Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-133-2013.pdf
PDF · 78.78 KB
Case nature
Subarea
25Co/133/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: I.. L. L., bytom A. XXX, zast. JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom Zvolen, Sládkovičova 2, proti odporcovi: GARANCIA AUTO s.r.o., so sídlom Pribeta, Rúbaňská 15/1291, IČO: 43 952 593, zast. Mgr. Danielou Oravczovou, advokátkou so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 14. 09. 2012 č. k. 7C/41/2011-55, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 525,24 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia JUDr. Emilovi Vaňkovi, advokátovi so sídlom Zvolen, Sládkovičova 2.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 2010 do zaplatenia do 15 dní. O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 445,30 eura do 15 dní. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 48 ods. 1, 2, § 49a, § 50a ods. 1, 2, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 4, 5, § 774 a § 777 Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca ako budúci predávajúci potvrdil, že dňa 29. 09. 2010 prevzal od navrhovateľa ako budúceho kupujúceho 1.000 eur ako rezervačný poplatok na kúpu motorového vozidla značky Ford S-max. Odporca voči navrhovateľovi vystupoval ako predávajúci, t.j. vlastník motorového vozidla. Argumentáciu odporcu, že jeho spoločnosť prevádzkuje autobazár a sprostredkuje predaj ojazdených motorových vozidiel, označil za nedôvodnú, keďže navrhovateľovi muselo byť jasné, že ide o sprostredkovanie predaja motorového vozidla, ktoré bolo uvedené v potvrdení o uhradení rezervačného fondu. Ak by navrhovateľovi ponúkol sprostredkovanie kúpy motorového vozidla, mal s ním uzavrieť zmluvu, resp. by mal použiť iné tlačivo na vyplnenie potvrdenia, nie také, v ktorom vystupuje ako budúci predávajúci. V takom prípade by navrhovateľovi bolo jasné, že odporca nie je vlastníkom veci, ale len sprostredkuje jej predaj. Ohľadom tvrdenia odporcu o tom, že zmluvu o sprostredkovaní predaja motorového vozidla uzatvoril s vlastníčkou vozidla J. L. s tým že bol oprávnený sprostredkovať predaj veci uviedol, že ide o dva samostatné právne vzťahy a to z jednej strany medzi J. L. a odporcom a z druhej strany medzi odporcom a navrhovateľom, pričom medzi vlastníčkou motorového vozidla J. L. a navrhovateľom nevznikol žiadny právny vzťah. Odporca nepostupoval v súlade s ustanovením § 777 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľovi neoznámil, že nie je vlastníkom motorového vozidla. Naviac podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra v predmete činnosti má odporca uvedené aj nákup a predaj nových a použitých motorových vozidiel, t.j. navrhovateľ dôvodne predpokladal, že odporca mu v budúcnosti predá také motorové vozidlo, ktoré predtým od pôvodného vlastníka kúpil. Vychádzajúc z obsahu „Potvrdenia o prevzatí rezervačného poplatku“ mal za to, že v tejto listine okrem iného účastníci uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, nakoľko táto má
náležitosti podľa ustanovenia § 50a ods.1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tak dôvodne odstúpil od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. V tomto smere tvrdenie odporcu, že neakceptoval toto odstúpenie, považoval za irelevantné, nakoľko odporca nevykonal žiadne právne kroky v záujme neplatnosti takéhoto odstúpenia (napr. podaním žaloby na súd o neplatnosť právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy). Zmluva sa tak podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila od začiatku. Podľa potvrdenia o uhradení rezervačného poplatku, v prípade uzavretia kúpnej zmluvy sa rezervačný poplatok v celosti započíta do kúpnej ceny vozidla. V danom prípade išlo o zloženie preddavku, zálohy v sume 1.000 eur. Uzavrel, že z dôvodu neplatnosti zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to sumy 1.000 eur, ktorú odporca zadržiava neprávom. Z vyššie uvedených dôvodov preto odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.000 eur. Navrhovateľovi priznal i úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 445,30 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 61,41 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu a účasť na pojednávaní dňa 14. 09. 2012), 3 x 7,41 eura režijný paušál, 1 x 7,63 eura režijný paušál, náhradu za stratu času za 12 začatých polhodín vo výške 152,52 eura. Navrhovateľovi nepriznal cestovné advokáta navrhovateľa na pojednávanie dňa 14. 09. 2012 (Zvolen - Komárno a späť) v celkovej výške 97,223 eura, nakoľko právny zástupca nepredložil kópiu technického preukazu, z ktorého by bolo možné zistiť správnosť vyčíslenia náhrady cestovného, a to aké motorové vozidlo použil právny zástupca na cestu, aká je priemerná spotreba vozidla na 100 km. Z toho dôvodu navrhovateľovi priznal len cestovné, ktoré by právny zástupca navrhovateľa mal platiť pri použití autobusu. V tejto súvislosti konštatoval, že pri použití autobusu (trasa Zvolen - Komárno) by cestovný lístok stál 8,65 eura, t.j. právny zástupca navrhovateľa by na tejto trase použil finančné prostriedky 2 x 8,65 eura, t.j. 17,30 eura. Priznanú náhradu trov konania v celkovej výške 445,30 eura zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ len v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu náhrady trov konania v celkovej výške 585,24 eura, vrátane cestovného za použitie vozidla uvedeného v osvedčení o evidencii vo výške 97,22 eura. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne skutkovo a právne vec posúdil, keď mu nepriznal v rámci náhrady trov konania cestovné v ním uplatnenej výške. Poukázal, že listiny boli v spoločnej obálke spolu s predkladacou správou, tabuľkou a kópiou osvedčenia o evidencii motorového vozidla, avšak vzhľadom na takto zvolený spoločný spôsob doručovania všetkých listín nie je možné preukázať doručenie osvedčenia o evidencii. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa ho mal v prípade absencie tohto osvedčenia vyzvať na doplnenie chýbajúceho dokladu a overiť skutočný stav veci a následne správne vecne a právne rozhodnúť o ním uplatnenej náhrade.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa § 15 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.
