoda a jej výška ako pojmový znak skutkovej podstaty žalovaných prečinov zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona musí byť nesporne preukázaná, pretože ak nie je preukázaná aspoň škoda prevyšujúca stupeň škody malej (v zmysle § 125 Tr. zákona 266 eur), nejde o spáchanie prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zákona a ani prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Tr. zákona. Pre naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty oboch prečinov, a to podľa ich odsekov 2/ je potrebné páchateľovi preukázať spôsobenie väčšej škody, čo je najmenej desaťnásobok škody malej.
Žiadne dôkazy vo vzťahu k prípadnej škode teda obžalobou produkované neboli a samotná znalkyňa na otázku obhajcu, či v súvislosti so znaleckým dokazovaním zistila, že by obžalovaná svojím konaním spôsobila pre SVB nejakú škodu, uviedla, že záver o tom, či škoda bola spôsobená sa konštatovať nedá, pretože jej neboli predložené všetky účtovné doklady tak zo strany SVB, ako ani zo strany obžalovanej. Pre objektívne zistenie a vyslovenie záveru, či určitým konaním obžalovanej bola spôsobená škoda pre SVB by znalkyňa potrebovala komplexné účtovníctvo oboch subjektov od uzavretia mandátnej zmluvy. Tieto doklady, tak ako to vyplýva z výpovede znalkyne, však k dispozícii nemala a vyšetrovateľovi sa ich na výzvy znalkyne ani nepodarilo zabezpečiť.
Z uvedených dôvodov súd ustálil, že v konaní nebola preukázaná škoda ako jeden zo základných pojmových znakov oboch žalovaných prečinov.
Na základe vyššie uvedených záverov mal súd za to, že žalovaný skutok nie je trestným činom a preto obžalovanú spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku v celom rozsahu oslobodil.
Keďže obžalovaná bola spod obžaloby oslobodená, súd podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú stranu Spoločenstvo vlastníkov bytov TeVa 112, so sídlom T.Vansovej 1-7, Rimavská Sobota, IČO: 42 001 960, s celým nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
- mala si prisvojiť cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jej moci inak bez povolenia oprávnenej osoby a mala tak spôsobiť väčšiu škodu,
- inému mala spôsobiť väčšiu škodu tým, že porušila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy spravovať cudzí majetok,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.