Podľa § 4 písm. a) zák. č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov.
Súd prvého stupňa právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal cestovné podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko právny zástupca nepredložil kópiu technického preukazu, z ktorého by bolo možné zistiť správnosť vyčíslenia náhrady cestovného, a to najmä aké motorové vozidlo použil právny zástupca na cestu, aká je priemerná spotreba tohto vozidla na 100 km. Z tohto dôvodu priznal len cestovné, ktoré
by právny zástupca mal platiť pri použití autobusu. Navrhovateľovi tak priznal cestovné iba vo výške 17,30 eura. Navrhovateľ vo svojom odvolaní dôvodil spôsobom doručovania listín v spoločnej obálke spolu s predkladacou správou, tabuľkou a kópiou osvedčenia, z ktorého dôvodu nie je možné preukázať doručenie osvedčenia o evidencii. Zároveň predložil fotokópiu technického preukazu.
Odvolací súd, pre ktorý bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 154 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že navrhovateľovi v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy prináleží i náhrada cestovných výdavkov. Zo spisu vyplýva, že obálka, ktorej obsahom by mali byť aj prílohy (technický preukaz vozidla) sa v spise nenachádza a na podaní, doručenom súdu prvého stupňa 20. 09. 2012 (vyčíslenie trov konania) je na podacej pečiatke vyznačená iba jedna príloha. Tá je založená v spise ako vyčíslenie náhrady trov konania, preto tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že doložil aj technický preukaz, nie je preukázané. Odvolací súd však vychádzal z toho, že z ust. § 151 ods. 1 OSP vyplýva pre účastníka a jeho zástupcu povinnosť náhradu trov konania v lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia vyčísliť. Túto povinnosť si advokát splnil. Pokiaľ nedoložil podklady pre priznanie vyčíslenej náhrady trov konania, mal ho súd prvého stupňa v tomto smere vyzvať na doloženie v primeranej lehote. Ak by v tejto lehote doklady potrebné pre rozhodnutie o vyčíslených náhradách advokát nedoložil, bol by daný dôvod postupovať priznaním náhrady cestovného vo výške hromadného dopravného prostriedku. Navyše, v odvolacom konaní bolo k odvolaniu doložené aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla, preto odvolací súd uzavrel, že navrhovateľovi patrí aj náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta sídla advokáta (Zvolen) na pojednávanie pred súdom prvého stupňa a späť za vykonanú 1 cestu osobným motorovým vozidlom zn. M. s evidenčným číslom ZV XXXBU. Vychádzajúc z priemernej spotreby 7,1 l na 100 km, ceny nafty 1,45 eura/l, sumy základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 eura ( § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách a celkovo advokátom najazdených 340 km (Zvolen-Komárno) navrhovateľovi prináleží cestovné v celkovej sume 97,22 eura.
Trovy prvostupňového konania navrhovateľa v danej veci pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktoré boli reprezentované odmenou advokáta za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 14. 09. 2012) pri tarifnej hodnote 1.000 eur po 61,41 eura ( § 10 ods. 1 cit. vyhlášky), náhradou hotových výdavkov 3 x 7,41 eura režijný paušál, 1 x 7,63 eura režijný paušál ( § 15a, 16 ods. 3 vyhlášky ) a cestovných výdavkov advokáta z miesta jeho sídla na pojednávanie pred súdom prvého stupňa a späť vo výške 97,22 eura a náhradou za stratu času za celkovo 12 polhodín strávených advokátom cestou z jeho sídla na pojednávanie po 12,71 eura ( § 15b, 17 ods. 1 vyhlášky), t.j. v sume 152,52 eura. Úhrnom tak trovy konania navrhovateľa predstavujú sumu 525,24 eura. Odporca je povinný zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa ( § 149 ods. 1 OSP ).
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie (§ 219) a ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ návrh v tomto smere v odvolacom konaní nepodal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.